Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201036 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201036.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa B.. D. R., bytom E. č. XX, proti odporcovi Obec Studenec, stavebný úrad, Studenec, vo veci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Podaním zo dňa 20.10.2015 navrhovateľ podal návrh proti nečinnosti, ktorým sa domáhal toho, aby odporca vo veci konal bez prieťahov a rozhodol ako orgán príslušný podľa zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Zároveň navrhol uložiť správnemu orgánu pokutu za nedodržanie súdom určenej lehoty. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľ uviedol, že odporca rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 č. 446/2013 nariadil majiteľom nehnuteľností, pozemkov a príslušnej stavby budovy na parcele Reg. V., k.ú. Studenec, obec Studenec, pokosenie a odburinenie predmetného pozemku v lehote do 30.9.2013, ako aj zabezpečenie statického posúdenia stavby, pričom zároveň určil rozsah a podmienky nariadených úprav. Majiteľov pozemkov a súvisiacej stavby zároveň upozornil, že v prípade nesplnenia uložených povinností sa dopustia priestupku s možným uložením pokuty do výšky 830,- EUR podľa § 105 ods. 2 Stavebného zákona. Odvolací orgán, Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky po odvolaní podanom jedným z podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 9.12.2013 č. OU-PO- OVBP2-2013/285/1076/ŠSS-KAM zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vrátil tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie navrhovateľ považuje za nezákonné, keďže rozpadávajúca budova na predmetnom pozemku je v havarijnom stave, nevyhovuje požiadavkám na stavbu v zmysle Stavebného zákona, dlhodobo neslúži žiadnemu účelu, pričom ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí žijúcich v okolí, predovšetkým vo vzťahu k susediacemu pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že od uvedeného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu ubehli už takmer dva roky, no odporca ako príslušný správny orgán vo veci bez vážneho dôvodu nekoná a je v tomto smere nečinný. Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 7.12.2015 uviedol, že predmetná žaloba je v celom rozsahu bezpredmetná. Poukázal na to, že na podnet navrhovateľa zo dňa 15.7.2013 bola riešená situácia na predmetných nehnuteľnostiach, susediacich s pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa. Na deň 8.8.2013 bol zvolaný výkon štátneho dozoru stavebného dohľadu. Na základe tam zistených skutočností bolo podielovým spoluvlastníkom pozemkov, parc. Reg. C-KN č. XXX a XXX, k.ú. Studenec, a to H. E., D. E., K. L. a K. H. nariadené pokosenie a odburinenie predmetnej nehnuteľnosti v lehote do 30.9.2013 a zabezpečenie statického posúdenia stavby nachádzajúcej sa na týchto parcelách v lehote do 31.10.2013. Jeden z majiteľov, Mgr. D. E., podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Po predložení veci nadriadenému správnemu orgánu, ten po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu dospel k záveru, že rozhodnutie nie je správne a pre zistené nedostatky bola vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Následne odporca konajúci v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 20.2.2014 odkázal navrhovateľa vo veci jeho námietok občianskoprávneho charakteru voči stavu nehnuteľností na príslušný súd v zmysle § 137 Stavebného zákona, keďže medzi účastníkmi nedošlo k dohode, pričom navrhovateľovi stanovil lehotu 6 mesiacov na podanie takejto žaloby s tým, že do toho času konanie prerušil. Odporca uviedol, že navrhovateľ k tomuto dňu návrh na všeobecný súd v zmysle rozhodnutia správneho orgánu nepodal. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako nadriadený správny orgán odporcu vo vyjadrení k veci zo dňa 22.12.2015, po opísaní priebehu skutkového deja uviedol, že vo veci postupoval v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami v zákonom stanovenom rozsahu svojich kompetencií, vo veci vydal rozhodnutie, ktoré bolo doručené účastníkom konania a vo vzťahu k nemu ako odvolaciemu orgánu je vec právoplatne skončená rozhodnutím zo dňa 9.12.2013 č. OU-PO-OVBP2-2013/285/1076/ ŠSS-KAM. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi domáhal nápravy tvrdenej nečinnosti, t.j. s odkazom na § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), druhá veta, návrh navrhovateľa preto považuje za podaný predčasne a ako neprípustný ho navrhol zamietnuť. Krajský súd postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcom konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal podaný návrh a jeho doplnenia, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu ako aj druhostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je neprípustný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. ,,Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy tak, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných písomností dotknutým osobám), alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne, z akého zákonného ustanovenia vyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých dôvodov považuje postup správneho orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany odporcu vykonané a neboli. Zároveň je navrhovateľ povinný uviesť, aké zákonné kroky voči správnemu orgánu podnikol za účelom dosiahnutia nápravy vo vzťahu k nečinnosti správneho orgánu, v súlade s § 250t ods. 1 O.s.p, posledná veta. Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi ako príslušnému stavebnému úradu konať vo veci vyriešenia havarijného stavu nehnuteľností, pozemku susediaceho s pozemkom navrhovateľa a stavby na nich stojacej. V tejto veci bol dňa 15.7.2013 zo strany navrhovateľa podaný podnet na riešenie u odporcu, na základe ktorého došlo k vykonanie štátneho dozoru stavebného dohľadu a k nariadeniu nevyhnutných úkonov vlastníkom predmetných nehnuteľností za účelom odstránenia nežiaduceho stavu rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 č. 446/2013. Po odvolaní podanom jedným zo spoluvlastníkov bola vec riešená u príslušného odvolacieho správneho orgánu, Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, pričom ten o odvolaní rozhodol dňa 9.12.2013 rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2013/285/1076/ŠSS-KAM tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací správny orgán o.i. vyslovil, že osobný záujem vlastníka susediacej nehnuteľnosti na nariadení udržiavacích prác na stavbe, ktorú jej vlastník neudržiava vo vyhovujúcom stave, nie je možné považovať za verejný záujem. Len ohrozenie širokej verejnosti, teda nie jednotlivca, možno považovať za dôvod pre nariadenie udržiavacích prác v zmysle Stavebného zákona v rámci zákonom určených kompetencií príslušného správneho orgánu. Po vrátení veci odporcovi ten rozhodnutím zo dňa 20.2.2014 č.TS1-109/2014 nariadil navrhovateľovi podať návrh na všeobecný súd príslušný konať o občianskoprávnych námietkach navrhovateľa vo vzťahu k týmto susediacim nehnuteľnostiam. V prvom rade je potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p., posledná veta, ktorý podmieňuje využitie súdnej ochrany prostredníctvom štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. Zákon nešpecifikuje, o aké prostriedky má ísť. Je zrejmé, že musí ísť o zákonné prostriedky, ktoré sú priamo k dispozícii navrhovateľovi ako účastníkovi správneho vzťahu. Ide spravidla o opravné prostriedky, ale tiež o podania, na základe ktorých vzniká administratívnemu orgánu povinnosť niečo konať, t.j. realizovať kroky potrebné na odstránenie nezákonného stavu namietaného navrhovateľom. Zákonom určený postup tak vyjadruje zásadu subsidiarity súdneho konania, z ktorej vyplýva, že správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ hodnotí ako nečinnosť. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva mali byť porušené zo strany orgánu verejnej správy sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán musí mať možnosť vyjadriť sa k námietkam tohto účastníka, t.j. správny orgán musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. Ak týmto postupom nedôjde k náprave, je namieste, aby sa dotknutý subjekt domáhal ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva. To znamená, že navrhovateľ musí pred podaním návrhu na súd realizovať zákonné kroky proti namietanému vzniknutému nezákonnému stavu a nečinnosti zo strany správneho orgánu, t.j. v tomto prípade využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ako aj postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Sťažnosť je podľa § 3 ods. 1 Zákona o sťažnostiach podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, resp. ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 5 ods. 10 Zákona o sťažnostiach, sťažnosť adresovaná zamestnancovi alebo vedúcemu orgánu verejnej správy je sťažnosťou podanou orgánu verejnej správy. Navrhovateľ mal k dispozícii tiež možnosti postupu v zmysle Zákona o prokuratúre. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 20 ods. 3 Zákona o prokuratúre pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona (§ 21 ods. 2 zákona o prokuratúre). Tieto inštitúty sú plne spôsobilými prostriedkami, ktoré je možné využiť na ochranu práv dotknutej osoby pred nečinnosťou orgánu verejnej moci pri zachovaní princípu subsidiarity predtým, ako osoba požiada o ochranu svojich práv prostredníctvom súdu. Súd má preto za to, že ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ako to výslovne vyžaduje § 250t ods. 1 O.s.p., jeho návrh tak nemôže byť posúdený ako prípustný, a už len z tohto dôvodu je namieste ho zamietnuť. Navrhovateľ vo svojom návrhu vo vzťahu k tejto podmienke neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že sa u odporcu domáhal nápravy a konania zo stany správneho orgánu v predmetnej veci prostredníctvom inštitútu sťažnosti, resp. v rámci dozornej činnosti vykonávanej prokuratúrou. Rovnako z administratívneho spisu odporcu nevyplýva, aby navrhovateľ, v dobe od 20.2.2014, kedy bol rozhodnutím odporcu vyzvaný na podanie občianskoprávnej žaloby v lehote šiestich mesiacov, realizoval akékoľvek úkony voči odporcovi za účelom domáhania sa nápravy a odstránenia nežiaduceho stavu, resp. domáhania sa, aby odporca, či nadriadený správny orgán rade vykonal akékoľvek kroky voči vlastníkom predmetných nehnuteľností s cieľom odstrániť navrhovateľom tvrdený nežiaduci stav týchto nehnuteľností. Zároveň tiež nebolo preukázané, aby navrhovateľ podal žalobu v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného zákona tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím odporcu zo dňa 20.2.2014. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 5Sžnč 1/2011 „súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.“ Vzhľadom na okolnosti veci, predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, že navrhovateľ od februára r. 2014 nijako nekontaktoval v predmetnej veci priamo odporcu, žiadnym spôsobom sa u neho nedomáhal nápravy, či iného riešenia situácie, nepodal ani občianskoprávnu žalobu na príslušný súd, ani inak nenamietal nečinnosť správnych orgánov vo veci, v súlade so zásadou subsidiarity je nevyhnutné konštatovať, že navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku na podanie žaloby proti nečinnosti, pričom táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie podmienok tohto konania. Návrh navrhovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto krajský súd posúdil ako podaný predčasne a z uvedených dôvodov podľa § 250t ods. 4 O.s.p. návrh zamietol ako neprípustný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi takéto právo zo zákona neprislúcha. Súd preto rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).