Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sd/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201052 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa H. Y., trvale bytom T. Q. W., Y. Z.. XXXX/XX, korešpondenčná adresa X. XXX, XXX XX J., Č. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29.augusta č. 8 - 10, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. júna 2015, číslo: 650 831 7178 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.06.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) priznala navrhovateľovi od 24.04.2015 invalidný dôchodok v sume 115,80 Eur mesačne. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol dňa 09.02.2015. Invalidný dôchodok podľa § 80 zákona bol priznaný navrhovateľovi od 24.04.2015. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, dňa 21.05.2015. Ďalej odporkyňa podrobne vysvetlila spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku navrhovateľa podľa § 73 ods. 2 zákona a konštatovala, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi podľa § 80 zákona priznaný až od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského, priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, to znamená odo dňa 24.04.2015. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia, v ktorom namietal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dátum priznania dôchodku, hodnotenie doby poistenia, rozhodujúce obdobie aj výpočet sumy invalidného dôchodku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2015 žiadala, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie zo dňa 29.06.2015 o priznaní invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, s tým že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 30.01.2015 prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od ukončenia výplaty nemocenských dávok. Žiadosť o starobný dôchodok bola odporkyni doručená dňa 06.05.2015. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou dňa 21.05.2015. Podľa posudku sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok zaradené podľa prílohy č. 4 pod kapitolu IV, položka 4, písm. a) so stanovenou 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutia - obojstrannú koxatrózu, obojstrannú gonartrózu a hypertenziu, bola percentuálna miera zvýšená o 10%, celkom na 45%. Podľa posudku je posudzovaný sledovaný ortopédom pre bolesti oboch kolien. RTG vyšetrením potvrdené degeneratívne zmeny II. stupňa na kolenných aj bedrových kĺboch. Z funkčného hľadiska je hybnosť ľahko obmedzená. Chôdza je však možná len s oporou bariel v dôsledku extrémnej obezity - BMI 47,1. Je dokumentovaná aj choroba vysokého krvného tlaku, ktorá pri liečbe nie je dostatočne stabilizovaná. Po komplexnom zhodnotení zdravotného stavu s prihliadnutím ku všetkým zdravotným postihnutiam je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) 45%. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom stanovený na deň 09.02.2015 t. j. kedy bol ortopedickým vyšetrením potvrdzujúcim dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na úrovni invalidity. Podľa pracovnej rekomandácie posudzovaný môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže, bez prác vo vynútených polohách, bez prác spojených s dlhšou chôdzou a dlhším státím, bez dvíhania a prenášania bremien. Podľa výroku tohto posudku je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie. Odporkyňa zaslala opravný prostriedok spolu s posudkovým spisom Krajskému súdu v Bratislave, ktorý mu bol doručený dňa 30.10.2015. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 01.12.2015, č. k. 8Sd/122/2015 - 17, postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Prešove. Po tom čo navrhovateľ podal opravný prostriedok bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou dňa 17.09.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 09.02.2015 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredie rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu IV, položka 4, písm. a) so stanovenou 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutia - obojstrannú koxartrózu, obojstrannú gonartrózu a hypertenziu bola percentuálna miera zvýšená o 10% celkom na 45%. Podľa celkového posudku posudzovaný je sledovaný endokrinologickou ambulanciou pre extrémnu obezitu. V poslednom čase vyšetrený aj ortopédom, v objektívnom funkčnom náleze prítomná začínajúca artróza váhonosných kĺbov pri extrémnej obezite, s veľmi ľahkým obmedzením pohyblivosti. Kardiologickým vyšetrením zistená hypertenzia v roku 2014, hodnoty tlaku krvi pri liečbe sú dobre kompenzované bez orgánových komplikácií. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - extrémnu obezitu so závažným poklesom výkonnosti organizmu bez postihnutia kardiovaskulárneho systému, bez ventilačnej poruchy posudkový lekár zaradzuje naďalej do kapitoly IV, položka 4, písm. a) s MPSVZČ 35%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie navýšil o 10% pre iné menej závažné ochorenia: hypertenziu - bez orgánových komplikácií a artrózu váhonosných kĺbov - začiatočné štádium ochorenia uznaný invalidným s celkovou MPSVZČ 45% naďalej. Aj podľa výroku tohto posudku je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 5 zákona, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len „posudkový lekár“). Podľa § 73 ods. 2, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 82 ods. 1 zákona, dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 2 zákona, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa prílohy č. 4 zákona, kapitola IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 4 - alimentárna obezita, písm. a) - ťažká nadváha - so závažným poklesom výkonnosti organizmu neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40), podmieňujú 25 - 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia. Správne bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a správne bolo zaradené podľa prílohy č. 4 zákona s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz vnútornou sekréciou závisí od dôsledku týchto porúch. Obezita nepodmieňuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Následky a sprievodné postihnutia najmä srdcovo cievneho, pľúcneho systému alebo podporného a pohybového aparátu môžu byť príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Hodnotí sa index telesnej hmotnosti (BMI). Na to, aby bola miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti zaradená pod položku 4, písm. b) posudkový lekár by musel konštatovať ťažkú nadváhu s komplikáciami (ventilačnou poruchou a s postihnutím kardiovaskulárneho systému), a to by podmieňovalo 60% - 70% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári pobočky aj ústredia u navrhovateľa konštatovali extrémnu obezitu so závažným poklesom výkonnosti organizmu bez postihnutia kardiovaskulárneho systému, bez ventilačnej poruchy a stanovili maximálnu 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa dátumu priznania invalidného dôchodku krajský súd poukazuje, že podľa § 80 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, pretože podľa potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 28.04.2015, ktoré bolo odporkyni doručené dňa 06.05.2015 mal navrhovateľ ku dňu 23.04.2015 nárok na nemocenské z dôvodu, že dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla od 20.06.2014 v súlade s § 80 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok od 24.04.2015, t.j. od ukončenia výplaty nemocenských dávok. K námietke navrhovateľa, že mu boli hodnotené len doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, krajský súd uvádza, že odporkyňa postupovala v súlade s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje iba, ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009, ak výpočet podľa ods. 1 písm. a), ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII. V časti 1 prílohy VIII Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 988/2009 sa pod písmenom b) v prípade Slovenskej republiky uvádza situácia, keď ide o žiadosti o dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ak nárok na dôchodok vznikne poistencovi len za doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, suma dôchodku bude určená len z týchto dôb poistenia. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne a priloženého k žiadosti dôchodok navrhovateľ ku dňu 09.02.2015 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získal 7416 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 20 rokov a 116 dní podľa § 60 ods. 9 zákona, teda splnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia aj bez zhodnotenia dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Českej republiky. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa sa preto v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. i) a prílohy VIII Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určila ako nezávislá dávka, t.j. len za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - nezávislá dávka. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 63 ods. 1 zákona, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Námietka navrhovateľa, že mu odporkyňa „ nezapočítala roky 1980,1981,1982,1983, 1985-1986“ je nedôvodná. Rozhodujúce obdobie na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 6 zákona sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom vznikol navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa pritom vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 63 ods. 7 zákona v znení neskorších predpisov, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Pretože navrhovateľ v rozhodujúcom období určenom podľa § 63 ods. 6 zákona nezískal najmenej 22 kalendárnych rokov, bolo rozhodujúce obdobie v súlade s § 63 ods. 7 zákona v znení neskorších predpisov predĺžené pred rok 1984 tak, aby v ňom bolo najmenej 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal úhrnom 6199 dní obdobia dôchodkového poistenia čo predstavuje 16,9836 rokov dôchodkového poistenia v súlade s § 63 ods. 1 zákona. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,9997. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod, a je 0,6477 (10,9997 : 16,9836). V roku 2005 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona pripočíta 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,7147 ((1,0 - 0,6477) x 19%). Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 9.02.2015, získal navrhovateľ 7 416 dní obdobia dôchodkového poistenia (20 rokov a 116 dní). Od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. do 31 augusta 2027 je 4 586 dní. Na účely výpočtu invalidného dôchodku získal spolu 12 002 dní obdobia dôchodkového poistenia (7416 + 4586), čo predstavuje 32,8822 rokov obdobia dôchodkového poistenia (12 0032 ÷ 365). Aktuálna dôchodková hodnota platná k 24. aprílu 2015 je 10,6865 Eur a je určená v súlade s § 64 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a to tak, že aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platila v roku 2014 sa vynásobila indexom (10,2524 Eur x 1,04234122 = 10,68654). Index sa vypočítal ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2014 a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2013 (837,00 : 803,00 = 1,04234122). Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (0,7147 x 32,8822 x10,6865) x 45% = 113,10 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa odo dňa priznania zvyšuje podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. o pevnú sumu 2,70 Eur mesačne na sumu 115,80 Eur mesačne. Tvrdenie navrhovateľa, že suma jeho invalidného dôchodku 45% bola určená zo sumy 803,00 Eur je nedôvodné, pretože je to suma priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2013, ktorá bola použitá pre výpočet indexu na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že odporkyňa písomným podaním zo dňa 26.06.2015 oznámila navrhovateľovi, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len evidencia nezamestnaných občanov) od 01.01.2001 do 18.04.2001, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti odporkyňa na dôchodkové účely nehodnotila. Podľa § 255 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 01.01.2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.) pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31.12.2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Taktiež odporkyňa na dôchodkové účely nehodnotila obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov u navrhovateľa od 01.02.2004 do 15.06.2004, od 01.10.2004 do 20.10.2004, od 24.02.2005 do 31.03.2005 a od 19.11.2005 do 13.02.2006 nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.. Zároveň navrhovateľovi vysvetlila, že na osobnom liste dôchodkového poistenia je pod znakom „A“ v období od 01.01.1982 do 31.12.1983 uvedená doba učebného pomeru navrhovateľa, nakoľko aplikačné programové vybavenie neumožňuje na účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu zohľadniť hrubé zárobky za obdobie dôchodkového poistenia pod znakom „G“ (učebný pomer). Z tohto dôvodu námietka navrhovateľa, že on nikdy nepracoval ako profesionálny vojak, resp. policajt, a vo vysvetlení k jeho osobnému listu dôchodkového poistenia je chybne uvedený znak „A“- doba zamestnania(vrátane doby služby profesionálneho vojaka, policajta), je nedôvodná. Obdobie, kedy bol navrhovateľ samostatne zárobkovo činnou osobou, bolo pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý je navrhovateľom aj podpísaný. Navrhovateľ nepreukázal iné vymeriavacie základy. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné potvrdil. Pokiaľ by sa zdravotný stav navrhovateľa podstatne zhoršil, resp. by došlo k inej zmene zdravotného stavu v dôsledku nových zdravotných postihnutí, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 31.07.2015, č. R31.7.2015-4210/650 831 7178, bol navrhovateľovi priznaný od 24.04.2015 invalidný dôchodok pre invaliditu druhého stupňa vo výške 4 047 Kč mesačne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.