Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sp/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201065 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, Vranov nad Topľou, za účasti K. F., bytom N. 3, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.k. : V 1497/2015/Vs zo dňa 03. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. k.: V 1497/2015/Vs zo dňa 03. septembra 2015. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č.k. : V 1497/2015/Vs zo dňa 03.09.2015 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 10.08.2015 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 225/2015-RAČ zo dňa 07.07.2015 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. F. ako záložcom rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 10.08.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. Prosačov, vedených na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 225/2015-RAČ zo dňa 07.07.2015. Pre objektívne rozhodnutie vo veci povolenia vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností postupoval tak, aby čo najpresnejšie zistil skutkové okolnosti a následne právne posúdil stav veci. Preskúmal listiny, ktoré mu účastník s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností predložil a tieto podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“ ) uznal za postačujúce pre právne a skutkové posúdenie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. Konštatoval, že s podaným návrhom na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 225/2015-RAČ zo dňa 07.07.2015 boli predložené aj ďalšie listiny a to dohoda o splnomocnení uzavretá medzi K. F. ako splnomocniteľom, ktorú podpísal dňa 17.02.2013 v Levoči a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom, za ktoré dohodu podpísal N. K., predseda združenia v ten istý deň v Bratislave. Ďalej bola predložená Zmluva o zriadení záložného práva č. 225/2015-RAČ zo dňa 07.07.2015 uzavretá medzi K. F. ako záložcom, za ktorú zmluvu podpísal splnomocnenec a navrhovateľom ako záložným veriteľom. K zistenému skutkovému stavu uviedol, že obsahom dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v uvedenom rozsahu aj vo veci rokovania so záložným veriteľom. Predmetná dohoda bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere, a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Splnomocnenec súčasne na seba prevzal záväzok svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa osobne poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Uviedol, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej ( predtlačenej ) listinnej predlohy, ktorej obsahom takýmto spôsobom vytvoreného textu bola uvedená právnická osoba ako splnomocnenec, ako aj vo všeobecnom vyjadrení rozsah splnomocnencovho oprávnenia pri zriaďovaní záložného práva týkajúceho sa určenia predmetu zálohu a to nehnuteľností, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu. Konkrétna špecifikácia nehnuteľností a údaje o splnomocniteľovi boli doplnené ručne písaným textom, z toho predmet zálohu, t.j. nehnuteľnosti, ako zo samostatného pretlačeného textu dohody vyplýva, až pri uzatváraní záložnej zmluvy bez účasti splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom podpísaná dňa 17.02.2014, t.j. v rovnaký deň kedy bola uzavretá aj úverová zmluva č. XXXXXXXXX. K právnemu posúdeniu stavu veci odporca argumentoval, že návrh dohody o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej alebo pretlačenej listinnej predlohe s uvedením osoby zástupcu ( splnomocnenca ) a predmetu zálohu určeného všeobecne svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej predkladateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako subjektu poskytujúceho finančný úver. Toto hodnotenie odporcu vychádza zo všetkých doterajších prípadov záložcov na základe dohody o splnomocnení uvedeného typu kde ich zastupoval ten istý splnomocnenec. Všetky dohody o splnomocnení boli splnomocniteľmi podpísané na rovnakom mieste a v rovnaký deň ako úverové zmluvy a splnomocnencom v ten istý alebo nasledujúci deň v Bratislave. Dlžník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť aby ním určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy mu bola už v takomto návrhu dohody o splnomocnení nielen že obmedzená, ale priamo odňatá. Pri takomto spôsobe uzavretia dohody o splnomocnení možno hovoriť, že splnomocniteľ nekonal slobodne a vážne a preto právny úkon je uzavretý v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je neplatný. Citoval pritom ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej argumentoval, že návrhom dohody o splnomocnení, ktorý je pripravený vo forme formulárovej ( alebo predtlačenej ) listinnej predlohe s dopredu určeným zástupcom predloženým zo strany navrhovateľa k podpisu bol žiadateľ o úver obmedzený pri právnych úkonoch súvisiacich so zriaďovaním záložného práva pre zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere nielen vo výbere svojho zástupcu, ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy a v určení konkrétneho predmetu zálohu, ale aj v tom, že možnosť konať v tejto veci samostatne, tak ako to vyžadujú legislatívne zmeny platné od 01.05.2014 mu bola rovnako týmto postupom priamo znemožnená. Poukázal pritom na ustanovenie § 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z ktorého vyplýva, že predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať, ani určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné. Ďalej citoval § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca právny stav veci pri uzatváraní dohody o splnomocnení hodnotí ako vôľu splnomocniteľom prejavenú neslobodne a bez vážnosti urobenú na základe požiadavky poskytovateľa úveru a to spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu. Záložná zmluva je uzavretá v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto je taktiež podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ďalej uviedol, že záložné právo ako hmotné právo k nehnuteľnostiam v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona vzniká vkladom do katastra, ktorého právne účinky podľa § 2 ods. 3 Katastrálneho zákona vznikajú právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o jeho povolení na základe právneho úkonu, ktorým je záložná zmluva. V konaní o povolení vkladu okrem iného správny orgán skúma, či záložná zmluva spĺňa podmienky ustanovenia § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Ak sú podmienky na vklad splnené, vklad povolí, inak návrh zamietne. Citoval pritom ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že záložnú zmluvu hodnotí ako právny úkon uzavretý v rozpore so zákonom a preto nespĺňa podmienky ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Poukázal aj na výklad Rastislava Antoša publikovaný Posted at May 1, 2014 By k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého v nadväznosti na legislatívne zmeny platné od 01.05.2014 nie je možné s účinnosťou od uvedeného dátumu podpisovať záložné zmluvy na základe plnomocenstva, ak záložcom je fyzická osoba. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Citoval § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil DSS Nestor o.z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v odôvodnení rozhodnutia absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 13.01.2016 a 06.11.2015 a súhlasili s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnil ani účastník správneho konania K. F., ktorému súd doručoval riadne a včas predvolanie na pojednávanie. Zásielka sa súdu vrátila dňa 03.02.2016 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 46 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti tohto účastníka konania. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 10.03.2015 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 225/2015-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. F. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 17.02.2014. Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi Andreou Prokopovou ako splnomocniteľom a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom zo dňa 17.02.2014. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy 704501682. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva. Dohoda o splnomocnení pritom bola podpísaná splnomocniteľom K. F. dňa 17.02.2014 v Levoči a v ten istý deň podpísaná zo strany splnomocniteľa v Bratislave. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, na základe čoho je v tejto dohode deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názormi odporcu uvedenými v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, na základe ktorých uzavrel, že dohoda o splnomocnení v tomto prípade je podľa ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodu, že nie je naplnená slobodná a vážna vôľa účastníka konania K. F. uzavrieť právny úkon, ktorým je dohoda o splnomocnení. Tak ako odporca, aj súd poukazuje na všetky konania vedené jednak pred správnym orgánom vo veci povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ako aj konania pred tunajším súdom vo veci preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorí o povolení vkladu záložného práva navrhovateľa rozhodovali. Z vyjadrení a výpovedí účastníkov konania, ktorí uzatvárali zmluvu o úvere s navrhovateľom a zároveň mali podpísať aj dohodu o splnomocnení so združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie vyplynuli rovnaké závery, a to že účastníci konania pri uzatváraní zmluvy o úvere a podpise dohody o splnomocnení konali vždy iba so zástupcom navrhovateľa, so zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa nikdy nestretli a žiadnym spôsobom s ním nekomunikovali, pri uzatváraní zmluvy o úvere neboli upozornení na skutočnosť, že budú podpisovať dohodu o splnomocnení spojenú so zabezpečením svojho záväzku formou zmluvy o zriadení záložného práva a všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpísali považovali za súčasť úverovej zmluvy. Dohodu o splnomocnení preto podpísali nevedome. Z konaní pred správnym orgánom, ako aj pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Na podporu právnej argumentácie odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd v danom prípade poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite. Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikoval tiež odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.