Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sd/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201102 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201102.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky M. B., trvale bytom O. G. XX, zastúpenej Mgr. Michaelom Harkotom, trvale bytom Nižné Ladičkovce 33, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 09. februára 2016, číslo: 676 031 6178 0-II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne zo dňa 09.10.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) priznala navrhovateľke od 02. júna 2015 invalidný dôchodok v sume 120,40 Eur mesačne. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, a výsledok jej posúdenia je uvedený v lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.08.2015. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa ďalej podrobne vysvetlila spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona a spôsob jeho zvýšenia podľa § 82 zákona. V závere tohto rozhodnutia poukázala, že neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 28.08.2015. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Poukázala na svoj zlý zdravotný stav, a že rozhodnutím Okresného súdu Humenné č. k. 10Ps/30/2013-49 bola obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony. Citovala ustanovenie § 71 zákona, poukázala na rozhodnutia R71/1966, R19/1967, R70/1968 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/18/2010. Spochybnila, či posudkový lekár bol schopný posúdiť čiastkové odborné posudky s poukazom na skutočnosť, že posudkový lekár, ktorý vyhotovil odborný posudok je špecializovaný reumatológ. Nesúhlasila s jeho tvrdením, že aktuálne netrpí prejavmi ťažkej depresie, nakoľko je to v rozpore s viacerými lekárskymi správami, z ktorých pri posudzovaní jej zdravotného stavu navrhovateľky tento posudkový lekár vychádzal. Navrhovateľka ďalej citovala ustanovenia §§ 195, 196 zákona. Na základe týchto skutočností navrhovateľka konštatovala, že rozhodnutie odporkyne vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci a zároveň je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na podporu svojich tvrdení navrhla vykonať nasledujúce dôkazy, ktoré v opravnom prostriedku označila pod bodmi 1 až 26. Navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.10.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátila odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.03.2016 navrhla nové rozhodnutie zo dňa 09.02.2016, č. 676 031 6178 0-II, o priznaní invalidného dôchodku, ako vecne správne potvrdiť. Súčasťou tohto vyjadrenia je rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.02.2016, ktorým zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 09.10.2015 a vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky. Zároveň zaslala nové rozhodnutie zo dňa 09.02.2016 pod č. 676 031 6178 0-II, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 146,50 Eur mesačne s poukazom, že MPSVZČ je 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo dňa 28.01.2016. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 27.08.2015 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 02.06.2015. Na základe žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, dňa 27.08.2015. Podľa posudku sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím duševné choroby a poruchy správania zaradené pod kapitolu V, položka 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona so stanovenou 45%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ). Podľa posudku 47 ročná posudzovaná je v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie od júla 2013 pre úzkostnú depresívnu poruchu, ktorá sa zaraďuje medzi neurotické poruchy. Podľa súdnoznaleckého posudku z februára 2014 išlo o ťažkosti, ktoré vznikli v dôsledku adaptačnej poruchy vyvolanej opakovaným braním pôžičiek od nebankových subjektov. Vzhľadom k riziku opakovania tohto správania bola čiastočne pozbavená k právnym úkonom týkajúcich sa financií. Úzkostno-depresívna porucha u emočne nestabilnej osobnosti bola liečená ambulantne a hospitalizáciami na psychiatrickom oddelení až do mája 2015, kedy pri poslednej hospitalizácii bolo ochorenie klasifikované už ako recidivujúca depresívna porucha bez psychotických príznakov. Pretože doteraz išlo prevažne o ochorenie zo skupiny neurotických porúch, aktuálne nie sú prítomné poruchy myslenia bez bludov, halucinácií či iných prejavov ťažkej depresie, MPSVZČ je stanovená na 45% pod kapitolu V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3, písm. a/, čo je na hornej hranici z daného rozpätia 35-45%. Z ostatných ochorení bolesti chrbtice s miernym funkčným postihnutím s doložením jedného neurologického vyšetrenia bez dlhodobej vyčerpávajúcej liečby nespĺňa kritérium dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so závažným postihnutím, preto neovplyvňuje výslednú MPSVZČ. Podľa pracovnej rekomandácie posudzovaná môže vykonávať prácu v prostredí bez psychicky ťažkej práce, bez nočných zmien, bez prác vo výškach. Podľa výroku tohto posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ v percentách je 45% a dátum vzniku invalidity od 02.06.2015. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie. Dňa 17.09.2015 riaditeľovi pobočky Sociálnej poisťovne Humenné bola doručená sťažnosť manžela navrhovateľky F. B. proti postupu lekára oddelenia posudkovej činnosti MUDr. U. V., ktorá posudzovala zdravotný stav navrhovateľky dňa 27.08.2015. V sťažnosti manžel navrhovateľky namieta, že posudková lekárka svojvoľne preklasifikovala diagnózu navrhovateľky z recidivujúcej depresívnej poruchy terajšej ťažkej epizódy bez psychotických príznakov, ktorá už len podľa názvu samotného patrí do skupiny ťažkých porúch nálad, na stredne ťažkú s odôvodnením, že danou poruchou trpí len krátku dobu, pričom ignorovala fakt, že navrhovateľka bola v priebehu dvoch rokov štyrikrát hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. Ignorovala tiež viacero diagnóz ošetrujúcich lekárov, ktoré jej boli predložené v rámci konania. Konanie MUDr. V. považuje za šikanózne, pretože sa k jeho manželke správala nevhodne aj počas jej práceneschopnosti. Z týchto dôvodov sa jeho manželka obávala každého stretnutia s touto posudkovou lekárkou. Taktiež namietal, že jeho manželka má na základe súdneho rozhodnutia obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a na ústne pojednávanie nebola predvolaná jej súdom ustanovená opatrovníčka. Po skončení pojednávania podpisovala jeho manželka protokol z pojednávania, hoci nato podľa údajov uvedených v občianskom preukaze nemala spôsobilosť. Keďže na pojednávaní sa nezúčastnila opatrovníčka jeho manželky je isté, že podpísala protokol, ktorého významu nerozumela, a preto nemôže byť nič v ňom brané ako relevantné pre účel určenia MPSVZČ. K tejto sťažnosti sa vyjadrila aj posudková lekárka, ktorá uviedla, že po celú dobu pojednávania o zdravotnom stave navrhovateľky bol v miestnosti prítomný jej dospelý syn. Navrhovateľke boli vysvetlené dôvody a postup, bola opakovane dotazovaná, či všetkému porozumela, pojednávanie prebehlo v korektnom duchu. Posudková lekárka argumentovala, že navrhovateľka má súdom stanovené obmedzenie na právne úkony k uzatváraniu zmlúv o peňažných pôžičkách, nie na ostatné právne úkony a pri pojednávaní bol prítomný aj syn navrhovateľky, ktorý podával návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky. Podotkla, že jej správanie voči navrhovateľke bolo vždy slušné a korektné. V administratívnom spise odporkyne sa nachádza aj stanovisko vedúcej oddelenia lekárskej posudkovej činnosti MUDr. U. D. zo dňa 22.09.2015. Riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne Humenné písomným podaním zo dňa 29.09.2015 zaslal sťažovateľovi F. B. oznámenie o vybavení podania v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, z ktorého vyplýva, že posúdenie MPSVZČ bolo vykonané na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov v súlade s prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, že posudková lekárka podrobne v odbornom posudku zdôvodnila zaradenie ochorenia a percento MPSVZČ. Poukázal, že navrhovateľka má Okresným súdom Humenné rozsudkom zo dňa 26.03.2014 obmedzenú spôsobilosť na právne úkony k uzatváraniu zmlúv o úvere a zmlúv o peňažných pôžičkách a z uvedeného vyplýva, že je spôsobilá na ostatné právne úkony, teda aj na podpísanie zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorá bola spísaná v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bez prítomnosti opatrovníka. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Humenné dňa 28.01.2016 za prítomnosti navrhovateľky a jej opatrovníčky U. P.. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára pobočka Humenné zo dňa 28.01.2016 rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu V, položka 3, písmeno b/ so stanovenou 50% MPSVZČ. Pre iné zdravotné postihnutia - dorzalgiu, neurogénnu tetániu, chronickú tenznú cefaleu, vestibulárny syndróm, bola percentuálna miera zvýšená o 5%, celkom na 55%. Podľa posudku po opätovnom prehodnotení doložených odborných lekárskych nálezov posudkový lekár prehodnotil zaradenie ochorenia medzi ťažké formy depresie podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3, písm. b/. MPSVZČ je stanovená na dolnej hranici 50% z daného rozpätia 50 až 80%, nakoľko k dátumu vzniku invalidity 02.06.2015 psychický stav menovanej bol hodnotený prevažne ako zmiešaná úzkostno-depresívna porucha, ktoré sa zaraďujú medzi skupinu neurotických porúch. Pri poslednej hospitalizácii v máji 2015 bola len prvýkrát stanovená diagnóza recidivujúca depresívna s ťažkou epizódou, avšak bez psychotických príznakov ako závažnejších prejavov depresie. V júli a v auguste pri psychologickom a psychiatrickom vyšetrení stále popisované myslenie koherentné, bez obsahových a štrukturálnych porúch, kontakt s realitou zachovaný. Osobnosť posudzovanej bola hodnotená ako emočne labilná - hraničný typ, nešlo teda o závažnú poruchu osobnosti, a preto nebola zohľadnená ako samostatné ochorenie, ktoré by navyšovalo mieru poklesu zárobkovej schopnosti. Diagnóza úzkostno-depresívna porucha je opakovaná z predošlých nálezov, úzkosť je zahrnutá už v základnej diagnóze, preto nie je zohľadnená ako ďalšie ochorenie s navýšením miery poklesu zárobkovej schopnosti. Posudzovaná aktuálne v deň pojednávania dokladá ďalšie psychiatrické a psychologické vyšetrenia, kde psychologičkou v októbri 2015 prvýkrát popisované psychotické príznaky v zmysle ruinačných bludov, osobnosť emočne nestabilná, závislá, tieto závery prevzala aj psychiatrička. V liečbe neboli nasadené neuroleptiká, hospitalizovaná nebola. Prehodnotenie zdravotného stavu v tomto zmysle je možné len pri dlhšom sledovaní stavu posudzovanej s hodnotením účinku psychiatrickej liečby, častosti opakovania epizód a ich závažností. Z ostatných doložených nálezov posudzovaná predkladá neurologické vyšetrenia a ORL vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že posudzovaná bola liečená na bolesti ľavej časti hlavy, závrativosť, stav hodnotený ako tenzná ceflea bez zistenia organického poškodenia mozgu, závraty pravdepodobne pri neurogénnej tetánii. Liečená aj pre bolesti chrbtice s ľahkým funkčným obmedzením, ktoré nevyžadovali doteraz práceneschopnosť. Tieto ochorenia sú ľahšieho charakteru, celkovo podmieňujú navýšenie MPSVZČ o 5%. Celková MPSVZČ je 55% so vznikom od 02.06.2015. Podľa pracovnej rekomandácie posudzovaná môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej psychickej a fyzickej záťaže, bez nočných zmien, bez práce úkolovej. Môže vykonávať prácu bez vyššie uvedených obmedzení podľa dosiahnutého vzdelania, ľahšie pomocné práce pod dozorom. Podľa výroku tohto posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ v percentách je 55% a dátum vzniku invalidity je od 02.06.2015. Podľa posudku posudkového lekára ústredie, pracovisko Košice, zo dňa 01.03.2016 za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie MUDr. U. U., sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím duševné choroby a poruchy správania zaradené podľa prílohy č. 4 pod kapitolu V, položka 3, písm. b/, so stanovenou 50% MPSVZČ. Pre iné zdravotné postihnutia - dorzalgiu, neurogónnu tetániu a chronickú tenznú cefaleu bola percentuálna miera zvýšená o 5%, celkom na 55%. Podľa posudku posudzovaná je v dispenzárnej starostlivosti a liečbe psychiatra od júla 2013, kedy aj prvýkrát hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení. Stav uzavretý ako zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy, ktoré vznikli v súvislosti s opakovaným braním pôžičiek od nebankových subjektov. Posudzovaná vo februári 2014 vyšetrená aj súdnym znalcom z odboru psychiatrie, ktorý vypracoval znalecký posudok o jej psychickom stave, a na základe ktorého došlo k obmedzeniu (nie k pozbaveniu) spôsobilosti na právne úkony, a to týkajúce sa konkrétne práv uzatvárať zmluvy o pôžičke, predaji, resp. úvere. Znalec v znaleckom posudku diagnosticky konštatuje, že u posudzovanej sa jedná o zmiešanú úzkostnú depresívnu poruchu. Posudzovaná opakovane hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení (7/2014, 2/2015), kde po úprave terapie a preliečení došlo k zmierneniu úzkosti, zlepšeniu spánku, pretrvávala depresívna nálada, posudzovaná však bola bez psychotických príznakov. V máji 2015 posudzovaná opäť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, kde vzhľadom ku klinickému priebehu ochorenia bol stav uzavretý ako recidivujúca depresívna porucha ťažká, bez psychotických príznakov, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha a emočne nestabilná osobnosť, hraničný typ. Odvtedy liečená iba ambulantne. Od októbra 2015 sú v psychologickom vyšetrení a následne i v psychiatrických vyšetreniach popisované psychotické príznaky v zmysle ruinačných bludov. V objektívnom náleze je posudzovaná orientovaná správne, v popredí je úzkosť, subdepresívne ladenie, poruchy zaspávania, apatia (ľahostajnosť, otupenosť), anhedonia (neschopnosť tešiť sa), myslenie je však koherentné, bez obsahových a štrukturálnych porúch, vnímanie je neporušené, kontakt s realitou je zachovaný. Emočne nestabilná porucha osobnosti uvádzaná v diagnostických psychiatrických záveroch je typická kolísaním a výkyvmi v oblasti prežívania emócií a správania. Pri hraničnom type je typický nesúlad emócií v rámci pocitov voči samému, ale aj voči okoliu a blízkym osobám. V danom prípade sa nejedná o závažnú poruchu osobnosti. Zdravotný stav posudzovanej bol posúdený za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatria so záverom: ide o emočne nestabilnú osobnosť v dlhodobej záťažovej životnej situácii, ktorá vedie k depresívnym prejavom, ktoré sú psychiatrickou a psychologickou liečbou aktuálne podchytené. V anamnestických údajoch, ani pri aktuálnom vyšetrení nie sú prítomné také prejavy, poruchy, ktoré by svedčili o psychotickej depresívnej symptomatike - nie sú prítomné poruchy myslenia v zmysle bludov. Uvádzanú diagnózu Zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy aktuálne neuvádzame, pretože prejavy tejto poruchy sú zahrnuté v diagnóze Rekurentná depresívna porucha. Posudzovaná je od novembra 2014 taktiež liečená neurológom, najprv pre bolesti hlavy a závrativosť, neskôr pre bolesti chrbtice v LS oblasti. Doplnené CT vyšetrenie mozgu je bez patologického nálezu, CT vyšetrenie LS chrbtice dokumentuje len malé vyklenutie jedného disku s kontaktom (nie útlakom) nervového koreňa S1 (1. stupňa). V objektívnom neurologickom náleze sú prítomné mierne poruchy statodynamiky LS chrbtice, bez prejavov ťažkého trvalého nervového a svalového dráždenia, nie sú prítomné svalové hypotrofie ani atrofie dolných končatín. Doporučená bola medikamentózna terapia (tabletová forma), bez vyčerpania ďalších možností liečenia (napr. hospitalizačné preliečenie, cielená fyzikálna liečba a iné). Jedenkrát vyšetrená ORL lekárom, kde realizovaným vestibulárnym vyšetrením nebolo dokázané benígne polohové vertigo (závrat). Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Recidivujúca depresívna porucha ťažká bez psychotických príznakov zaradená do kapitoly V, položka 3, písmeno b/, s MPSVZČ 50%, ktorá bola zvýšená o 5% pre iné vyššie uvedené zdravotné postihnutia - bolesti chrbtice, chronické bolesti hlavy a neurogénnu tetaniu, ktoré sú ľahšieho charakteru. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je 55% s dátumom vzniku od 02.06.2015 - po skončení ročnej podpornej doby. Podľa pracovnej rekomandácie môže posudzovaná vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej psychickej a fyzickej záťaže, bez nočných zmien, bez termínovanej práce. Môže vykonávať ľahšie pomocné práce pod dozorom. Ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu, k schopnosti, neschopnosti, k schopnosti s dočasnými alebo trvalými obmedzeniami, sa vyjadrí ošetrujúci lekár, alebo pracovná zdravotná služba. Podľa výroku tohto posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ navrhovateľky je 55% od 02.06.2015. V dôsledku zmeny v posudkových záveroch posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Humenné aj ústredie, pracovisko Košice, odporkyňa vydala dňa 09.02.2016 rozhodnutie pod číslom: 676 031 1678 0-I. podľa § 112 zákona, ktorým zrušila svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 09.10.2015 o priznaní invalidného dôchodku z dôvodu, že MPSVZČ v percentách nie je už 35%, ale je 55%. Rozhodnutím zo dňa 09.02.2016, číslo: 676 031 6178 0-II, podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona odporkyňa priznala navrhovateľke od 02. júna 2015 invalidný dôchodok v sume 146,50 Eur mesačne a podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, navrhovateľke od 01. januára 2016 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 147,50 Eur mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázala, že navrhovateľka bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Humenné a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.01.2016. Opätovne poukázala na spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona a na spôsob zvýšenia sumy invalidného dôchodku podľa § 82 zákona a Opatrenia MPSVaR SR č. 283/2015 Z. z.. Poukázala, že súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 28.01.2016. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 82 ods. 1 zákona, dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 2 zákona, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa § 178 ods. 1písm. b) zákona, do pôsobnosti pobočky patrí vykonávať lekársku posudkovú činnosť. Podľa § 179 ods. 1 písm. h) zákona, do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať lekársku posudkovú činnosť. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa prílohy č. 4 zákona kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a/ - stredne ťažké formy, podmieňujú 35 až 45% MPSVZČ a písm. b/ - ťažké formy podmieňujú 50 až 80% MPSVZČ. Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Krajský súd preskúmal obidve rozhodnutia vydané odporkyňou v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 7So 119/2010 zo dňa 31.03.2011, v ktorom je okrem iného uvedené: „... ak odporkyňa, ktorej rozhodnutie súd preskúmava vydá nové rozhodnutie, ktoré nahradí pôvodné rozhodnutie, toto nové rozhodnutie sa stáva predmetom súdneho prieskumu bez toho, aby bol navrhovateľ povinný podávať osobitný prostriedok na jeho preskúmanie. Nové rozhodnutie je teda aj bez opravného prostriedku predmetom konania na súde začatého na základe opravného prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu a tvorí jeden celok.“ Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou a v rámci dokazovania je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona). Námietka navrhovateľky, že posudkový lekár pobočky, ktorý vyhotovil odborný posudok je špecializovaný reumatológ a je pochybné, či bol schopný posúdiť lekárske správy odborných lekárov, je nedôvodná. Podľa interného predpisu odporkyne posudkoví lekári sú povinní mať atestáciu z odboru posudkový lekár, resp. musia absolvovať atestačnú prípravu, aby mohli vykonávať posudkového lekára. Taktiež krajský súd poukazuje, že posúdenie zdravotného stavu odporkyňou v odvolacom konaní dňa 01.03.2016 bolo vykonávané za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatria MUDr. U. U. a jeho vyjadrenie ako špecialistu je uvedené v celkovom posudku zo dňa 01.03.2016. Tvrdenie navrhovateľky, že závery posudkového lekára sú v rozpore s lekárskymi správami odborných lekárov, pretože už od októbra 2015 má „ťažkú formu s bludmi“, je nedôvodná. Posudkový lekár pobočky Humenné v odbornom posudku o invalidite v rámci posúdenia invalidity v odvolacom konaní dňa 28.01.2016 konštatoval, že k dátumu vzniku invalidity 02.06.2015 psychický stav navrhovateľky bol hodnotený prevažne ako zmiešaná úzkostno-depresívna porucha, ktorá sa zaraďuje medzi skupinu neurotických porúch. Až pri poslednej hospitalizácii v máji 2015 bola len prvýkrát stanovená diagnóza recidivujúca depresívna s ťažkou epizódou, avšak bez psychotických príznakov ako závažnejších prejavov depresie. Posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 01.03.2016 konštatoval, že v máji 2015 vzhľadom ku klinickému priebehu ochorenia navrhovateľky bol stav uzavretý ako recidivujúca depresívna porucha ťažká, bez psychotických príznakov, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha a emočne nestabilná osobnosť hraničný typ. Až od októbra 2015 sú v psychologickom vyšetrení a následne i v psychiatrických vyšetreniach popisované psychotické príznaky v zmysle ruinačných bludov. Krajský súd podotýka, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou s MPSVZČ 55% s dátumom od 02.06.2015, teda skôr, ako navrhovateľka namietala, že „ťažká forma s bludmi“ je u nej diagnostikovaná od októbra 2015. K námietkam navrhovateľky, resp. jej splnomocneného zástupcu, že zápisnice z posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky nemali všetky náležitosti, krajský súd poukazuje, že zápisnice o ústnom pojednávaní spísané podľa § 189 zákona nepodliehajú súdnemu prieskumu, a nie je voči ním prípustné odvolanie. Zápisnica o ústnom pojednávaní je súčasťou lekárskej správy. Obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní je predmet posudzovania, anamnézy posudzovaného a listinné dôkazy, ktoré má v zmysle § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 predložiť na podporu svojich tvrdení. V závere tejto zápisnice je vyjadrenie účastníka konania k posúdeniu zdravotného stavu, konštatovanie, že bol oboznámený s MPSVZČ, že predložil všetky odborné lekárske nálezy, a že bol poučený o ďalšom postupe o opravnom prostriedku. Zápisnicu podpisuje navrhovateľ. V danom prípade navrhovateľka odmietla podpísať zápisnicu zo dňa 01.03.2016. Ako dôvod odmietnutia uviedla, že nesúhlasí so stanovenou MPSVZČ. Ďalšou súčasťou zápisnice o ústnom pojednávaní je odborný posudok o invalidite, v ktorom sú citované lekárske vyšetrenia posudkovým lekárom a odbornými nálezmi, sú tu uvedené choroby a stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie, posudok, výrok posudku, stanovená MPSVZČ, podpis a pečiatka posudkového lekára a prísediaceho lekára z daného odboru, v danom prípade z odboru psychiatria a podpis odbornej referentky. K námietke navrhovateľky k zápisnici o pojednávaní zo dňa 27.08.2015 posudkovou lekárskou pobočky Humenné MUDr. U. V. a jej nesúhlasu, resp. jej vynúteného podpisu, neprítomnosti opatrovníčky navrhovateľky na ústnom pojednávaní pred posudkovým lekárom, krajský súd konštatuje, že sťažnosť manžela navrhovateľky k činnosti tejto posudkovej lekárky, k spôsobu vedenia konania posudzovania zdravotného stavu, bola vyriešená riaditeľom Sociálnej poisťovne pobočky Humenné Ing. Danielom Roškom zo dňa 29.09.2015 v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Súd poukazuje, že navrhovateľka má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony len čo sa týka uzatvárania zmlúv o úvere a zmlúv o peňažných pôžičkách, je však spôsobilá na ostatné právne úkony, teda aj na podpísanie zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorá bola spísaná v súlade s § 189 zákona bez prítomnosti opatrovníčky U. P.. Aj námietka navrhovateľky prednesená jej splnomocneným zástupcom na pojednávaní pred súdom, že na posúdení zdravotného stavu u posudkového lekára ústredia zo dňa 01.03.2016 nemohla byť prítomná jej dcéra, krajský súd opakovane poukazuje, že navrhovateľka nemá celkové obmedzenie na právne úkony, týka sa len obmedzenia spôsobilosti na právne úkony k uzatváraniu zmlúv o úvere a zmlúv o peňažných pôžičkách. Posudkový lekár za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie posudzoval zdravotný stav navrhovateľky, z predložených lekárskych správ odborných lekárov. Aj ďalšia námietka navrhovateľky, že jej nebolo doručené rozhodnutie posudkového lekára ústredia zo dňa 01.03.2016 po posudzovaní jej zdravotného stavu je nedôvodná. Posudkový lekár nevydáva rozhodnutie. Rozhodnutie o dôchodkovej dávke vydáva iba Sociálna poisťovňa ústredie, nie pobočka. Nové rozhodnutie odporkyňa vydala už dňa 09.02.2016, keďže v zmysle posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Humenné zo dňa 28.01.2016 došlo k zmene MPSVZČ navrhovateľky zo 45% na 55%. Nebol dôvod, aby odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutie po posudzovaní zdravotného stavu dňa 01.03.2016, keďže posudkový lekár ústredia, pracovisko Košice, sa stotožnil s posudkovým záverom posudkového lekára pobočky Humenné zo dňa 28.01.2016. Námietka navrhovateľky, že v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 28.01.2016 na tretej strane vo výsledku posúdenia zdravotného stavu je uvedené: „Posudkový lekár určuje mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, vysvetlí, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 50-80%“, čo je zjavne nezmysel, súd poukazuje, že toto vyjadrenie posudkového lekára je irelevantné. Jedná sa o bezprostredný výstup v zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej v súlade s § 189 zákona. Základom pre vydanie rozhodnutia je odborný posudok o invalidite, kde posudkový lekár odôvodnil v celkovom posudku, prečo určil MPSVZČ 50%. Na strane 4 tejto zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.01.2016 sa vyjadril posudkový lekár takto: „Posudkový lekár nebol vylúčený z pojednávania posúdenia zdravotného stavu, v zmysle vzniku invalidity k 02.06.2015 bol zdravotný stav hodnotený ako ťažká depresia na dolnej hranici z daného percentuálneho rozpätia na základe predošlého vývoja ochorenia, nové nálezy z konca roka 2015 budú môcť byť hodnotené pri najbližšej kontrole zdravotného stavu podľa vývoja ochorenia.“ Ku skutočnosti, že splnomocnený zástupca navrhovateľky predložil na pojednávaní súdu nové lekárske správy navrhovateľky z psychologickej a psychiatrickej ambulancie s dátumami od marca 2016 do mája 2016, krajský súd poukazuje, že v zmysle § 250i ods.1 O.s.p pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe týchto skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.02.2016 ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.