Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sd/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201107 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201107.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa R.. B. J., bytom W. XXXX/X, B. právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom advokátom, so sídlom v Bratislave, ul. Sibírska č. 4 proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, v Bratislave ul. 29. augusta č. 8 - 10 o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.októbra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 463,01 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Ďurinu advokáta, číslo účtu M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zriadený v E. Z. AG. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.10.2015 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľovi od 19.10.2014 starobný dôchodok v sume 157,40 EUR mesačne. Ďalej podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2015 starobný dôchodok na sumu 162,60 EUR mesačne. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahol navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku 19.10.2014. K 19.10.2014 získal navrhovateľ 8 164 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Citovala § 60 ods. 9 zákona a konštatovala, že navrhovateľ získal 22 rokov a 134 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 19.10.2014. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľ nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov ste nezískali ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 6 zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymieravacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie , a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu poistenia podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázali dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1974 19 dní, v kalendárnom roku 1975 13 dní, v kalendárnom roku 1976 135 dní, v kalendárnom roku 1981 243 dní, v kalendárnom roku 1999 210 dní, v kalendárnom roku 2000 296 dní, v kalendárnom roku 2001 50 dní, v kalendárnom roku 2002 40 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,4770. V rozhodujúcom období úhrnom získal 6 703 dní dôchodkového poistenia, to znamená 18,3644 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5706. Podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6479. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 19.októbru 2014, získal 8 164 obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 22,3672 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.októbru 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 463/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 Eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 148,60 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,6479 x 22,3672 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 148,60 Eur. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,80 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 157,40 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 01.januára 2015 o 5,20 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 162,60 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body s uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmavania napadnutého rozhodnutia odporkyne. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona, ktorý zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.2003. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 má vplyv na prepočet starobného dôchodku podľa tohto zákona ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Preto v zmysle tohto ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné stanoviť pre navrhovateľa iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok resp. na jeho nového prepočítanie. Pretože očakával oveľa vyššiu dávku. Poukázal na osobný list dôchodkového poistenia podľa ktorého spĺňal všetko podmienky na vznik starobného dôchodku . Z dokumentácie, ktorú má odporkyňa k dispozícii nie je pochýb o tom, že ku dňu 19.10.2007 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a zároveň splnil aj podmienku zamestnania najmenej 25 rokov a v tomto čase odpracoval 19 rokov a 250 dní v službe I. kategórií funkcií. Taktiež odpracoval 22 rokov a 141 dní v III. pracovnej kategórii. Neakceptoval osobný list dôchodkového zabezpečenia, kde mu odporkyňa priznala z dôvodu posúdenia výšky nároku na starobný dôchodok niektoré odpracované doby v III. pracovnej kategórií. Podľa jeho názoru má celkovú odslúženú a odpracovanú dobu jeho ekonomicky aktívneho života 15 356 dní t.j. 42 rokov a 26 dní. Z toho v ozbrojených zboroch 7 185 dní t.j. 19 rokov a 250 dní a v civilnom sektore 8 171 dní t.j. 22 rokov a 141 dní, ktorá predchádzala jeho služobnému pomeru. To znamená, že III. pracovnej kategórií má odpracovaných 8 171 dní, t.j. 22 rokov a 141 dní. Ďalej uviedol, že dňa 04.06.1999 odišiel do civilu a od 05.06.1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ je presvedčený, že v čase jeho štúdia boli dávky na dôchodkové zabezpečenie odvádzané výlučne do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia t.j. na konto odporkyne. Poukázal na okolnosť, že do 30.04.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov SR. Potom si od 01.05.1998 založili osobitný dôchodkový systém najprv vojaci a o 4 roky neskôr aj policajti. Namietal, že odporkyňa mu nezapočítala všetky odpracované roky tak ako mala. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 174 zák. č. 100/1988 Zb. navrhovateľ argumentoval, že toto ustanovenie bolo dodatočne doplnené zákonom č. 235/1992 Zb., ktorý zároveň zrušil platnosť I. a II. pracovnej kategórie do termínu 31.12.1992. Ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa v dôsledku vývoja dôchodkového zabezpečenia na Slovensku menilo sedem krát. V tejto súvislosti zdôraznil, že uniformu nosil do 04.06.1999. To znamená, že v rozhodnom čase ešte nebol vydaný zákon č. 355/1992 Zb., ktorý posúval hranicu skončenia pracovných kategórií ešte neskôr až do 31.12.1999. Z toho dôvodu tvrdenie odporkyne, že služba mala trvať do 31.12.1999 považuje voči nemu za neférové a retroaktívne a t.j. neprípustné v právnom poriadku SR pretože v jeho prípade bola zákonom stanovená hranica k 31.12.1998, ktorú splnil a to zákonom č. 376/1997. Zdôraznil, že v čase keď odišiel do civilu, zákon č. 355/1999 Zb. nebol ešte v platnosti, teda ak platilo ustanovenie § 174 ods. 2 podľa zákona č. 376/1997 Zb., že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku je, že služobný pomer I. kategórií funkcií trval k 31.12.1998, k tomuto dátumu splnil podmienku 19 rokov služby v I. kategórii funkcií. Navrhovateľ teda s rozhodnutím odporkyne o spôsobe výpočtu a výške starobného dôchodku nesúhlasí, trvá na zrušení rozhodnutia a považuje ho za nepreskúmateľné. Citoval ustanovenia § 259 ods. 1, § 209 ods. 3 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Okrem toho poukázal aj na ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 355/1999 Zb. podľa ktorého ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutiu účinnosti tohto zákona a o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ďalej citoval § 1 ods. 1 a 3, § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a dôvodil, že poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. Dôsledkom súbežného uplatňovania dvoch poistných systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku, všetky doby poistenia však právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznil, že bol v legitímnom očakávaní, že si štát po ukončení činnej služby vo ozbrojených zboroch komplete splní svoje záväzky voči jeho osobe tak, ako si on plnil svoj záväzok vykonávať službu vojaka základnej vojenskej služby, vojaka z povolania, služby príslušníka policajného zboru a služby príslušníka SIS podľa platných zákonov a teda, že bude zo strany štátu mu umožnené využiť právo nielen odísť do skoršieho starobného dôchodku ako to ukladá zákon, ale i v plnej miere mu bude vyplatený oveľa vyšší starobný dôchodok tak za službu v ozbrojených zboroch ako i prácu v civilnom sektore. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu výraznejšie zabezpečiť navrhovateľovi vyššiu úroveň jeho zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby a kategória poistencov ako je navrhovateľ, by bola v systému vnútroštátnych poisťovacích a dôchodkových zabezpečovacích systémov znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Ďalej uviedol, že v jeho prospech svedčí jeho základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie (primeranosti) vo všeobecnom dôchodkovom poistení a to v takej miere, ktorá ešte zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ju na daň. V jeho prípade musí dôjsť k požadovanému posilneniu zásluhovosti vo všeobecnom dôchodkovom systéme, ktorý spočíva v posudzovaní celej doby zamestnania a vo zvýšení základu, z ktorého sa starobné dôchodky vypočítavajú. Je toho názoru, že dnešná právna úprava do istej miery iba jednostranne a jednokoľajne posilňuje princíp brachiálnej vynucovanej solidarity dôchodkového systému na úkor princípu zásluhovosti. Tvrdí, že odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania, ako aj dobu v civilnom sektore ako aj dobu zamestnania v I. kategórií funkcií, čo ho diskriminuje a poškodzuje. Z tohto napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že si doteraz odporkyňa neosvojila právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch, čím zjavne porušuje zákon resp. marí nástup spravodlivosti. Navrhol rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 09.02.2016, v ktorom poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedla, že výplata príspevku na službu na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia od 01.10.1995 podľa § 119 a§ 120 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov a ktorý mu bol podľa § 119 ods. 2 citovaného zákona k 31.10.1995 odňatý bola navrhovateľovi zastavená z dôvodu, že bol prijatý do služobného pomeru inej ozbrojenej zložky, z ktorej mu pri skončení služobného pomeru vznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Podľa potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č.p. 39/56-3-95/2013 zo dňa 23.04.2013 bol navrhovateľov priznaný od 05.06.1999 výsluhový príspevok. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov je od 01.07.2002 výsluhový príspevok považovaný za výsluhový dôchodok. Pre nárok na tento výsluhový príspevok a na jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1971 do 12.10.1973, v I. kategórii funkcií doba služobného pomeru na Ministerstve vnútra SR od 01.09.1981 do 30.09.1995 a v I. kategórií funkcií doba služobného pomeru SIS od 01.11.1995 do 04.06.1999 to znamená, celkom doba v I. kategórií funkcií v trvaní 19 rokov a 264 dní. Poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2013, podľa ktorého navrhovateľ získal v zamestnaní v I. kategórii funkcií 19 rokov a 264 dní a bol k 30.09.1995 uvoľnený zo služobného pomeru štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe vlastnej žiadosti. Podľa potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia SIS zo dňa 20.05.2013, bol zaradený v zamestnaní v I. kategórií funkcií do 04.06.1999. Poukázala na ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo v službách I. a II. kategórií funkcií trvali k 31.12.1999 túto podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ nesplnil. Nesplnil ani podmienku pre zníženie dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a to § 21 ods. 1 písm. b) a c) pretože nebol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Obidve tieto podmienky nesplnil, keďže v prvom prípade bol zo zamestnania uvoľnený na vlastnú žiadosť a v druhom prípade nebol v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. zamestnaný najmenej 20 rokov. Doba výkonu služby v I. kategórii funkcií mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemôže byť zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok opätovne, pretože už bola zhodnotená duplicitne. Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach § 491 a § 492 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§491 ods. 1). Podľa § 492 ods. 1 konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.07.2016 vyplýva, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (§ 293dp). Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 04.09.2015 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 19.10.2014. Ďalej súd zistil, že obsahom dávkového spisu odporkyne je aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcii personálnych a sociálnych činností a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. SPOU-OSZ-30.778-7/2013-VZ zo dňa 17.05.2013 podľa ktorého Ministerstvo vnútra SR potvrdzuje, že navrhovateľovi bol od 01.10.1995 priznaný príspevok za službu, podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola mu zhodnotená doba služby a to základná vojenská služba v I. kategórií funkcií od 30.09.1971 do 28.09.1973, doba vojaka z povolania v I. kategórií funkcií od 01.09.1981 do 30.09.1986 a doba služby v Policajnom zbore v I. kategórií funkcií od 01.10.1986 do 30.09.1995. Rozhodnutím č.p.: SC-30.778-3/5-96 zo dňa 22.02.1996 mu bol podľa § 119 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. príspevok za službu odňatý a jeho výplata zastavená dňom 31.10.1995. Podľa potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č.p. 39/56-3-95/2013 zo dňa 23.04.2013, ktoré tvorí obsah dávkového spisu odporkyne, navrhovateľovi bolo podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok od 05.06.1999. Pre nárok na výsluhový príspevok a na jeho výšku mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru podľa § 217 citovaného zákona a to doba výkonu základnej vojenskej služby (od 30.09.1971 do 12.10.1973), trvanie služobného pomeru na Ministerstve vnútra SR (od 01.09.1981 do 30.09.1995) a trvanie služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe (od 01.11.1995 do 04.06.1999) celkom 19 rokov a 264 dní. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na obsah dávkového spisu je nesporné, že odporkyňa v danom prípade zhodnotila navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok iba obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 22 rokov a 134 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na obdobie služobného pomeru v čase od 01.09.1981 do 04.06.1999 odporkyňa neprihliadala. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR a Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby je nesporné, že obdobie výkonu služby u navrhovateľa bolo zaradené do I. kategórií funkcií, v tomto prípade odporkyňa taktiež nezohľadňovala obdobie I. kategórií funkcií teda I. pracovnej kategórie pre zohľadnenie skoršieho dosiahnutia dôchodkového veku navrhovateľa. Priznala navrhovateľovi starobný dôchodok dovŕšením 62 rokov veku od 19.10.2014. Pokiaľ navrhovateľ namietal aplikáciu ustanovenia § 174 ods. 1 a 2 zákona 100/1988 Zb. vo vzťahu k možnosti splnenie podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok v skoršom veku, v tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že túto problematiku riešil už Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX . P. XXXX 0 zo dňa 17.06.2013 ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa na starobný dôchodok ku dňu 07.05.2010 pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So/69/2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/57/2013-38 zo dňa 13.03.2014 konštatoval, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2013 vyplýva, že navrhovateľ získal v zamestnaní v I. kategórií funkcií 19 rokov a 250 dní a bol dňa 30.09.1995 uvoľnený zo služobného pomeru štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe vlastnej žiadosti. Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že navrhovateľovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov, ak by (písm. b) bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) avšak ak bol z toho zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) alebo (písm. c) ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 písm. b) až h). Ani jednu z uvedených podmienok navrhovateľ nesplnil, keďže v prvom prípade bol zo zamestnania uvoľnený na vlastnú žiadosť a v druhom prípade bol v zamestnaní uvedenom § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona zamestnaný 19 rokov a 250 dní. Ďalej Najvyšší súd konštatoval, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 - 59 rokov je však nie len splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) - h) resp. v službe I. kategórií funkcií v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil. Túto námietku navrhovateľa preto krajský súd považuje za nedôvodnú. Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) na jeho skutkový stav (retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer dňa 04.06.1999, pričom novela zákona č. 100/1988 Zb. nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22.12.1999 Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1So/69/2014 poznamenal, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až s plnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, to znamená v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023 poukazujúc na zákon č. 100/1988 Zb. Z uvedených dôvodov mal Najvyšší súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 07.05.2012 nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 v spojení s § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., ako aj ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona. Súd sa však nestotožňuje s právnym posúdením problematiky zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal počas výkonu služby v I. kategórií funkcií a v tomto smere považuje rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne nevyplýva žiadna skutočnosť, teda právne a skutkové posúdenie, z akého dôvodu odporkyňa nepristúpila k zhodnoteniu obdobia výkonu služby navrhovateľa ako obdobia dôchodkového poistenia. Pri hodnotení obdobia dôchodkového poistenia teda postupovala v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku spisovej značky 7So/138/2011. Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) obdobie dôchodkového poistenie je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebom im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 vyplýva názor, že kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okru dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich postenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že pre poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný , predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone a sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systému vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. Pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá b y im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ak teda s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporkyňa pri posúdení návrhu navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho sumu nehodnotila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, vec nesprávne právne posúdila a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s prihliadnutím aj na názor Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k zohľadneniu výkonu služby v I. kategórií funkcií u navrhovateľa pre nárok na starobný dôchodok a toto rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodniť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), ktoré pozostávajú z troch právnych úkonov, príprava a prevzatie zastúpenia (rok 2015), spísanie a podanie opravného prostriedku a účasť na pojednávaní (rok 2016) v hodnote jedného právneho úkonu 64,54 EUR (2015) a 66,- EUR (2016) režijného paušálu 1x 8,39 EUR a 2x 8,58 EUR, náhrady za stratu času, za cestu Bratislava - Prešov a späť, za 18 polhodín (1/60 z výpočtového základu) t.j. 127,32 EUR, cestovné osobným motorovým vozidlom značky Škoda Fabia EČV. BA 119 IM 2x 398 km pri priemernej spotrebe 5,6 l/100 km cene pohonných látok 1,230 EUR základnej náhrade za používanie osobného motorového vozidla 0,183 EUR/1 km t.j. 100,25 EUR, ubytovanie 16,- EUR, stravné 4,20 EUR + 9,80 EUR spolu 15,- EUR. Podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi 1 polovica odmeny za stratu času, cestovné náhrady a ostatné výdavky z dôvodu účasti právneho zástupcu na ďalšom ústnom pojednávaní v ten istý deň, t.j. 14.09.2016 vo veci sp. zn. 6Sd/21/2016, ktoré si tieto aj právny zástupca navrhovateľa vyčíslil. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom 463,01 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.