Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201193 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu BIOVEX, s.r.o., Priemyselná 3005/1, Bardejov, IČO 36 498 904, zastúpeného Urbáni & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, Skuteckého 17, Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. augusta 2015 číslo: 1316382/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 25. marca 2015 číslo:169119/2015 na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkov nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.08.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobca proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 25.03.2015 č. 169119/2015 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) za zdaňovacie obdobie december 2013 určil žalobcovi rozdiel v sume 102 345,00 EUR na dani z pridanej hodnoty a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 710,91 EUR tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca s tým, že žalovaný odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval. 3. Ďalej uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu BIOVEX, s.r.o., Priemyselná 3005/1, Bardejov daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorá začala dňa 12.03.2014 (oznámenie č. 9711401/5/730255/2014 zo dňa 25.02.2014, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9711401/5/935957/2014 zo dňa 12.03.2014). Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane vo výške 102 345,00 Eur z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov, Priemyselná 3005/1, Bardejov za predaj nehnuteľnosti Partizánska 46, Bardejov, blok A 1 NP 378 m2, blok A podiel na pozemku, blok B 1 NP 277,89 m2, blok B podiel na pozemku (cena 614 069,99 Eura). Ďalej správca dane zistil, že uvedenú nehnuteľnosť v januári 2012 spoločnosť BIOVEX, s.r.o. fakturovala spoločnosti R.A.S., s.r.o.. Sveržov faktúrou č. FV2012055 zo dňa 31.01.2012 ako kúpnu cenu nehnuteľnosti Partizánska 46, Bardejov, blok A - kancelárie 1 NP 378,090 m2 a blok B - kancelárie 1 NP 378,150 m2 (cena 782 993,12 eura). Kontrolovaný daňový subjekt k tomu predložil zmluvu o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 31.01.2012 a dodatok č. 1/dohodu k tejto zmluve zo dňa 31.07.2013, podľa ktorého sa zmluvné strany (predávajúci BIOVEX, s.r.o. a kupujúci R.A.S., s.r.o.. Sveržov) dohodli na jej zrušení. Kontrolovaný daňový subjekt tiež predložil v rámci daňovej kontroly odovzdávajúce a preberajúce protokoly zo dňa 31.01.2012 pre bytový dom. Bocian komplex, blok A a blok B (odovzdávajúci BIOVEX, s.r.o. a preberajúci R.A.S., s.r.o., Sveržov) a odovzdávajúce a preberajúce protokoly zo dňa 01.08.2013, 23.09.2013 a 15.12.2013 pre bytový dom, Bocian komplex, blok A a blok B (odovzdávajúci R.A.S.. s.r.o., Sveržov a preberajúci BIOVEX, s.r.o.). Ďalej zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2012, podľa ktorej prenajímateľ R.A.S., s.r.o., Sveržov prenecháva nájomcovi BIOVEX, s.r.o. nebytové priestory (ide o predmetnú nehnuteľnosť) do odplatného užívania. Dňa 15.05.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom objasnenia skutočností k faktúre č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 s konateľom kontrolovaného daňového subjektu O. C.. ktorý je zároveň aj konateľom spoločnosti R.A.S., s.r.o.. Sveržov. Kontrolovaný daňový subjekt pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 9711401/5/1914444/2014 zo dňa 15.05.2014 uviedol, že k odpredaju nehnuteľnosti došlo, že zmluvu o prevode a rovnako odovzdávacie a preberacie protokoly podpísal on osobne za obe spoločnosti a taktiež podpísal faktúru č. FV2012055 zo dňa 31.01.2012. Ďalej uviedol, že návrh na vklad do katastra podaný nebol (k dodaniu nehnuteľnosti v roku 2012, kde daňový subjekt BIOVEX, s.r.o. deklaroval dodanie nehnuteľnosti daňovému subjektu R.A.S., s.r.o., Sveržov) z dôvodu, že predmetný majetok bol zaťažený záložným právom, ktoré si vynútila banka. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu ďalej objasnil nezrovnalosti v údajoch v zmluve o prevode nehnuteľnosti z 31.01.2012, listami vlastníctva a faktúrou č. FV2012055 zo dňa 31.01.2012 týkajúce sa uvádzaného podlažia, na ktorom sa predmetné nebytové priestory nachádzajú, plochy nebytových priestorov uvedených na faktúrach a v preberacích protokoloch a dátumu vyhotovenia faktúry 15.12.2013, keď podľa preberacích protokolov boli nebytové priestory odovzdávané dňa 01.08.2013, 23.09.2013 a 15.12.2013. Ďalej uviedol, že daňový subjekt R.A.S., s.r.o., Sveržov v roku 2012 na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2012 prenechal túto nehnuteľnosť naďalej na užívanie nebytových priestorov spoločnosti BIOVEX, s.r.o., ktorá ho ďalej čiastkovo prenajímala. Meradla boli odovzdané podľa preberajúcich protokolov, kde je uvedený stav meradiel ku dňu odovzdania nehnuteľnosti medzi odovzdávajúcim a preberajúcim. Touto zmluvou aj naďalej pokračoval pôvodný vlastník BIOVEX s.r.o. vo výkone správy nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o výkone správy pre spoločnosť R.A.S., s.r.o.. Sveržov. Správca dane požiadal výzvou č. 9711401/5/2817966/2014 zo dňa 16.06.2014 Mesto Bardejov, odd. dane z nehnuteľností, ako správcu dane z nehnuteľností o oznámenie, kto bol platiteľom dane z nehnuteľností za roky 2012 a 2013 podľa listu vlastníctva č. 14955, či to bol daňový subjekt BIOVEX, s.r.o. alebo R.A.S.. s.r.o., Sveržov (zmluvou o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 31.01.2012 bol deklarovaný predaj nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 14984 a 14985). Zo stanoviska č. DaP 2014/03664 zo dňa 25.06.2014 Mestského úradu Bardejov vyplýva, že na základe podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na L V č. XXXXX . a LV č. XXXXX. nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bardejov a to: stavba (Bytový dom - bl. A - Bocian komplex, súp. č. 3765) postavená na parcele č. XXXX/X a stavba (Bytový dom - bl. B - Bocian komplex, súp. č. XXXX) postavená na parcele č. XXXX/X spoločnosť BIOVEX, s.r.o. a daň za uvedené nehnuteľnosti za roky 2012 a 2013 bola vyrubená spoločnosti BIOVEX, s.r.o. So zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole a svojimi závermi z nich oboznámil správca dane kontrolovaný daňový subjekt pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu č. 9711401 /5/3398163/2014 zo dňa 11.07.2014. Dňa 11.08.2014 doručil kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v zápisnici č. 9711401/5/3398163/2014, v ktorom okrem iného uviedol, že si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry za spätný odpredaj časti nehnuteľnosti. Predmetné zdaniteľné plnenie je podložené dodatkom k zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 31.07.2013. ktorým bola pôvodná zmluva zrušená. Právne účinky pôvodnej zmluvy nenastali (nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu do katastra). Táto skutočnosť však neznamená, že pri faktúre za spätný odpredaj z titulu zrušenia zmluvy nevznikla daňová povinnosť a teda aj právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť pri spätnom odpredaji vznikla v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania a o odovzdaní nehnuteľnosti svedčia preberacie protokoly jednotlivých častí, obsahujúce presné vyjadrenie skutkového stavu, teda presnú špecifikáciu predmetu zmluvy. Ďalej sa vyjadril k platobnej disciplíne daňového subjektu a uviedol, že odpredajom majetku mal záujem riešiť svoju finančnú situáciu, pretože započítaním časti pohľadávky, ktorá mu vznikla voči spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov z titulu prevodu nehnuteľnosti, vyrovnal svoje záväzky voči tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že daňový subjekt BIOVEX, s.r.o. aj spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov robili všetky možné kroky pre naplnenie predmetnej zmluvy o prevode nebytových priestorov (jednania s bankou počas už spomínanej prolongácie kontokorentného úveru, informovanie sa na katastri atd.). V zmysle článku VI. ods. 9 predmetnej zmluvy návrh na vklad na Katastrálny úrad Prešov, Správa katastra Bardejov podá autorizujúci advokát, teda predmetnú zmluvu do 60 dní od doloženia potvrdenia, resp. iného písomného dokladu záložného veriteľa ako aj dokladu o zaplatení kúpnej ceny. Z dôvodu podriadenia záväzku bankou nedošlo k úhrade zvyšku kúpnej ceny, a teda ani k návrhu na vklad do katastra. Po viac ako rok trvajúcom hľadaní možností vyriešenia danej situácie obe zmluvné strany, teda daňový subjekt aj spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov na odporúčanie auditora aj právnika prijali dodatok k predmetnej zmluve o prevode nehnuteľnosti, v ktorom sa dohodli na zrušení predmetnej zmluvy. Ďalej uviedol, že zrušenie zmluvy dňa 31.07.2013 nemá žiaden právne relevantný význam a vplyv na vznik daňovej povinnosti pri odovzdaní nebytových priestorov do užívania spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov. Ďalej uviedol, že odo dňa 31.01.2012, kedy odovzdal predmetné nehnuteľnosti do užívania kupujúcemu, až do dňa prevzatia nebytových priestorov naspäť do svojho užívania, neužíval predmetné nebytové priestory ako vlastník, ale mal uzavretú s kupujúcim podnájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala ďalej prenajímať predmetné nebytové priestory. Daňový subjekt sa podpisom zmluvy o predaji nebytových priestorov a odovzdaním nebytových priestorov do užívania kupujúcemu vzdal práva narábať s týmito priestormi ako vlastník, pričom toto právo opäť nadobudol uzavretím dodatku k predmetnej zmluve a prevzatím predmetných nebytových priestorov. V závere daňový subjekt vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 a zároveň aj voči vedúcemu oddelenia kontroly, ktorý svojim podpisom verifikoval správnosť postupu zamestnancov správcu dane v prípade porušenia § 27 ods. 1 daňového poriadku, pretože určenie lehoty v dĺžke 0 dní (oznámenie o začatí daňovej kontroly) nebolo určením lehoty, ale jej zrušením. Následne správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9711401/5/3519841/2014 zo dňa 18.08.2014, ktorý spolu s výzvou č. 9711401/5/3912743/2014 zo dňa 19.08.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 22.08.2014. Na základe toho doručil daňový subjekt svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 16.09.2014. Dňa 23.09.2014 doručil sťažnosť na postup zamestnancov správcu dane zo dňa 22.09.2014, ktorá bola príslušným oddelením Daňového úradu Prešov prešetrená a vyhodnotená ako opodstatnená, pretože v námietke č. 1 daňového subjektu bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných riadiacich aktov. Správca dane na základe toho oznámil daňovému subjektu BIOVEX, s.r.o. oznámením č. 9711401/5/4579628/2014 zo dňa 09.10.2014, že protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9711401/5/3519841/2014 zo dňa 18.08.2014 bol vypracovaný v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto je tento protokol neplatný (ako aj výzva č. 9711401/5/3912743/2014 zo dňa 19.08.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole) a je treba ho považovať za bezpredmetný. Dňa 09.10.2014 vyzval správca dane výzvou č. 9711401/5/4581386/2014 na doplnenie podania zo dňa 11.08.2014 vo veci námietky zaujatosti o skutočnosti, podľa ktorých zamestnanci príslušného orgánu so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkovi konania majú za následok pochybnosti o ich zaujatosti v zmysle § 60 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na túto výzvu odpovedal daňový subjekt podaním zo dňa 20.10.2014. Ďalším podaním zo dňa 20.10.2014 sa vyjadril daňový subjekt k oznámeniu č. 9711401/5/4579628/2014 zo dňa 09.10.2014. K tomuto vyjadreniu zaslal správca dane ďalšie oznámenie č. 9711401/5/4759740/2014 zo dňa 27.10.2014, v ktorom opätovne informoval daňový subjekt o svojom nezákonnom postupe a spôsobe akým chce zabezpečiť nápravu uvedenej vady konania. Následne bolo vydané rozhodnutie č. 9701400/5/5226327/2014 zo dňa 27.11.2014. ktorým Ing. O. T., riaditeľka odboru kontroly a analýz Daňového úradu Prešov na základe námietky zaujatosti podanej účastníkom konania BIOVEX, s.r.o. rozhodla o nevylúčení Mgr. M. U.. vedúceho oddelenia daňovej kontroly 4 z konania v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2013 na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu BIOVEX, s.r.o. a rozhodnutie č. 9711401/5/5383796/2014 zo dňa 10.12.2014, ktorým Mgr. M. U., vedúci oddelenia daňovej kontroly 4 Daňového úradu Prešov na základe námietky zaujatosti podanej účastníkom konania BIOVEX, s.r.o. rozhodol o nevylúčení Ing. M. U. a Ing. S. G. z konania v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2013 na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu BIOVEX, s.r.o. Správca dane po týchto úkonoch vyhotovil protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9711401/5/ 40687/2015 zo dňa 26.01.2015, ktorý spolu s výzvou č. 9711401/5/40691/2015 zo dňa 26.01.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 28.01.2015. Na základe toho doručil daňový subjekt dňa 16.09.2014 (správne 16.09.2015) odpoveď na uvedenú výzvu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania po prerokovaní vyjadrení podaných daňovým subjektom k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktoré sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu č. 25232/2015 zo dňa 11.03.2015 (daňový subjekt sa k obsahu zápisnice vyjadril listom zo dňa 21.03.2015) vydal rozhodnutie č. 169119/2015 zo dňa 25.03.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 102 345,00 Eur, t. j. nepriznal za zdaňovacie obdobie december 2013 na dani z pridanej hodnoty nadmerný odpočet v sume 101 634,09 Eur a vyrubil daňovému subjektu BIOVEX, s.r.o. vlastnú daňovú povinnosť v sume 710,91 Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zo strany daňového subjektu pri uplatnení odpočítania dane vo výške 102 345,00 Eur z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov za predaj nehnuteľnosti, pretože v konaní bolo preukázané, že pri zdaniteľnom obchode uvedenom na tejto faktúre nevznikla daňová povinnosť, a teda ani právo na odpočítanie dane. 4. Ďalej žalovaný citoval § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.), § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 5 daňového poriadku, § 1 písm. a), § 2, § 3 ods. 1, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.), § 39, § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu BIOVEX, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane vo výške 102 345,00 Eur z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov, Bardejov za predaj nehnuteľnosti. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že daňový subjekt uplatnením odpočítania dane v uvedenej výške z uvedenej faktúry porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Na zdôvodnenie svojich záverov správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt BIOVEX. s.r.o. v zdaňovacom období január 2012 deklaroval predaj predmetnej nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 31.01.2012 a faktúry č. FV2012055 z 31.01.2012 pre daňový subjekt R.A.S., s.r.o., Sveržov. V uvedenom prípade však zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností vykonaný nebol, nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a zmluva o prevode nehnuteľnosti zo dňa 31.01.2012 bola dodatkom k zmluve dňom 31.07.2013 zrušená, teda účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti nenastali. Na základe toho správca dane konštatoval, že pri deklarovanom tzv. spätnom predaji nehnuteľnosti v decembri 2013 na základe faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o.. Sveržov nemohla vzniknúť daňová povinnosť z titulu prevodu nehnuteľnosti (nebytových priestorov), pretože nemohlo dôjsť k dodaniu predmetu fakturácie (vlastníctvo spoločnosti BIOVEX. s.r.o. k predmetnej nehnuteľnosti ostalo aj po uvedených úkonoch zachované). K tomu odvolací orgán uviedol, že pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane daňovým subjektom BIOVEX, s.r.o. z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 je potrebné vychádzať z ustanovení § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom (hmotným majetkom sú okrem iného aj nehnuteľné veci) ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinnosťou správcu dane pri skúmaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane pri dodaní tovaru, t. j. prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, bolo posúdiť prevod vlastníckeho práva k prevádzanej veci podľa príslušného právneho predpisu, ktorý upravuje prevod vlastníckeho práva k predmetnej prevádzanej veci. Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sú stanovené zákonné podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je Občiansky zákonník (§ 132 ods. 1 a 2 a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon), v súlade s ktorou právnou úpravou zmluvný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastane účinne na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušnou správou katastra ako orgánu štátnej správy v zmysle katastrálneho zákona (§31 katastrálneho zákona). Z uvedenej právnej úpravy súčasne vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a rozhodnutie správy katastra, ktorým povoľuje vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti do katastra, sú právne skutočnosti, ktoré podmieňujú zákonný prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom zákonodarca pre účinné nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti ustanovuje splnenie oboch týchto právnych skutočností súčasne, teda správa katastra môže rozhodnúť o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti len na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej medzi zmluvnými stranami písomne. Až. na základe rozhodnutia správy katastra o vklade vlastníctva do katastra nehnuteľností môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti účinne. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ prevodca na základe zmluvy prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nadobúdateľ nadobudol vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti až okamihom rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva správou katastra do katastra nehnuteľností. V danom prípade zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (nebytových priestorov) medzi predávajúcim R.A.S., s.r.o., Sveržov a kupujúcim BIOVEX, s.r.o. (berúc do úvahy posudzovanú faktúru č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013) nebola uzatvorená a neexistuje ani rozhodnutie správy katastra, ktoré povoľuje vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti do katastra. K tomu je potrebné uviesť, že ani k týmto úkonom nemohlo dôjsť, pretože vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je podľa všetkých posudzovaných dokladov spoločnosť BIOVEX, s.r.o., teda podľa faktúry odberateľ (dôkazom je LV č. XXXXX a L V č. XXXXX.). Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. určuje, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Osobitne zákon rieši vznik daňovej povinnosti pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti tak, že dňom dodania je deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že ak prevodca nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode vlastníctva odovzdá kupujúcemu nehnuteľnosť do užívania (preukázateľne), vzniká daňová povinnosť už v tento deň. Podmienkou je samozrejme fakt, že prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnosti môže iba jej vlastník. V danom prípade pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane daňovým subjektom BIOVEX. s.r.o. z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 však nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti, a teda ani k vzniku práva na odpočítanie dane, pretože dodávateľ uvedený na faktúre R.A.S., s.r.o., Sveržov nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a logicky teda nemohol ani túto nehnuteľnosť pred dňom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností odovzdať do užívania kupujúcemu. Odvolací orgán dospel k záveru, že na týchto skutočnostiach nič nemenia tvrdenia daňového subjektu, že v januári 2012 odovzdal do užívania kupujúcemu časť nehnuteľnosti (dôkazom je zmluva o prevode, protokol o odovzdaní a prevzatí, plná moc pre advokáta na podanie návrhu na vklad do katastra), ďalej, že v období 01/2012 - 12/2013 vykonával vlastnícke práva k tejto nehnuteľnosti kupujúci (dôkazom je zmluva o nájme), ďalej, že dňa 31.07.2013 bol podpísaný dodatok k zmluve o prevode, ktorým bola zmluva zrušená (dôkazom je dodatok k predmetnej zmluve) a že v decembri 2013 bola predmetná nehnuteľnosť vrátená pôvodnému vlastníkovi, teda kontrolovanému daňovému subjektu (dôkazom je faktúra za spätný odpredaj a protokoly o odovzdaní a prevzatí časti nehnuteľnosti). K tvrdeniu daňového subjektu, že v januári 2012 odovzdal predmetnú nehnuteľnosť do užívania spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov, ktorý v období 01/2012 - 12/2013 vykonával vlastnícke práva k tejto nehnuteľnosti, dôkazom čoho je zmluva o nájme, odvolací orgán uviedol, že ide o zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2012, podľa ktorej prenajímateľ R.A.S., s.r.o., Sveržov prenecháva nájomcovi (BIOVEX, s.r.o., ktorý je stále vlastníkom predmetných priestorov) nebytové priestory (predmetná nehnuteľnosť). Z obsahu tejto zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 31.01.2012 a rovnako aj faktúry, ktorou spoločnosť BIOVEX, s.r.o. ako dodávateľ vyfakturoval cenu predmetnej nehnuteľnosti odberateľovi R.A.S., s.r.o., Sveržov je zrejmé, že k dodaniu nehnuteľnosti malo dôjsť dňa 31.01.2012 a k nájmu už dňa 01.02.2012. Evidentne teda spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov nemala uvedenú nehnuteľnosť odovzdanú do užívania (aj keď daňový subjekt predložil odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa 31.01.2012), pretože ju hneď po vyhotovení faktúry a podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov prenechala do užívania spoločnosti BIOVEX, s.r.o. Takéto odovzdanie nehnuteľnosti do užívania nemožno považovať za naplnenie dôvodov na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Odvolávajúci sa presadzoval vo svojich námietkach názor, že práve zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2012 je dôkazom toho (okrem predložených odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov zo dňa 31.01.2012), že spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov mala odovzdanú predmetnú nehnuteľnosť do užívania, resp. že nájom bol jej užívaním. Odvolací orgán posúdil predloženú zmluvu o nájme nebytových priestorov z hľadiska jej zákonnosti berúc do úvahy ustanovenia zákonov, ktorými sa pri uzatváraní takejto zmluvy zúčastnené osoby majú riadiť, teda § 2 a § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že predpokladom pre vznik nájmu nebytových priestorov je existencia nájomnej zmluvy, pre ktorú zákon č. 116/1990 Zb. ustanovuje obligatórnu písomnú formu a súčasne špecifikuje jej podstatné náležitosti. Zo znenia § 2 zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva, že účastníkmi nájomného vzťahu na strane prenajímateľa sú vlastníci nebytových priestorov (alebo osoby, ktoré vykonávajú právo hospodárenia k nebytovým priestorom vo vlastníctve štátu, príp. subjekty, ktoré vykonávajú tzv. právo správy majetku obce). Zo znenia zmluvy je zrejmé, že na strane prenajímateľa je uvedená spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov, ktorá vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nepreukázala, resp. zmluvný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti účinne na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti nenastal, čo ani daňový subjekt nepopiera (sám tvrdí, že nedošlo k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností). Takto uzatvorená zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom a odporuje svojim obsahom zákonu, čo zakladá jej neplatnosť. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. stanovuje vznik daňovej povinnosti pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti na deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Uvedené znamená, že ak predávajúci na základe zmluvného vzťahu odovzdá nehnuteľnosť do užívania kupujúcemu, vzniká mu pri tomto dodaní tovaru daňová povinnosť, avšak odovzdanie do užívania musí byť preukázané a naplnené reálnym užívaním nehnuteľnosti kupujúcim (v danom prípade toto preukázané nebolo). V prípade, ak daňovému subjektu z takéhoto titulu vznikne daňová povinnosť a následne z akýchkoľvek dôvodov nedôjde k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a právny vzťah zanikne, má daňový subjekt za účelom vysporiadania daňovej povinnosti a uplatneného odpočítania dane na druhej strane možnosť vyhotoviť opravný doklad k pôvodnému dokladu (napr. oprava základu dane, podanie dodatočného daňového priznania podľa konkrétnej situácie). Postup, ktorý zvolil daňový subjekt nie je v súlade so zákonom. Odvolací orgán na základe týchto skutočností vyhodnotil námietky odvolávajúceho sa týkajúce sa hmotno-právnej povahy uvedené v časti III. odvolania za neopodstatnené. Ďalej odvolávajúci sa namietal, že správca dane vyhotovil a doručil daňovému subjektu dva protokoly z daňovej kontroly, že žiaden právny predpis neumožňuje správcovi dane vrátiť proces zo štádia vyrubovacieho konania naspäť do štádia daňovej kontroly a že protokol č. 9711401/5/40687/2015, ktorý bol druhý v poradí je nezákonný, pretože nie je možné vo vyrubovacom konaní opätovne vyhotoviť protokol z daňovej kontroly. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál aj v rozsahu tejto námietky a zistil, že dňa 11.08.2014 doručil kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v zápisnici č. 9711401/5/3398163/2014, v ktorom okrem iného vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 a zároveň aj voči vedúcemu oddelenia kontroly. Správca dane nerešpektoval ustanovenie § 60 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom. či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony a vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 9711401/5/3519841/2014 zo dňa 18.08.2014, ktorý spolu s výzvou č. 9711401/5/3912743/2014 zo dňa 19.08.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 22.08.2014. ktorý následne doručil svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 16.09.2014. Po zistení svojho procesného pochybenia vykonal správca dane úkony, ktorými dal výkon daňovej kontroly do súladu so zákonom, teda v prvom rade oznámil daňovému subjektu BIOVEX, s.r.o., že doručený protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a musí byť v konaní považovaný za bezpredmetný, rozhodol o námietkach zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu a vedúcemu oddelenia daňovej kontroly a až potom vyhotovil protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9711401/5/40687/2015 zo dňa 26.01.2015, ktorý spolu s výzvou č. 9711401/5/40691/2015 zo dňa 26.01.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 28.01.2015. Odvolací orgán posúdil tento postup správcu dane a dospel k záveru, že na účel nápravy procesnej chyby, ktorej sa správca dane v konaní dopustil, použil úkony neodporujúce zákonu, pritom nijako daňový subjekt neukrátil na jeho právach. Celý proces daňovej kontroly až do doručenia druhého zákonného protokolu zo dňa 26.01.2015 prebehol v lehote do jedného roka od začatia daňovej kontroly, teda lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná, daňový subjekt po doručení protokolu zo dňa 26.01.2015 doručil svoje vyjadrenie a v súlade so zákonom bolo vykonané aj následné vyrubovacie konanie. K námietke daňového subjektu, že žiaden právny predpis neumožňuje správcovi dane vrátiť proces zo štádia vyrubovacieho konania naspäť do štádia daňovej kontroly odvolací orgán uvádza, že protokol zo dňa 18.08.2014 vyhotovil správca dane v rozpore so zákonom, preto sa po jeho doručení nemohlo zákonným spôsobom začať vyrubovacie konanie. Nezákonnosť tohto úkonu spôsobila nezákonnosť začatia vyrubovacieho konania, teda vyrubovacie konanie, ktoré malo začať na druhý deň po doručení protokolu zo dňa 18.08.2014 nemožno považovať za začaté vzhľadom na nezákonný postup správcu dane. Až po náprave procesného pochybenia správca dane vydal zákonným spôsobom protokol zo dňa 26.01.2015 Až jeho doručením dňa 28.01.2015 bola daňová kontrola ukončená, pričom vyrubovacie konanie začalo nasledujúci deň po jeho doručení. Preto odvolací orgán hodnotí túto námietku ako neopodstatnenú. V časti II. odvolania daňový subjekt poukázal na formálne nedostatky rozhodnutia, v ktorom ho správca dane nesprávne označuje ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, pričom daňový poriadok má na označenie osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhoduje definovaný termín „daňový subjekt“. Odvolací orgán k tomu uviedol, že nie je v rozpore so zákonom, keď správca dane v rozhodnutí o určení rozdielu zisteného pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty označí daňový subjekt výrazom platiteľ dane z pridanej hodnoty. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. osobami zúčastnenými na správe daní je daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. V danom prípade osobitným predpisov je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého označil správca dane osobu, ktorej tento zákon ukladá povinnosti alebo priznáva práva ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál v rozsahu námietok uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že sú neopodstatnené. Správca dane tak ako vyplýva z popísaného skutkového stavu, vykonal v rámci daňovej kontroly úkony na čo najúplnejšie zistenie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Po preskúmaní predložených dokladov uskutočnil s daňovým subjektom ústne pojednávania, daňový subjekt sa k zisteniam a záverom správcu dane v rámci konania vyjadroval a mal zabezpečené právo oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Závery správcu dane, že daňovému subjektu BIOVEX, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 102 345,00 Eur z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov, Bardejov za predaj nehnuteľnosti sú podložené dostatočne zisteným a správne vyhodnoteným skutkovým stavom. 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V časti I. žaloby opísal skutkový stav. Ďalej namietal, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20.08.2015 je nezákonné. Žalobca bol rozhodnutím žalovaného ukráteným na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie daňového úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu, čo žalobca odôvodnil nasledovne: 6. Správca dane a žalovaný sa zhodli v tom, že žalobcovi pri predaji nehnuteľnosti v januári 2012 nevznikla daňová povinnosť, preto ani spoločnosti R.A.S., s.r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri spätnom predaji nehnuteľnosti v decembri 2013. To v konečnom dôsledku znamená, že žalobcovi v decembri 2013 nevznikol nárok na odpočítanie dane, pretože nebola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 7. Žalobca uviedol, že jednotné uplatňovanie systému DPH v rámci intrakomunitámych dodávok EÚ vyvolalo potrebu, aby všetky členské štáty, bez ohľadu na ich rozdielnu národnú definíciu prevodu právneho vlastníctva k tovaru, považovali tovar za dodaný vtedy, keď nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník (inak by nebolo možné zabezpečiť jednotný systém zdanenia pohybu tovarov medzi jednotlivými členskými štátmi). To znamená, že v niektorých prípadoch, aj keď neprejde právne vlastníctvo k tovaru, rozhodujúcim na účely vzniku daňovej povinnosti je nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník. Z uvedených dôvodov v zákone č. 222/2004 Z. z. došlo oproti zákonu č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý platil do 30. 4. 2004 k podstatným zmenám. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. a na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré citoval. 8. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákon č. 222/2004 Z.z. vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru, na rozdiel od právnej úpravy platnej do 30. 4. 2004, nespája so zmenou vlastníckeho práva, ale len s nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník. 9. Žalobca v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EU. Súdny dvor EÚ v rozsudku C- 320/88 Safe Rekencentrum BV z 08.02.1990 a uviedol, že dodanie tovaru v zmysle čl. 5 (1) Šiestej smernice musí byť vykladané v tom zmysle, že ide o prevod práva disponovať s hmotným majetkom ako vlastník, a to aj keď nedôjde k prevodu právneho vlastníctva k majetku. Je na národnom súde, aby v každom individuálnom prípade určil na základe okolností prípadu, či sa uskutočnil prevod práva disponovať s tovarom ako vlastník v zmysle čl. (5) ods. (1) Šiestej smernice. Súdny dvor EÚ v rozsudku C- 354/03 Optigen Ltd z 12. 01. 2006 uvádza, že pokiaľ ide po prvé o pojem „dodávka tovaru“, článok 5 ods. 1 šiestej smernice upresňuje, že za takúto dodávku sa považuje aj prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako jeho majiteľ (bod 38) a z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento pojem zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá umožní inej strane efektívne nakladať s týmto majetkom, ako by bola jeho majiteľom (bod 39). Žalobca v tomto smere poukázal aj na jeden z posledných rozsudkov Súdneho dvora EÚ, na rozsudok vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp z 22.10.2015 v ktorom sa uvádza (bod 44), že pojem „dodávka tovarov“ uvedený v článku 5 ods. 1 šiestej smernice neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku (pozri najmä rozsudky Shipping and Forwarding Enterprise Saté, C-320/88, EU:C: 1990:61. bod 7, ako aj Dixons Retail, C-494/12, EU:C:2013:758, bod 20 a citovanú judikatúru), prípadná absencia právomoci spoločnosti Finnet právne disponovať s tovarom, o ktorý ide vo veci samej, nemôže vylúčiť dodanie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia, keďže uvedený tovar bol skutočne odovzdaný spoločnosti PPUH Stehcemp, ktorá ho použila na potreby svojich zdaniteľných plnení. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie správcu dane, že ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predpokladá splnenie obidvoch podmienok pre vznik daňovej povinnosti, t.j. odovzdania nehnuteľnosti do užívania a zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nemá oporu v zákon. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že k vzniku daňovej povinnosti postačuje, ak prevod hmotného majetku jednou stranou oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku a ani prípadná absencia právomoci právne disponovať s tovarom, o ktorý ide vo veci samej, nemôže vylúčiť dodanie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia. Keďže pojem „dodávka tovarov“ neodkazuje na prevod vlastníctva podľa vnútroštátneho práva, oporu v zákone nemá ani argumentácia žalovaného ustanoveniami Občianskeho zákonníka a katastrálneho zákona a jeho tvrdenie, že prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnosti môže iba jej vlastník. Správca dane a žalovaný svoje závery založili na dôvodoch, ktoré zo zákona č. 222/2004 Z. z. nevyplývajú. 10. Žalovaný uviedol, že zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti z 31. 01. 2012 medzi predávajúcim R.A.S., s.r.o. a kupujúcim BIOVEX, s.r.o. nebola uzatvorená a neexistuje ani rozhodnutie správy katastra, ktoré povoľuje vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti do katastra, k čomu ani nemohlo dôjsť, pretože vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je podľa všetkých posudzovaných dokladov spoločnosť BIOVEX, s.r.o. K zmluve o nájme nebytových priestorov z 01. 02. 2012 žalovaný uviedol, že spoločnosť R.A.S., s.r.o. nebola vlastníkom uvedených nebytových priestorov, takto uzatvorená zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom a odporuje svojim obsahom zákonu, čo zakladá jej neplatnosť. 11. Žalobca k tomu uviedol, že daňová povinnosť a nárok na odpočítanie na dani z pridanej hodnoty nevzniká na základe zmluvy, ale na základe zákona č. 222/2004 Z. z. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 104/2012-89 z 01. 03. 2012, kde sa uvádza, že „vo vzťahu k splneniu zákonných hmotnoprávnych podmienok na vznik nároku na nadmerný odpočet DPH podľa § 20 zákona o DPH riešenie tejto otázky (platnosti nájomnej zmluvy, pozn.) je irelevantné. Základnou podmienkou, ak zákon neustanovuje inak, na vznik nároku na nadmerný odpočet podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o DPH je, aby platiteľ zdaniteľné plnenia prijímal na uskutočnenie jeho zdaniteľných plnení. “Ústavný súd SR ďalej uvádza, že„ Skúmanie účelu prijímania zdaniteľných plnení platcom DPH je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto plnení na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. Neplatnosť právneho úkonu by bola významnou skutočnosťou v prípade, ak by si obchodní partneri navzájom vrátili vzájomné plnenia, čo by bolo podkladom na vykonanie opravy základu dane podľa § 18 zákona o DPH“ Z uvedeného vyplýva, že nie je rozhodujúce, či zmluva existuje alebo neexistuje alebo či je v rozpore so zákonom ale rozhodujúce je, či išlo o plnenie, ktoré je zákonom č. 222/2004 Z.z. považované za daňovo relevantné (išlo o zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom dane), teda či zákon s takýmto plnením spája vznik daňovej povinnosti alebo vznik nároku na odpočítanie dane (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sžf 25/2011 z 13.09.2011, resp. rozsudok NSS ČR sp. zn. 1 Afs 5/2004 z 27. 02. 2006, resp.). Z uvedených dôvodov argumentácia žalovaného nedostatkami v zmluvných vzťahoch v zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľnosti z 31. 01. 2012 a v zmluve o nájme nebytových priestorov z 01. 02. 2012 nemá žiadnu hodnotu závažnosti pre rozhodnutie vo veci samej. 12. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány mali v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a judikatúry Súdneho dvora EÚ prednostne skúmať, či žalobcovi pri predaji nehnuteľnosti v januári 2012 vznikla daňová povinnosť, čo znamenalo posúdiť, či spoločnosť R.A.S., s.r.o. nadobudla právo nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou ako vlastník, teda či žalobca umožnil spoločnosti R.A.S., s.r.o. efektívne nakladať s touto nehnuteľnosťou. Ak spoločnosť R.A.S., s.r.o. pri nákupe nehnuteľnosti od žalobcu v januári 2012 nadobudla právo nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou ako vlastník, potom žalobcovi v januári 2012 daňová povinnosť vznikla. Nadväzne na uvedené pri spätnom predaji nehnuteľnosti v decembri 2013 aj spoločnosti R.A.S., s.r.o. vznikla daňová povinnosť, a teda pre žalobcu bola splnená podmienka ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 13. Podľa žalovaného, ak k dodaniu nehnuteľnosti došlo 31. 01. 2012 a k nájmu už 01. 02. 2012, tak spoločnosť R.A.S., s.r.o. nemala uvedenú nehnuteľnosť odovzdanú do užívania, pretože ju hneď po vyhotovení faktúry a podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov prenechala do užívania spoločnosti BIOVEX, s.r.o. Takéto odovzdanie nehnuteľnosti do užívania nemožno považovať za naplnenie dôvodov na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. K tomu žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. S vlastníckym právom vyplýva aj oprávnenie rozhodnúť, či s uvedeným majetkom bude disponovať vlastník sám alebo to bude ním určená tretia osoba. Pre účely dane z pridanej hodnoty je možné prijať záver, že aj s právom nakladať s hmotným majetkom ako vlastník vyplýva užívať hmotný majetok a nakladať s ním, a teda aj oprávnenie rozhodnúť, či s uvedeným majetkom bude disponovať vlastník sám alebo to bude ním určená tretia osoba. Podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ustanoveniu § 266 Obchodného zákonníka neodporuje ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku, pretože aj podľa tohto ustanovenia v daňovom konaní sa musí skúmať skutočný obsah právneho úkonu účastníkov zmluvného vzťahu. Ak teda spoločnosť R.A.S., s.r.o. uzavrela so žalovaným 01. 02. 2012 zmluvu o nájme nebytových priestorov, jednoznačne deklarovala právo užívať uvedenú nehnuteľnosť ako vlastník, za prenájom vystavovala faktúry o ktorých účtovala. Ani zásada formulovaná v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku však neumožňuje daňovým orgánom vykladať úmysel konajúcej osoby inak, ako tento úmysel vykladala strana, ktorej bol určený. Podľa žalobcu takáto situácia v predmetnej veci nastala, pretože správne orgány zmluvné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou R.A.S., s.r.o. neakceptovali a vyvodili z nich právne závery, ktoré sú v rozpore s úmyslom zmluvných strán. 14. Z uvedeného je možné prijať záver, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a judikatúry Súdneho dvora EÚ žalobcovi pri predaji nehnuteľnosti v januári 2012 daňová povinnosť vznikla, spoločnosť R.A.S., s.r.o. nadobudla právo nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou ako vlastník, nadväzne na uvedené pri spätnom predaji nehnuteľnosti v decembri 2013 aj spoločnosti R.A.S., s.r.o. vznikla daňová povinnosť a žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa R.A.S., s.r.o. č. FV 20130945 z 15. 12. 2013 v sume 102 345 €, pretože bola splnená podmienka ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Správne orgány nepriznanie nároku na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa R.A.S., s.r.o. č. FV 20130945 z 15. 12. 2013 v sume 102 345 € založili na nesprávnej aplikácii zákona č. 222/2004 Z.z. a na podmienkach, ktoré z uvedeného zákona nevyplývajú. 15. Žalovaný ďalej tvrdil, že správca dane po zistení svojho procesného pochybenia vykonal úkony, ktorými dal výkon daňovej kontroly do súladu so zákonom. Správca dane oznámil žalobcovi, že protokol z daňovej kontroly z 18. 08. 2014 bol vypracovaný v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 daňového poriadku, rozhodol o námietkach zaujatosti voči zamestnancom správcu dane a až potom vyhotovil protokol z 26. 01. 2015. Žalovaný dospel k záveru, že na účel nápravy procesnej chyby, ktorej sa správca dane v konaní dopustil, použil úkony neodporujúce zákonu. Žalobca k tomu uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Pokiaľ postup použitý daňovými orgánmi nie je upravený jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vo všeobecne záväznej právnej norme, nemožno ho považovať za postup zákonný, a teda dovolený. Z uvedeného dôvodu argumentovať tým, že správca dane za účelom nápravy procesnej chyby použil úkony neodporujúce zákonu nie je právne relevantné, pretože žalovaný mal uviesť, ktoré ustanovenie daňového poriadku umožňuje počas daňovej kontroly vypracovaný protokol vyhlásiť za neplatný a nahradiť ho novým protokolom. Daňový poriadok také ustanovenie neobsahuje a postup správcu dane nemá oporu v zákone. 16. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Na tomto petite zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 21.12.2016. V podaní zo dňa 21.11.2016 (v replike) namietal porušenie zásady daňovej neutrality. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaním konanom dňa 21.12.2016 zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) 19. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21. Vzhľadom na uvedené aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. podľa právneho predpisu platného predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p. 22. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. 27. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len DP) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2013 rozdiel v sume 102 345,- EUR na dani z pridanej hodnoty a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 710,91 EUR. 28. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 DP rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil. 29. Vychádzajúc z obsahu žaloby sa základná žalobná námietka týkala nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca namietal, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a judikatúry Súdneho dvora EÚ vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a teda aj právo na odpočítanie dane sa, na rozdiel od právnej úpravy platnej do 30.04.2004, nespája so zmenou vlastníckeho práva, ale len s nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník, keďže vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností už nie je pre účely § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. rozhodujúcim (ide o legálnu alternatívu, nie o kumuláciu). Zároveň uviedol, že by bolo v rozpore s princípom neutrality DPH, ak by sa odovzdanie nehnuteľnosti na základe uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva považovalo za zdaniteľný obchod podliehajúci dane a na strane druhej, prijatie zrušenia tohto plnenia vo forme spätného prevodu by sa za zdaniteľný obchod nepovažovalo. 30. Namietal aj v rovine procesnej. Uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti správca dane nemohol vyhotoviť protokol, a ak bol tento protokol vyhlásený za neplatný a správca dane po rozhodnutí o námietke zaujatosti vyhotovil v poradí druhý protokol (zo dňa 26.01.2015) takýto postup nemá oporu v platnej legislatívne, je v rozpore so zákonom aj ústavou, lebo vo vyrubovacom konaní nie je možné opätovne vyhotoviť protokol, t.j. nie je možné vrátiť proces zo štádia vyrubovacieho konania do štádia daňovej kontroly. 31. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 32. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa § 3 ods. 6 DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 34. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 35. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 36. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 37. Podľa § 60 ods. 4 DP ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti. 38. Podľa § 60 ods. 6 DP o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy. 39. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. 40. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb. s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“). 41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 42. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. 44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 46. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 47. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 49. V danom prípade aj podľa správneho súdu neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH v sume 102 345,- EUR z faktúry č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 vyhotovenej spoločnosťou R.A.S., s.r.o., Sveržov ako predávajúcou, lebo neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 8 ods. 1, v § 19 ods. 1 a v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. 50. Keďže Zmluva o prevode vlastníctva nebytových priestorov uzavretá medzi žalobcom a R.A.S., s.r.o. zo dňa 31.01.2012 v spojení s Dodatkom č. 1/ Dohodou k zmluve, bola dňom 31.07.2013 zrušená, účinky zmluvy nenastali a vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ostalo aj po uvedených úkonoch zachované. 51. Pri deklarovanom tzv. „spätnom predaji“ nehnuteľnosti v decembri 2013 preto nemohla vzniknúť daňová povinnosť a teda ani právo na odpočítanie dane z titulu prevodu nehnuteľnosti a neobstojí ani žalobcova argumentácia (poukazuje na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.), že daňová povinnosť žalobcovi vznikla dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania (31.01.2012) pred dňom zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnosti môže iba vlastník a dodávateľ uvedený na faktúre č. FV20130945 zo dňa 15.12.2013 (R.A.S., s.r.o., Sveržov) nebol vlastníkom. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že v januári 2012 odovzdal tieto nehnuteľnosti spoločnosti R.A.S., s.r.o., ktorá vykonávala od januára 2012 do decembra 2013 vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a uzavretím nájomnej zmluvy medzi R.A.S., s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom zo dňa 01.02.2012, spoločnosť R.A.S., s.r.o. jednoznačne deklarovala právo užívať uvedenú nehnuteľnosť ako vlastník, pričom ako vlastník vystavovala faktúry za prenájom o ktorých účtovala. 52. Opäť podstatnou skutočnosťou je, že spoločnosť R.A.S., s.r.o. nehnuteľnosti nenadobudla a ako nevlastník nemohla prenajať nebytové priestory, keďže aj zo zákona č. 116/1990 Zb. (§ 2, §3) vyplýva, že prenajímať nebytové priestory možno len na základe nájomnej zmluvy, ktorej obligatórne náležitosti upravuje zákon č. 116/1990 Zb., pričom prenajímateľom je len vlastník alebo ten, kto vykonáva právo hospodárenia, čo spoločnosť R.A.S., s.r.o. bez akýchkoľvek pochybností nebola. Ak bola nájomná zmluva uzavretá iným subjektom ako prenajímateľom (nevlastníkom) nebola uzavretá riadne. Z ustanovenia § 3 ods. 6 DP vyplýva, že pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, pričom žalobca v podstate len jednotlivé úkony „formálne deklaroval“ ale de iure k ich reálnemu naplneniu nikdy nedošlo. 53. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že uvedeným postupom bol porušený princíp neutrality DPH, keďže v prípade spätného odpredaja nehnuteľnosti v zmysle Dodatku č. 1/Dohody k zmluve o prevode zo dňa 31.07.2013 bolo potrebné postupovať podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. podľa ktorého základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, t.j. opravou základu dane po tom, čo došlo k zrušeniu zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov. 54. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že vyhlásením protokolu zo dňa 18.08.2014 za neplatný a vydaním v poradí druhého protokolu zo dňa 26.01.2015 došlo k porušeniu zákona, lebo nie je možné vrátiť vyrubovacie konanie, ktoré sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu a výzvy (§ 68 ods. 1 DP), do štádia daňovej kontroly. 55. Tak ako správne uviedol žalovaný, vydaním nezákonného protokolu nemohlo začať vyrubovacie konanie a až po náprave procesného pochybenia vydal správca dane zákonným spôsobom protokol zo dňa 26.01.2015 (v poradí druhý), až na základe ktorého začalo v nasledujúci deň po jeho doručení vyrubovacie konanie. 56. Vyhlásením protokolu zo dňa 18.08.2014 za neplatný a po rozhodnutí o námietke zaujatosti vydaním nového protokolu zo dňa 26.01.2015 v súlade so zákonom, správne orgány odstránili procesné pochybenie spôsobom, ktorým žalobca nebol nijako ukrátený na svojich subjektívnych právach, bolo mu umožnené realizovať všetky jeho procesné práva, lehota na výkon daňovej kontroly (1 rok) bola dodržaná. 57. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, skutkový stav bol správne právne posúdený, rozhodnutia sú jasné, logické a zrozumiteľné. 58. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, nebol naplnený ani dôvod na priznanie trov konania žalovanému podľa § 168 S.s.p., preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§139 ods.4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).