Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sp/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201202 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201202.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľov 1/ N. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S., 2/ Z. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. č. XX, XXX XX M. N., 3/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX E., právne zastúpených JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Palárikova 3, 080 05 Prešov, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č.: OU-PO- PLO-2015/001547-42/ŠK zo dňa 21. októbra 2015 na základe návrhu na preskúmanie takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 21. októbra 2015 č. OU-PO-PLO-2015/001547-42/Šk. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba reštitučný zákon) tak, že navrhovateľom v 1/ až 3/ rade sa nenavracia vlastnícke právo a nepriznáva sa právo na náhradu za pozemky mpč. XXX - roľa „. vo výmere X XXX m2 a mpč. XXX - roľa „N.“ vo výmere X XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XX a mpč. XXX - roľa „Z. jarky“ vo výmere X XXX m2 a mpč. XXX - lúka „Z. jarky“ vo výmere XX XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pozemkovej knihy obce T. z dôvodu, že tieto pozemky v rozhodujúcom období neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, teda kúpnou zmluvou uzavretou v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Výrok rozhodnutia odôvodnil správny orgán tým, že dňa 05.05.2004 bola doručená žiadosť navrhovateľov v 1/ a 3/ rade, ktorou si uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa reštitučného zákona. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. 2004/660. V tejto žiadosti uviedli navrhovatelia, že žiadané pozemky vlastnili ich nebohý dedo A. S. a nebohý otec A. S. a že tieto parcely boli v roku XXXX vykúpené Hospodárskym kombinátom Mesta Prešova v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a sú v pôvodnom stave, pričom nikdy neslúžili na účel, pre ktorý boli vykúpené. Ďalej uviedli, že v roku 1997 ich nebohý otec nadobudol vlastníctvo k týmto pozemkom Osvedčením N 8/97, NZ 7/97 a bývalý Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor na tieto nehnuteľnosti založil listy vlastníctva č. XXX a XXX. Fotokópie kúpnych zmlúv zo dňa 10.09.1974 a 12.09.1974, ako aj LV č. XXX a XXX v k.ú. Záborské tvorili prílohu žiadosti. Postupne k podkladom rozhodnutia navrhovatelia doložili osvedčenú fotokópiu čestného prehlásenia B. L. bývalého riaditeľa Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, fotokópiu notárskej zápisnice N 8/97, NZ 7/97 a originál úradného osvedčenia Okresného súdu Prešov o dedičov poručiteľa Jána S. zomrelého XX.XX.XXXX. Z listinných dôkazov mal správny orgán preukázané, že žiadané pozemky boli v roku 1974 predané, preto dňa 10.05.2011 písomne vyzval navrhovateľov, aby doložením konkrétnych listín odstránili nedostatky podania a preukázali tieseň a nápadne nevýhodné podmienky kúpnych zmlúv. K žiadosti doložili navrhovatelia fotokópiu notárskej zápisnice H. NZ X/XX, fotokópiu osvedčenia o dedičstve XXD XXX/ XXXX po poručiteľovi A. S., nar. XX.XX.XXXX, fotokópie občianskych preukazov, fotokópie žiadosti vlastníkov pôdy v hone medzi jarky adresovanú Komisii registra obnovenej evidencie zo dňa 04.08.2001 a LV č. XXX a XXX k.ú. Záborské a čestné vyhlásenia. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky kúpnych zmlúv nijako nepreukázali. Zároveň správny orgán poukázal na postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia zo dňa 05.03.2013 pod č. 2013/00196-17 PM, ktorým správny orgán rozhodol o reštitučnom nároku tak, že navrhovateľom vlastníctvo k pozemkom predmetu reštitučného nároku nenavrátil a ani im nepriznal právo na náhradu z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ani v dôsledku iného reštitučného titulu. Proti rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp. zn. 1Sp/16/2013-34 z 28.11.2013 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné opätovne posúdiť nárok a doplniť dokazovanie v tom smere, či v danom prípade nebola kúpna zmluva uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, najmä so zreteľom na to, že dotknuté pozemky mali byť právnym predchodcov navrhovateľov využívané na obhospodarovanie, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov dobytka a predajom týchto pozemkov stratil právny predchodca živobytie. Na základe uvedeného právneho názoru krajského súdu požiadal Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor a Štátny archív Prešov o poskytnutie listín, ktoré by preukázali spôsob využitia reštituovaných pozemkov v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, teda v roku 1974. Štátny archív v Prešove k podkladom rozhodnutia poskytol výpisy z pozemkovoknižnej vložky č. XX, XX a XXX k.ú. Záborské, snímky z pozemkovej mapy, zápisnicu zo dňa 12.05.1974 napísanú na ONV v Prešove, žiadosť HK MP zo dňa 05.06.1974 a zo dňa 12.07.1974 o presun užívacieho práva, žiadosť HK MP zo dňa 25.06.1974 o pridelení lúk v k.ú. Záborské, žiadosť HK MP zo dňa 27.06.1974 o podklady pre zápis v evidencii nehnuteľnosti a rozhodnutie ONV v Prešove OP, LaVH č. XXXX/XX zo dňa 01.08.1974 o delimitácii poľnohospodárskej pôdy pre HK MP. Súčasne štátny archív Prešov v liste zo dňa 11.07.2014 uviedol, že listiny preukazujúce hospodárenie A. S. napr. odvádzanie kontingentov, súpis parciel, ktoré boli vložené do A. sa v archívnych fondoch nenachádzajú. Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor zo svojej zbierky listín poskytol fotokópiu geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXXX-XX a v liste zo dňa 04.12.2014 poskytol stanovisku k spôsobu využitia pozemkov mpč. XXX a XXX zapísaných v PKV XX a mpč. XXX a XXX v PKV č. XXX k.ú. Záborské a ich užívateľa k roku 1974. K podkladom rozhodnutia správny orgán zaradil aj uznesenie Štátneho notárstva v Prešove č. D XXX/XX po nebohej B. S., rod. S. a vyvlastňovacie rozhodnutie ONV Prešov č. Výst. XXXX/XX zo dňa 11.05.1976 a zápisnice z ústnych pojednávaní. Správny orgán po preskúmaní zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že predmetom reštitučného nároku sú pozemky evidované v pozemkovej knihe Obce Záborské v príslušných PKV č. XX a v PKV č. XXX, pričom poukázal na ustanovenie § 1 Reštitučného zákona a po lustrácii v dostupných internetových záznamoch správny orgán zistil, že navrhovatelia v 1/ až 3/ rade si neuplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. Správny orgán mal za preukázané splnenie podmienok v ustanovení § 1 reštitučného zákona. Ďalej správny orgán citoval príslušné ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 reštitučného zákona a argumentoval tým, že z PKV č. XX k.ú. Záborské vyplýva, že vlastníkom parciel mpč. XXX a mpč. XXX bol podľa zápisu B1 A. S. v podiele 1/1 a podľa zápisu identifikátora vlastníka je nesporné, že vlastníkom je st. A. S.. Ďalej správny orgán poukázal na jednotlivé osvedčenia, ako aj dedičské konania po poručiteľovi A. S. zo dňa 08.02.2006, ako aj B. S. podľa uznesenia Štátneho notárstva v Prešove D XXX/XXXX právoplatné z 20.05.1958, ako aj osvedčenie o dedičstve po nebohom A. S. ml., ktorý zomrel XX.XX.XXXX dedičským osvedčením XXD XXX/XXXX. Zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine okrem závetných dedičov sú pozostalá manželka Z. S. a syn poručiteľa K. S.. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je nesporné, že pozemkovoknižní vlastníci pozemkov reštitučného nároku v čase účinnosti reštitučného zákona nežili. Reštitučný nárok si uplatnili navrhovatelia v 1/ až 3/ rade, ktorí sú vnukmi A. S. st. a deťmi A. S. ml. Z dedičov pozemkovoknižných vlastníkov si reštitučný nárok v zákonnej lehote uplatnili iba navrhovatelia v 1/ a 3/ rade. Ďalej správny orgán poukázal na všetky doložené doklady, ktoré predložili navrhovatelia v 1/ a 3/ rade, ako aj na postup, ktorý predchádzal vydaniu samotného rozhodnutia s uvedením jednotlivých výpovedí a čestných prehlásení tak navrhovateľov v 1/ až 3/ rade, ako aj svedka B. L. bývalého riaditeľa HK MP, ktorý v čestnom prehlásení z 01.07.2004 uviedol, že v roku 1974 vykupovali za hospodársky kombinát Mesta Prešov pozemky v k.ú. Záborské v D. nad jarky konkrétne parcely. Toho času sú parcely evidované pod č. KN-C XXX a výkup bol za účelom výstavby skleníkov. Výstavba skleníkov nebola realizovaná a pozemky sú v pôvodnom stave. Zmluvy boli majiteľmi podpísané pod tlakom zákonov platiacich v tedajšom režime. Ďalej poukázal správny orgán na stanovisko Okresného úradu Prešov, Katastrálny odbor zo dňa 04.12.2014 k spôsobu využitia pozemkov zapísaných v PKV č. XX a PKV č. XXX k.ú. T., pričom z vyjadrenia vyplýva, že pozemky v súčasnej dobe ich užívateľom je JRD M. N.. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva konštatovanie správneho orgánu, že podmienkou úspešnosti uplatneného nároku je kumulatívne splnenie všetkých podmienok reštitučného titulu, pričom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať oddelene i keď vecne či skutkovo zväčša úzko súvisia. Správny orgán poukázal na tieseň, ktorou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny stav, niekedy psychický stav, ktorý takým spôsobom a takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že vo vzťahu k svojmu majetku urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala vo svoj neprospech. Okolnosti, ktoré v čase minulého režimu prežili vlastníci pozemkov, konkrétne nátlak na vstup do JRD, strata možnosti zabezpečiť živobytie rodiny prácou na svojej pôde a chovom dobytka, mohli u nich vyvolať traumu a beznádej. Družstvo v Záborskom vzniklo v roku 1958 a k predaju reštituovaných pozemkov došlo v roku 1974, podľa správneho orgánu je však možné predpokladať, že vlastníci nehnuteľností boli obdobím združstevňovania poznamenaný. Ďalej konštatoval, že súkromné vlastníctvo nemalo v tej dobe žiadnu zákonnú ochranu a tento stav, ktorý objektívne existoval mohol spôsobiť vlastníkovi tieseň, ktorá mohla byť pohnútkou k vykonaniu takéhoto právneho úkonu, teda podpisu kúpnej zmluvy, ktorý by v právnom štáte inak neurobili. Už samotná existencia socialistického zriadenia bola tiesňou. Správny orgán má za to, že v danej veci tieseň preukázaná je. Zároveň správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 10Sžr/31/2011 z 29.06.2011 a ďalej konštatoval, že v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv sa pri nadobúdaní nehnuteľností v súkromnom vlastníctve socialistickými organizáciami postupovalo podľa vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. Ďalej poukázal správny orgán na § 22, § 14 citovanej vyhlášky. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 4 ods. 4 Vyhlášky č. 97/1966, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. I. ÚS 154/08 - 32 zo dňa 26.02.2009 vyslovil právny názor čo sa týka cenovej vyhlášky, ktorá bola účinná v čase uplatnenia reštitučného nároku. Podľa správneho orgánu nápadne nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať podľa konkrétnych okolností daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. Bremeno dôkazu nápadne nevýhodných podmienok spočíva na navrhovateľoch. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že družstvo pozemky v k.ú. Záborské neobhospodarovalo, preto oni aj niektorí ďalší vlastníci so súhlasom predsedu družstva na svojich pozemkoch v tejto lokalite riadne hospodárili, ostatní vlastníci pozemky iba kosili. Podľa navrhovateľov nápadne nevýhodné podmienky spočívali v tom, že predajom pozemkov stratili živobytie. Ďalej správny orgán konštatoval, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv A. S. st., dedko navrhovateľov bol XX ročný dôchodca a podľa kúpnej zmluvy mal trvalý pobyt v Prešove. A. S. ml., otec navrhovateľov mal XX rokov, bol zamestnaný, teda živobytie mu nepochybne poskytovala mzda zo zamestnania. Z. S. bola do XX.XX.XXXX domáca a starala sa o tri maloleté deti (navrhovateľov) v tom čase vo veku XX, XX a XX rokov, ale podľa doloženej fotokópie občianskeho preukazu sa od XX.XX.XXXX zamestnala, teda osem mesiacov pred uzatvorením kúpnych zmlúv. Nemožno považovať za relevantné preukázanie nápadne nevýhodných podmienok tvrdenie navrhovateľov, že predajom pozemkov stratili živobytie, ak v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv A. S. st. bol dôchodca a A. S. ml. a jeho manželka Z. S. boli zamestnaní a teda živobytie im poskytovali ich príjmy. Ďalej popísal správny orgán tvrdenia navrhovateľov v 1/ až 3/ rade, ako aj ich námietky čo sa týka uzatvárania kúpnych zmlúv, na ktoré poukázali. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia Hospodársky kombinát Mesta Prešov nie všetky potrebné pozemky v k.ú. Záborské nadobudol kúpou a nie všetci vlastníci svoje pozemky predali a preto pre účel výstavby záhradníckeho závodu v k.ú. Záborské boli niektoré pozemky podľa rozhodnutia ONV v Prešove č. Výst.: 2705/75 zo dňa 11.05.1976 vyvlastnené. Z odôvodnenia uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky bola určená vyhláškou č. 47/1967. Podľa katastrálnej mapy sa riešené parcely nachádzajú v hone „Šírava“ a v hone „H. jarky“, pričom ich severné časti sa dotýkajú hranice medzi katastrami obce Záborské a Šváby a možno konštatovať, že parcely predmetu reštitučného nároku sa nenachádzali v zastavanom území Obce Záborské a aj v súčasnosti sú v extraviláne. Za nápadne nevýhodné podmienky nie je možné tiež považovať ani skutočnosť, že cena nebola určená znaleckým posudkom, pretože predmetom prevodu boli pozemky, ktorých cena priamo vyplývala z cenového predpisu. Cena za predané pozemky sa odvíjala od výmery vykúpených pozemkov. Pri riešení reštitučných nárokov v danej lokalite v roku 1974 hospodárskemu kombinátu Mesta Prešov sa správny orgán s výhodnejšou cenou ako 0,40 Kčs za 1 meter nestretol a preto mal preukázané, že cena za 1 m2 pozemku bola v prípade kúpnych zmlúv aj pri vyvlastnení rovnaká. V závere rozhodnutia správny orgán dôvodil tým, že navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali nápadne nevýhodne podmienky kúpnych zmlúv v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu 10Sžr/31/2011 zo dňa 29.06.2011, ani po výzve z 10.05.2011 a ani v novom konaní. Nepreukázali konkrétnu nápadnú nevýhodnosť pri podpise kúpnej zmluvy v porovnaní s inými občanmi, teda vlastníkmi susedných nehnuteľností a neprodukovali žiadny dôkaz preukazujúci porušenie ekvivalentnosti vzájomných plnení napr. že výkup susedných pozemkov pre toho istého nadobúdateľa bol za nápadne výhodnejšiu cenu. Naopak správny orgán preukázal, že iné nehnuteľnosti v danej lokalite pre HK NP boli odpredané, alebo vyvlastnené za tú istú cenu. V danom prípade bolo predávajúcim poskytnuté plnenie na aké mali právny nárok. Podľa správneho orgánu neuniesli navrhovatelia dôkazné bremeno ohľadom preukázania kumulatívnej existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok kúpnych zmlúv. A. st. a A. S. ml. posudzované kúpne zmluvy neuzavreli za nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ navrhovatelia v žiadosti uviedli aj to, že ich otec nadobudol reštituované pozemky v roku 1997 osvedčením N X/XX, NZ X/XX a Okresný úrad Katastrálny odbor v Prešove na tieto nehnuteľnosti založil LV č. XXX a XXX, pričom k osvedčeniu došlo formou zápisnice podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a správny orgán nie je príslušným správnym orgánom na konanie podľa tohto zákona. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. Záborské, ktoré je predmetom reštitučného nároku bolo uplatnené v súlade so zákonom a v zákonnej lehote. Vykonaným dokazovaním mal správny orgán za preukázané, že pozemky boli v rozhodujúcom období odpredané kúpnou zmluvou zo dňa 10.09.1974 a kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1974, ktoré boli uzavreté síce v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných podmienok, čím nie sú splnené podmienky ustanovené v § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, preto správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. K podanému opravnému prostriedku sa predkladacou správou, ako aj podaným stanoviskom zo dňa 22.12.2015 vyjadril správny orgán, ktorý uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktorými dôvodil v preskúmavanom rozhodnutí a poukázal na skutočnosť, že právny predchodcovia navrhovateľov reštitučné pozemky v roku 1974 naozaj obhospodarovali nebola v správnom konaní preukázaná žiadnym listinným dôkazom. Predávané pozemky boli role a lúky, ktoré sa nenachádzali v zastavanom území obce a podľa kúpnej zmluvy neboli charakterom osobného vlastníctva v zmysle § 128 Občianskeho zákonníka, ktoré boli podľa vtedy platného cenového predpisu odkúpené za maximálnu možnú cenu. Za takú istú cenu ako predstavovala kúpna cena v kúpnych zmluvách, ktoré boli uzatvorené predchodcami navrhovateľov v 1/ a 3/ rade uzatváral Hospodársky kombinát Mesta Prešov aj v iných prípadoch. Správny orgán v predkladacej správe poukázal na to, že v správnom konaní nebolo preukázané porušenie ekvivalentnosti vzájomných plnení, priznaná protihodnota nebola nápadne nevýhodná a pokiaľ poukazoval správny orgán na právny názor rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/31/2011 musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadne nevýhodnú, pričom nebolo preukázané, že pôvodný vlastníci pri uzavretí kúpnych zmlúv boli skutočne nápadne znevýhodnený v porovnaní s inými občanmi v danej lokalite a v danom čase. Správny orgán zdôraznil, že pri reštitučnom titule uplatnenom podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákonodarca úspešnosť navrhovateľa podmienil kumulatívnym splnením obidvoch podmienok a to tiesne a nápadne nevýhodných podmienok kúpnej zmluvy, pričom dôkazným bremenom zaťažil navrhovateľa. Na pojednávaní pred súdom vypovedali tak navrhovatelia v 1/ až 3/ rade, ako aj právna zástupkyňa navrhovateľov advokátka JUDr. Stella Wildeová, ktorí zotrvali na svojich námietkach, ktoré uviedli tak v odvolaní, aj počas správneho konania pred správnym orgánom zároveň bola vypočutá aj poverená zástupkyňa odporcu, ktorá zotrvala na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu predloženého odporcom, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov v 1/ až 3/ rade nie je dôvodný, preto rozhodnutie odporcu zo dňa 21.10.2015 pod č. OU-PO-PLO-2015/001547/42/ŠK ako vecne správne a zákonné potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti uvádzané a citované odporcom v napadnutom rozhodnutí, konkrétne aj tá skutočnosť, že právny predchodca oprávnených osôb A. S. ml. bol právnym predchodcom navrhovateľov v 1/ až 3/ rade ako ich dedko. Tento bol vlastníkom pôvodných pozemkov zapísaných ako pozemky mpč. XXX - roľa „N.“ vo výmere X XXX m2 a mpč. XXX - roľa „N.“ vo výmere X XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XX a mpč. XXX - roľa „Z. jarky“ vo výmere X XXX m2 a mpč. XXX - lúka „Z. jarky“ vo výmere XX XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pozemkovej knihy obce Záborské, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 10.09.1974 a 12.09.1974. Oprávnené osoby žiadosťou v zmysle reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona si uplatnili navrátenie nehnuteľnosti, resp. priznanie náhrady, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv v dôsledku toho, že kúpne zmluvy boli uzavreté v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej z administratívneho spisu jednoznačne vyplývajú aj skutočnosti, ktoré preukazujú, že oprávnenými osobami v zmysle právneho nástupníctva sú N. C., Z. K. a K. S., navrhovatelia v 1/ až 3/ rade ako deti A. S. ml. Na základe zisteného skutkového stavu rozhodol správny orgán napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia a predmetné rozhodnutie napadli návrhom na preskúmanie navrhovatelia v 1/ až 3/ rade, ktorý bol krajskému súdu doručený dňa 23.12.2015 prostredníctvom Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor. Predmetnom preskúmavacieho konania v danej veci je teda rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor zo dňa 21.10.2015 pod č. OU-PO-PLO-2015/001547-42/ŠK o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o prinavrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákona taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 229/1991 Zb.) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti … Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté. Podľa § 5 ods. 1 citované zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Podľa § 250i ods. 1, 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnymi orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že zistený skutkový stav je dostatočný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny orgán vyslovil v preskúmavanom rozhodnutí aj správny právny názor. Súd s poukazom na zistený skutkový stav a právnym názorom odporcu v tom zmysle, že oprávnené osoby nesplnili podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. a pozemky pôvodne vedené v k.ú. Záborské mpč. XXX - roľa „N.“ vo výmere 3 XXX m2 a mpč. XXX - roľa „N.“ vo výmere X XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XX a mpč. XXX - roľa „Z. jarky“ vo výmere X XXX m2 a mpč. XXX - lúka „Z. jarky“ vo výmere XX XXX m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pozemkovej knihy obce Záborské z dôvodu, že tieto pozemky titulom kúpnych zmlúv zo dňa 10.09.1974 a 12.09.1974 neprešli na štát alebo právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ani v dôsledku jeho reštitučného nároku a nesplnili podmienky citované v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) zákona, ani podmienky citované v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) až i) reštitučného zákona. Správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z., ako aj príslušných ustanovení zákona o správnom konaní a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných dôkazov a podkladov a následne vo veci dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal pri vyvodení správneho právneho záveru. V zmysle citovaných zákonných ustanovení reštitučného zákona, predpokladom pre navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. je jednoznačne to, že oprávnená osoba splní zákonné podmienky, čo bolo správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí aj zdôvodnené a bezpochyby preukázané, že oprávnené osoby, t. j. navrhovatelia v 1/ až 3/ rade tieto dve podmienky v predmetnom správnom konaní nesplnili. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namietali nápadne nevýhodné podmienky, ktoré boli splnené tým, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv 10 až 12 septembra 1974 stratili ich rodičia živobytie, pretože na týchto pozemkoch hospodárili, resp. že stanovená kúpna cena v zmysle vyhlášky vtedy platnej č. 47/1969 o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastňovaní nehnuteľností nebola správne určená a uvedené kúpne zmluvy boli uzatvorené za tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok, tu musí súd konštatovať, že správny orgán v danej veci vychádzal z príslušných ustanovení citovanej vyhlášky, konkrétne z ustanovenia § 15 ods. 1 a stotožnil sa so záverom, že kúpna cena, ktorá je uvádzaná v kúpnych zmluvách s poukazom na vtedy platnú vyhlášku, ako aj na cenu nehnuteľností bola určená v danom čase primerane vzhľadom na bonitáciu, ako aj na charakter daného pozemku správne. Súd ďalej v konkrétnom prípade zdôraznil, že išlo o pôdu, ktorá bola súčasťou extravilánu, avšak vzhľadom na skutočné užívanie pôdy, podľa ktorej bez ohľadu na vtedy platné právne vzťahy sú v súčasnosti uvedené parcely súčasťou intravilánu, avšak v čase uzavretia kúpnych zmlúv boli považované a teda boli zaevidované v extraviláne k.ú. Záborské. To vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Podľa názoru súdu vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona nemohol správny orgán pristúpiť aj napriek tomu, že pozemky boli riadne vykúpené podľa citovanej kúpnej zmluvy, neprešli do vlastníctva štátu, tieto boli len v jeho dočasnom užívaní a z predloženého administratívneho spisu, ako aj vykonaného dokazovania správnym orgánom jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia nepreukázali, že by ich právny predchodca uzatvoril kúpnu predajnú zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, poukazujúc zároveň na právne významné skutočnosti a to, že za tieseň nie je možné považovať ponuku na dobrovoľný výkup nehnuteľností, ktorá predchádza uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a taktiež nie je možné ani jednoznačne vzhliadnuť existenciu nápadne nevyhovujúcich podmienok, keďže kúpna cena bola určená v súlade s vtedy platným cenovým predpisom a to konkrétne vyhláškou č. 47/1969 Zb., na ktorú už súd vyššie poukázal, preto námietky navrhovateľov súd neakceptoval a rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté návrhom na preskúmanie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Pri tomto rozhodovaní súd použil právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžr 31/2011 zo dňa 29. júna 2011, 1Sžr 32/2011 zo dňa 17. januára 2012 a 6Sžo 304/2009 zo dňa 16. júna 2010 a 1Sžo 376/2009 zo dňa 19. mája 2010, v ktorých sa NS SR zaoberá otázkou nápadne nevýhodných podmienok, ktoré pri uplatnení reštitučných nárokov musia byť oprávnenými osobami splnené súčasne s tiesňou. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu súd musí zdôrazniť, že aj „tieseň“ ako pojem, ktorý nevymedzuje konkrétne žiadny právny predpis v ustálenej judikatúre možno túto v danom konkrétnom prípade s poukazom na osobu právneho predchodcu oprávnených osôb neb. A. S. považovať za podmienku splnenú ( s dôrazom na hrozbu nútených prác v tábore ). Avšak ako súd vyššie uviedol na splnenie reštitučného titulu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. j) zákona je potrebné súčasné splnenie obidvoch podmienok, pričom existencia nápadne nevýhodných podmienok vzhľadom na použitie vtedy platnej vyhlášky Slovenského cenového úradu Ministerstva financií SSR č. 47/1969 Zb. v platnom znení, podľa ktorej výška oceňovaných nehnuteľností X,XX Kčs/m2 bola v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vzhľadom na bonitáciu pôdy, pretože skutočne išlo o parcely v extraviláne obce, mimo jej zastavanej časti. Výška kúpnej ceny a spôsob samotného výpočtu bol aj podľa názoru súdu v súlade s uvedeným ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky a bola obvyklá času uzavretia predmetnej kúpnej ceny, nakoľko podľa preukázaných zistení správnym orgánom za takú istú kúpnu cenu boli predávané v tejto lokalite aj pozemky od iných vlastníkov. Súd sa v tejto časti posúdenia reštitučného nároku v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho orgánu, že kúpna cena nebola neprimerane ( nápadne ) nižšia ako v tom čase a v mieste určená obvyklá cena nehnuteľností a preto správny orgán postupoval podľa názoru súdu správne a v súlade so zákonom pri posúdení reštitučného nároku oprávnených osôb v tomto konkrétnom prípade. Z týchto dôvodov preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie vydané Okresným úradom Prešov, Pozemkový a lesný odbor zo dňa 21. októbra 2015 pod č. OU-PO- PLO-2015/001547-42/ŠK ako vecne správne a zákonné potvrdil, pričom sa súd riadil už vysloveným právnym záverom v skôr rozhodovanej veci 2Sp/4/2013-16 z 29.05.2013 (1Sžr/243/2013). Súd pritom zdôraznil jednu podstatnú vec, že reštitučný zákon neodstraňuje v celom rozsahu krivdy spáchané v minulosti, ale správne orgány sa snažia tieto krivdy zmierniť, avšak nie v každom prípade je možné tieto krivdy postupom správnych orgánov, resp. súdu v celom rozsahu napraviť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že navrhovatelia v 1) až 3) rade v konaní neboli úspešní súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.