Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201208 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201208.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa P. B., bytom V. XX, X., proti odporcovi Mestu Prešov, Hlavná 73, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 29.12.2015 v spojení s jeho doplnením zo dňa 11.03.2016 sa navrhovateľ domáhal v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy uloženia povinnosti odporcovi konať podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka) a vyriešiť zásah do pokojného stavu, ku ktorému došlo zo strany Dopravného podniku Mesta Prešov a.s. (ďalej len DPMP a.s.) zaslaním listiny o sankčnej úhrade vo výške 33 Eur za cestovanie údajne bez platného cestovného lístka, a to tým, že zistí jeho nezákonnosť a zakáže ho. V odôvodnení uviedol, že o nečinnosti sa dozvedel oboznámením sa s „odpoveďou“ zo dňa 28.10.2015, č. S/11864/2, Mestského úradu Prešov, odbor sociálnych služieb, ktorá mu bola doručená dňa 02.12.2015. K nečinnosti malo dôjsť nesprávnym postupom pri riešení údajného priestupku podľa zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Dňa 20.09.2015 mu bol doručený list od DPMP a.s. na sankčnú úhradu 33 Eur za cestovanie bez platného cestovného lístka. Poukázal na to, že DPMP a.s. je právnickou osobou a zmluvným partnerom Mesta Prešov pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme v doprave, pričom mesto je jeho 100% akcionárom, je jeho dopravným správnym orgánom, kontroluje jeho prevádzku, rieši priestupky v doprave. Činnosť DPMP a.s. je podnikateľskou činnosťou s možnosťou tvoriť zisk aj z iných služieb. Zaslanie predmetnej sankčnej úhrady - faktúry ako daňového dokladu považuje navrhovateľ za nedôvodné a za zasahujúce do pokojného stavu, čo umožňuje domáhať sa ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu požiadal príslušný útvar mesta o zakázanie tohto zásahu zo strany DPMP a.s. predbežným opatrením, vystavením dobropisu v tej istej sume. Nesúhlasil so skutočnosťou, že bol čiernym pasažierom. Poukázal, že od roku 2006 je občanom s ŤZP a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, čo preukázal ja orgánu mesta. Poukázal na ust. § 31 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave k zabezpečovaniu dopravných služieb a zohľadňovaniu sociálnych a environmentálnych faktorov. Zdôraznil, že DPMP a.s. nemá v prepravnom ani v tarifnom poriadku zohľadnené tieto faktory jednoznačne pre osoby s ŤZP v súvislosti s preukazovaním uplatňovania zliav. Uviedol, že práva a povinnosti cestujúceho v „MHD“ môže upraviť iba dopravca v prepravnom a tarifnom poriadku. Mesto zaviedlo podmienky preukazovania osobitnej zľavy dodatkom k cenovému výmeru zo dňa 13.01.2013, avšak tento výmer je len súčasťou zmluvy s dopravcom, je záväzný len pre účastníkov zmluvy, teda nie je právnym predpisom, ale len úradným dokumentom. Spresnil mechanizmus uzatvárania zmluvy o dopravných službách medzi Mestom Prešov a DPMP a.s., ktorej prílohami sú plán dopravnej obslužnosti, cenové výmery. Ďalej popísal proces vzniku vzťahu medzi cestujúcim a dopravcom DPMP a.s., vypracovávanie cestovného, prepravného a tarifného poriadku dopravcom DPMP a.s., podmienky zliav pre osoby ŤZP, podmienky ich uplatnenia nie sú upravené v prepravnom poriadku. Podrobnejšie spomenul správu Útvaru hlavného kontrolóra mesta z roku 2014 v súvislosti so zistením nedostatkov plánu dopravnej obslužnosti. Argumentoval, že zmluvu o preprave osôb s prepravcom uzatvoria len tie osoby, ktoré majú platný cestovný lístok, osoby, ktoré takýto lístok nemajú, neuzatvárajú zmluvu o preprave osôb a na tieto sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Odporca nepreskúmal konanie DPMP a.s. a nepožiadal ho o odstránenie jeho konania. Konštatoval, že sankčná úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je špecifickým inštitútom, ide o súkromnoprávny vzťah, nejde o zmluvnú pokutu, ani o priestupok, trestný čin, bezdôvodné obohatenie. V závere preukazoval, že obec je orgánom, do kompetencie ktorého patrí konanie podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Odporca navrhol vo vyjadrení zo dňa 06.06.2016 návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Poukázal na pôvodný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby Mesto Prešov poskytlo predbežnú ochranu podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Na tento návrhu zo dňa 23.09.2015 odporca reagoval odpoveďou zo dňa 22.10.2015. Skutočnosti uvedené navrhovateľom boli nejasné, neprehľadné. Odporca dospel k záveru, že vo veci ide o záväzkový právny vzťah a povinnosti vyplývajú z porušenia tohto záväzkového vzťahu. Poukázal na § 8 ods. 5,6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v súvislosti s povinnosťami cestujúceho, ktorý sa nepreukáže platným prepravným dokladom oprávnenej osobe, a právami dopravcu v týchto prípadoch. Ak navrhovateľ porušil tarifné a prepravné podmienky, nemôže to byť dôvodom na poskytnutie predbežnej ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bol poučený, že na rozhodovanie sporov vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov sú príslušné súdy podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka sa používa v praxi najmä pri tzv. susedských sporoch, avšak obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. V súvislosti s postupom mesta pri potvrdzovaní splnenia podmienok na účel poskytnutia zľavy na cestovnom v mestskej doprave konštatoval, že navrhovateľ požiadal o vydanie potvrdenia o splnení podmienok pre I. tarifné pásmo pre občanov s ŤZP alebo ŤZP/S, pričom Dodatkom č. 2 k Cenovému výmeru č. 11/2012 boli stanovené presné pravidlá pre hodnotenie týchto podmienok. Po preskúmaní výšky príjmu navrhovateľa mu odporca dňa 30.09.2015 vydal potvrdenie o splnení podmienok. Krajský súd v konaní podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal prípustnosť a dôvodnosť podaného návrh, oboznámil sa s vyjadrením odporcu a jednohlasne dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Účelom týchto zákonných ustanovení je ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ak tento nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, čím je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom podaného návrhu. Nečinnosťou je pasivita orgánu verejnej správy v prejednávanej veci, ktorá nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, no napriek tomu orgán verejnej moci nekoná. To sa môže prejaviť aj opomenutím predpísaných úkonov, zbytočnými prieťahmi, absenciou akýchkoľvek úkonov, tvrdením nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavením veci listom, zastavením konania záznamom v spise a pod., aj keď bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť. Navrhovateľ sa domáhal, aby odporca ako príslušný správny orgán konal v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka a zabezpečil navrhovateľovi ochranu pred zásahom do pokojného stavu, ku ktorému mal dôjsť zo strany Dopravného podniku mesta Prešov a.s. vydaním dokladu na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške 33 Eur za cestovanie navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Opodstatnenosť ochrany zo strany mesta podľa neho vyplývala z toho, že tento subjekt je zmluvným partnerom mesta v oblasti poskytovania verejných dopravných služieb občanom, vrátane tých s ťažkým zdravotným postihnutím. Z predložených listín vyplýva, že na žiadosť navrhovateľa o ochranu podľa § 5 Občianskeho zákonníka odporca odpovedal oznámením zo dňa 22.10.2015, v ktorom navrhovateľovi podal právne zdôvodnenie, že nie je možné v tejto veci postupovať podľa § 5 Občianskeho zákonníka, lebo tento inštitút sa využíva pri tzv. susedských sporoch, pri riešení občianskoprávnych sporov, ku ktorým došlo k zásahom do pokojného stavu bez právneho dôvodu, a nie v prípadoch záväzkových právnych vzťahov. K tomu citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Odporca preto nevyhovel žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ tiež predložil listinu odporcu zo dňa 25.08.2015, ktorou odporca oznámil navrhovateľovi výsledok predbežného prejednania nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorého sa navrhovateľ domáhal z dôvodu existujúcej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 514/2003 Z.z. ( ďalej zákon o zodpovednosti za škodu). Z tejto odpovede vyplýva, že dôvodom uplatnenia nároku zo strany navrhovateľa bola skutočnosť, že platobným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/226/2015 bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť 66 Eur. Odporca poukázal na tarifné podmienky dopravcu s dôrazom na zľavnené cestovné a podmienky potrebné pre nárok na túto zľavu. Tiež konštatoval, že navrhovateľ žiadal o vydanie potvrdenia o splnení týchto podmienok dňa 24.07.2014 na účely poskytnutia zľavy na cestovnom v mestskej hromadnej doprave, pričom odporca vydal dňa 19.08.2014 navrhovateľovi potvrdenie o splnení týchto podmienok. Odporca na základe žiadosti o súčinnosť zistil u DPMP a.s., že navrhovateľ je držiteľom preukazu občana s ŤZP od 21.12.2006, ale keďže nemá potvrdenie od Únie nevidiacich Slovenska, že je považovaný za nevidiaceho, nemá v zmysle tarify nárok na bezplatnú prepravu, ale len na zľavnenú prepravu v zmysle tarify. V čase vykonaných kontrol dňa 04.05.2014 a 06.08.2014 bol navrhovateľ držiteľom čipovej karty a bol oprávnený na zakúpenie zľavneného predplatného resp. jednorazového cestovného lístka, ale platným cestovným lístkom sa nepreukázal. Navrhovateľ pohľadávku voči DPMP a.s. neuhradil, preto si DPMP a.s. uplatnil právo súdnou cestou a okresný súd vydal platobný rozkaz. Ten v čase podania žiadosti o náhradu škody navrhovateľom ešte nebol právoplatný. Na základe toho odporca nevidel splnenie podmienok pre postup podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave účinného ku dňu podania návrhu Mestu Prešov dňa 23.09.2015 prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“). Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, prepravný poriadok v osobnej doprave okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 obsahuje: e) rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy, f) rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“), i) pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave, k) postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky (ďalej len „revízor“) a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného, l) tarifu, Podľa § 4 ods. 5 veta prvá tohto zákona, dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom a podľa odseku 6) zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy. Podľa § 7 písm. a) tohto zákona, dopravca je povinný prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku. Podľa § 11 ods. 1 tohto zákona, dopravca v pravidelnej doprave je povinný: a) prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) po celý čas ich platnosti (ďalej len „prevádzková povinnosť“), b) prepravovať cestujúcich podľa tarify (ďalej len „tarifná povinnosť“) a vydať cestujúcemu cestovný lístok alebo iný doklad potvrdzujúci zaplatenie cestovného alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme, ak sa na zaplatenie cestovného použilo elektronické médium, c) uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s každým cestujúcim pripraveným na zastávke na trase autobusovej linky v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku (ďalej len „prepravná povinnosť“); to neplatí, ak je vyčerpaná kapacita autobusu podľa osvedčenia o evidencii, cestujúci nie je podľa prepravného poriadku spôsobilý na prepravu alebo prepravu na trase autobusovej linky dočasne znemožňuje aktuálny technický stav, priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona, tarifa upravuje: a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, Podľa odseku 2) sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a podľa odseku 3) dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej. Podľa § 18 ods. 1 tohto zákona, dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území kraja alebo obce a podľa odseku 2) primeraným rozsahom sa na účely odseku 1 rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich. Podľa § 20 ods. 1 tohto zákona, na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia objednávateľ zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcami zmluvy o službách a podľa odseku 2) pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, prevádzkované železničné a autobusové linky a ich prepravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti dopravcov, technický stav ciest na trase autobusových liniek, kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopravy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania prepravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu za službu vo verejnom záujme (ďalej len „príspevok“). Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ spolupracuje s objednávateľom dopravných služieb železničnej dopravy na zosúladení kapacitných a prevádzkových možností v železničnej doprave a v pravidelnej autobusovej doprave. Podľa § 21 ods. 1 tohto zákona, účelom zmluvy o službách je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe a podľa odseku 2). Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona, verejnú správu v cestnej doprave vykonávajú dopravné správne orgány a orgány odborného dozoru a podľa odseku 2 písm. d) dopravnými správnymi orgánmi sú obce. Podľa § 44 písm. a) tohto zákona, obec udeľuje a odníma dopravné licencie v mestskej doprave, písm. b) ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v mestskej doprave a v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci, písm. c) dáva súhlas na zriadenie autobusovej zastávky v obci v konaní o udelenie dopravnej licencie na autobusovú linku prechádzajúcu obcou, písm. d) vyjadruje sa v konaní o schválenie cestovného poriadku autobusových liniek, ktoré prechádzajú obcou a majú v nej zastávku, písm. e) určuje dopravcom cestnej dopravy stanovištia v obci na odstavenie a parkovanie vozidiel mimo ich technickej základne, písm. f) určuje stanovištia vozidiel taxislužby v obci a ich kapacitu a označenie dopravnými značkami, písm. g) schvaľuje cestovný poriadok autobusových liniek v mestskej doprave, písm. h) je objednávateľom v obci, zostavuje plán dopravnej obslužnosti obce a uzatvára s dopravcom mestskej dopravy zmluvu o službách, kontroluje jej plnenie a poskytuje príspevok. Rozhodujúcou okolnosťou pre vyhodnotenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa je posúdenie aktu (úkonu), ktorým malo dôjsť k zásahu do pokojného stavu, ktorého ochrany zo strany odporcu - Mesta Prešov sa navrhovateľ domáhal, a následne toho, či obec ako správny orgán má povinnosť proti tomuto aktu (úkonu) subjektu - DPMP a.s. - zasiahnuť. Pokiaľ ide o moment, v ktorom došlo k tvrdenému zásahu do pokojného stavu, súd zastáva názor, že má ísť o okamih, kedy v právach a povinnostiach navrhovateľa došlo k reálnej zmene stavu. Takýmto momentom však nebolo vystavenie faktúry zo strany DPMP a.s. na zaplatenie sankčnej úhrady, pretože išlo len o akt (úkon) podnikateľského subjektu v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, ktorý však sám osebe nemá takú právnu silu, aby mohol sám bez vôle navrhovateľa ako druhého subjektu zmluvného vzťahu vyvolať účinky. Z tohto dôvodu za okamih, kedy reálne došlo k zásahu do pokojného stavu (teda k jeho zmene) môže byť posúdený nanajvýš deň právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/226/2015, ktorým by bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť úhradu. Vzhľadom na to však už nemožno kvalifikovať situáciu navrhovateľa tak, že došlo k zásahu do pokojného stavu takým konaním (aktom, úkonom) iného subjektu, proti ktorému je mesto - odporca povinný a oprávnený ako správny orgán podľa § 5 Občianskeho zákonníka zasahovať poskytovaním ochrany, a to z dôvodu, že súd ako orgán súdnej moci svojim rozhodnutím konštitutívne vytvoril právny stav, v ktorom navrhovateľovi vznikla povinnosť platiť a ktorej splnenia sa už môže zmluvný subjekt DPMP a.s. domáhať návrhom na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že odporca Mesto Prešov nemá právne prostriedky, ktorými by podľa § 5 Občianskeho zákonníka zabezpečil navrhovateľovi ochranu proti zásahu do pokojného stavu. Navyše v prípade skúmaného zásahu (a to ani v prípade, žeby súd skúmal zásah zo strany DPMP a.s. vydaním faktúry) ani nejde o prípad, ktorý by bol riešiteľný aplikáciou § 5 Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že aj v prípade zmluvných vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností (ako v tomto prípade) ide jednoznačne o občianskoprávne vzťahy, pri ktorých sa vo všeobecnosti uplatňuje § 5 Občianskeho zákonníka, dôležitá je pri posudzovaní opodstatnenosti jeho uplatnenia práve zrejmosť zásahu a pokoj stavu. A práve tieto okolnosti zužujú používanie tohto oprávnenia na zväčša jednoduché spory- susedské, či majetkové, pri ktorých nie je pochybnosť ani o pôvodnom pokojnom stave, ale ani o tom, že došlo k zásahu, ktorý musí byť evidentne, na prvý pohľad v rozpore s právom. V predmetnej veci tomu tak nie je. Ide o zložitejšie zmluvné vzťahy medzi dopravcom a mestom na jednej strane a dopravcom a navrhovateľom na druhej strane. Už len táto okolnosť vylučuje, aby uplatňovanie práva dopravcom na základe viacerých zmluvných vzťahov, bolo možné posúdiť ako zrejmý zásah do pokojného stavu. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že DPMP a.s. je podnikateľom a poskytuje dopravné služby verejnosti, a to na základe jednak oprávnenia, jednak zmlúv s objednávateľom - Mestom Prešov. Otázky, ktorých sa týka návrh vo veci (cestovné, zľavy pre konkrétnu skupinu osôb) sú obsahom prepravného poriadku vypracovaného dopravcom a predkladaného ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy medzi ním a objednávateľom a je súčasťou zmluvy o preprave a tarify. Poskytovanie prepravy na území mesta realizuje dopravca v rámci povinností zakotvených v zmluve s objednávateľom, pritom práve navrhovateľom napadnuté časti prepravných podmienok nie sú priamo a konkrétne upravené zákonom, ale sú ponechané na úpravu zmluvnými stranami. Z toho potom evidentne vyplýva, že navrhovateľ spochybňuje správnosť úpravy a žiada ochranu v rámci takých právnych vzťahov, ktoré sú výsledkom zmluvnej voľnosti medzi objednávateľom (mestom ako samosprávnou jednotkou) a dopravcom a sú záväzné pre tieto zmluvné strany z dôvodu, že sú súčasťou zmluvy. Povinnosti plynúce zo zmluvných vzťahov - záväzkových právnych vzťahov - však nie sú predmetom skúmania súdov v rámci správneho súdnictva, a preto ani okolnosti tvorby obsahu zmluvného rámca, v rámci ktorého vykonáva podnikateľskú činnosť dopravca, a teda ani zmluva o prepravných službách, ak aj je (má byť) vo verejnom záujme. Napokon to, že v predmetnej veci ide o otázky záväzkových právnych vzťahov potvrdzuje aj úprava právomocí obce pri výkone verejnej správy v cestnej doprave - otázky, ktorých riešenia sa navrhovateľ domáha nie sú otázkami verejnej správy porušenie ktorých by mohla obec sankcionovať, keďže sama bola zmluvnou stranou a podieľala sa na ich tvorbe. Navrhovateľ totiž nenamietol, žeby DPMP a.s. konal v rozpore so zmluvami alebo prepravným alebo tarifným poriadkom. Odporca i keď je z pohľadu navrhovateľa nečinný, lebo nekoná spôsobom upraveným v § 5 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu „nekoná“ v súlade so zákonom, pretože § 5 Občianskeho zákonníka ho na navrhovateľom požadované úkony nesplnomocňuje. Práve naopak, zásahom do súkromnoprávneho zmluvného vzťahu zo strany odporcu by mohlo dôjsť k prekročeniu jeho právomocí ako správneho orgánu. Odporca totiž nemôže uplatňovanie práv zo zmluvného vzťahu medzi podnikateľom a cestujúcim sám vyhodnotiť ako v rozpore so zmluvou a zasahovať proti nemu podľa § 5 OZ. Na takýto zásah nemá odporca ako správny orgán zo zákona právomoc. O obsahu právnych vzťahov a o právach a povinnostiach z nich rozhodujú súdy v občianskoprávnom konaní. Na návrh súdy rozhodujú podľa § 80 písm. b) O.s.p. o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a podľa písm. c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. ako zjavne nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.