Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200014 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu LIVONEC, s.r.o. Hraničná 13, Poprad,právne zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovaného Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 21159367/2015 zo dňa 03.novembra 2015 na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21159367/2015 zo dňa 03. novembra 2015, podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. o d ô v o d n e n i e : 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) začal dňa 15.04.2014 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až december 2012. Na základe kontroly dokladov predložených žalobcom správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20120035 zo dňa 17.07.2012, základ dane 16.500,- EUR DPH 3 300,- EUR za nákup 500 ks hasiacich prístrojov S2, faktúry č. 20120036 zo dňa 18.07.2012, základ dane 21 500,- EUR, DPH 4 300,- EUR za nákup 500 ks hasiacich prístrojov S5 od dodávateľa L&P SERVIS spol s.r.o., faktúry č. 1251929 zo dňa 11.07.2012, základ dane 35 500,- EUR, DPH 7 100,- EUR za nákup 500 ks hasiacich prístrojov P2, 500 ks hasiacich prístrojov U9 a 500 ks hasiacich prístrojov P6 od dodávateľa draw business s.r.o. Nákup hasiacich prístrojov od spoločnosti draw business s.r.o. preveroval správca dane na základe dožiadania zo dňa 08.08.2014 č. 9701404/5/3791981/2014 a dožiadania zo dňa 30.10.2014 č. 9701404/5/4808499/2014 prostredníctvom miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava I. Na základe týchto dožiadaní miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava doručil správcovi dane odpoveď zo dňa 16.09.2014 č. 9104402/5/4242235/14/MlyD spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 09.09.2014 kópiou čestného prehlásenia zo dňa 17.08.2012 a kópiami daňových priznaní za zdaňovacie obdobia január - august 2012. V odpovedi uviedol, že spoločnosť draw business s.r.o. mala v roku 2012 v čase dodávky kontrolovaného tovaru dvoch konateľov a to od 16.12.2010 do 17.08.2012 L. Q., bytom L. XXX/X, F. L. a od 17.08.2012 až doteraz je konateľom spoločnosti U. B., bytom B. XXX/X, Q.. Podľa vyjadrenia substitučne splnomocneného zástupcu daňového subjektu draw Business s.r.o. L.. Q. K. spoločnosť za zdaňovacie obdobie január - august 2012 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Ekonomickú činnosť začala vykonávať reálne až od vstupu nových spoločníkov (Richard Kompf, Business Development Slovakia s.r.o.) a vymenovania nového konateľa spoločnosti U. B., ktorý vstúpil do spoločnosti 29.09.2012. Prvý zdaniteľný obchod bol uskutočnený v auguste 2012, v ktorom sa potom pokračovalo až do konca roka. V nasledujúcich obdobiach prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti bol nákup a predaj kryštálového cukru. Prvý krát podal a podpísal daňové priznanie konateľ spoločnosti U. B. za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 25.09.2012. Medzi dokladmi, ktoré tento daňový subjekt predložil za zdaňovacie obdobie august - december 2012 sa faktúry pre spoločnosť LIVONEC s.r.o. - žalobcu nenachádzali. Podľa vyjadrenia substitučne splnomocneného zástupcu od nástupu nového konateľa nevydala spoločnosť pre žalobcu žiadne faktúry. Pôvodný konateľ L. Q. neodovzdal žiadne účtovné doklady za rok 2012 od januára až po deň prevzatia spoločnosti novému konateľovi U. B.. Tento splnomocnený zástupca uviedol, že od 17.08.2012 spoločnosť draw business s.r.o. so žalobcom žiadne obchody neuskutočnila, neprevzala žiadne hotovostné platby prostredníctvom registračnej pokladnice, pretože registračnú pokladnicu nevlastní. Kto predložené faktúry od spoločnosti draw Business s.r.o. pre žalobcu vystavil, opečiatkoval a podpísal nemá vedomosť. V konaní bol vypočutý ako svedok konateľ spoločnosti draw business s.r.o. U. B. (zápisnica o ústnom pojednávaní č 9104402/5/347470/2015/POR zo dňa 16.12.2015) ktorý uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s nim neobchodoval, predmetné doklady nevystavil. Taktiež bol vypočutý ako svedok a bývalý konateľ spoločnosti draw business s.r.o. L. Q. prostredníctvom miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Nitra na základe dožiadania správcu dane č. 9701404/5/4726833/2014 zo dňa 22.10.2014 a dožiadania č. 9701404/5/4797201/2014 zo dňa 28.10.2014. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že L. Q. okrem iného uviedol, že si nie je vedomý, že predmetné faktúry, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu vystavil. Pravdepodobne ich vystavil Ladislav Kolár, ktorý mal generálnu plnú moc avšak túto generálnu plnú moc nepredložil. Nevedel uviesť, či predmetné faktúry boli zaúčtované, či úhrady faktúr boli zaevidované v pokladni a na aký účet bola následne prevádzaná hotovosť. Nebol si istý, či spoločnosť disponovala skladovacími priestormi a technickým vybavením na manipuláciu s tovarom, ktorý dodávala žalobcovi akým motorovým vozidlom bol tovar pripravovaný, kto zabezpečoval prepravu, kto bol dodávateľom tovaru, ktorý bol následne predaný žalobcovi. Obchodné transakcie podľa jeho tvrdenia mal vykonávať C. B.. 2. Na základe vyššie uvedených záverov z dožiadaní vykonaných miestne príslušnými správcami dane, správca dane vyzval žalobcu listom zo dňa 23.01.2015 na predloženie dokladov a splnenie si zákonnej povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) a to predloženie dôkazov preukazujúcich nákup tovaru od spoločnosti draw business s.r.o. Na túto výzvu reagoval žalobca doručením písomnej odpovede a príloh elektronickým podaním dňa 25.02.2015. 3. Deklarované obchody so spoločnosťou L&P SERVIS spol. s.r.o. správca dane preveroval na základe dožiadaní č. 9701401/5/3740602/2014/Pa12 zo dňa 05.08.2014 a č. 9701401/5/4812225/2014/Pa12 zo dňa 29.09.2014 prostredníctvom miestne príslušných správcov dane Daňového úradu Bratislavu a Daňového úradu Nitra. Na základe odpovede miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava č. 9103403/4971500/2014 zo dňa 10.11.2014 na adrese spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o. sa nachádza rodinný dom, na poštovej schránke patriacej rodinnému domu je informácia „súkromný pozemok, žiadne firmy“. Na adrese Sliacka 10, Bratislava je v obchodnom registri zaevidovaných 213 firiem a u správcu dane je uvedená adresa známa ako fiktívne sídlo daňových spoločností. Na adresu spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o. bola zaslaná žiadosť o zapožičanie dokladov. Poštová zásielka sa vrátila späť s odkazom a poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žiadosť o zapožičanie dokladov bola sprievodným listom zaslaná na adresu pobytu nového konateľa spoločnosti D. N., L. XXX. Poštová zásielka bola doručená dňa 12.09.2014 a doklady neboli doručené. Spoločnosť L&P SERVIS spol. s.r.o. vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 deklarovala ako hlavnú a prevažujúcu činnosť oprava a údržba motorových vozidiel. Súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov za rok 2012 bol 603 212,83 Eur a celkový základ dane vyplývajúci z faktúr pre žalobcu za rok 2012 predstavuje hodnotu 548 099,99 Eur. 4. Miestny príslušný správca dane Daňový úrad Nitra na základe dožiadania správcu dane dňa 03.12.2014 vypočul ako svedka bývalého konateľa spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o. Q.. A. P., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti v roku 2012 bol nákup a predaj tovaru a oprava motorových vozidiel. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, služby a iné činnosti vykonávala dodávateľským spôsobom, prostredníctvom živnostníkov alebo právnických osôb. Faktúry ktoré mu dal správca dane k nahliadnutiu vyhotovil a podpísal. Faktúry vyplácal pán Livonec prípadne jeho manželka a niekedy aj spoločne. Nepamätá si na aký účet boli prijaté peniaze vložené, ale určite to bolo na účet spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o. Spoločnosť si po celý čas viedla riadne a poctivo účtovníctvo riadne platila a odvádzala dane. Nemala problém so žiadnym úradom, v súčasnosti to však nevie preukázať účtovnými dokladmi, lebo nimi nedisponuje. Dodávateľom tovaru, ktorý fakturoval žalobca, bola spoločnosť z Levíc, ktorej názov si nepamätá. Tovar mal byť prepravovaný vozidlom s maďarským ŠPZ, viac si nepamätá. Spoločnosť disponovala skladovými priestormi v Nových Zámkoch na Považskej ulici 18 a v Palárikove, ale tovary sa prevažne vozili priamo k odberateľovi. Spoločnosť mala aj vozidlo Citroen Jumper, ktorého evidenčné číslo si nepamätá. Ďalej uviedol, že tovar za odberateľa preberal prevažne pán C. a pani C., bol prepravovaný k odberateľovi nákladnými vozidlami, bielym a zeleným vozidlom pravdepodobne značky DAF. Tovar vždy doviezol pán B.. Hasiaci prášok bol prepravovaný v mechoch uvedenými nákladnými vozidlami. Spoločnosť L&P SERVIS spol. s.r.o. v roku 2012 prevažne dodávala hasiace prístroje, oceľové fľaše, potravinárske fľaše, hasiaci prášok žalobcovi a mohla mať obchodný vzťah aj s ďalšími subjektmi, avšak nie v takých množstvách ako pre žalobcu. Na ústnom pojednávaní boli svedkovi predložené reklamné materiály, ktoré mala spoločnosť L&P SERVIS spol. s.r.o. podľa jednotlivých faktúr vyrábať a distribuovať. Uviedol, že letáky na základe grafickej prílohy pána C. vyrobili subdodávatelia, spoločnosť letáky nevyrábala. Distribúciu letákov zabezpečovala spoločnosť vo forme subdodávky, nemá dodávateľov - výrobcov letákov si nepamätá. Nevedel si spomenúť na žiadneho subdodávateľa ani na miesta, kde sa letáky distribuovali, nevedel pomenovať žiadnu osobu, ktorá sa v rámci celého Slovenska na distribúcii letákov zúčastnila. Výrobu a distribúciu reklamných materiálov pre žalobcu v roku 2012 spoločnosť L&P SERVIS spol. s.r.o. nevykonávala. Technické vybavenie na výrobu reklamných materiálov nemala. 5. Na základe týchto zistení správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 23.01.2015 na splnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a to na predloženie dôkazov preukazujúcich nákup tovaru a dodanie služby od spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o. Na základe tejto výzvy žalobca doručil správcovi dane elektronicky odpoveď dňa 25.02.2015 ku ktorému predložil aj listinné dôkazy a to cenník spoločnosti L&P SERVIS spol. s.r.o., internetovú komunikáciu s touto spoločnosťou, potvrdenie o zaplatení DPH a dodávke služieb a tovarov potvrdené notárom. 6. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený správcom dane, listom č. 6179/2015 zo dňa 04.03.2015. Na toto oznámenie reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 12.03.2015 a žiadal aby všetky uvedené skutočnosti boli zaznamenané v protokole. 7. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9472/2015 zo dňa 20.03.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal žalobcovi. Zásielka bola uložená na pošte dňa 26.03.2015 a splnomocnený zástupca žalobcu ju prevzal dňa 13.04.2015. Správca dane spísal dňa 05.05.2015 úradný záznam č. 20189082/2015 z ktorého vyplýva, že žalobca v lehote uvedenej vo výzve t.j. 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá pripadla na deň 04.05.2015 nepredložil správcovi dane žiadne písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu bude správcom dane vydané rozhodnutie podľa § 68 Daňového poriadku. Splnomocnený zástupca žalobcu prevzal protokol s výzvou dňa 13.04.2015 t.j. 18 deň od uloženia písomnosti na pošte. Písomnosť bola uložená na pošte dňa 26.03.2015. Správca dane podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku za deň doručenia zásielky považuje 15 deň od jej uloženia, t.j. 10.04.2015. 8. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že žalobca podal vyjadrenie k protokolu o výsledku daňovej kontroly dňa 05.05.2015. 9. Správca dane na základe vykonaného dokazovania vydal rozhodnutie č. 20234173/2015 zo dňa 15.05.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 14 700,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 19.06.2015 bez uvedenia dôvodov. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 01.04.2015 a 07.07.2015 odvolanie doplnil podaním zo dňa 13.08.2015. II. 11. Preskúmavaným rozhodnutím č. 21159367/2015 zo dňa 03.11.2015 žalovaný na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 20234173/2015 zo dňa 15.05.2015 rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 12. Rozhodnutie odôvodnil popísaním námietok, ktoré uviedol žalobca v odvolaní a v ktorom v celom rozsahu trval na námietke uvedenej v bode 1 vyjadrenia k oboznámeniu správcu dane zo dňa 12.03.2015, ktorej podstatou bolo, že správca dane na takýto postup nemá oporu v zákone a koná v rozpore nielen so zákonom ale aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že v protokole o výsledku kontroly správca dane neuvádza ustanovenie právneho predpisu na základe ktorého postupoval. Ďalej namietal porušenie základných práv účastníka konania a to tým, že správca dane síce tvrdí, že mu dal možnosť v 8 dňovej lehote sa vyjadriť k protokolu resp. k zisteniam z daňovej kontroly, pričom nikdy nevedel aké závery z týchto zistení vyplývajú. Namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že správca dane postupoval v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 8 daňového poriadku, čím došlo k porušeniu jeho ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základných ľudských práv podľa medzinárodných zmlúv a dohôd. Toto porušenie spočíva v tom, že správca dane ignoroval jeho základné práva, postupoval svojvoľne, odmietol s ním komunikovať napriek tomu, že sa toho domáhal. Zatajoval pred ním zisťované skutočnosti a dôkazy, čím mu znemožnil realizovať jeho základné práva tak, aby sa mohol úspešne brániť. Ako dôkaz uviedol, že pri osobnej účasti zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu v prevádzke v Spišskej Belej vypočúvali I.. P. a ďalších pracovníkov bez toho, aby bol o tom vopred upovedomený. Podľa žalobcu zo stanoviska správcu dane vyplýva, že v daňovej kontrole sa nemôže uplatňovať vyhľadávacia zásada, pričom práve v tejto kontrole sám správca dane vyhľadávaciu zásadu uplatňoval. Nevykonal žiadne dokazovanie, ale len preveroval ním vybrané skutočnosti bez ohľadu na to, aby úzko spolupracoval a komunikoval s ním. Namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné pre jeho zmätočnosť z dôvodu, že správca dane nereaguje na jeho vyjadrenia k protokolu zo dňa 05.05.2015. Ďalej uviedol, že pri rozhodnutí o nepreukázaní skutočnosti pri dodávke tovaru od dodávateľov správca dane vychádza zo zistených údajných skutočností spochybňujúcich osoby konateľov dodávateľa. Podľa jeho názoru takéto stanovisko je v rozpore s judikatúrou súdneho dvora EÚ, konkrétne vo veci Maks Pen EOOD zo dňa 13.02.2014 body 23 - 48 z ktorého vyplýva, že Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu aby si zdaniteľná osoba odpočítala DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmú vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia sa ukázala ako nejasná. Jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi, zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. Navrhol napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, že splnil všetky podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. 13. Žalovaný konštatoval, že podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil skutkový stav, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal a ktorý vyplýval z obsahu administratívneho spisu správcu dane. 14. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2 ,3, 8, § 24 ods. 1, 2, 4, § 31 ods. 3, § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 8 (druhá, tretia, štvrtá a piata veta) Daňového poriadku, § 49 ods. 1. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“). K námietkam žalobcu sa vyjadril tak, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane nemal oporu v zákone na postup podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku uviedol, že citované ustanovenie neukladá správcovi dane povinnosť oboznamovať daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly, ale priznáva daňovému subjektu právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane nie je povinný oboznamovať daňový subjekt s jednotlivými získanými dôkazmi, ale až po ich vyhodnotení a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi zaujať kvalifikované stanovisko (§3 ods. 3 Daňového poriadku). Týmto konaním nebolo zo strany správcu dane porušené žiadne zákonom priznané právo žalobcu resp. právom chránený záujem. Správca dane bez toho aby to žalobca žiadal listom č. 6179/2015 zo dňa 04.03.2015 ho vyzval aby sa vyjadril ku všetkým zisteným skutočnostiam pri výkone daňovej kontroly. Preto námietka žalobcu, že zo strany správcu dane zjavne došlo k porušeniu základných práv vyplývajúcich z ustanovení § 3 Daňového poriadku je právne irelevantná. Za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcu, že správca dane ignoroval jeho základné práva, postupoval svojvoľne a odmietal s nim komunikovať, napriek tomu, že sa toho domáhal a zatajoval pred ním zisťované skutočnosti a dôkazy. Pri námietke, že správca dane pred ním zatajoval zisťované skutočnosti, mal žalobca na mysli vypočúvanie I.. P. v jeho prevádzke v Spišskej Belej, ktoré sa podľa neho uskutočnilo a zamestnanci správcu dane túto skutočnosť nikde neuvádzajú. Správca dane sa však o tomto úkone počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nezmieňuje a ani sa na takýto dôkaz neodvoláva. 15. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 3 ods. 8 Daňového poriadku jeho vyhlásením, že nie je povinný oboznamovať daňový subjekt s jednotlivými získanými dôkazmi. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri zisťovaní skutkového stavu správca dane ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Obmedzený je iba tým, aby dôkazy neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Žalobca neuviedol, pri získaní ktorého dôkazného prostriedku postupoval správca dane nezákonne, pretože žalobca podal vyjadrenie k protokolu po zákonom stanovenej lehote. Správca dane ho preto nemohol akceptovať, preto námietka žalobcu, že správca dane nereagoval na jeho námietky uvedené vo vyjadrení v protokolu zo dňa 05.05.2015 považuje za právne irelevantné. 16. K námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal zo základnou námietkou v jeho vyjadreniach spočívajúcou v tom, že bez nákupu hasiacich prístrojov resp. ich súčiastok by nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť, žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňujú, že k nákupu hasiacich prístrojov došlo. Na základe kontrolných zistení správca dane spochybnil, že pri ich nákupe boli zo strany žalobcu splnené všetky zákonom stanovené podmienky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov (zákona o účtovníctve, zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty resp. z interných predpisov žalobcu). Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je podľa žalovaného potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o podmienky vyplývajúce z hmotnoprávneho predpisu, preto pri uplatnení odpočítania dane musia byť splnené bez akýchkoľvek pochybností. Okrem toho pre účely práva na odpočítanie dane musí byť splnená podmienka, že nakúpené tovary a služby musí daňový subjekt použiť na následné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Musí byť splnená aj ďalšia podmienka a to, že pri tomto deklarovanom zdaniteľnom obchode došlo k vzniku daňovej povinnosti, a že daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vyhotovenej týmto platiteľom. Správca dane v rámci kontrolnej činnosti na základe získaných dôkazov spochybnil, že deklarované zdaniteľné obchody skutočne realizovali spoločnosti draw business s.r.o. a L&P SERVIS spol. s.r.o. To znamená, že zo strany žalobcu neboli predlžené také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že faktúry na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane vyhotovili tie daňové subjekty, ktoré zdaniteľné obchody aj skutočne realizovali. Uplatnením odpočítanej dane z týchto faktúr vo výške 14 700,- Eur žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 17. V závere uviedol, že opodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovými subjektmi draw business s.r.o. a L&P SERVIS spol. s.r.o. podľa jeho názoru žalobca nepreukázal ani poukázaním na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD zo dňa 13.02.2014, pretože v odvolaní citoval z uvedeného rozsudku bez toho aby špecifikoval, v ktorých súvislostiach v danom prípade neboli dodržané jeho závery prípadne boli v rozpore s nimi. III. 18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal, že správca dane nemá oporu v zákone na to, aby mohol vydávať niečo označené ako „Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2012“. Tým, že vydáva takéto oboznámenie koná v rozpore so zákonom, ako aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správca dane v protokole nedáva odpoveď na podstatu námietky, podľa akého ustanovenia právneho predpisu postupoval. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole nie je povinný oboznamovať daňový subjekt s jednotlivými získanými dôkazmi, ale až po ich vyhodnotení a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi môže správca dane zaujať kvalifikované stanovisko a s prijatým záverom oboznámiť daňový subjekt. Podľa názoru žalobcu už z toho stanoviska, je zjavné nepochopenie základného princípu zásad daňového konania, ku ktorým patrí podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právo daňových subjektov a iných osôb na úzku spoluprácu so správcom dane. Správca dane v priebehu daňovej kontroly poprel toto jeho právo. 19. Ďalej namietal porušenie jeho základných práv ako účastníka konania, najmä právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a právo spolupracovať so správcom dane podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, ktoré priznáva i správca dane je skutočnosť keď tvrdí, že mal v 8 dňovej lehote možnosť vyjadriť sa k protokolu resp. zisteniam z daňovej kontroly, pričom žalobca nikdy nevedel aké závery z týchto zistení vyplývajú a správca dane nevykonal žiadne dokazovanie na odstránenie prípadných nedostatkov. Vykonával len vyhľadávaciu činnosť, čo sám potvrdzuje. Považuje tvrdenie správcu dane ako aj žalovaného, ktoré vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za nezákonné a neústavné v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Teda nie k už vykonaným a už vôbec nie k dokonca vyhodnoteným dôkazom. Tvrdenie žalovaného, že stačí oboznámiť daňový subjekt s vyhodnotenými dôkazmi považuje preto za neústavné a rozhodnutie za nezákonné. Namietal nezákonnosť daňovej kontroly pretože v celom priebehu daňovej kontroly postupoval správca dane v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 7, a 8 Daňového poriadku, čím došlo k porušeniu jeho ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základných ľudských práv podľa medzinárodných zmlúv a dohôd. Toto porušenie spočíva v tom, že správca dane ignoroval jeho základné práva postupoval svojvoľne, odmietal s ním komunikovať napriek tomu, že sa toho domáhal, zatajoval pred nim zisťované skutočnosti a dôkazy, čím mu znemožňoval realizovať jeho základné práva tak, aby sa mohol úspešne brániť. Ako dôkaz uviedol, že pri osobnej účasti daňových kontrolórov v prevádzke v Spišskej Belej vypočúvali I.. U. P. a ďalších pracovníkov bez toho, aby bol vopred o tom upovedomený, pričom títo pracovníci daňovým kontrolórom jednoznačne potvrdili reálne nadobudnutie dodania tovaru a služieb avšak daňový kontrolóri túto skutočnosť nikde neuvádzajú a nie je o týchto úkonoch spísaná žiadna zápisnica. Všetku snahu vysvetliť spôsob fungovania v prevádzkach a tým objasniť všetko čo mu daňový kontrolóri nerozumeli a kvôli čomu mu neuznali právo na odpočítanie DPH daňoví kontrolóri odmietli, čím preukazuje, že nemali záujem na zistenie skutkového stavu. 20. Namietal nezákonný postup správcu dane pri daňovej kontrole tak, ako mu to prikazuje ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré citoval a z ktorého vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane v jeho prípade po tom, ako predložil všetky doklady, ktoré správca dane od neho na výkon daňovej kontroly požadoval svojvoľne a nezákonne bez akejkoľvek jeho vedomosti a súčinnosti vykonal rôzne dôkazy, čím vlastne vykonal vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly už nemôže vykonávať, pretože by išlo súbežne o dva samostatné postupy, ktoré sa navzájom vylučujú. Daňový poriadok, ktorý upravuje samostatne postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, nedovoľuje správcovi dane vykonávať vyhľadávaciu činnosť. Preto považuje jeho postup v úplnom rozpore so zákonom. Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti ním predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať ho na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov a nie svojvoľne bez akejkoľvek jeho vedomosti zisťovať dožiadaniami o ktorých nemôže mať vedomosť, skutočnosti ktoré nebolo vôbec potrebné zisťovať. Správca dane tak postupoval nezákonne a zbytočne spôsobil prieťahy v konaní. Správca dane ho doteraz nevyzval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neoznámil aké má pochybnosti o nim predložených dôkazoch a neoznamuje to ani v protokole, čím mu znemožňuje vyjadriť sa k týmto pochybnostiam, navrhnúť dôkazy na ich odstránenie, prípadne dôkazy priamo predložiť. Nebolo mu teda umožnené brániť sa proti „nezmyselným výmyslom správcu dane“. 21. Žalobca namietal, že správca dane v konaní uplatňoval výlučne vyhľadávaciu zásadu, nevykonal žiadne dokazovanie, ale len preveroval ním vybrané skutočnosti. Tvrdí, že počas celej daňovej kontroly sa nedozvedel o žiadnom dôkaze alebo dôkaznom prostriedku. Ďalej namietal, že správca dane nereaguje na jeho vyjadrenie k protokolu a neguje všetky jeho námietky, ktoré podal vo svojom vyjadrení zo dňa 12.03.2015 a už vôbec nereaguje na jeho vyjadrenia zo dňa 05.05.2015, ktoré podal k protokolu. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že podal vyjadrenie k protokolu po zákonom stanovenej lehote. Toto tvrdenie považuje za nepravdivé, pretože výzva na vyjadrenie protokolu mu bola doručená dňa 13.04.2015 a 15 pracovným dňom je práve deň 05.05.2015, ktorý je posledným dňom lehoty a tak podanie podal včas. 22. Napadnuté rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane neobsahuje hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ale len obsah týchto dôkazov a závery daňových orgánov spochybňujúcich správnosť jeho postupov. Nie je možné zistiť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, čím chýba podstata logiky rozhodnutia a došlo k tým porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane sa v tejto súvislosti nevysporiadal s jeho základnou námietkou spočívajúcou v tom, že bez nákupu hasiacich prístrojov resp. ich súčiastok by nemohol vykonávať podnikateľskú činnosti, teda zdaniteľnú činnosť na výstupe. Zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že daňové orgány nespochybňujú, že k nákupu hasiacich prístrojov došlo. Spochybňujú však, že pri nákupe boli zo strany žalobcu splnené všetky zákonom stanovené podmienky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Taktiež tvrdí, že nepreukázal, že faktúru vyhotovil dodávateľ a preto nemá mať právo na odpočítanie dane. Tieto tvrdenia podľa jeho názoru si vzájomne odporujú, pretože ak sa obchod uskutočnil, čo žalovaný nespochybňuje, potom kto iný mohol vyhotoviť faktúru ak nie dodávateľ uskutočneného obchodu. Aj keď je nepochybné, že hasiace prístroje kúpil a potom použil na dodávky tovaru a služieb iným platiteľom, jednoznačne z toho vyplýva splnenie všetkých zákonných podmienok na odpočítanie dane. Záver žalovaného ktorým spochybňuje dodanie tovaru je v rozpore so Smernicou 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ako i splatnou záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a to konkrétne vo veci Maks Pen EOOD zo dňa 13.02.2014 body 23 - 24, ktorá je pre túto vec v plnom rozsahu aplikovateľná, pretože ide o právne a skutkovo skoro totožné prípady. Citoval zo záverov tohto rozsudku Súdneho dvora a dôvodil, že z uvedeného vyplýva, že právo na odpočítanie dane by nemal len vtedy, ak by bol súčasťou podvodu alebo by o tomto podvode objektívne vedel, alebo mohol vedieť čo je povinnosťou daňových orgánov preukázať ex offo. Je nespochybniteľné preukázané, že daňové orgány nikdy nespochybnili, že v týchto obchodoch konal vždy v dobrej viere, nikdy o žiadnom podvodnom konaní netušil, takže neexistuje žiadny dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH. Nestačí aby daňové orgány spochybňovali tvrdenie daňového subjektu ale musia dôkazom opaku vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu, čo sa v tomto prípade nijakým spôsobom nestalo. 23. Zdôraznil, že daňové orgány uznávajú dodania tovaru na výstupe ďalším zdaniteľným osobám. V takomto prípade prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane iba ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Poukázal aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Boník EOOD, v ktorej Súdny dvor v bode 29 rozsudku konštatuje, že zo znenia čl. 168 písm. a) Smernice 2006/112 vyplýva, že na využívanie práva na odpočítanie je potrebné aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Dôvodil, že v jeho prípade je jednoznačné a nesporné, že tovary mu boli poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, že je zdaniteľnou osobou a tiež, že tovary na výstupe v tomto prípade využil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Citoval následne ďalšie závery Súdneho dvora v predmetnom konaní a navrhol aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov konania. IV. 24. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.02.2016 v ktorom uviedol, že námietky žalobu uvedené v žalobe sú takmer totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Citoval ustanovenie § 3 ods. 8 Daňového poriadku, ktoré priznáva daňovému subjektu právo a zároveň mu ukladá povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Námietka žalobcu, že daňové orgány nepochopili základný princíp zásady daňového konania vyplývajúcej z citovaného ustanovenia v súvislosti s oboznámením žalobcu s výsledkami daňovej kontroly je podľa jeho názoru právne irelevantná, pretože žalobca mal možnosť sa vyjadriť k výsledkom daňovej kontroly, k jej priebehu a k použitým dôkazným prostriedkom na základe oboznámenia s predloženými výsledkami daňovej kontroly resp. po doručení protokolu. Za neopodstatnené považuje aj námietky, že správca dane ignoroval jeho základné práva, postupoval svojvoľne a odmietal s ním komunikovať. 25. K vypočúvaniu Ing. P., ktoré sa podľa žalobcu malo uskutočniť v jeho prevádzke v Spišskej Belej uviedol, že zamestnanci správcu dane túto skutočnosť nikde neuvádzajú a žalobca to v priebehu daňovej kontroly nenamietal. Bez predloženia relevantného dôkazu je jeho tvrdenie, že navrhoval pre zamestnancov správcu dane exkurziu po závode. Za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcu, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly nezákonne, pretože v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku ho nevyzval na odstránenie pochybnosti ním predložených dôkazov. Žalobca bol vyzvaný správcom dane aby sa k výsledku daňovej kontroly vyjadril na základe oboznámenia z predloženými výsledkami daňovej kontroly a na základe doručeného protokolu. Okrem toho mu správca dane zaslal aj výzvy na doplnenie dokazovania, v ktorých ako priznal sám žalobca, správca dane od neho žiadal predložiť konkrétne doklady a položil mu aj konkrétne otázky. Zároveň je podľa jeho názoru potrebné podotknúť, že iba účastníci obchodného vzťahu môžu predložiť relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali jeho skutočný priebeh. 26. Ďalej uviedol, že výzvu č. 95225/2015 spolu s protokolom č. 94792/2015 zo dňa 20.03.2015 splnomocnený zástupca žalobcu prevzal dňa 13.04.2015. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobca mal možnosť sa v lehote 15 pracovných dní od jej doručenia vyjadriť k výsledkom daňovej kontroly uvedeným v protokole. Písomnosť bola uložená na pošte dňa 26.03.2015 a správca dane podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona za deň doručenia zásielky považoval 15 deň od jej uloženia t.j. 10.04.2015. Lehota na podanie vyjadrenia uplynula dňa 04.05.2015 a žalobca svoje vyjadrenie doručil správcovi dane dňa 05.05.2015 t.j. po zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepresné pretože sa nezaoberal jeho námietkami považuje za neopodstatnenú. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vo veci náležite odôvodnil, preto aj námietka žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku je neopodstatnená. Ako je uvedené v žalobe, sám konateľ spoločnosti vo svojom vyjadrení uviedol správcovi dane, že účtovníctvo neodráža reálnu prevádzku, preto námietku žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal zo základnou námietkou v jeho vyjadrení, že bez nákupu hasiacich prístrojov resp. ich súčiastok by nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť považuje za právne irelevantnú. Pritom pri deklarovanej dodávke hasiacich prístrojov z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane boli zistené nedostatky, ktoré jednoznačne preukazovali, že ich nemohli dodať dodávatelia uvedení na faktúrach. Tým neboli splnené ani zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pretože pri týchto zdaniteľných obchodoch nebol dostatočným spôsobom preukázaný vznik daňovej povinnosti, čo je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane môže platiteľ z pridanej hodnoty preukázať predovšetkým daňovými dokladmi v spojitosti s účtovníctvom. Čestné prehlásenie i napriek tomu, že jeho podpis je overený nepreukazuje, že tvrdenie v ňom uvedené je pravdivé, preto ho nemožno považovať za dostatočný dôkaz za účelom potvrdenia opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. Zistené skutočnosti boli podľa daňových orgánov dostatočným dôvodom na spochybnenie skutočnej realizácie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými na faktúrach s následným konštatovaním, že uplatnením odpočítania dane z týchto faktúr žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Námietky žalobcu preto považuje za nedôvodné a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. 27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žaloba žalobcu bola doručená Krajskému súdu dňa 12.01.2016 t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku. Správny súd tak v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v konaní pokračoval podľa tohto nového právneho predpisu. 28. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 31. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 32. V predmetnom konaní je nesporné, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (ďalej len správca dane) č. 20234173/2015 zo dňa 15.05.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2012 žalobcovi rozdiel dane v sume 14 700,- Eur. 33. Žalobca v žalobách namietal nezákonnosť postupu správcu dane predovšetkým tým, že nemal správca dane zákonný podklad na vydanie Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole zo dňa 04.03.2015, že jeho postup je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky lebo máme právo sa vyjadrovať ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom správca dane mu dal možnosť vyjadriť sa k už vykonaným dôkazom a vyhodnoteným dôkazom, že vypočúval Ing. U. P., pričom o tejto výpovedi nebol vopred upovedomený, že správca dane vykonával vyhľadávaciu činnosť, na čo v rámci daňovej kontroly nemal právo, že mu správca dane neumožnil vyjadriť sa k vzniknutým pochybnostiam, prípadne k dôkazom, ktoré získal správca dane v konaní a že v daňovom konaní neprebehlo žiadne dokazovanie. 34. Procesný postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly je upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). 35. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 36. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly b) služobného preukazu zamestnanca správcu dane okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec c) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami d) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť najneskôr do dňa jej ukončenia e) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu f) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní g) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim h) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe 37. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane ak ich v tejto požadovanej forme vedie vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia 38. Činnosť správcu dane je upravená v druhej časti Daňového poriadku, ktorá spočíva predovšetkým vo vyhľadávacej činnosti upravenej v § 36 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu. 39. Podľa § 37 ods. 1 a 2 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 40. Z vyššie uvedeného ustanovenia Daňového poriadku a to § 36 a § 37 je teda nesporné, že správca dane je v rámci daňovej kontroly oprávnený vykonávať vyhľadávaciu činnosť za účelom preverenia a zisťovania skutočnosti rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane. Teda námietka žalobcu, že správca dane na takúto vyhľadávaciu činnosť v rámci daňovej kontroly nie je oprávnený je právne irelevantná. 41. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho aby sa k nim vyjadril najmä aby úplné údaje doplnil nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 42. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane výzvami zo dňa 23.01.2015 a 26.01.2015 vyzval podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie t.j. práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe deklarovaných realizovaných obchodov so spoločnosťou L&P SERVIS spol. s.r.o. a draw business s.r.o. Taktiež Oboznámením so zisteniami daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2012 zo dňa 04.03.2015 oboznámil žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku so zisteniami, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie. V tomto oznámení popísal všetky zistené skutočnosti a zároveň uviedol, aj vzniknuté pochybnosti, že tovary deklarované na predmetných faktúrach boli aj reálne dodané spoločnosťou, ktorá je na nej uvedená. Týmto oznámením správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli jeho vyjadrenia k nim uvedené a to v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. 43. Z vyššie uvedených citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že postup správcu dane pri doručovaní Oboznámenia o zistených skutočnostiach v priebehu daňovej kontroly bol v súlade so zákonom a žalobcovi bolo umožnené aby sa k priebehu daňovej kontroly a k zisteným skutočnostiam vyjadril. Preto je jeho námietka nedôvodná. Nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu, že jeho vyjadrenia k výzvam správcu dane zo dňa 23.01.2015 a 26.01.2015 nie sú nikde uvedené. V Oboznámení zo zistenými skutočnosťami v rámci daňovej kontroly DPH zo dňa 04.03.2015 je zrejmé, že správca dane tieto vyjadrenia žalobcu k výzvam správcu dane uviedol a to na str. 6 a 7 ako aj na str. 10, 11 a 12 tohto oboznámenia. 44. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, že doručil vyjadrenie k protokolu v zákonom stanovenej lehote a aj napriek tomu správca dane jeho vyjadrenie do protokolu neuviedol. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z jeho odôvodnenia správny súd zistil, že Protokol z daňovej kontroly č. 94792/2015 zo dňa 20.3.2015 doručoval správca dane žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Túto výzvu žalobca resp. jeho splnomocnený zástupca prevzal dňa 13.04.2015. 45. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo osoba ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole spolu s protokolom bola uložená na pošte dňa 26.03.2015 a lehota podľa § 31 ods. 3 uplynula dňa 10.04.2015 t.j. tento deň sa považuje za deň doručenia písomnosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a to úradného záznamu je nesporné, že správca dane síce považoval zásielku za doručenú dňom uloženia 10.04.2015 avšak lehotu na vyjadrenie sa k výzve počítal odo dňa prevzatia tejto výzvy splnomocneným zástupcom žalobcu t.j. od 13.04.2015. Žalobcovi určil správcom dane vo výzve zo dňa 20.03.2015 lehotu na vyjadrenie k Protokolu do 15 pracovných dní od doručenia protokolu. Koniec tejto lehoty pripadol na deň 04.05.2015. Je nesporné, že žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 05.05.2015 t.j. po uplynutí lehoty. Z uvedených dôvodov je táto námietka žalobcu taktiež nedôvodná. 46. Za dôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu, ktorou poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD C - 18/13 zo dňa 13.12.2014. Súdny dvor v predmetnom konaní rozhodol v prejudiciálnom konaní podľa čl. 267 ZFEÚ, kde dospel okrem iného k záveru, že Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktivitami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 47. Z rozsudku Súdneho dvora ďalej vyplýva, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Na využívanie práva na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. Právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru, alebo prijatím služby zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod. Zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, preto je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. 48. Na vyššie uvedené závery rozsudku Súdneho dvora poukázal aj žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pričom zdôraznil, že predmetný rozsudok je plne aplikovaný aj na toto konanie. 49. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu podávanom v odvolaní. Rozhodnutie je odvolací orgán povinný odôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvňovali hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) 50. Výsledky prejudiciálneho konania Súdneho dvora zabezpečujú predovšetkým jednotný výklad a používanie komunitárneho a úniového práva vo všetkých členských štátoch. Rozhodnutia v týchto konaniach nemajú význam len pre konkrétny postup vnútroštátneho súdu, ktorý predložil prejudiciálnu otázku, ale aj pre rozvinutie základných princípov používania komunitárneho a úniového práva ako sú princípy priameho účinku, aplikačnej prednosti a eurokomformného výkladu. 51. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa neriadil dôsledne ustanoveniami § 63 ods. 5 Daňového poriadku a nevyrovnal sa dôsledne s námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii rozsudku Súdneho dvora EÚ C-18/13 Maks Pen EOOD. Na túto námietku reagoval iba konštatovaním, že žalobca nešpecifikoval v ktorých súvislostiach neboli dodržané závery Súdneho dvora, alebo boli s ním v rozpore. 52. Absentuje správna úvaha žalovaného z akých dôvodov nie je možná aplikácia záverov rozsudku Súdneho dvora na predmetné konanie. Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 53. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil. 54. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku) 55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 a § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 6 Správneho súdneho poriadku) 56. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.