Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200112 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu U. C., bytom S., A. H. č. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova č. 8, Prešov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska ulica č. 33, Prešov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p.: E.-S.-E zo dňa 15. Decembra 2015 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát č.p.: E.-S.-E zo dňa 15.decembra 2015 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove č. p.: X.-S.-X zo dňa 08.septembra 2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu priestupkového spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 16.04.2015 sa dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov - Juh, P.. S. A., bytom R., ulica N. č. 4, K. a.s. S. za účelom podania oznámenia a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý do záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) č. X.-S.-X zo dňa 16.04.2015 uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti K. a.s. S., ul. E. 2, ako riaditeľ odboru dopravy. Už dlhšiu dobu majú problémy s parkovaním iných vozidiel v blízkosti závor zo strany od čerpacej stanice X. na ulici N., ktoré bránia výjazdu autobusov na stanicu SAD. Ďalej uviedol, že tieto parkujúce motorové vozidlá zásobujú krčmu, ktorá sa nachádza vedľa areálu autobusovej stanice. Dňa 16.04.2015 v čase okolo 14.50 hod. bolo opäť pred uvedenou závorou zaparkované motorové vozidlo značky Z., ev. č. S. XXX L.. Majiteľ uvedenej krčmy podal kvôli autobusom na mesto už viacero sťažností a preto si myslí, že parkovanie je z jeho strany úmyselné a svojím konaním znepríjemňuje vodičom autobusov plynulý výjazd do areálu stanicu SAD. 2. K tomuto oznámeniu bol vypočutý žalobca dňa 13.05.2015 a do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch č. X.-S.X zo dňa 14.05.2015 uviedol, že je vlastníkom motorového vozidla značky Z. C. N., ev. č. S. XXX L. a že s týmto vozidlom zásobuje prevádzku na ulici N. v S., ktorá susedí s SAD Prešov. Svojím vozidlom vždy parkuje tak, aby žiadny autobus resp. vodič autobusu nemal problém vojsť cez rampy do areálu K. S.. Ďalej uviedol, že sa riadi cestovným poriadkom autobusov a využíva čas, kedy cez spomínaný úsek nejazdí žiadny autobus a to využíva pre zásobovanie prevádzky na ulici N. v S.. Taktiež uviedol, že na fotografiách, ktoré sú súčasťou priestupkového spisu nie je zachytený žiadny autobus a z toho mu vyplýva, že fotografie boli urobené s odstupom času. Ďalej uviedol, že ak aj svoje vozidlo zaparkuje na spomínanom mieste vždy nechá dostatočný priestor pre výjazd autobusov do SAD a tiež pre peších účastníkov cestnej premávky, pretože sa v blízkosti závor nachádza vodorovné značenie a to priechod pre chodcov. V priestupkovom spise sa nachádza aj fotodokumentácia, z ktorej však nevyplýva kto túto fotodokumentáciu vyhotovil, ktorého dňa a o ktorej hodine. 3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove vydal dňa 18.06.2015 pod č. X.-S.-X Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým rozhodol, že žalobca v čase o 14.50 hod. v Prešove na ul. N. na ceste medzi OD H. a čerpacou stanicou X. zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom značky Z. C. N., ev. č. S. XXX L. v protismere vľavo, pričom stál vozidlom proti smeru jazdy na mieste, kde zastavenie alebo státie mohlo obmedziť jazdu vozidiel pri vjazde do objektu stanice SAD v S., čím týmto svojím konaním porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) a ustanovenie o zastavení a státí podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona mu uložil sankciu - pokutu vo výške 40,- Eur. Proti tomuto rozkazu o uložení sankcie podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že skutok sa nestal a z tohto dôvodu nemôžu existovať ani dôkazy o jeho spáchaní. Odvolanie podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove dňa 14.07.2015. 4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove predvolal písomne podaním č. X.-X zo dňa 13.08.2015 žalobcu za účelom prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. So žalobcom bola dňa 08.09.2015 spísaná zápisnica z ústneho pojednávania za účelom prejednania priestupku v neprítomnosti obvineného, pretože žalobca sa na pojednávanie priestupku nedostavil hoci bol riadne a včas cestou Slovenskej pošty formou doručenky do vlastných rúk predvolaný. Predvolanie na pojednávanie o priestupku, ktorého termín bol stanovený na 08.09.2015 o 9.00 hod žalobca prevzal dňa 20.08.2015, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke, ale napriek prevzatiu tohto predvolania sa na ústne pojednávanie o priestupku nedostavil a ani sa neospravedlnil. 5. Dňa 08.09.2015 vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutie o priestupku č. p.: X.-S.-X ktorým rozhodol, že žalobca - obvinený z priestupku dňa 16.04.2015 v čase o 14.50 hod. na ulici N. v S. na ceste medzi OD H. a čerpacou stanicou X. ako vodič motorového vozidla značky Z. C. N., ev. č. S. XXX L. zastavil a stál s týmto motorovým vozidlom proti smeru jazdy - vľavo pred závorami na mieste, kde zastavenie a státie mohlo obmedziť jazdu vozidiel - autobusov, pri vjazde do objektu stanice SAD a.s. v S.. Týmto konaním porušil ustanovenie § 23 ods. 1 a ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Za to mu podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 40,- Eur. Zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z.z. zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. Žalobcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 17.09.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.10.2015. II. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. p.: E.-S.-E zo dňa 15.12.2015 vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove č. p.: X.-S.-X zo dňa 08.09.2015 rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mení vo výrokovej časti rozhodnutia v časti textu ... na ulici N. v S.... vypúšťa a nahrádza časťou textu ...na ulici Z. v S...., v ďalšej časti odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch a argumentoval, že na danom mieste je jediný prístup autom k jeho prevádzke, kde zásobovanie je súčasťou slobodného podnikania garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a že právne vysvetlenie § 25 odseku 1, písm. u), že na porušenie uvedeného ustanovenia postačuje samotná možnosť, je neprípustné. Zákon nepripúšťa špekulácie a keďže nebolo preukázané, že v danom čase išlo nejaké vozidlo, nemal komu brániť. Vjazd do SAD, pred ktorým údajne stálo jeho vozidlo nie je oficiálnym vjazdom pre autobusy a nie je jediný. SAD má oficiálny vjazd autobusov z ulice N., k čomu sa dobrovoľne zaviazal v stavebnom konaní pri stavbe OD C. za úplatu vybudovania tohto vjazdu. Investor im tento vjazd vybudoval z vlastných financií. Po zameraní daného miesta podľa fotodokumentácie zo spisu bolo zistené, že ak aj stojí jeho vozidlo tak, ako je to na fotografii, je dostatočný priestor pre vjazd. Od jeho vozidla bolo k najbližšej prekážke obrubníku sedem metrov. Namietal, že nebolo preukázané, že jeho vozidlo stálo v danom čase na danom mieste. Podľa nahliadnutia do spisu dňa 25.09.2015 tvrdí, že v čase 16.04.2015 už boli odstránené steny z unimobuniek za vozidlom, teda fotografia určite nie je z uvedeného dňa. Poukázal na ustanovenie § 1, § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 1 ods. 1, § 22 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že podľa stavebného poriadku musí byť stavba skolaudovaná a následne podľa rozhodnutia zapísaná v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že miesto kde jeho vozidlo údajne stálo nie je účelovou komunikáciou, nemá žiadne horeuvedené náležitosti a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona o cestnej premávke. Navrhol rozhodnutie zrušiť. 8. Žalovaný konštatoval, že ako príslušný odvolací správny orgán začal dňa 23.11.2015 konanie o odvolaní žalobcu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a ktoré zmenil vo výrokovej časti z dôvodu opravy označenia ulice, na ktorej žalobca ako vodič s motorovým vozidlom zastavil a stál. 9. Žalovaný popísal priebeh priestupkového konania a uviedol, že posudzoval samostatne obe porušenia právneho predpisu žalobcom, t.j. zastavenie resp. nezastavenie vozidla vpravo v smere jazdy a obmedzenie vjazdu autobusov do areálu SAD S.. Zistil tak, že porušenie ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke žalobcom zo dňa 16.04.2015 tak, ako je zachytené na fotodokumentácií vozidlá je nesporné. Existenciu tohto porušenia vo všeobecnosti nenamietal ani žalobca. Spornou ostala otázka možného obmedzenia vjazdu vozidiel do areálu SAD S.. Citoval pri tom ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke a argumentoval, že z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon o cestnej premávke v tomto ustanovení zakazuje vodičovi okrem iného zastaviť a stáť na takom mieste, kde by so zastaveným vozidlom mohol obmedziť jazdu vozidiel osobitne na miestach vjazdov na pozemok. Z gramatického hľadiska možno vyvodiť, že k porušeniu citovaného ustanovenia nie je nevyhnutne potrebné, aby došlo k znemožneniu vjazdu vozidla na pozemok, resp. obmedzeniu jazdy vozidiel, ale postačuje už samotná možnosť ich obmedzenia. Uvedené ustanovenie zákona je však potrebné vykladať s ohľadom na konkrétnu situáciu v cestnej premávke a konkrétne okolnosti zastavenia a státia vozidla. 10. Citoval ustanovenie § 2 písm. n) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého „neobmedzením“ je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky neprekážal. Na základe tejto zákonnej citácie pojmu neobmedzenie vo vzájomnej súvislosti s miestom zastavenia a státia vozidla evidenčné číslo S. XXX L. a v nadväznosti na rozmery vozidiel, ktorých jazdu mohol obmedziť má za preukázané, že dňa 16.04.2015 zo strany žalobcu došlo aj k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o cestnej premávke, t.j. že v uvedený deň svojím vozidlom zastavil a stál na takom mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel pred vjazdom do areálu SAD S.. Tento jeho názor je založený predovšetkým na posúdení skutočností, že vjazd do areálu stanice SAD v S. od čerpacej stanice X. je prioritne využívaný vodičmi autobusov, teda vodičmi vozidiel ktoré vzhľadom na svoje rozmery vyžadujú väčší priestor potrebný na ich bezpečné vedenie. Ak by žalobca obdobným spôsobom zastavil a stál s vozidlom na mieste, kde je napr. zakázaný vjazd autobusov, nákladných vozidiel resp. iných vozidiel, ktoré svojimi rozmermi značne prekračujú rozmery vozidiel kategórie M (teda vozidiel určených na prepravu osôb do 9 miest na sedenie) je nepochybné, že úvaha správneho orgánu by bola odlišná od súčasnej avšak tým, že žalobca zastavil a stál s vozidlom pred vjazdom do areálu SAD v S., čo znamená predpoklad, že tento vjazd ja využívaný vodičmi autobusov je uvedené jeho konanie potrebné považovať za porušenie zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke. 11. K námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch a tvrdil, že na danom mieste je jediný prístup autobusov k jeho prevádzke, kde zásobovanie je súčasťou slobodného podnikania garantované Ústavou Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že citované ustanovenie zákona o priestupkoch vymenúva prípady, kedy konanie ktoré vykazuje znaky priestupku nie je priestupkom a teda nie je možné vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie. V tomto konkrétnom prípade však nie je možné považovať konanie žalobcu (zásobovanie svojej prevádzky) za konanie v krajnej núdzi, teda konanie ktorým by odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Touto úvahou v žiadnom prípade nespochybňuje ústavné právo žalobcu na slobodné podnikanie, avšak zastáva názor, že využívaním svojho práva žalobca nemôže porušovať nemenej dôležité práva ostatných osôb ako aj povinnosti, ktoré pre neho ako účastníka cestnej premávky vyplývajú zo zákona o cestnej premávke. 12. K námietke žalobcu že právne vysvetlenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, že na porušenie uvedeného ustanovenia postačuje samotná možnosť je nesprávne, a že nebolo preukázané, že v danom čase išlo nejaké vozidlo, čím jeho vozidlo nemalo komu brániť žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za právo žalobcu na jeho vlastný názor, ktorým nie je správny orgán pri svojom rozhodovaní viazaný. Ďalej uviedol, že ak by skutočne na porušenie tohto ustanovenia bolo potrebné reálne bránenie vjazdu vozidla, potom by ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o cestnej premávke bolo v jednej svojej časti duplicitné a tým by strácalo význam. Aj týmto posúdením dospel žalovaný k záveru, že na porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke postačuje samotná možnosť bránenia vjazdu iného vozidla. Vzhľadom na uvedené preto námietku žalobcu o neexistencii vozidla (autobusu), ktorému bránil vo vjazde považuje za irelevantnú. 13. K tvrdeniu žalobcu, že vjazd, pred ktorým stálo jeho vozidlo, nie je oficiálnym vjazdom pre autobusy a nie je jediným žalovaný uviedol, že zákon o cestnej premávke sa v ustanovení § 25 ods. 1 písm. u) neobmedzuje len na prípady oficiálnych vjazdov resp. výjazdov a na prípady ak na pozemok je iba jediný vjazd. Vzhľadom k osadeniu dopravného zariadenia (závory) pred vjazdom do areálu SAD S. je zrejmé, že tento vjazd je využívaný oprávnenými vodičmi autobusov. 14. K tvrdeniu žalobcu, že po zameraní daného miesta podľa fotodokumentácie zo spisu bolo zistené, že ak stojí jeho vozidlo tak, ako je na fotografii, je tam dostatočný priestor pre vjazd od jeho vozidla po najbližšiu prekážku - obrubník je sedem metrov žalovaný uviedol, že ak by žalobca neprekážal autobusom resp. vozidlám vo vjazde do areálu stanice SAD S., potom by nebolo potrebné oznamovať uvedenú skutočnosť na polícii. Taktiež uviedol, že žalobca sám uviedol vzdialenosť sedem metrov medzi jeho vozidlom a najbližšou prekážkou - obrubníkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca zastavil a stál na mieste, ktoré je využívané na vjazd autobusov na stanicu SAD S., teda vozidiel, ktoré vzhľadom na svoje rozmery pri vybočovaní zo smeru svojej jazdy t.j. aj pri obchádzaní stojaceho vozidla potrebujú väčší rádius pre bezpečné vykonanie jazdného úkonu. Fotodokumentácia obsahujúca spisový materiál zachytáva stojace vozidlo ev. č. S. XXX L. a presné umiestnenie obrubníka. Vzhľadom na ich vzájomné umiestnenie je žalovaný toho názoru, že ani voľný priestor široký sedem metrov uvedený žalobcom nie je dostatočný vzhľadom na jazdný úkon, ktorý musí vodič autobusu vykonať pri obchádzaní vozidla a súčasnom príjazde k rampe na to, aby stojace vozidlo nebolo považované za prekážku. Na základe takéhoto posúdenia veci (vzájomnej polohy prekážok a ich vzdialenosti) nepovažuje za potrebné dopĺňať spis ďalšou fotodokumentáciou z miesta spáchania priestupku. Ak žalobca ním vyhotovenú fotodokumentáciu považoval za rozhodujúcu a takú, ktorá svedčí v jeho prospech má možnosť ju zaslať správnemu orgánu napr. ako prílohu k podanému odvolaniu. Uviedol, že posúdil vo vzťahu k možnému bráneniu vjazdu autobusom aj vyjadrenie žalobcu v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.05.2015 kde uviedol, že s vozidlom parkuje tak, aby žiadny autobus nemal problém vojsť cez rampy, riadi sa cestovným poriadkom a využíva čas, kedy cez spomínaný úsek nejazdí žiadny autobus. Toto vyjadrenie naznačuje, že žalobca si uvedomuje že zastavením a státím jeho vozidla existuje možnosť, že s jeho vozidlo bude reálne prekážať vjazdu autobusov na stanicu SAD. Ak by tomu tak nebolo, potom by bolo zbytočné, aby sa žalobca obmedzoval na zásobovanie svojej prevádzky na časy podľa cestovného poriadku, kedy v predmetnom úseku nejazdia autobusy resp. nevchádzajú na stanicu SAD S.. 15. K námietke žalobcu, že nebolo preukázané, že jeho vozidlo stálo v danom čase na danom mieste a podľa nahliadnutia do spisu dňa 25.09.2015 tvrdí, že v čase 16.04.2015 už boli odstránené steny unimobuniek za vozidlom, teda že foto nie je zo dňa 16.04.2015 žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu považuje za zavádzajúce a klamlivé. K tomuto záveru dospel posúdením záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 14.05.2015, kde uviedol, že na fotografiách ktoré sú súčasťou spisu nie je zachytený autobus. Do predmetného záznamu žalobca ani neoznačil ich spochybnenie prostredníctvom stien unimobuniek. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 14.05.2015 unimobunky nachádzajúce sa vedľa vozidla žalobca nespochybnil je žalovaný toho názoru, že fotodokumentácia obsahujúca spisový materiál autenticky zachytáva postavenie motorového vozidla ev. č. S. zo dňa 16.04.2015. 16. K námietke žalobcu vo vzťahu k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a tvrdeniu, že podľa stavebného poriadku musí byť stavba skolaudovaná a následne zapísaná v katastri nehnuteľností a miesto, kde jeho vozidlo stálo nie je účelovou komunikáciou, preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona o cestnej premávke žalovaný uviedol, že miesto kde žalobca s vozidlom zastavil a stál je z pohľadu stavebno-technického, t.j. je to asfaltový povrch vymedzený obrubníkmi, prispôsobený na premávku vozidiel. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné miesto je všeobecne verejne prístupné, nie je možné spochybňovať platnosť všetkých ustanovení zákona o cestnej premávke aj na takomto mieste odhliadnuc od toho, či táto stavba bola resp. nebola skolaudovaná. Samotné skolaudovanie stavby, v tomto prípade cesty za predpokladu, že je využívaná účastníkmi cestnej premávky nemôže byť podmienkou na vyžadovanie uplatňovania pravidiel cestnej premávky. Ak by žalovaný pripustil čo i len minimálnu možnosť aby miesto, kde žalobca s vozidlom zastavil a stál nebola cesta, potom by v takomto prípade bolo potrebné v konaní o priestupku so žalobcom aplikovať ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o cestnej premávke, čo je v zmysle § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke závažné porušenie pravidiel cestnej premávky a následne podľa zákona o priestupkoch uložiť sankciu - pokutu od 60,- Eur do 300,- Eur a zákaz činnosti do 2 rokov. K návrhu žalobcu o prešetrenie zákonnosti umiestnenia dopravných označení a zariadení uviedol, že nie je vecne príslušný sa predmetným návrhom zaoberať. 17. Konštatoval, že preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný. Prihliadol na skutočnosť, že k skutku došlo na mieste prístupnom verejnosti v popoludňajších hodinách nedbanlivostným konaním. Zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že žalobca sa dňa 16.04.2015 dopustil dvoch porušení pravidiel cestnej premávky. Rovnako prvostupňový správny orgán prihliadal na skutočnosť, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1991 pričom z výpisu z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že za obdobie posledných dvoch rokov nebol sankcionovaný za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 18. Dôvodil, že za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do 100,- Eur. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje a vyššie uvedené hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jeho druhu a výmere a zastáva názor, že sankcia bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná k porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový správny orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bola za ním spáchaný skutok uložená pokuta na spodnej hranici sankčného pásma. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. III. 19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval ustanovenie § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a dôvodil, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Zároveň musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti. Namietal, že správne orgány sa v posudzovanej veci touto zásadou materiálnej pravdy dôsledne neriadili. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného okrem iného vyplýva z čoho prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydávaní rozhodnutia a že súčasťou priestupkového spisu sú dve fotografie motorového vozidla ev. č. S., z ktorých je zrejmé presné miesto parkovania tohto vozidla. Namietal, že z uvedených fotografií nie je zrejmý ani dátum ani presný čas, kedy toto vozidlo malo parkovať resp. stáť v protismere jazdy, t.j. vľavo. Zo žiadnych iných listinných dôkazov nevyplýva, že by uvedené vozidlo malo dňa 16.04.2015 o 14.50 hod. stáť tam, ako to mal zistiť prvostupňový správny orgán. Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva čo bolo motívom oznámenia priestupku zo strany P.. S. A.. Zdôraznil, že P.. S. A. nie je vodičom autobusu K. S., ale domnieva sa že v danej veci ide o konkurenčný boj medzi ich vlastnými prevádzkami. 20. Ďalej namietal, že žalovaný neprihliadol na jeho námietku o nepreukázanie skutočnosti, že jeho vozidlo malo stáť v danom čase na danom mieste. Neuznal jeho námietku o tom, že dňa 16.04.2015 boli steny unimobuniek za vozidlom odstránené a nezisťoval či tomu tak naozaj bolo. Za neprípustnú považuje argumentáciu žalovaného, že vyššie uvedené skutočnosti nespochybnil v čase podania jeho vysvetlenia ako účastník konania dňa 14.05.2015 a preto považuje jeho tvrdenie za zavádzajúce a klamlivé. Vzhľadom na nedostatočné preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti nemožno bez všetkých povinností uzavrieť, že došlo na danom mieste a v danom čase z jeho strany k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). 21. Citoval ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke a argumentoval, že žalovaný mal za preukázané, že vo vzťahu k tomuto ustanoveniu došlo k porušeniu z jeho strany tým spôsobom, že svojím vozidlom zastavil a stál na takom mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel do areálu SAD S.. Nevyhovel jeho námietke o dostatočnom priestore pre vjazd autobusov, resp. žeby vzdialenosť medzi jeho vozidlom a najbližšou prekážkou (obrubníkom) v dĺžke sedem metrov mala byť nedostačujúca uviedol, že je povinnosťou správnych orgánov spoľahlivo zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom bol prvostupňový správny orgán, prípadne žalovaný, povinný zamerať uvedenú vzdialenosť a až následne posúdiť či došlo k možnému ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo k obmedzeniu jazdy vozidiel. 22. Citoval ustanovenie § 23 ods. 1 veta tretia a štvrtá zákona o cestnej premávke a dôvodil, že z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, aká vzdialenosť (priestor) má byť dodržaná pri státí vozidla (minimálne 6 metrov) a pri zastavení vozidla (minimálne 3 metre). Z uvedeného vyplýva, že pre autobusy, ktoré podľa tvrdení žalovaného potrebujú väčší rádius pre vykonanie jazdného úkonu musí byť vzdialenosť aspoň šesť metrov pre každý smer jazdy dostatočnou mernou hodnotou v zmysle zákona o cestnej premávke pre neohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. pre neobmedzenie ich jazdy. Ak by zákonodarca nepovažoval vzdialenosť šesť metrov za dostatočnú mernú hodnotu stanovil by inú mernú hodnotu. Správne orgány však uvedenú mernú hodnotu pre neohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. pre neobmedzenie jazdy vozidiel (aj autobusov), ktorá vyplýva priamo zo zákona, nevzali pri svojom rozhodovaní do úvahy. Opomenuli aj túto skutočnosť a nesprávne tvrdili, že vozidlo bránilo prejazdu a vjazdu autobusov. Žalovaný naviac v odôvodnení svojho rozhodnutia pri výklade ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke nesprávne poukázal iba na § 2 písm. n) citovaného zákona, ktorý uvádza čo sa rozumie pod pojmom „neobmedzením“. Uvedený zákon však v súvislosti s § 25 ods. 1 písm. u) vysvetľuje v § 2 písm. o) citovaného zákona aj pojem neohrozenie, t.j. povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. Správny orgán na základe vykonaného dokazovania nepreukázal či inému účastníkovi cestnej premávky prekážal (obmedzenie) a nepreukázal ani to, aby žalobca si počínal tak aby inému účastníkovi cestnej premávky vzniklo nejaké nebezpečenstvo (ohrozenie). 23. Žalobca tvrdí, že vozidlo neprekážalo iným účastníkom cestnej premávky vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť sedem metrov a zároveň neohrozoval iných účastníkov cestnej premávky, pretože na fotografiách nie je zachytené iné vozidlo resp. autobus, ktorému by mohlo vzniknúť nejaké nebezpečenstvo. V posudzovanej veci teda nie je naplnená skutková podstata priestupku podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke. 24. Poukázal aj na námietku uvedenú v odvolaní, že miesto na ktorom malo stáť jeho vozidlo nie je cestou podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení. Citoval pri tom ustanovenie § 2 ods. 1, § 1 ods. 2 § 3h ods. 1 a 4, § 4b ods. 1 cestného zákona a argumentoval, že z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že správne orgány majú povinnosť pri výkone svojej činnosti vychádzať a používať údaje z centrálnej evidencie o pozemných komunikáciách. Správne orgány v posudzovanej veci dôsledne nezisťovali či uvedené miesto patrí do definície pozemných komunikácii, či je zaradené do sietí miestnych komunikácií a či vôbec na uvedené miesto sa vzťahuje zákon o cestnej premávke. Vzhľadom na nedostatočné zistenie skutočného stavu a v nadväznosti na to aj na nesprávne právne posúdenie veci považuje za dôvodné spochybniť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. 25. Navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. IV. 26. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.03.2016, v ktorom uviedol, že žalobca neuvádza nové podstatné skutočnosti oproti, ktoré už uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. K žalobe preto zaujíma nemenné stanovisko tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal opätovne na podstatné skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. V. 27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. V predmetnom konaní je nesporné, že žaloba žalobcu bola podaná dňa 17.02.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V zmysle prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku preto súd postupoval ďalej podľa tohto procesného predpisu. 29. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 32. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 33. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 34. V danom prípade je nesporné, že ide o konanie o správnej žalobe vo veci správneho trestania a predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorí rozhodovali o priestupku žalobcu podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). 35. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin. 36. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písm. a) až k) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 37. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100,- Eur. 38. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 39. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. 40. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 41. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 42. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 43. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a priestupkového spisu správny súd zistil, že konanie o priestupku voči žalobcovi začalo na základe oznámenia P.. S. A., s ktorým bol spísaný záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch dňa 16.04.2015, z ktorého vyplýva, že toto oznámenie podáva ako zamestnanec spoločnosti K. a.s. S., riaditeľ odboru dopravy a že už dlhšiu dobu majú problémy s parkovaním iných vozidiel v blízkosti závor zo strany čerpacej stanice X. na ulici N., ktoré bránia vjazdu autobusov na stanicu SAD. Taktiež uviedol, že dňa 16.04.2015 v čase okolo 14.50 hod. bolo opäť pred uvedenou závorou zaparkované motorové vozidlo a to Z., ev. č. S.. Za účelom objasnenia priestupku Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov - Juh vypočulo žalobcu dňa 13.05.2015 (Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch). Tento potvrdil, že je vlastníkom motorového vozidla Z. C. N. ev. č. S. uviedol, že týmto vozidlom zásobuje prevádzku na ulici N. v S., ktorá susedí s SAD S., taktiež že vždy parkuje tak, aby žiadny autobus resp. vodič autobusu nemal problém vojsť cez rampy do areálu SAD S., že sa riadi cestovným poriadkom autobusov a využíva čas kedy cez spomínaný úsek nejazdí žiadny autobus, namietal že na fotografiách, ktoré sú súčasťou priestupkového spisu nie je zachytený žiadny autobus a z toho vyplýva, že fotografie boli urobené dodatočne s odstupom času. Zároveň uviedol aj to, že svoje vozidlo zaparkuje na spomínanom mieste vždy tak, že nechá dostatočný priestor pre vjazd autobusov do SAD S. a taktiež pre peších účastníkov cestnej premávky. Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov - Juh do spisu založilo fotodokumentáciu - kópiu fotografií, vyobrazujúcich parkovanie motorového vozidla S.. Na týchto fotografiách nie je označené kedy, teda v ktorý deň a v ktorý čas boli vyhotovené. Rovnako z obsahu priestupkového spisu ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, kto túto fotodokumentáciu v priestupkovom konaní obstaral, resp. predložil. 44. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 46. Požiadavka na čo najúplnejšie a najpresnejšie zistenie skutočného stavu veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy uvedenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú veci rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo nevedome. 47. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že správne orgány oprávnené prejednávať priestupok sa v danom prípade neriadili touto zásadou materiálnej pravdy. Podľa rozhodnutia o priestupku zo dňa 08.09.2015 č. X.-S.-X vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) bol žalobca uznaný vinným na základe skutku, že dňa 16.04.2015 v čase o 14.50 hod. na ulici N. v Prešove na ceste medzi OD H. a Čerpacou stanicou X. ako vodič motorového vozidla značky Z. C. N., ev. č. S. zastavil a stál s týmto vozidlom proti smeru jazdy vľavo pred závormi na mieste, kde zastavenie a státie mohlo obmedziť jazdu vozidiel - autobusov pri vjazde do objektu stanice SAD v S.. 48. K tomuto záveru prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dospeli na základe oznámenia fyzickej osoby P.. A., riaditeľa odboru dopravy SAD S., ktorý síce uviedol, že dňa 16.04.2015 sa stal protiprávny skutok avšak v čase okolo 14.50 hod. Toto svoje tvrdenie nepodoprel žiadnymi dôkazmi. 49. Správny súd sa môže iba domnievať, že fotodokumentáciu, ktorá sa nachádza v priestupkovom spise predložil práve P. A.. Na tejto fotodokumentácii sa však nenachádza žiadne označenie, že bola vyhotovená 16.04.2015 v čase o 14.50 hod. a zo spisu ani nie je zrejmé, kto túto fotodokumentáciu obstaral. 50. Správne orgány si túto skutočnosť žiadnym spôsobom neoverili a uspokojili sa iba s tvrdením žalobcu, ktorý uviedol že parkuje svojím osobným motorovým vozidlom na uvedenom mieste avšak nepotvrdil, že na tomto mieste parkoval práve dňa 16.04.2015 o 14.50 hod. V konaní teda absentujú dôkazy preukazujúce presný dátum a čas spáchania priestupku. 51. Pri hodnotení dôkazov v konaní pred správnym orgánom ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správne orgány si tvrdenie P.. A. v konaní z hľadiska jeho pravdivosti a hodnovernosti neoverili a nevykonali dôkazy na preukázanie hodnovernosti tohto tvrdenia. 52. Za takýchto vyššie uvedených okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 53. Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že žalobca bol uznaný vinným z porušenia ustanovenia § 23 ods. 1 a § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke. 54. Podľa § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaví v druhom rade. Pri státí musí zostať aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej tri metre pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej tri metre pre oba smery jazdy. 55. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 4 posledný odsek však uvádza, že mal za preukázané, že dňa 16.04.2015 zo strany žalobcu došlo aj k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o cestnej premávke. 56. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 57. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú preto dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 58. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 59. Žalovaný v prípade rozhodovania o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu síce postupoval podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, avšak rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti iba v texte, kde bolo označené miesto spáchania priestupku. Spáchanie priestupku podľa § 23 ods. 2 zákona o cestnej premávke žalobcovi pred prvostupňovým správnym orgánom nebolo vytknuté a v tejto časti výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím orgánom nebola zmenená. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je teda v tomto prípade zmätočné a nezrozumiteľné a neodráža skutočnosti, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 60. Žalobca v žalobe síce vyššie uvedené skutočnosti v žalobe nezamietol, ale s prihliadnutím na ustanovenie § 195 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý mal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. 61. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 62. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípade aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. 63. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu po použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 64. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sa neriadili dôsledne ustanoveniami § 46 a § 47 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku, nezistili úplne a presne skutočný stav veci a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil. 65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatností rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.