Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sp/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200120 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200120.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, proti odporcovi Okresnému úradu Snina, katastrálny odbor, Partizánska 1057, Snina za účasti U. Y., bytom P. XXXX/XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 838/2015-1/Ho zo dňa 12. novembra 2015 takto r o z h o d o l : Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 12. novembra 2015 č. V 838/2015-1/Ho. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci odporca ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov rozhodol o návrhu na vklad práva podanom dňa 7.9.2015, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 242/2015-ŠTE zo dňa 15.7.2015 uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a U. Y. ako záložcom zastúpeným DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci) tak, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad práva zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu doručeného mu dňa 7.9.2015 na vklad záložného práva týkajúceho sa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 6024 v k. ú. Snina preskúmal Zmluvu vo vzájomnej súvislosti s jej prílohami a zistil, že jej účastník - záložca bol pri jej spísaní zastúpený splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 11.4.2014. Pri skúmaní tejto dohody zistil, že ide o predtlačené tlačivo splnomocnenca pripravené pre splnomocniteľa, ktorý vstupuje do vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., čo poukazuje na pripravené konanie zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. To podporuje aj skutočnosť, že rozsahu splnomocnencovho zastúpenia je vytlačený drobným písmom sťažujúcim čítanie a pochopenie obsahu. Ďalej odporca zistil, že údaje o splnomocniteľovi, číslo úverovej zmluvy, miesto a čas uzavretia právneho úkonu sú vypísané inou osobou ako údaje o nehnuteľnostiach. Ďalej z príloh vyplynulo, že dlžník podpísal zmluvu o úvere dňa 11.4.2014 v Snine a v ten istý deň aj dohodu o splnomocnení v Snine, avšak splnomocnenec v tento deň v Bratislave. Vedomosť o tejto praktike má odporca z vlastnej činnosti týkajúcej sa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Ďalej citoval § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že splnomocnenie osoby, ktorú vyberie dlžníkovi veriteľ je v rozpore so zákonom, pretože splnomocniteľ si osobu splnomocnenca nevybral slobodne. Z dôvodu rozporu s § 22 ods. 2 OZ je dohoda o splnomocnení neplatná podľa § 39 OZ. Na základe toho odporca podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad práva pre nesplnenie podmienok na vklad. Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ a žiadal, aby odporca na základe jeho odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako sú špecifikované v zmluve zo dňa 15.7.2015 č. 242/2015-ŠTE, a ak odporca odvolaniu nevyhovie, žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi späť na správne konanie. V návrhu najskôr citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31, § 32, § 37 Občianskeho zákonníka, § 32 a 46 Správneho poriadku. Vyjadril názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Navrhovateľ zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, podľa ktorého on sám vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a podľa § 46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie správneho orgánu musí okrem uvedeného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ uviedol, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho správa katastra si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ, pričom podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu ale rozpor musí reálne existovať. Navrhovateľ akcentoval, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení rovnako vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Navrhovateľ zdôraznil, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, ktorým bolo argumentované v rozhodnutí, neobstojí, pretože uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Ak správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho práva. Odporca v správnom konaní nezistil spoľahlivo stav veci a jeho rozhodnutie je nezákonné. Odporca v stanovisku navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mária Demeterová sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, Mária Demeterová zásielku prevzala, ale svoju neúčasť neospravedlnila. Zo spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 7.9.2015 návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 242/2015-ŠTE do katastra nehnuteľností. Pripojená bola táto zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 15.7.2015 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom Máriou Demeterovou zastúpenou na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci). Podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy o úvere č. 801901203 zo dňa 11.4.2014. Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná v deň uzavretia zmluvy o úvere t.j. dňa 11.4.2014 v Snine splnomocniteľom a v ten istý deň v Bratislave splnomocnencom. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 801901203, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou. Odporca odôvodnil rozhodnutie v podstate tým, že dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi splnomocniteľom a splnomocnencom v zastúpení Združením odporuje § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v § 28 ods. 1 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v §1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnej veci je nesporné, že ide o vkladové konanie, pretože ide o zriadenie záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Katastrálny zákon v § 30 ods. 1 upravuje, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, podľa ods. 2 tohto ustanovenia - konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona - prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva..., d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods. 1 upravuje, že správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že odporca mal právo a povinnosť preskúmať aj dohodu o plnomocenstve v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 22 ods. 1 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a podľa ods. 2 tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí dať uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa, štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa tento právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady, kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného tlačiva, čo pôsobí značne paradoxne, a to o to viacej, že právnym následkom má byť zaťaženie vlastného nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov. To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody spochybňuje aj slobodné konanie dlžníka - splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka, bola obmedzená. Zákonným predpokladom platného splnomocnenia osoby zástupcu je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle taký spôsob uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky predkladá na podpis vyššie uvedená Dohoda. Vzhľadom na to, že Dohoda je v deň uzavretia zmluvy o úvere podpísaná splnomocniteľom na jednom mieste a splnomocnencom na úplne inom mieste, je zrejmé, že o zastúpení združením so splnomocniteľom nikto nejednal, o zastúpení nevedel, teda žiadneho zástupcu si sám nezvolil. Nedostatok tejto náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmý. Navyše z toho vyplynulo nepochybne aj to, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral záložný veriteľ, čo je v rozpore aj s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov medzi veriteľom a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou vybranou veriteľom je evidentný. Z uvedených dôvodov je dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť rozhodnutia odporcu, pretože postupom podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správne zistil zákonné prekážky pre povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností spočívajúce v neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej zástupcom záložcu na základe neplatnej dohody o splnomocnení. Podľa názoru súdu vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie odporcu je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a Mária Demeterová nemajú nárok na náhradu trov konania zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.