Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200124 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200124.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu BOLCO s.r.o., Nová č. 269, Huncovce, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom advokátom, Vodná č. 6, Košice proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova č. 10, Košice, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19.januára 2016 sp. zn.: OPS/ BEZ/2016/2212, O-715/2015 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Nepriznáva účastníkom nárok náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Z administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu bola Inšpektorátom práce Prešov vykonaná v prevádzke R. W., A. XX/A, R., kontrola, ktorá bola zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (evidencia pracovného času, ukončenie pracovného pomeru, vydávanie dokladov o zúčtovaní, vydávanie potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru) a na kontrolu dodržiavania a zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z kontroly bol vypracovaný protokol a to dňa 04.08.2015 pod č. IPV-17-44-2.3/P-E24, A25-15, 2015/13386. Z protokolu ďalej vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte mali inšpektori práce zistené, že predmetom podnikania kontrolovaného subjektu je okrem iných činnosti aj donášková služba a poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, ktoré je vykonávané na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, pričom predmetné činnosti zamestnávateľ vykonáva prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 8, z toho 5 žien, nezamestnáva mladistvé osoby, ani osoby zo zníženou pracovnou schopnosťou. Kontrolované obdobie bol september, november 2014, - skončenie pracovného pomeru, poskytovanie mzdy, september 2014 až máj 2015 - výkon práce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, september 2014 až 08.júl 2015 - evidencia pracovného času, uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kontrola nelegálneho zamestnávania. 2. V ďalšej časti protokolu bolo poukázané na predložené doklady. Na základe týchto dôkazov inšpekciou práce boli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré sú podrobne popísané v uvedenom protokole. Na základe tejto kontroly bolo konštatované v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zistené nedostatky - skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ porušil povinnosť vydať pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom D. F.... potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom údaje: doba trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác, či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, či v prospech a v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, čo je v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Dĺžka pracovného času - je konštatované, že zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov J. X. počas celého kontrolovaného obdobia, D. F. september 2014 - november 2014, J. U. september 2014 - január 2015, Y. U. február - 08.júl 2015 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, čo je v rozpore s ustanovením § 99 Zákonníka práca. K ďalšiemu porušeniu došlo vo vzťahu k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru so záverom, že zamestnávateľ v kontrolovanom období september 2014 - 08.júl 2015 uzatvoril na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb dohody o pracovnej činnosti s fyzickými osobami T. M...., J. F...., P. S.... . Ďalej uzatvoril dohody o brigádnickej práci študentov s fyzickými osobami R. J., T. M. na dojednané pracovné úlohy dispečerka, donáškar/donáškarka, bez splnenia podmienky výnimočnosti, nakoľko výkon práce na tieto pracovné pozície zabezpečoval výlučne iba vyššie uvedenými zamestnancami na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov, pričom u zamestnávateľa je trvalá potreba pracovnej sily na uvedené pracovné pozície, čo je v rozpore s ustanovením § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalej zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov T. M...., J. F.... vykonávajúcich prácu v kontrolnom období september 2014 až 08.júl 2015 na základe dohôd o pracovnej činnosti a J. U., R. J., T. M. vykonávajúcich prácu v kontrolnom období september 2014 až 08.júl 2015 na základe uzatvorených dohôd o brigádnickej práci študentov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného času, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, čo je v rozpore s § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce. 3. Z protokolu vyplýva, že k uvedeným nedostatkom sa mal kontrolovaný subjekt vyjadriť v lehote 3 kalendárnych dní od doručenia protokolu. Zároveň bol povinný navrhnúť a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy, ktoré sú mu známe. V protokole sa súčasne konštatuje, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy, ako boli predložené pri výkone inšpekcie práce, to znamená, že si je vedomý toho, že všetky skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá už žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole. Protokol obsahuje tiež poučenie, že ak nebude inšpektorátu práce v určenej lehote doručené žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený a protokol za uzatvorený dňom uplynutia lehoty určenej na vyjadrenie sa k protokolu. 4. Na základe uvedeného protokolu a predložených dôkazov prvostupňový správny orgán listom zo dňa 23.09.2015 začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi ako účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, ktoré bolo žalobcovi doručené. 5. Následne Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 30.10.2015 č.k. P: 173/2015-R, S/2015/412/18177/15 žalobcovi ako účastníkovi konania BOLCO s.r.o., Nová 269/25, Huncovce, uložil pokutu vo výške 1.000,- eur a to podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2016 Z.z. o inšpekcie práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v §2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce a to konkrétne 1. v § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku a to tým, že zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov J. X., nar. XX.XX.XXXX za celé kontrolované obdobie - september 2014 až 07.07.2015, D. F., nar. XX.XX.XXXX za september 2014 až november 2014, J. U., nar. XX.XX.XXXX za september 2014 až január 2015, Y. U., nar. XX.XX.XXXX za február 2015 až 08.07.2015 tak,a by bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, 2. v § 223 ods. 1 Zákonníka práce a to tým, že zamestnávateľ v kontrolovanom období september 2014 až 08.07.2015 uzatvoril na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb dohody o pracovnej činnosti s fyzickými osobami T. M., nar. XX.XX.XXXX, J. F., nar. XX.XX.XXXX, P. S., nar. XX.XX.XXXX, R. R., nar. XX.XX.XXXXX, S. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. T., nar. XX.XX.XXXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX, J. R., nar. XX.XX.XXXX, K. R., nar. XX.XX.XXXX, R. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. U., nar. XX.XX.XXXX, J. S., nar. XX.XX.XXXX, Y. A., nar. XX.XX.XXXX, ďalej uzatvoril dohody o brigádnickej práci študentov s fyzickými osobami R. J., nar. XX.XX.XXXX, T. M., nar. XX.XX.XXXX, na dojednané pracovné úlohy „dispočerka, donáškar/donáškarka“ bez splnenia podmienky výnimočnosti, nakoľko výkon práce na tieto pracovné pozície zabezpečoval výlučne iba vyššie uvedenými zamestnancami na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov, pričom u zamestnávateľa je trvalá potreba pracovnej sily na uvedené pracovné pozície, 3. § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce a to tým, že zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov T. M., nar. XX.XX.XXXX, J. F., nar. XX.XX.XXXX, P. S., nar.XX.XX.XXXX, R. R., nar. XX.XX.XXXX, S. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. T., nar. XX.XX.XXXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX, J. R., nar. XX.XX.XXXX, K. R., nar. XX.XX.XXXX, R. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. U., nar. XX.XX.XXXX, S. U., nar. XX.XX.XXXX, J. S., nar. XX.XX.XXXX, Y. A., nar. XX.XX.XXXX, vykonávajúcich prácu v kontrolovanom období september 2014 až 08.07.2015 na základe dohôd o pracovnej činnosti a zamestnancov J. U., nar. XX.XX.XXXX, R. J., nar. XX.XX.XXXX, T. M., nar. XX.XX.XXXX, vykonávajúcich prácu v kontrolovanom období september 2014 až 08.07.2015 na základe uzatvorených dohôd o brigádnickej práci študentov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu. Nedostatky boli zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka konania v období od 08.07.2015 do 20.08.2015. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K-symbol: XXXX, V-symbol: XXXXX, špecifický symbol: XXXXX. 6. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vyššie uvedený protokol, na vyjadrenie účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania, oznámenie o začatí správneho konania, podľa ktorého Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 08.07.2015 do 20.08.2015 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 Zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u zamestnávateľa: BOLCO s.r.o., Nová 269/25, Huncovce, IČO: 47179813, na prevádzke: R. W., A. XX/A, R.. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol č.: IPV-17-44-2.3/P-E24,A25-15 zo dňa 04.08.2015. Predmetný protokol bol dňa 24.08.2015 prerokovaný so štatutárnym zástupcom spoločnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra - konateľom Z.. Y. U. a toho istého dňa ním taktiež prevzatý s tým, že zamestnávateľ mal možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote do 3 kalendárnych dní od doručenia protokolu, avšak zamestnávateľ nevyužil túto možnosť. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky v časti Pracovnoprávne vzťahy B)2. a 4. od nasledujúceho dňa po uzatvorení protokolu, nedostatok v bode 1. v lehote do 7 dní od uzatvorenia protokolu, nedostatok v bode 3. v lehote do 30 dní od uzatvorenia protokolu a bol zaviazaný o odstránení nedostatkov písomne informovať IP Prešov v lehote do 3 dní po uplynutí poslednej lehoty na odstránenie nedostatkov. Výkon inšpekcie práce v uvedenom subjekte bol zameraný na dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 81/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokuta sa ukladá za nedostatky, ktoré sú uvedené v predmetnom protokole v časti Pracovnoprávne vzťahy B)2., 3., 4.. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa 23.09.2015 začaté správne konanie pod č.: P 173/2015-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania podľa §19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce. Oznámenia o jeho začatí bolo účastníkovi konania doručované doporučene s poznámkou do vlastných rúk a bolo preukázateľne doručené dňa 29.09.2015. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mal účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 07.10.2015 bolo na IP Prešov doručené vyjadrenie účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania. V tomto vyjadrení účastník konania uviedol, že listom zo dňa 26.08.2015 doručil správnemu orgánu písomnú správu a požadované doklady - evidencie menovaných zamestnancov a v súčasnosti je evidencia pracovného času vedená požadovaným spôsobom. Ďalej účastník konania poznamenal, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bude viesť a dohodovať v zmysle požiadaviek Zákonníka práce a zistený nedostatok už bol odstránený. Na základe vyššie uvedeného žiadal účastník konania o zastavenie správneho konania. IP Prešov vzal na vedomie vyjadrenie zamestnávateľa, avšak z obsahu vyjadrenia podľa IP Prešov vyplýva, že účastník konania vo svojom vyjadrení neuvádza nové skutočnosti a nepredložil ani iné dôkazy, ktoré by vyvrátili nedostatky zistené pri inšpekcii práce. Uvedené vyjadrenie zobral do úvahy IP Prešov, avšak toto nemení nič na skutočnosti, že zo strany kontrolovaného subjektu došlo k porušeniu ustanovení § 99, § 223 ods. 1 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce. Naopak, účastník konania potvrdil existenciu nedostatkov v čase výkonu inšpekcie práce, nakoľko predmetné nedostatky odstránil po vykonaní inšpekcie práce. Dodatočné odstránenie zistených nedostatkov po výkone inšpekcie práce však nezbavuje zodpovednosti účastníka konania za spáchanie správnych deliktov a nie sú ani dôvodom na zastavenie správneho konania. IP Prešov považoval za vhodné poukázať na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti spočíva v tom, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Je nepochybné že k porušeniu ustanovení Zákonníka práce zo strany účastníka konania došlo, a preto IP Prešov trval na uložení pokuty a to v súlade so Zákonom o inšpekcii práce. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov. 8. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 99 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú činnosť. V priebehu inšpekcie práce zamestnávateľom, teda žalobcom bola predložená evidencia dochádzky dotknutých zamestnancov, z ktorej vyplynulo, že zamestnávateľ viedol evidenciu pracovného času dotknutých zamestnancov tak, že v predmetnej evidencii vyznačil iba krížik bez určenia začiatku a konca časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu. Kontrolou teda bolo preukázateľne zistené, že zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov J. X. za celé kontrolované obdobie september 2014 - 07. júl 2015, D. F. za september 2014 - november 2014, J. U. za september 2014 - január 2015... tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, čo je v rozpore s uvedeným ustanovením Zákonníka práce. Ide o minimálnu a základnú povinnosť zamestnávateľa, lebo od evidencie pracovného času sa odvíjajú všetky mzdové záležitosti. Evidencia pracovného času je základom efektívnej organizácie práce a nevyhnutným dokladom k posudzovaniu a uplatňovaniu širokospektrálnej škály pracovnoprávnych nárokov zamestnancov garantovanými Zákonníkom práce, hlavne nárokov súvisiacich s nepretržitým denným odpočinkom a pracovná časť s nočnou prácou, s čerpaním dovolenky, s prestávkami práce a pod.. Keďže účastník konania ani počas inšpekcie práce, ani v priebehu správneho konania, nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu žiaden relevantný doklad, ktorý by preukazoval vedenie evidencie pracovného času podľa § 99 Zákonníka práce, pokladal Inšpektorát práce Prešov tento nedostatok za spoľahlivo zistený, pričom v písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania žalobca uviedol, že evidencia pracovného času je už vedená požadovaným spôsobom, pričom táto skutočnosť bola zohľadnená pri určovaní výšky pokuty. 9. Inšpektorát práce Prešov ďalej poukázal na § 223 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov. 10. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že pri inšpekcii práce mal zistené, že kontrolovaný subjekt uzatvoril dohody o pracovnej činnosti dňa 15.06.2015 so zamestnancom T. M., dňa 03.06.2015 so zamestnancom J. F., dňa 09.02.2015 so zamestnancom P. S., dňa 23.02.2015 so zamestnancom R. R., dňa 06.02.2015 so zamestnankyňou S. Y.... a ďalšími uvedenými s uvedeným druhom práce donáškar/ donáškarka. Rovnako boli inšpektorom práce predložené dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorých vyplýva, že dňa 17.06.2015 uzatvoril dohodu so zamestnancom R. J. a 07.07.2015 so zamestnankyňou T. M., ako druh práce bol dojednaný dispečerka, donáškar. Na základe predloženej evidencie dochádzky za kontrolované obdobie september 2014 - júl 2015 mal inšpektorát práce zistené, že zamestnávateľ využíval závislú prácu konkrétnych zamestnancov denno-denne, pričom žalobca uzavrel s dotknutými zamestnancami dohody o pracovnej činnosti, ako aj dohody o brigádnickej práci študentov napriek tomu, že nešlo o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce donáškar/ donáškarka, dispečerka, ale o pravidelne sa opakujúcu činnosť vykonávanú denno-denne. Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ v konkrétnom období september 2014 - 08.júl 2015 uzatvoril na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb dohody o pracovnej činnosti s konkrétnymi fyzickými osobami, v odôvodnení rozhodnutia uvedenými, pričom akcentoval, že v týchto prípadoch nebola splnená podmienka výnimočnosti, pretože výkon práce na pracovné pozície zabezpečoval výlučne iba uvedenými zamestnancami na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov, pričom podľa názoru správneho orgánu u žalobcu ako zamestnávateľa je trvalá potreba pracovnej sily na uvedené pracovné pozície, čo je v rozpore s citovaným ustanovením Zákonníka práce. 11. Správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že zamestnávateľ nedodržal ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce, a teda nedodržal podmienky, za ktorých môže uzatvoriť dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov s tým, že musí ísť o výnimočnosť, ktorá je zároveň daná príležitostnou činnosťou. Výnimočnosť by mala predstavovať mimoriadnosť to, čo je výnimka a na základe zisteného skutkového stavu v čase výkonu inšpekcie práce je zrejmé, že dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov sa u žalobcu ako zamestnávateľa neuzatvárali výnimočne, nešlo o príležitostné činnosti, ktoré zamestnanci vykonávali ale o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných činností zamestnávateľa vzhľadom na predmet činnosti zamestnávateľa - donášková služba a poskytovanie služieb rýchleho občerstvenie v spojení s predajom na priamu konzumáciu, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. 12. Inšpektorát práce zdôraznil, že dohody slúžia len ako výnimočný nástroj, s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone a inom pracovnoprávnom vzťahu. Poukázal na to, že predmetné ustanovenie hovorí o tom, že dohody môžu byť uzatvorené len výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. Konštatoval, že Zákonník práce umožňuje využiť flexibilitu zamestnávania Zákonníkom práce pri uzatváraní pracovného pomeru. Zamestnávateľ mohol dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pričom zamestnávateľ už pri uzatváraní pracovných dohôd s ohľadom na dojednanú dobu, v ktorej sa mala práca vykonávať, napr. od 01.04.2014 - 31.12.2014, od 07.04.2014 - 31.12.2014... rátal z opakujúcou sa činnosťou a nie s príležitostnou činnosťou. V písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania účastník konania uviedol, že dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bude viesť a dohadovať v zmysle požiadaviek Zákonníka práce a zistený nedostatok už bol odstránený, pričom toto bolo zohľadnené pri určovaní výšky pokuty. 13. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, podľa ktorého na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a viesť evidenciu vykonávanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávali prácu na základe dohody o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. 14. V priebehu kontroly žalobca predložil evidenciu dochádzky zamestnancov, z ktorej vyplynulo, že zamestnávateľ viedol evidenciu pracovného času zamestnancov tak, že v predmetnej evidencii vyznačil iba krúžok bez určenia začiatku a konca časového úsudku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, a teda žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov T. M., J. F., P. S., R. R.... v kontrolovanom období a bez toho, aby bol zaznamenaný začiatok ani koniec pracovného času, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu, čo je v rozpore s citovaným ustanovením Zákonníka práce. Pretože v priebehu kontroly nebola predložená evidencia v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, prvostupňový správny orgán považoval tento nedostatok za spoľahlivo zistený. 15. Vzhľadom na uvedené nedostatky pristúpil správny orgán k uloženiu pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) a šiestom bode (dodržiavanie osobitného predpisu - zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a plniť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur. Citoval ustanovenie § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmú na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty za tento nedostatok, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. 16. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie Zákonníka práce a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Už samotná existencia nedostatkov zo strany účastníka konania je dostatočným odôvodnením uloženia pokuty. Inšpektorát práce má konštatované porušenia povinností na základe protokolu a predložených dokladov za preukázané. Bolo prihliadnuté aj na to, že zamestnávateľ spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce a predložil požadované materiály. Taktiež bolo prihliadnuté aj na veľkosť zamestnávateľa (v čase inšpekcie práce zamestnával 8 zamestnancov). Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zobral do úvahy tú skutočnosť, že v danom prípade sa dopustil účastník konania 4 nedostatkov, avšak IP Prešov ukladá pokutu len za 3 nedostatky, pričom dva nedostatky spočívali v nevedení evidencie pracovného času v zmysle ustanovenia § 99 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce a tretí nedostatok sa týkal uzatvárania dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov. IP Prešov prihliadol aj na skutočnosť nahrádzania inštitútu pracovného pomeru výkonom práce na základe predmetných dohôd, pričom takéto konanie považuje za negatívny faktor nielen vo vzťahu k istotám a nárokom zamestnancov, ale aj vo vzťahu k ich vymožiteľnosti. IP Prešov poukázal na skutočnosť, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru umožňujú nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže a nerovnaké zaobchádzanie, znevýhodňovanie a obmedzovanie zamestnancov pracujúcich na základe dohôd v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami v pracovnom pomere, keď títo zamestnanci predstavujú lacnú pracovnú silu, keďže nemajú napríklad nárok na stravu, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, či inú pracovnoprávnu ochranu /napríklad pri skončení pracovnoprávneho vzťahu/. Pri určovaní výšky pokuty bolo tiež prihliadnuté na skutočnosť, že účastník konania začal viesť evidenciu pracovného času v zmysle ustanovení § 99 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce a zároveň bola zohľadnená tá skutočnosť, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bude účastník konania dohodovať v zmysle požiadaviek Zákonníka práce. 17. Správny orgán určil konkrétnu výšku pokuty na výšku 1.000,-- eur tak, aby pokuta plnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu a považoval pokutu za primeranú zisteniam inšpekcie práce a konaniu účastníka s ohľadom na zistené nedostatky, ich rozsah. IP Prešov pri určovaní výšky pokuty postupoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - dbal o to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a to vrátane výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie povinnosti. 18. IP Prešov svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca /pokuta bola uložená vo výške 1.000,-- eur, maximálne možno uložiť pokutú až do výšky 100.000 eur/, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, správna úvaha pri tejto výške bola použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Pokuta je stále ešte uložená v dolnej časti a uloženie pokuty vo vyššej výške by bolo neúčelné a neúčinné. 19. Represívna funkcia uloženej pokuty - výška pokuty 1.000,-- eur je citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel a IP Prešov má za to, že nemá likvidačný charakter. Prvostupňový správny orgán zároveň zohľadnil vo výške tú skutočnosť, že účastník konania podniká v regióne s vysokým percentom nezamestnanosti. 20. Preventívna funkcia uloženej pokuty - uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov. Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu takéhoto konania účastníka konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov. Máme za to, že ukladaný postih bude motivovať účastníka konania k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti. 21. Výchovná funkcia uloženej pokuty - IP Prešov uložením pokuty vo výške 1.000,-eur sledoval jej výchovný význam, ktorý musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby a subjekty, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Výchovná úloha pokuty má spočívať vo zvýšení záujmu účastníka konania na systematickom pôsobení v oblasti dodržiavania Zákonníka práce s cieľom predchádzať porušovaniu predpisov. 22. IP Prešov dospel k záveru, že bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav veci, preto nebolo potrebné zo strany správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, pretože toto by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. 23. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný národný inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 19.01.2016 č. OPS/BEZ/2016/22112, O-715/2015 tak, že podľa §59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolacie námietky sú totožné so žalobnými námietkami, s ktorými sa žalovaný vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvoriť z fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak sa jedná o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), prípadne ak sa jedná o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Žalovaný zdôraznil, že dôkazy preukazujú, že žalobca prekročil zákonnú povinnosť na uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu tým, že zvolil formu, ktorú mu Zákonník práce neumožňuje, pretože nešlo o prácu vykonávanú výsledkom, pričom zabezpečoval plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to dohodami o vykonaní práce s konkrétnymi zamestnancami, ktoré sú v odôvodnení uvedené. 25. Ďalej akcentoval, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by sa mali uzatvárať iba výnimočne na jednorazové pracovné úlohy, ktoré by mal zamestnávateľ uzatvárať v prípade, ak sa bude jednať o úlohu alebo o prácu, ktorá je vymedzená konkrétnym výsledkom (dohoda o vykonaní práce), prípadne, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov), pričom v predmetných dohodách boli uvedené pracovné pozície donáškar, resp. donáškarka, čo nie je výsledkom ani druhom práce. Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný dospel k záveru, že žalobca zákonnú povinnosť nesplnil a nedodržal podmienky, za ktorých môže uzatvoriť dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, pretože musí ísť o výnimočnosť, ktorá je súčasne daná príležitostnou činnosťou. Výnimočnosť by mala predstavovať mimoriadnosť, čo je výnimkou, ale na základe zisteného skutkového stavu v čase výkonu inšpekcie práce je podľa žalovaného zrejmé, že dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov sa u žalobcu neuzatvárali výnimočne, pričom sa nejednalo o príležitostné činnosti, ktoré zamestnanci vykonávali, ale o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných činností zamestnávateľa. 26. Žalovaný ako odvolací orgán zdôraznil, že vychádzal z listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii a poukázal na to, že zamestnávateľ má možnosť uzatvoriť so zamestnancami aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Dohody slúžia iba ako výnimočný nástroj, ktorý je možné použiť pri príležitostnej práci s odkazom na § 1 ods. 3 Zákonníka práca. Zdôraznil, že u žalobcu nešlo o výnimočnosť, pretože dohody neboli uzatvorené na príležitostné činnosti, ale na vykonávanie prác, pričom majú charakter opakujúcej sa pracovnej činnosti a je nepochybné, že k porušeniu ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce zo strany účastníka konania došlo. 27. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca porušil aj ustanovenia § 224 ods. 2 písm. o) Zákonníka práce vo vzťahu k evidencii pracovného času zamestnancov. Žalovaný zdôraznil, že v kontrolovanom období žalobca mal uzatvorené na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov s konkrétnymi fyzickými osobami na dojednané pracovné úlohy dispečerka, donáškar, resp. donáškarka bez splnenia podmienky výnimočnosti. V súvislosti s odvolacou námietkou, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, a že nemal možnosť sa ústne vyjadriť k protokolu, žalovaný poukázal na to, že protokol bol s konateľom účastníka konania riadne prerokovaný, pričom mal možnosť sa vyjadriť k obsahu protokolu písomne v lehote 3 kalendárnych dní od doručenia protokolu, a že tu tú možnosť nevyužil. 28. S ďalšou odvolacou námietkou, že žalobcovi nebolo zrejmé, čo bolo podkladom vydania rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že inšpektorát práce zrozumiteľne informoval žalobcu, identifikoval predmetný protokol číslom aj dátumom vyhotovenia, pričom presnú identifikáciu protokolu mal účastník konaniu uvedenú aj v rámci začatého správneho konania, kde bolo uvedené, že podkladom na vydanie prvostupňového rozhodnutia bude protokol spolu s prílohami, čiže všetky doklady, ktoré sú uvedené v protokole. S námietkou žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnenie nie sú zrozumiteľné, vo výroku rozhodnutie nie je uvedený presný čas zistenia správnych deliktov a je uvedené iba časové rozpätie od 08.07.2015 - 20.08.2015, žalovaný konštatoval, že uvedené časové rozpätie je obdobím výkonu inšpekcie práce, pričom pri každom správnom delikte je vo výrokovej časti rozhodnutia presne popísané obdobie, kedy sa účastník konania dopustil uvedených porušení ustanovení § 99, § 223 ods.1, § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce. S námietkami žalobcu, že ide iba o formalistické a všeobecné konštatovanie uloženej pokuty vo vzťahu k preventívnej, represívnej a výchovnej funkcii uloženej pokuty národný inšpektorát práce argumentoval, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutie riadne odôvodnil, pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce a pokutu odôvodnil preventívnou, výchovnou a represívnou funkciou. 29. V súvislosti s námietkami, že žalobcovi nie je zrejmé, že by kontrola bola vykonávaná aj v dňoch v období od 09.07.2015 do 20.08.2015, pričom z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán mal až dňa 24.08.2015 prerokovať protokol, z čoho vyplýva pochybnosť o skutočnom čase vykonania uskutočnenia kontroly, žalovaný poukázal na to, že v protokole sa uvádzajú dni skutočnej fyzickej prítomnosti inšpektorov práce u zamestnávateľa, ako aj dni, kedy sa vyhodnocujú podklady k vydaniu protokolu na inšpektoráte práce. Obdobie od 08.07.2015 do 20.08.2015 je obdobím výkonu inšpekcie práce, a že na základe vyhodnotenia dokladov sa vypracováva protokol. Dátum vyhotovenia protokolu je 24.08.2015, čím je zrejmé, že uvedené skutočnosti nespochybňujú skutočný čas vykonania kontroly. 30. Vo vzťahu k námietkam účastníka konania, že v súčasnosti je evidencia pracovného času už vedená požadovaným spôsobom, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bude viesť v zmysle požiadaviek Zákonníka práce a zistený nedostatok už bol odstránený, žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Uplatnenie objektívneho charakteru zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. V dôsledku uvedeného tak nie je možné akceptovať uvedené odvolacie námietky účastníka konania, nakoľko dodatočné odstránenie zisteného nedostatku po výkone inšpekcie práce nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a nie je dôvodom na zastavenie správneho konania, ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací orgán po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, kde podkladom k rozhodnutiu boli všetky písomné relevantné doklady nachádzajúce sa v odvolacom spise, čo je v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3 a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku. 31. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na všetky zákonné relevantné predpoklady plynúce mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 32. V zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur. 33. V zmysle § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, zohľadňuje inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak sa jedná o uloženie pokuty podľa odseku 2'písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. opakované zistenie toho istého nedostatku. 34. Z napadnutého rozhodnutia je jednoznačné, že prvostupňový správny orgán výšku uloženej pokuty uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia zákonne, ako aj vecne odôvodnil závažnosťou zisteného správneho deliktu, závažnosťou jeho dôsledkov, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie Zákonníka práce a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôsledku zistených skutočností vo veci výšky uloženej pokuty dospel odvolací orgán v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ako aj s ohľadom na okolnosti prípadu k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený skutkový stav, uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej pokuty vo vzťahu k zistenému správnemu deliktu je primeraná a uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom. Sankcia ustálená na sume 1.000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu, a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od nezákonného konania v budúcom období. 35. Žalobca podal včas žalobu a navrhoval rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania. V žalobe predovšetkým namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nevyrovnal sa dostatočným spôsobom s ustanovením § 223 Zákonníka práce a to ods. 2 tohto ustanovenia, podľa ktorého sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti a to § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1. Vytýkal správnemu orgánu, že neskúmal pracovnú dobu konkrétnych zamestnancov, resp. neskúmal, aké pracovné činnosti sú zahrnuté vo funkciách dispečera, donáškar, v akých časových intervaloch túto činnosť mali vykonávať, resp. či neboli na pracovné pozície pozývaní účastníkom konania len v prípade potreby na príležitostné vykonávanie týchto pozícií a výklad ustanovenia § 223 Zákonníka práce prezentovaný inšpektorátom práce považuje za svojvoľný bez toho, aby sa oprel o relevantné zistený skutkový stav, ktorý by bol ozrejmený a dostatočne objasnený aj výsluchom menovaných pracovníkov. 36. Žalobca akcentoval, že žiadny právny predpis nezakazuje žalobcovi ako zamestnávateľovi uzatvárať dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa bez podmienky výnimočnosti aj na pozície, na ktoré je potrebné uzatvárať pracovné zmluvy na trvalý pracovný pomer. Zdôraznil, že žalovaný nedostatočne a neobjektívne objasnil vec, keď riadne nespochybniteľným spôsobom nepreskúmal a aj odôvodnil aj možnosť, či nie je možné vo výnimočných prípadoch na mimoriadne zabezpečenie chodu prevádzky mimoriadna akcia, mimoriadne množstvo objednávok a pod. uzatvárať dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa bez podmienky výnimočnosti. Argumentoval, že bolo by neekonomické a nerealizovateľné, keby mal zamestnávateľ na každú výnimočnú a mimoriadnu prácu, v ktorej podľa výkladu žalovaného musí byť konkrétny výsledok práce uzatvárať v každom prípade samostatnú dohodu o pracovnej, resp. brigádnickej činnosti, pričom tento proces nahlasuje do sociálnej, zdravotnej poisťovne a spísanie dohôd a následné opakovanie tohto procesu niekoľkokrát do roka. Žiadnym predpisom nie je zakázané mať spísané dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o brigádnickej činnosti s viacerými osobami a využívať predmet zmluvy na výnimočné a mimoriadne vykonávanie dohodnutých prác, aj keď má zamestnávateľ na tieto miesta spísané pracovné zmluvy na trvalý pracovný pomer. 37. Žalobca namietal, že správne orgány realizovali extenzívny výklad § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Zdôraznil, že čo nie je zakázané, je dovolené. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutia správnych orgánov nezodpovedajú ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vytýkal žalovanému, že neuviedol v odôvodnení ani jedného z napadnutých rozhodnutí ani jeden konkrétny podklad, ktorý by mal byť podkladom pre vydané rozhodnutie, okrem citovaného protokolu o vykonanej kontrole a evidencii pracovného času, ktoré ani nešpecifikoval žurnalizovaným číslom. Konštatoval, že administratívny spis žalovaného nie je žurnalizovaný. Poukázal na to, že v priebehu konania nebolo nariadené ústne pojednávanie s tým, že účastník konania má právo v priebehu správneho konania navrhovať dôkazy, tak vo svoj prospech podávať námietky, klásť svedkom otázky a má právo sa k veci ústne vyjadriť. Toto právo si aj v priebehu súdneho konania uplatnil, pričom správne orgány jeho návrhy na vykonanie dôkazov výsluch svedkov, námietky na nevykonanie ústneho pojednávania v druhostupňovom rozhodnutí zamietol s nedostatočným odôvodnením, že ústne pojednávanie nebolo potrebné nariadiť, nakoľko správnemu orgánu v zmysle ustanovení Správneho poriadku povinnosť nariadiť ústne pojednávanie mu neukladá a len formálne konštatoval, že nariadenie ústneho pojednávania by neprospelo k objasneniu veci. 38. Vytýkal správnemu orgánu prvého stupňa, že navrhoval, aby boli odstránené rozpory medzi jeho výpoveďou a tvrdením žalovaného správneho orgánu s tým, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca na predmetné pozície už nezamestnáva iné osoby, teda bol nedostatočne zistený skutkový stav a neboli vykonané dôkazy na preukázanie hodnovernosti výpoveďami účastníkov konania. V súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania poukázal na nález Ústavného súdu SR č. 231/2010, rozsudok NS SR č. 5Sžo/235/2010, podľa ktorých účastník konania má právo sa k veci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní, klásť svedkom otázky a ústne pojednávanie malo byť nariadené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, preto bolo povinnosťou žalovaného procesnú vadu konania odstrániť a ústne pojednávanie nariadiť pred vydaním druhostupňového rozhodnutia. Argumentoval rozhodnutím Ústavného súdu PL. ÚS 21/00 a PL.ÚS 6/04, podľa ktorých za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Podľa názoru žalobcu nestačí vyjadrenie žalovaného, že bol so žalobcom prerokovaný protokol o kontrole, keď žalobca poukazuje na skutočnosť, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mal možnosť žalobca sa písomne vyjadriť, čo nevykonal. Práve naopak, oproti skutočnosti v druhostupňovom rozhodnutí konštatoval, že možné vyjadrenie žalobca nemal predložiť, pričom so žalobcom ústne neprejednával skutkový stav pred vydaním prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia. 39. Poukázal na to, že o vykonaných dôkazoch nebola nikdy správnym orgánom spísaná riadna zápisnica za účasti žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu a žalobca sa v konaniach pred správnym orgánom nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred správnym orgánom nebol s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 231/2010. 40. Zdôraznil, že v každom správnom konaní o správnom delikte, ktorý má spĺňať požiadavky dohovoru, je potrebné vykonať ústne pojednávanie pred správnym orgánom prvého stupňa, najmä keď sa účastník konania ústneho pojednávania nevzdal, naopak, vyvíjal dostatočnú a opakovanú súčinnosť pri správnom konaní za účelom dostatočného a objektívneho objasnenia veci, avšak žalovaný toto jeho právo zamietol bez relevantného odôvodnenia. Namietal tiež, že žalovaný nedostatočne a nespoľahlivo zabezpečil dôkazy pri zisťovaní údajného nedostatku za účelom objektívneho zistenia, či v skutočnosti malo ísť výlučne o spisovanie dohôd o pracovnej činnosti bez splnenia podmienky výnimočnosti bez toho, aby sa žalovaný vyrovnal, či aj na takúto činnosť nemôže zamestnávať na nevyhnutný čas výnimočných nakopených objednávok zabezpečiť svoju činnosť aj zamestnancami, s ktorými má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. brigádnickej činnosti. 41. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné vo vzťahu k uloženej výške sankcie, pretože z odôvodnenia nevyplýva, aká bola závažnosť priestupku, pretože správny orgán sa nevyrovnal s otázkou závažnosti zisteného porušenia povinnosti, spôsobu jeho spáchanie, aká bola závažnosť ich následkov vôbec v odôvodnení rozhodnutia v časti určenie výšky pokuty, nevyhodnotil v oblasti počtu nelegálne zamestnaných fyzických osôb, keď toto zdôvodnenie riadne neodôvodnil a nebolo ani predmetom kontroly a zisťovania skutkového stavu k podkladu rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení sankcie v časti výšky je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 42. Ďalšou žalobnou námietkou je, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným, a ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní. V ďalšej časti žaloby namietal dni uvedené v rozhodnutí tak, ako v odvolaní. Výrok rozhodnutia neobsahuje miesto výkonu kontroly Inšpektorát práce Prešov, Konštantínova 6 a rozhodnutie je nepreskúmateľné, kde a kedy bol údajný nedostatok zistený. 43. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní a navrhol žalobu zamietnuť. 44. Žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov. Žaloba bola súdu doručená dňa 19.02.2016. 45. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 46. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 47. Z citovanej žaloby je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania a Správny súdny poriadok v § 194 ods. 1 upravuje, že správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 48. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku - správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 49. Z napadnutých rozhodnutí je nesporné, že sankcia bola žalobcovi uložená za porušenie zákona č. 311/2001 Z.z., teda Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a to §99, § 223 ods. 1 a § 224 ods. 2 písm. e/. Podľa § 99 Zákonníka práce - zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca. 50. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 51. Podľa § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce - na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. 52. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 upravuje, že tento zákon a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. - inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, písm. b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 54. Z obsahu administratívneho spisu a v nej pripojených listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy J. X., pracovnej zmluvy J. U., pracovnej zmluvy Y. U., pracovnej zmluvy D. F., žiadosti o skončení pracovného pomeru D. F., dohody o brigádnickej práci študentov J. U., dohody o brigádnickej práci študentov R. J., dohody o brigádnickej práci študentov T. M. a dohôd o pracovnej činnosti T. M., dohody o pracovnej činnosti J. F.... bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu citovaných ustanovení Zákonníka práce. Z protokolu o kontrole je podľa názoru súdu nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ v protokole neuvádzal žiadne námietky a v stanovenej lehote sa k protokolu nevyjadril. 55. Z listu prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol začaté správne konanie, zo dňa 23.09.2015 P:173/2015-Z, S 2015/412/15415/05 jednoznačne vyplýva, že v tomto oznámení boli popísané nedostatky zistené na základe kontroly a súčasne žalobca bol poučený, že v súlade s ustanovením § 33 Zákona o správnom konaní má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov a to v lehote najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zo spisu rovnako je nesporné, že žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa písomným podaním datovaným dňom 05.10.2015, v ktorom uviedol, že listom zo dňa 26.08.2015 doručil správnemu orgánu písomnú správu a požadované podklady evidencie menovaných pracovníkov a v súčasnosti je evidencia pracovného času vedená požadovaným spôsobom. K zmluvám na pracovné úlohy so splnením požiadavky výnimočnosti účastník konania uvádza, že tieto bude viesť a dohodovať v zmysle požiadaviek Zákonníka práce a zistený nedostatok už bol odstránený a z vyššie uvedených skutočností účastník konania žiada o zastavenie správneho konania v celom rozsahu. 56. Ak teda žalobca tvrdí, že boli porušené jeho subjektívne práva, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. 57. Zákon č. 125/2006 Z.z. v § 21 ods. 3 upravuje, že na konanie podľa § 4 písm. e/, §6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 58. Z ustanovení Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že popri pracovnom pomere ako základnom druhu pracovnoprávneho vzťahy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predstavujú ďalšie druhy ekonomickej aktivity fyzických osôb formou závislej činnosti, pričom podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákona aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 59. Dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 226 Zákonníka práce je dohoda o vykonaní práce, podľa § 228 Zákonníka práce dohoda o pracovnej činnosti a podľa § 227 a§ 228 ZP dohoda o brigádnickej práci študentov. 60. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že spoločnými znakmi dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú existencia hierarchie nadriadenosti a podriadenosti a rovnaké alebo obdobné právne následky vznikajúce alebo s nimi súvisiace, napr. v oblasti ochrany práce (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v oblasti zodpovednosti za škodu a pod. Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú tie ustanovenia Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov, ktoré sa týkajú výlučne pracovného pomeru, a ktorých uplatnenie je priamo vylúčené, alebo ktorých aplikácia vo vzťahu k dohodám nie je reálna vzhľadom na ich osobitný charakter, ako je napr. ustanovenie o rozvrhovaní pracovného času, v ostatnom sa na ne vzťahujú všeobecné ustanovenia, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vznikajúce z titulu pracovného pomeru. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom je v tom, že v prípade dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci. Snaha zamestnávateľa o zníženie nákladov z dôvodu neplatenia poistného vedie až k ich zneužívaniu. Výnimočnosť týchto foriem pracovnoprávneho vzťahu vyplýva priamo zo Zákonníka práce. Ide napr. o obvyklé využívanie dohôd napr. v oblasti zabezpečenia mzdovej agendy, zaistenia bezpečnosti fyzických osôb, stráženie objektov alebo agendy, ktorú je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľ však môže zabezpečiť formou vyššie uvedených dohôd aj výkon činností, ktoré tvoria predmet jeho činnosti, ale s odkazom na ustanovenie odseku 1 môže takéto dohody uzatvárať s fyzickými osobami len výnimočne, teda využiť formu niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ využívať iba za predpokladu, že splní Zákonníkom práce ustanovené kritéria. Tak, ako konštatujú správne orgány, kritériami sú vymedzenie práce výsledkom a v tomto prípade možno uzavrieť dohodu o vykonaní práce, vymedzenie práce príležitostnou činnosťou, ide o dohodu o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov. Hlavný rozdiel medzi týmito dohodami spočíva v tom, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvárať výlučne s fyzickou osobou v postavení študenta, pri dohode o pracovnej činnosti s akoukoľvek osobou spôsobilou uzavrieť pracovnoprávne vzťahy, ako aj v tom, že na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu vo vymedzenom rozsahu, teda nie vo výške určeného týždenného pracovného času, kým pri dohode o pracovnej činnosti je taktiež určený limit maximálneho počtu hodín týždenne. 61. Z dohôd, ktoré predložil sám žalobca ako zamestnávateľ, jednoznačne vyplýva, že podmienka výnimočnosti v týchto prípadoch splnená nebola, a že žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancami pracovné zmluvy neuzatvára, pričom išlo výlučne o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 62. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu a vykonanom dokazovaní nepostupovali v rozpore so zákonom, pretože dôkazy, ktoré správne orgány použili a to Inšpektorát práce Prešov, predložil žalobca. Je bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenie § 223 Zákonníka práce dáva možnosť žalobcovi ako zamestnávateľovi uzatvárať dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru, avšak táto možnosť je definovaná ako výnimočná, nie ako každodenná a bežná. 63. Žalobca v správnom konaní bol zaťažený dôkazným bremenom a jeho povinnosťou bolo preukázať výnimočnosť svojho postupu, na základe ktorého v kontrolovanom období uzatváral výlučne dohody o vykonaní práce a rovnako bol povinný preukázať, že takto dohodnutá závislá práca bola dôvodne vykonávaná a nemohla byť v uvedenom časovom období vykonávaná v riadnom pracovnom pomere. Je zrejmé, že zamestnávateľ k uzatvoreniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, resp. každej jednej dohody môže pristúpiť iba vo výnimočnej situácii v prípade, ak takúto výnimočnú situáciu preukáže, a teda že neporušil ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Rovnako je zrejmé zo spisu správneho orgánu, že žalobca neviedol evidencie dochádzky predpísaným spôsobom tak, ako upravuje už vyššie citované ustanovenie Zákonníka práce. Ak kontrolovaný subjekt zamestnávateľ žalobca dôvody takéhoto postupu v takomto rozsahu nezdôvodnil, čo vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu a rozhodnutí. 64. Zákon č. 125/2006 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 1 písm. a/ upravuje, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/, prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur. 65. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,... e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. 66. Z vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. teda vyplýva, že v konaní podľa § 19 sa aplikujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom podľa § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku - správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o ich zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 67. Správny poriadok v § 32 ods. 1 upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 68. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku - účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 69. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku - správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 70. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku - na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Ustanovenie § 34 ods. 3 Správneho poriadku upravuje, že účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku - vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 71. Z vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci rovnako vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. 72. Z ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a podľa § 46 Zákona o správnom konaní - rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 73. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 74. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že patrí do kompetencie správnych orgánov vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, a teda aj Zákonníka práce. Táto kompetencia prvostupňovému správnemu orgánu vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. a to nielen vykonávať dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ale s poukazom na § 2 ods. 1 písm. b/ aj vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie právnych predpisov uvedených v písm. a/, teda za porušovanie konkrétnych ustanovení Zákonníka práce. Teda správne orgány mali kompetenciu vykonať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov u žalobcu tak, ako je uvedená v protokole o kontrole a ich závery o tom, že žalobca porušil povinnosti upravené ustanoveniami Zákonníka práce v § 99, § 223 ods. 1 a § 224 sú v súlade so zákonom. Teda záver druhostupňového správneho orgánu (žalovaného), že žalobca nepreukázaním výnimočného uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v kontrolovanom období naplní skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z, je v súlade so zákonom. 75. Krajský súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že výroková časť rozhodnutia správnych orgánov je nezrozumiteľná, pretože prvostupňový správny orgán určite a zrozumiteľne vymedzil skutkovú podstatu správneho deliktu, keď skutková podstata obsahuje nielen uvedenie právnej kvalifikácie správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil, ale aj uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré porušil a vymedzenie skutkových okolností, ktoré porušenie citovaných právnych noriem spôsobili, spočívajúce v konaní žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý v kontrolovanom období na plnenie svojich úloh uzatváral s fyzickými osobami výlučne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto skutkové zistenia sú nesporne zistené, vyplývajú z obsahu spisu a žalobca ich v priebehu správneho konania žiadnymi dôkazmi nespochybnil, pričom žalobca v reakcii na oznámenie prvostupňového správneho orgánu o začatie správneho konania dokonca zistené nedostatky akceptoval tak, ako je citované v odôvodnení rozsudku vyššie. 76. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne delikty nie sú vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia konkretizované, treba poukázať na to, že zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie v trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenia viny, druh a výmeru sankcie. Širokú oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok §47 ods. 2, podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním a tento záver možno vyvodiť priamo z ustanovenia §47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pri vylúčení prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Ak vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva, jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opätovného postihu za rovnaký skutok. Výrok prvostupňového rozhodnutia identitu správnych deliktov vymedzil presne, aj časom, že išlo o kontrolované obdobie jednoznačne vymedzené a zameniteľnosť s inými správnymi deliktmi je vylúčená. 77. Z uvedených dôvodov súd považuje výrok rozhodnutia IP Prešov za zodpovedajúci § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 78. Ak žalobca v žalobe namietal, že povinnosťou správnych orgánov bolo vo veci nariadiť pojednávanie, je treba poukázať na to, že takúto právnu úpravu zákon č. 71/1967 Zb. na rozdiel od zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neobsahuje, pretože ustanovenie § 21 Zákona o správnom konaní v ods. 1 upravuje, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 79. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že je na úvahe správneho orgánu, či vo veci nariadi ústne pojednávanie alebo nenariadi. 80. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ukladá súdom a orgánom verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania, čo znamená, že tak správny orgán, ako aj súd majú povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považujú za preukázané, a ktoré nie. 81. Odôvodnenie výšky pokuty podľa názoru súdu zodpovedá kritériám upraveným v §19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že spoločenské nebezpečenstvo protiprávneho konania žalobcu predstavuje porušenie povinnosti zamestnávateľa spočívajúcej v zníženej ochrane práv zamestnancov. Takýto záver vyplýva zo skutkových zistení a z dôvodov rozhodnutia. Žalobca zamestnával zamestnancov výlučne formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Je zrejmé, že zníženie ochrany zamestnancov, ktoré nepochybne spočíva v tom, že v prípade pracovného pomeru založeného riadnou pracovnou zmluvou zamestnanec má vyššiu mieru ochrany, ako pri forme zamestnávania na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru. Pre posúdenie veci je zrejmé, že žalovaný výšku pokuty stanovil v sume 1.000,-- eur, ktorá je blízko najnižšie možnej výmere, čo zohľadňuje skutočnosť, že porušenia povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov sa dopustil žalobca prvýkrát. 82. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 83. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v konaní úspech nemal. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd je toho názoru, že nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.