Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200165 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200165.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: X.Ing. Y. R., bytom R., J. č. XX, 2. N.. T. R., bytom X., P. č. XXX/XX, 3. N.. T. I., bytom P. O., B. L., X.MUDr. J. L., bytom L., Ul. P. č. XXXX/X, 5. T. Slušného, bytom R., J. č. XX, 6. Y. P., bytom L., U. č. XXXX/XX, 7. Y.. L. D., bytom L., L. č. XXXX/X, všetci právne zastúpení JUDr. Štefanom Kseňákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 4, proti žalovanému Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom Batizovce, Ul. Štúrova č. 61/27, právne zastúpený JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom, Veľký Slávkov, Ul. Školská č. 257, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu Uznesení členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce č. 06/2016, 07/2016, 08/2016 zo dňa 05.januára 2016 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie členskej schôdze PS Gerlach Batizovce č. 06/2016, 07/2016 a 08/2016 zo dňa 15.januára 2016 vo vzťahu k žalobcom v 1. až 6. rade. Z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobcu v 7. rade. P r i z n á v a žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V preskúmavanej veci na základe hodnotenia aktivity členov PS Gerlach Batizovce v 1. až 6. rade žalovaným boli doručené listy zo dňa 15.01.2016 s identickým obsahom a to, že ide o vec: 1/ schválenie výsledkov aktivity členov PS v roku 2015, uznesenie ČS 06/2006, 2/ vznik čestného členstva ČS 07/2016, 3/ ďalšie pôsobenie v PS Gerlach Batizovce ČS 08/2016 s tým, že je doručované konečné hodnotenie aktivity konkrétneho žalobcu v roku 2015, ktoré bolo schválené na členskej schôdzi poľovnej spoločnosti 05.01.2016 s nasledovným textom: „Oznamujeme Vám, že podľa § 5 ods. 5 Stanov PS Gerlach Batizovce členstvo v PS nadobúda platnosť prijatím, na ktoré je potrebné 70% prítomných riadnych členov, podpísaním Stanov PS, zaplatením členského podielu. Výšku členského podielu určí pre každý rok členská schôdza. Čestné členstvo vzniká preradením riadneho člena na vlastnú žiadosť alebo pri neplnení základného limitu povinnosti určeného Domácim poriadkom. Čestného člena môže na vlastnú žiadosť prijať členská schôdza. Čestných členov sa netýka povinne platiť členský podiel. Na základe nesplnenia základného limitu povinnosti v roku 2015 určeného Domácim poriadkom vzniklo žalobcom v 1. až 6. rade členstvo preradením z riadneho členstva k 01.01.2016. Ďalšie pôsobenie v PS Gerlach Batizovce sa bude riadiť podľa §5 ods. 2 a ods. 5 Stanov PS, § 6 PS v bodoch, ktoré sa týkajú čestných členov, Domáci poriadok PS čl. 1 ods. 3 písm. b/, d/, čl. 1 ods. 5.“ 2. Zo spisu vyplýva, že žalovaným boli prijaté kritéria pre hodnotenie aktivity členov PS Gerlach v roku 2015 s tým, že aktivita členov spoločnosti tvorí základ pre životaschopnosť spoločnosti, je jedná z najdôležitejších oblastí stability, rozvoja a udržania kvality medziľudských vzťahov tejto PS. Od nej závisí plnenie ostatných povinností a udržanie PS Gerlach Batizovce v konkurenčnom tlaku, preto je aktivita členov rozhodujúcou pre život v PS. Domáci poriadok, jeho dodatky a Etický kódex umožňuje bodovým spôsobom hodnotiť členov tejto oblasti, ich prínos, či stratu pre PS Gerlach Batizovce. Domáci poriadok má oporu v Stanovách PS Gerlach Batizovce a to v § 3 ods. 10, ktorý znie: „Vydáva Domáci poriadok, ktorý upravuje ďalšie práva a povinnosti svojich členov.“ V Domácom poriadku a jeho súčastí je venovaná pozornosť hodnoteniu členov v nasledovných bodoch - čl. 6 Hodnotenie aktivity členov, 1/ Bodový systém, a/ ukazovateľom objemu činnosti člena za rok sú body, 1 bod = 1 pracovná hodina, písm. b/ hodnote bodu v eurách bude stanovená pri schvaľovanom pláne práce na daný rok, písm. c/ každý rok bude schválený povinný minimálny limit bodov riadnych členov PS, písm. d/ plán práce musí umožniť každému členovi docieliť minimálny limit bodov, písm. e/ plnenie limitu bodov môže byť finančné schválenej cene bodu, písm. f/ nesplnením limitu stráca člen nárok na pridelenie lomu všetkej úžitkovej zveri a podiel na hospodárskych výsledkoch, písm. g/ obmedzenie bodov zamedzí zbytočné prekračovanie plánu, nahrádzanie menej potrebnej činnosti a nekalej súťaže. Prekročenie hornej hranice limitu sa bude považovať ako nezištná pomoc, sponzorstvo a pod., s morálnym ocenením. Písm. h/ člen môže prekročiť stanovený minimálny limit o 50%, písm. i/ za získané body od 01.januára do 31.decembra budú členovia ohodnotení v nasledujúcom roku, písm. j/ pridelenie lovu zveri a plán rozdelenia diviny bude predložený na schválenie plánu lovu na daný rok, bod 2/ Výkony členov a bodovanie... . Podľa bodu 3/ Výkony členov, ktoré nie sú uvedené v čl. 6 ods. 2 Domáceho poriadku Poľovnej spoločnosti Gerlach Batizovce a prácu alebo činnosť vyžadoval výbor PS, budú hodnotené podľa skutočnej hodnoty času alebo porovnaním s podobnými činnosťami. Bod 4 - okrem menovaných činností bude hodnotený aj prístup k plneniu povinností, ochotu, kvalitu a jeho prínos alebo stratu pre PS. Pre toto hodnotenie neplatí čl. 6 ods. 1 písm. c/ Domáceho poriadku. 5/ Za neplnenie povinností, ktoré nebolo riešené disciplinárne, ale v rámci aktivity členov budú odpočítané príslušné body, nedostatok riešený výborom PS 1 ks -1 až -20 bodov, nedodržanie termínov daných úloh 1 ks -5 bodov. 6/ Výsledky hodnotenia budú zverejnené na dohodnutom mieste, kde bude určený aj termín možnosti pripomienkovania a uzávierky vyhodnotenia ročnej aktivity. 3. Z hodnotenia žalobcu v 1. rade vyplýva, že tento za poľovnícku činnosť má udelené body - ochranné služby 10 bodov, stavba posedu 20 bodov, odvoz zveri 3 body, objemové krmivo 40 bodov, ochranné vychádzky 28 bodov, organizačná činnosť - jeho činnosť a skutky v hodnotenom období roka 2015 plne korešpondujú s jeho názormi vyjadrenými na výročnej členskej schôdzi dňa 27.02.2015 vo svojom diskusnom príspevku, ktorý podal aj písomne, kde (citácia vyjadrení): 1/„Ustanovujúca členská schôdza PSBG a ešte k tomu za účasti zástupcu OPK sa nikdy nekonala. Dňa 15.11.2012 sa konala prvá zakladajúca členská schôdza. Podľa § 5 ods. 5 Stanov sa členstvo v PS nadobúda prijatím. Členská schôdza konštatuje, že uchádzači páni X., T., T., G., Z. sa po podpísaní súhlasu so stanovami stáli riadnymi členmi PSGB. Ani z obsahu zápisnice, ani z obsahu prijatého uznesenia nevyplýva, žeby prvá zakladajúca členská schôdza rozhodla o ich prijatí. To znamená, že k dnešnému dňu prijatí neboli.“ Žalovaný konštatoval, že svojim tvrdením znevážil výsledok uznesenia ustanovujúcej schôdze. Toto konkrétne tvrdenie má priamy dopad na narušenie medziľudských vzťahov v PSGB, čo v konečnom dôsledku znamená stratu pre PS GB. Spochybnil (nedbal) na práva a oprávnené záujmy ostatných poľovníkov (členov PS GB) a práva a oprávnené záujmy celej spoločnosti (Etický kódex poľovníka, prijatý uznesením členskej schôdze dňa 17.01.2015 - Uznesenie ČS 5/105, dodatok č. 1/2015 k Domácemu priadku PSGB), hodnotenie -20 bodov. 2/ Ďalej sa konštatuje, že „svojim tvrdením znevážil výbor PS GB ako jej výkonný orgán. Toto konkrétne tvrdenie má priamy dopad na narušenie medziľudských vzťahov v PS GB, čo v konečnom dôsledku znamená stratu pre PSGB. Spochybnil (nedbal) na práva a oprávnené záujmy ostatných poľovníkov (členov PSGB) a práva a oprávnené záujmy celej spoločnosti (Etický kódex poľovníka, prijatý uznesením členskej schôdze dňa 17.01.2015 - Uznesenie ČS 5/2015, dodatok č. 1/2015 k Domácemu poriadku PSGB)., hodnotenie -15 bodov. 3/ Uvedený výrok po novej ustanovujúcej schôdzi stiahnuť všetky podania na rôzne orgány Slovenskej republiky, ktoré smerovali proti spoločnosti PSGB. Odvolávajúc sa na podpísané tvrdenia „Podania, ktoré smerovali proti PS GB“ znamená, že sa svojim konaním dopustil straty pre PSGB, pretože prispieva k nežiaducej propagácii a polarizácii PSGB, rozvracia jednotu spoločnosti, ktoré sám proklamuje (dodatok č. 1/2015 k Domácemu poriadku PSGB). Potvrdzuje snahu rozbiť PSGB, činnosť vyslovene proti záujmom PSGB a snahu o finančné ujmy, hodnotenie -20 bodov. 4/ Uvedený výrok: „A hoci PS je polovojenská organizácia“. Svojim tvrdením hrubo urazil stranu poľovníckej spoločnosti a zároveň znevážil jej postavenie, pretože PSGB je podľa § 80 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona, čo v konečnom dôsledku znamená stratu pre PSGB, hodnotenie -15 bodov. 5/ Organizované pokusy o zneváženie výboru a celej spoločnosti, snahu o jej zrušenie. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že svoju činnosť v neprospech PSGB vykonával v priebehu roka 2015 organizovane v skupine 7 členov PSGB. Svoje útoky zameriaval najmä na zneváženie najaktívnejších členov hrubým ohováraním. Pri hlasovaniach na členských schôdzach PS, kde je potrebná 70% väčšina hlasov organizovane zablokoval dôležité rozhodnutia, ktoré musí odsúhlasiť členská schôdza, ako je zmena stanov PS a finančný rozpočet na rok 2015. Výbor s podporou ostatných členov sa s tým vysporiadal, ale pre PS vznikli straty finančné a znehodnotenie bodov v aktivite členov, hodnotenie -20 bodov. 6/ Požiadavka o zvolení ustanovujúcej členskej schôdze. Jeho požiadavka o zvolanie ustanovujúcej členskej schôdze po 28 mesiacoch trvania bola zamietnutá s odôvodneným vysvetlením. Bola to provokácia, lebo hneď po zamietnutí opísal výbor na viacerých inštitúciách SR pre jeho údajne nedemokratický postup. Vyvolal situáciu v PSGB, ktorá bola riešená štátnym dozorom, ktorý uznal správnosť jeho požiadavky. Výbor sa voči tomu odvolal a Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodol, že výbor PSGB postupoval logicky a správne. Strata pre PSGB vznikla tým, že do rozhodnutia odvolacieho orgánu minimálne v rámci OPK Poprad, ale určite aj v inštitúciách, ktorým to dal na vedomie, mala PSGB a jej výbor zlé meno. Vznikli nemalé náklady na odvolanie prostredníctvom advokátskej kancelárie, hodnotenie -15 bodov. 7/ Narušovanie medziľudských vzťahov -10 bodov. 8/ Nesplnenie rozhodnutia výboru PS -10 bodov.“ 4. Ďalej toto hodnotenie obsahuje text: „Takmer dvojtretinová väčšina členov PSGB je jednotná vo svojich tvrdeniach, názoroch a siedmi členovia neustále svojimi členmi znevažujú usilovnosť, obetavosť a ochotu konať pre PSGB, čo potvrdzuje proklamácia z ich strany „podania, ktoré smerovali proti PSGB“. Svojim konaním neprospieva k čistému a bezproblémovému chodu spoločnosti, b a čo je zarážajúce, k jeho opaku, tým konfrontuje ostatných členov a zároveň znepríjemňuje schopnosť realizovať sa a byť prospešný pre spoločnosť, preto výbor PSGB pristúpil k výslednému hodnoteniu a aktivity v danej oblasti. Účasť na členských schôdzach +12 bodov, brigády + 8 bodov, spolu priznaných 0 bodov. 5. Rovnaký záver vyplýva aj z hodnotenia žalobcu v 2. rade. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade je výsledné hodnotenie 5 bodov. Vo vzťahu k žalobcovi v 4. rade výsledné hodnotenie 46 bodov. Žalobca v 5. rade 20 bodov, žalobca v 6. rade 27 bodov, spolu 20 bodov. Rovnako ako vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je uvádzané konanie zneváženia výsledkov uznesenia ustanovujúcej schôdze, zneváženie výboru PSGB, rozvracanie jednoty spoločnosti, urazenie statusu poľovníckej spoločnosti, činnosť v neprospech PSGB vykonával v priebehu roku 2015 organizovane, rovnako platí aj požiadavka o zvolanie ustanovujúcej členskej schôdze po 28 mesiacoch. 6. Uznesenia členskej schôdze č. 06/2016, 07/2016 a /08/2016 napadli žalobou žalobcovia v 1. až 7 rade a navrhli, aby súd predmetné uznesenia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom v 1. až 7. rade priznal náhradu trov konania. 7. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcom v 1. až 6. rade bolo doručené oznámenie žalovaného zo dňa 15.01.2016, v ktorom im žalovaný oznámil uznesenia členskej schôdze zo dňa 05.01.2016, schválené na návrh výboru žalovaného a na základe týchto uznesení malo byť schválené hodnotenie aktivít žalobcov v 1. až 6. rade v roku 2015 a preradenie žalobcov v 1. až 6. rade z riadnych členov žalovaného za čestných členov žalovaného a malo byť schválené aj ich ďalšie pôsobenie u žalovaného. Žalobcovia uviedli, že žalovaný argumentoval § 5 ods. 5 Stanov Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, ktoré citoval. Podkladom pre uvedené uznesenia členskej schôdze malo byť hodnotenie aktivity členov PSGB v roku 2015 z 05.01.2016, na základe ktorého žalobca v 1. rade mal získať 0 bodov, žalobca v 2. rade mal získať 0 bodov, žalobca v 3. rade mal získať 5 bodov, žalobca v 4. rade mal získať 46 bodov, žalobca v 5. rade mal získať 20 bodov a žalobca v 6. rade 27 bodov. Hodnotenie bolo vykonané podľa Domáceho poriadku žalovaného, ktorý bol vydaný podľa §3 ods. 10 Stanov žalovaného. Žalobcom v 1. až 6. rade boli najskôr výborom pridelené plusové body za činnosť ako stavba posedu, účasť na členských schôdzach, ochranné služby a pod., a následne v obsiahlom enunciáte boli zhrnuté výroky žalobcov, ktoré mali podľa mienky výboru žalovaného znevažovať výbor žalovaného, jeho status ako poľovníckej spoločnosti, ako aj výsledky činnosti žalovaného, za ktoré výbor žalovaného strhol žalobcom postupne väčšinu bodov a niektorým z nich všetky body. 8. Od času doručenia oznámenia žalobcom v 1. až 6. rade im už nebol umožnený výkon práv riadneho člena vyplývajúci zo Stanov žalovaného, predovšetkým § 6 ods. 1 Stanov, ale len výkon práv čestného člena vyplývajúcich z čl. 5 ods. 2 Stanov, pričom členstvo v PS môže byť riadne a čestné. Riadni členovia majú právo voliť a zúčastňovať sa hlasovania s hlasom rozhodujúcim, majú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z práva poľovníctva a organizačných predpisov PS. Čestné členstvo je bez záväzných povinností a má obmedzené práva, konkrétna úprava povinnosti a práv je uvedená v Domácom poriadku. 9. Žalobcovia v 1. až 6. rade namietali, že uznesenia Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce č. 06/2016 až 08/2016 z 05.01.2016 sú nezákonné a z tohto dôvodu podávajú žalobu. Uviedli, že majú dlhšiu dobu kritický postoj k činnosti žalovaného, osobitne členov výboru a svoj postoj prezentujú aj na schôdzkach žalovaného v rámci hlasovania o prijímaných rozhodnutiach a pod.. Zdôraznili, že právo združovať sa, ktoré je žalobcom dané, najmä čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je právo, ktoré vyrastá z demokratickej platformy slovenského právneho poriadku a využitím tohto práva nezaniká právo žalobcom na slobodu prejavu, ktoré je žalobcom dané čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatovali, že žalovaný je osobou odlišnou od subjektov, ktoré sa v ňom združujú, pričom tieto subjekty môžu mať a samozrejme aj nezriedka majú rôzny pohľad na činnosť žalovaného, teda predovšetkým na činnosť jeho orgánov. Princíp pluralizmu sa týka aj činnosti žalovaného a tiež aj vnútorného spolkového života žalovaného. 10. Argumentovali tým, že z dôvodu závažnosti a dosahu na základné práva žalobcov poukazujú na skutočnosť, ako sa žalovaný vyrovnal so svojimi kritikmi - žalobcami v 1. až 6. rade a tiež aj so žalobcom v 7. rade a poukázali na už vyššie citované listiny z administratívneho spisu žalovaného. Žalobcom nie je zrejmé, prečo žalovaný zvolil takýto nezvyklo obradný spôsob vyjadrovania. Nevedno, čo možno rozumieť pod urazením statusu poľovníckej spoločnosti, čo rozumieť pod rozvracaním jednoty spoločnosti, čo vlastne mali žalobcovia v 1. až 6. rade vykonať v priebehu roka 2015 organizovane v skupine 7 členov PSGB. 11. Žalobcovia namietali, že negatívne bodovanie si vytvoril žalovaný svojvoľne, zrejme len fantazijným spôsobom, ktorý je dokonca v rozpore so zásadami sčítania a odčítania celých čísel. Žalobca v 2. rade tak získal 117 bodov a potom mu bolo (nie ako výsledok disciplinárneho konania) v rámci hodnotenia aktivity za to, že tvrdením znevážil výsledok uznesenia ustanovujúcej schôdze a pod. odpočítaných 20 bodov, za kritiku činnosti výboru žalovaného -15 bodov, za návrh po novej ustanovujúce schôdzi -20 bodov, za hodnotiaci úsudok a hoci PS je polovojenská organizácia, ktorý odráža to, že poľovnícka spoločnosť je združenie osôb často majúcich zbraň, čo znamená, že v takejto spoločnosti musí byť pri nakladaní so zbraňami vysoká miera disciplíny, tak za hodnotiaci úsudok, že poľovnícka spoločnosť je polovojenská organizácia -15 bodov. Je otázne, koľko bodov je by strhol žalovaný žalobcovi v 2. rade, ak by tento bol prirovnal poľovnícku spoločnosť priamo k vojenskej organizácii. Takýto názor rozhodne nemôže hrubo uraziť status poľovníckej spoločnosti. Za činnosť v skupine 7 členov (Organizované pokusy o zneváženie výboru a celej spoločnosti) -20 bodov. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca v 2. rade svoje útoky zameriaval na zneváženie najaktívnejších členov hrubým ohováraním, je povinný predložiť rozhodnutie súdu alebo aspoň správneho orgánu, ktorý by žalobcu v 2. rade za takéto niečo postihol a za požiadavku o zvolanie ustanovujúcej členskej schôdze bolo žalobcovi v 2. rade odpočítaných 15 bodov. Za narušovanie medziľudských vzťahov -10 bodov. Toto tvrdenie je podľa názoru žalobcov okrem iného hrubo zasahujúce do integrity žalobcu v 2. rade. Za neplnenie rozhodnutia výboru - 10 bodov, pritom neexistuje žiadne rozhodnutie v disciplinárnom konaní, o ktoré by sa dalo konštatovanie neplnenia rozhodnutia oprieť. K získaným plusovým 117 bodov tak priradil žalovaný -125 bodov, teda od 117 odpočítal 125 bodov a vyšiel mu výsledok 0 bodov a týchto 0 bodov priradil k hodnoteniu žalobcu v 2. rade. 12. Žalobcovia namietali, že nejestvuje žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci, žeby bol niekto zo žalobcov niekoho hrubo ohovoril. Žalovaný tak vynáša súdy, ktoré sú spôsobilé nemalou mierou poškodiť žalobcov a prijatím napadnutých uznesení žalobcov aj priamo poškodzujú. Nie je zrejmé, ako možno uraziť status poľovníckej spoločnosti, to by zrejme nevedel definovať ani sám žalovaný. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani na náboženstvo a nejestvuje žiadne rozhodnutie disciplinárnej povahy, žeby sa boli žalobcovia dopustili voči žalovaného alebo ktoréhokoľvek jeho členovi disciplinárneho deliktu. Podobne z veľkej časti identicky sa hodnotenie vzťahuje aj na ostatných žalobcov. 13. Žalobcovia uviedli, že žalovaný, ktorý má približne 21 členov, sa vyrovnal so 6 členmi (žalobcami v 1. až 6. rade), ktorí tvoria takmer 30% jeho členskej základne tak, že im protiprávne strhol body a na základe toho ich preradil z riadnych členov na čestných členov a to po nezrozumiteľnom a svojvoľnom strhávaní bodov, tak žalovaný preradil tých, čo v organizovanej skupine 7 členov rozvracali jednotu spoločnosti, absurdne za čestných členov. Žalobcom v 1. až 6. rade sa tak upiera právo riadne poľovať, teda poľovné právo, ktoré je verejným právom. Vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade bolo namietané, že toho žalovaný na členskú schôdzu dňa 05.01.2016 ani len nepustil a to napriek tomu, že žalobca v 7. rade podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a súd mu vyhovel a žalobca v 7. rade prišiel na schôdzu a preukázal sa uznesením o nariadení predbežného opatrenia, pričom toto uznesenie bolo žalobcovi v 7. rade doručené 16.12.2015, teda v tom istom čase malo byť doručené aj žalovanému. Napadnuté uznesenia tak okrem dôvodov uvedených u žalobcov v 1. až 6. rade trpia tou nezákonnosťou, že žalovaný priamo uprel právo vykonávať členské práva žalovaného žalobcovi v 7. rade. 14. Žalobcovia ďalej citovali čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a argumentovali, že podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 32 ods. 1 na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovanie oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 15. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V ďalšej časti žaloby žalobcovia namietali porušenie základných pravidiel správneho konania upravených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to §3 ods. 1, 2, 6, 7. Konštatovali, že žalovaný je poľovníckou organizáciou, ktorá vznikla registráciou podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 41 os. 4 citovaného zákona základnú organizačnú jednotku slovenskej poľovníckej komory plniacu úlohy na úseku poľovníctva vyplývajúce jej z príslušných právnych predpisov, stanov komory, ako aj z vlastných stanov je zrejmé, že činnosť tejto organizácie podlieha dozoru štátnych orgánov a jej postupy a rozhodnutia aj prieskumu podľa piatej časti O.s.p.. 16. Ďalej dôvodili, že predmetné uznesenia žalovaného prijaté na členskej schôdzi nie sú formálne označené ako rozhodnutia podľa ich obsahu a účelu, keďže sa nimi rozhoduje o právach a povinnostiach žalobcov v oblasti verejnej správy a majú značný dosah aj na ich základné práva a slobody, predovšetkým na jeho právo združovať sa, ktoré je zaručené čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 20 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl.11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj s odkazom na § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., o rozhodnutia podľa ich obsahu nepochybne ide. Žalobcovia ďalej namietali, že podľa ich názoru uvedeným postupom a rozhodnutiami žalovaného došlo k porušeniu mnohých zákonných ustanovení, pričom tieto sú v rozpore s elementárnymi zásadami správneho konania a základnými právami žalobcov a konštatovali, že postupom žalovaného došlo k porušeniu základných zásad správneho konania podľa § 3 ods. 2 a ods. 2 a 3 Správneho poriadku, pretože z nimi popísaného stavu je zrejmé, že žalovaný absolútne opomenul základné zásady správneho konania, predovšetkým povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcami ako účastníkmi konania, ako aj povinnosť rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného stavu veci. Celý postup a rozhodnutia žalovaného boli v zásade len prejavom jeho svojvôle, bez rešpektovania akýchkoľvek základných princípov spravodlivého procesu. Je podľa žalobcov zrejmé, že zástupcovia žalovaného, resp. jeho vedenie, teda najmä vedenie výboru a dozornej rady zneužívajú svoje práva, ako aj právo členskej schôdze žalovaného na postihovanie názorových oponentov, čo ospravedlňuje tým, že ide údajne o činnosť a výroky škodiace žalovanému a zhoršujúce jeho povesť v okolí. Pritom tieto osoby, okrem iného aj žalobcovia, v zásade len slobodne vyjadrili a vyjadrujú svoje postoje a názory k otázkam fungovania a vývoja žalovaného, resp. používajú dostupné právne prostriedky priznané príslušnými právnymi predpismi. 17. Ďalej namietali, že došlo k porušeniu povinnosti upovedomiť žalobcov o začatí konania. Ide teda o porušenie § 18 ods. 3 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Žalobcovia dôvodili, že účelom tohto ustanovenia je predchádzať v praxi situácii, že sa bude rozhodovať o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti osoby bez tejto osoby. Za takýto úkon možno považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá však súčasne obsahuje upovedomenie o začatí konania. Z upovedomenia o začatí konania musí byť zrejmé, ktorý správny orgán začína správne konanie, v akej veci a čo sa navrhuje. Žalobcovia sa však o samotnom konaní dozvedeli až s časovým odstupom po rozhodnutí žalovaného a to len formou akéhosi oznámenia datovaného 15.01.2016, ktoré nemá charakter rozhodnutia. 18. Ďalšou námietkou je, že žalovaný porušil povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, zaobstarať si za tým účelom príslušné podklady a umožniť účastníkom vyjadriť sa k jeho podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to porušením § 32 ods. 1, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods. 1 účastník konania a zúčastnená osoba má právo na navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a § 33 ods. 2 správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 19. Akcentovali, že bolo povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetky šetrenia, potrebné na objasnenie rozhodujúcich skutočností a pre posúdenie veci, jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných vyšetrení zodpovedali skutočnosti. Ďalej žalobcovia argumentovali, že možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný nárok účastníka konania, aby mu výsledky konania boli dané na vedomie. Za porušenie ustanovenia § 32 ods. 2 Správneho poriadku treba považovať situáciu, keď sa osoba dozvedela napr. o vykonaných dôkazoch a z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. V súlade so zákonom je taká prax, aby správny orgán písomne vyzval osobu, aby sa vyjadrila k podkladom a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia a súčasne jej určí primeranú lehotu na vyjadrenie. Z priložených podkladov je zrejmé, že žalovaný sa nepokúsil zistiť skutočný stav veci, teda obstarať všetky potrebné podklady a vyjadrenia, predovšetkým vyjadrenie žalobcov k inkriminovaným skutočnostiam a jediným podkladom, na základe ktorého členská schôdza prijala predmetné uznesenia, boli uvedené hodnotenia aktivity členov výborom žalovaného zo dňa 05.01.2016. Navyše žalobcovia v 1. až 7. rade nedostali žiadnu možnosť vyjadriť k tomuto podkladu, namietať ho, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, hoci im podľa citovaných ustanovení toto právo jednoznačne prislúchalo. 20. Žalobcovia namietali, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 47 ods. 1, 3 a 5 Zákona o správnom konaní, to znamená absencia náležitosti rozhodnutia, ktoré ustanovenia citovali. Dôvodili, že podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie, ktorému chýbajú základné náležitosti, je rozhodnutím nepreskúmateľným a súd ho zruší bez ohľadu na námietky uvedené v žalobe. Vzhľadom k tomu, že samotné rozhodnutia, uznesenia členskej schôdze žalovaného neboli žalobcom v 1. až 7. rade vlastne ani doručené, na čo poukazujú, dozvedeli sa o nich až z oznámenia žalovaného zo dňa 15.01.2016, majú žalobcovia dôvodné pochybnosti, že tieto ani v hrubých rysoch nespĺňali zákonom predpísané náležitosti, ktoré musia spĺňa v zásade všetky rozhodnutia vydané v správnom konaní bez ohľadu na ich podobu a označenie. 21. Žalobcovia konštatovali, že už aj v minulosti videli rozhodnutia - uznesenia žalovaného, ktoré však obsahujú strohé konštatovanie určitej skutočnosti, bez náležitého označenia osôb, ktorých sa týkajú, bez akéhokoľvek rozdelenia na výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku a bez riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Ďalej vytýkali žalovanému, že došlo k porušeniu § 51 ods. 1 Zákona o správnom konaní, neboli doručené žalobcom, pričom rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Právnym dôsledkom oznámenia rozhodnutia je, že rozhodnutie sa považuje za vydané, pričom okrem toho oznámenie umožňuje určiť aj okamih jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Doručené oznámenie zo dňa 15.01.2016, v ktorom žalovaný len stroho konštatuje, že boli prijaté rozhodnutia - uznesenia s uvedeným obsahom a pripája hodnotenie žalobcov za rok 2015, však nemožno za žiadnych okolností považovať za doručenie rozhodnutia. 22. Ďalšou námietkou nezákonnosti je, že rozhodnutie o statuse žalobcov v 1. až 6. rade so spätnými účinkami, t.j. ku dňu 01.01.2016, a to ich preradenie z riadnych členov za čestných členov a to uznesením č. 07/2016 došlo k zmene právneho statusu žalobcov u žalovaného, nemohlo ísť o rozhodnutie so spätnými účinkami, teda k dňu 01.01.2016 ako to prezentuje žalovaný. Rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, môžu mať len účinky ex nunc, t.j. do budúcnosti od momentu rozhodnutia. Žalovaný tým, že rozhodol o preradení žalobcu na schôdzi konanej dňa 05.01.2016 ku dňu 01.01.2016, jednak vytvoril stav právnej neistoty, pretože žalobcovia sa ešte dňa 05.01.2016 zúčastnili na členskej schôdzi ako riadni členovia a riadne hlasovali, čo by malo za následok aj neplatnosť takto prijatých uznesení - rozhodnutí členskej schôdze a zároveň by preradenie k tomuto dátumu nemalo absolútne žiadne odôvodnenie, keďže aj samotné hodnotenie členov za rok 2015 výborom PSGB bolo uskutočnené až dňa 05.01.2016. Vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade tomu boli rovno upreté práva rozhodovať na členskej schôdzi dňa 05.01.2016. 23. Žalovaný, resp. právny zástupca žalobcu sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.04.2016 tak, že žalobu považuje za podanú predčasné a na nepríslušný orgán, pretože podľa názoru žalovaného napádané uznesenia členskej schôdze nie sú rozhodnutím správneho orgánu. Ide o rozhodnutie týkajúce sa výlučne vnútorných náležitostí občianskeho združenia a týkajúce sa vnútorných úloh a nie úloh poľovníckej spoločnosti na úseku ochrany prírody a krajiny, kde by bolo možné hovoriť o správnom konaní a správnych rozhodnutiach. Pokiaľ by bolo pripustené, že tieto rozhodnutia zasahujú do týchto povinností na úseku poľovníctva a ochrany krajiny v rámci správneho súdneho konania, je možné preskúmavať iba právoplatné rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. Druhostupňovým správnym orgánom pri poľovníckej spoločnosti je Okresný úrad v Poprade. Pokiaľ teda žalobcovia tvrdili, že napadnuté uznesenia členskej schôdze sa týkajú práv a povinností na úseku verejnej správy a samosprávy, a že teda ide o správne rozhodnutia odvolacím orgánom na preskúmanie týchto rozhodnutí je okresný úrad. Až po rozhodnutí okresného úradu je možné sa obrátiť na súd so žiadosťou o preskúmanie týchto rozhodnutí podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Keďže tento postup zo strany žalobcov nebol dodržaný, navrhuje žalovaný konanie zastaviť, keďže táto minimálne v tomto štádiu konania nepatrí do vecnej príslušnosti súdov. 24. Žalovaný súčasne sa k veci vyjadril osobitným podaním zo dňa 20.04.2016, podľa ktorého Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce bola zaregistrovaná 31.10.2012. Do konca roku 2012 bola poľovníckou organizáciou bez revíru. Prijatí boli ďalší členovia, medzi nimi aj žalobcovia. Bol doplnený výbor a 02.01.2013 bol prenajatý poľovný revír Gerlach na 10 rokov. V júni 2013 sa po členskej schôdzi bez predošlého oznámenia vzdal členstva a s tým aj funkcie predsedu PSGB MUDr. L.. V tom čase bol zaregistrovaný „podtatranský ochranný a poľovnícky spolok v Gerlachove", ako samostatná poľovnícka spoločnosť v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z.- Jeho predsedom sa stal T.. L.. Členmi spolku sa okrem iných stali aj ostatní žalobcovia. V júli 2013 Y.. D. podal podnet na Okresnú prokuratúru v Poprade proti PSGB, kde žiadal zrušiť registráciu PSGB pre neústavnosť stanov. Z toho jednoznačne vyplýva, že menovaní členovia PSGB vyvíjali činnosť v inej organizácii, ktorá je v strete záujmov s ich členstvom v PSGB, lebo ako členovia PSGB sa snažili o jej zrušenie. Zrušením PSGB by sa stala zmluva o prenájme poľovného revíru neplatná a revír by zostal voľný. Na to mali členovia POPSG pripravené zmluvy o budúcej zmluve s časťou vlastníkov poľovného revíru Gerlachov. Tieto plány im nevyšli, preto podnikali kroky na rozdelenie revíru a PSGB. Ani to im nevyšlo. Výbor PSGB túto nepríjemnú situáciu riešil dohodou, bez akýchkoľvek sankcií a dokonca T.. L. bol prijatý naspäť do PSGB s prísľubom, že už nebude vyvíjať činnosť proti PSGB. Dúfali sme, že ten kto sa pomýli, svoj omyl prizná a oľutuje, môže byť kvalitným členom. Skutočnosť je však úplne iná. Žalobcovia sa znovu pustili do nežiaducej aktivity, ale už organizovane. Na základe tejto aktivity proti záujmom PSGB boli bratia R. v roku 2014 preradení za čestných členov, kde mali obmedzené práva a menšiu možnosť škodiť PSGB. Podali žalobu na súd. Členská schôdza PSGB v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu schválila vyriešiť vec mimosúdnou dohodou. Bolo im vrátené riadne členstvo, pričom sľúbili, že s aktivitou proti PSGB prestanú. Dôverčivosť sa nám už druhý raz nevyplatila. V roku 2015 boli títo členovia mimoriadne aktívni vo svojej činnosti proti PSGB a jej výboru. Snažili sa napádať jednotlivých členov výboru. Podali päť podnetov na OÚ Poprad odbor pozemkový a lesný k vykonaniu štátneho dozoru pre nesprávne rozhodnutia PSGB. Provokovali výbor neštandardnými požiadavkami a keď im nebolo vyhovené sťažovali sa až na ministerstvo. Aj to sme ustáli, ale nás to stalo veľa námahy, peňazí a najviac utrpeli medziľudské vzťahy v PSGB. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia konajú cieľavedome, organizovane v sedemčlennej skupine a tak sa stávajú hrozbou pre ďalšie fungovanie PSGB. Výbor, pokiaľ je zodpovedný, musí zastaviť ich zámery a chrániť záujem väčšiny členov, ako aj PSGB. Tento úvod sme pokladali za potrebný, lebo v žalobe je vec podaná tak, že žalobcovia sú nevinní, v ničom nerobili chyby ani v minulosti, majú iba inakšie názory a to je v demokracii normálne. PSGB riadi svoju činnosť podľa stanov a počas tri a pol ročného trvania nemala žiadne nedostatky v poľovníckom plánovaní a hospodárení. Stanovy PSGB dostal v písomnej forme každý člen a na podpisovom dokumente potvrdil, že s nimi súhlasí. V Stanovách §3 ods.10 a § 17 ods. 2 je uvedené, že PS vypracuje interné predpisy - poriadky na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z týchto stanov. Na základe toho bol vypracovaný „Domáci poriadok PSGB", ktorý bol schválený členskou schôdzou 16. 3. 2013. Postupne boli k DP schválené jednotlivé dodatky a prílohy. Tieto dokumenty dostal každý člen v písomnej forme. Často sa stáva, že títo problematickí členovia - žalobcovia odmietnu prevziať a podpísať prevzatie dokumentu, alebo prezenčnej listiny. Každý dokument, ktorý schváli členská schôdza je dostatočne vysvetlený, členovia vedia, ako môžu jednotlivé ustanovenia využívať a čo sú povinní plniť. Domáci poriadok PSGB sa iba málo líši od poriadku, s ktorým sme všetci žili a pracovali 20 rokov v bývalom poľovníckom združení Gerlach. Je iba naivnou výhovorkou, že člen nevedel, čo ho pri neplnení povinností očakáva, že nedostal odôvodnenie, alebo prečo dostal negatívne hodnotenie atď.. 25. Hodnotenie aktivity členov: Žaloba je písaná tak, že budí dojem, ako by sa hodnotení dozvedeli výsledok svojej aktivity až v ďalšom roku a nemali sa možnosť odvolať. Nie je to pravda! Aktivitu členov je výbor povinný evidovať počas kalendárneho roku. Schôdze výboru sú raz mesačne a na každej schôdzi je bod „schvaľovanie bodov do aktivity členov". Schválené body sú zapísané v zápisniciach z výborových schôdzí. Prvotnú evidenciu bodov vedie poľovný hospodár a tá je sprístupnená všetkým členom počas celého roka. Členovia sa môžu počas celého roka odvolávať k nesprávnemu hodnoteniu. Pri niektorých činnostiach je oznámený e-mailom termín odvolania, aby mohla byt vykonaná prípadná oprava (napr. dodávka množstva sena by sa nemohla preveriť, keby zver už krmivo skonzumovala). Všetci žalobcovia to veľmi dobre vedia, dôkazom toho je, že namiesto odvolania voči hodnoteniu vpisovali a škrtali do zverejnenej prvotnej evidencie, čím ju znehodnotili. Nerešpektovali ani výzvu výboru a preto ich konanie bolo ohodnotené záporne za neplnenie nariadenia výboru. V jednom prípade sa odvolali voči negatívnemu hodnoteniu Ing. Y. a T. R., keď počas ich nočnej služby na odplašovanie diviakov bolo poryté pole asi na ploche 2 ha. Škodu ohlásil ráno predseda PD Lučivná. Odvolanie Ing. R. členská schôdza zamietla, lebo obsahovalo všetko, len nie príčinu. 26. Ďalšie odvolanie podal Ing. I., sťažoval sa, že stanový nedovoľujú čiastočné hodnotenie aktivity. Niektoré práce a dodávky sa proste musia hodnotiť v reálnom čase a nie na konci roka, ako je vyššie uvedený príklad . Pred koncom roka boli e-mailom vyzvaní všetci členovia, aby si prekontrolovali dosiahnuté body a podali prípadné odvolanie do 31.12.2015. Podané odvolania výbor predložil členskej schôdzi 5. 1. 2016^Voči výsledkom aktivity sa neodvolal T.. L., čiže s hodnotením súhlasil. Členská schôdza odvolania zamietla, ako nedôvodné. Na členskú schôdzu 05.01.2016 žalobcovia prišli, podpísali prezenčnú listinu, ale po zahájení opustili organizovane miestnosť bez udania dôvodu. Výbor ich e- mailom požiadal o vysvetlenie dôvodu. Odpovedal za všetkých listom N.. T. R., ako dôvod uvádza „ lebo väčšina prítomných členov si nepriala účasť na schôdzi Y.. D.. Menovaný nebol pozvaný, lebo jeho členstvo v PSGB na základe predbežného opatrenia okresného súdu v Poprade nadobudlo platnosť až po prevzatí zásielky žalovaným, t .j. 07.01.2016, z dôvodu odcestovania počas Vianočných a Novoročných sviatkov. Zásielka bola riadne prevzatá v lehote stanovenej poštou. Výbor PSGB zodpovedne a v súlade so Stanovami v roku 2015 viedol evidenciu aktivity členov. Počas hodnoteného obdobia mal každý člen možnosť sledovať stav a spôsob prideľovania bodov celej spoločnosti. K prideľovaným bodom mal každý právo sa odvolať prostredníctvom výboru na členskú schôdzu, alebo priamo dozornej rade PSGB. Odvolania podané v stanovenej dobe výbor predložil členskej schôdzi a tá s konečnou platnosťou rozhodla. Konečné hodnotenie aktivity bolo na členskej schôdzi 05.01.2016. Každý člen bol na túto schôdzu pozvaný pozvánkou odoslanou 10 dní vopred, s uvedením programu. Neprítomným členom boli výsledky aktivity a rozhodnutie členskej schôdze odoslané doporučenou zásielkou. Členom, ktorým vzniklo čestné členstvo bolo odoslané 15.01.2016 - ich hodnotenie, rozpis bodov v jednotlivých činnostiach za r. 2015, vznik čestného členstva, popis ďalšieho pôsobenia v PSGB. Povolenie na lov zveri im bolo ponechané až do ukončenia platnosti t.j. do 31.03.2016. Ďalším listom z 3. 2. 2016 bolo čestným členom oznámené umožnenie výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Gerlachov s uvedením podmienok výdaja povolenia na lov zveri. 27. Výpočet bodov za uplynulý rok je v súlade s domácim poriadkom. Člen je povinný získať minimálny počet bodov stanovený a schválený na výročnej členskej schôdzi. Pre rok 2015 to bolo 120 bodov. Tento limit môžu členovia prekročiť o 50%, to znamená max. počet bodov je 180. Body pod nulou a nad 180 sa zbytočne neuvádzajú. Členovi, ktorý nedosiahol minimálny limit, podľa stanov PSGB musí vzniknúť čestné členstvo. V opačnom prípade by výbor a členská schôdza konala proti Stanovám a musel by to riešiť štátny dozor podľa §38 zákona 274. Žalobcovia provokačne píšu a hovoria, že výbor ich preradil za čestných členov, alebo že paradoxne z trestu boli preradení za čestných členov. To nie je pravda! Čestné členstvo im vzniklo vlastným konaním počas roka. Niekomu môže vzniknúť čestné členstvo pre nemoc, alebo dlhodobé odcestovanie a pod. V tomto prípade u žalobcov prevládala negatívna aktivita nad pozitívnou. 28. Bodovanie členov je rozdelené do jednotlivých činností PSGB: osvetová, poľovnícka, strelecká, kynologická a organizačná. Tak sú orientované aj plány, rozpočet a činnosť členov. Každú činnosť riadi príslušný člen výboru, ktorý zabezpečuje potrebné práce , aktivity a za vykonanú činnosť členmi prideľuje body podľa bodovacej tabuľky DP. Činnosti neuvedené v tabuľke sú hodnotené porovnávaním k podobnej činnosti, ako je uvedené v dodatku č.l DP. Žalobcovia tieto veci dobre poznajú, ale protestujú proti prideleniu negatívnych bodov. Každý člen PSGB má písomne vypracované vyhodnotenie aktivity člena v roku 2015. V tom sú uvedené body podľa bodovacej tabuľky a k nim nie je potrebný komentár. Body za prínos, alebo stratu pre PSGB sú v organizačnej činnosti uvedené s dosť podrobným a vysvetľujúcim popisom. Popis výrokov na pridelenie mínusových bodov je podložený výrokmi, ktoré podali žalobcovia v spoločných vyjadreniach písomne. Výbor sa veľmi zodpovedne zaoberal i jednotlivými výrokmi a negatívne ohodnotil iba znevažovanie, nežiaducu propagáciu PSGB, urážky, vzniknuté straty a podľa toho, že všetko podpísali spoločne bolo hodnotené, ako organizovaný útok. Ani v jednom prípade nebolo negatívne hodnotenie za nejakú kritiku, názor, alebo iný návrh. Žalobcovia nesprávne konali aj v tom, že aj po rozhodnutí kontrolného orgánu v ich neprospech naďalej trvali na svojich názoroch a urážali, ale hlavne znevažovali členov výboru. V spoločnom diskusnom príspevku k riešeniu kritickej situácie uvádzajú , že ustanovujúca schôdza nebola, že niektorí členovia neboli prijatí, že niektorí členovia výboru neboli volení, ušiel im fakt, že PSGB bola až do prenájmu poľovného revíru „poľov. organizácia bez revíru", kde podľa zákona 274 nemusí byť kompletný výbor. Nakoniec na ich podnet bol vykonaný k tomu štátny dozor na OÚ v Poprade a tento kontrolný orgán vydal rozhodnutie, že nestalo sa nič nezákonné. Naďalej volajú členov výboru samozvanci aj po tri a pol ročnom trvaní spoločnosti. 29. Na záver žalovaný argumentoval, že Poľovnícka spoločnosť Gerlach Btizovce a jej výbor je presvedčený, že vyhodnotenie aktivity členov v roku 2015 bolo vykonané zodpovedne a správne. Každý člen dostal toľko bodov, koľko mu patrí. Za výsledok hodnotenia a jeho následky si nesie zodpovednosť každý člen sám. Jedno z poslaní hodnotenia aktivity členov je aj výchovný efekt, aby si každý uvedomil, že aj v dobrovoľnej organizácii musí dodržiaval pravidlá , plniť povinnosti a konať v prospech spoločnosti. Keď z 20 členov PSGB je 14 spokojných a 6 považuje situáciu za kritickú tak máme dojem, že problém je v tých šiestich. 30. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia podaním zo dňa 16.05.2016 a uviedli, že sa s názorom žalovaného nestotožňujú z dôvodu, že združovanie v občianskych združeniach upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorý bol doplnený zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že do § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., ktorý normuje, na aké združovanie občanov sa zákon 83/1990 Zb. vzťahuje, ustanovenie písm. d/ na výkon práva poľovníctva. Združovanie v poľovníckych organizáciách, a takou je aj žalovaný, s riadi zákonom 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázal na to, že bez ohľadu na to, či ide o vnútornú záležitosť žalovaného ako poľovníckej organizácie, rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobcovia napadli, majú priamy dosah na výkon poľovného práva žalobcov, pretože žalovaný rozhoduje o ich právach a povinnostiach, toto oprávnenie mu vyplýva zo zákona a tak má aj postavenie pri svojom rozhodovaní orgánu verejnej správy, hoci nie je štátnym orgánom alebo orgánom územnej samosprávy. Keďže sa v ňom jeho členovia združujú za účelom realizácie svojich záujmov na úseku poľovníctva, tak má blízko k tzv. záujmovej samospráve. Žalobcovia využívajú priestor im poskytnutý zákonodarcom a majú záujem realizovať svoje práva na úseku poľovníctva. Akým spôsobom a formou ich žalovaný preradil z riadnych členov na čestných členov, je uvedené v žalobe. Čestný člen nemá právo hlasovať, je obmedzené, či znemožnené právo poľovať, nie je teda plnoprávnym členom. Navyše tu paradoxne dochádza k preraďovaniu za čestného člena u takých členov, ktorých chce žalovaný za niečo zrejme trestať. Žalovaný tak uzneseniami preraďuje členov a upiera im tak niektoré členské práva. Ak by sa bol niektorý zo žalobcov skutočne niečoho dopustil, tak by bol postihovaný disciplinárne, voči čomu by sa bol potom mohol brániť. V tomto prípade došlo k svojvoľnému rozhodovaniu o žalobcoch, ktorým sa upreli práva riadnych členov žalovaného a v tejto situácii žalobcovia nemali inú možnosť ochrany svojich práv, ako sa obrátiť na súd. Ak žalovaný dôvodí príslušnosťou Okresného úradu Poprad, tento nie je orgánom v sústave všeobecného súdnictva, preto vzťah medzi Okresným úradom Poprad a Krajským súdom v Prešove sa týka právomoci, nie príslušnosti. Žalobcovia uvádzajú, že podľa ich názoru má v tomto prípade právomoc súd. Vyplýva to aj zo súdneho konania, v ktorom bolo vydané uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžo/82/2015 zo dňa 05.apríla 2016, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č.k.: 4S/40/2014-80 zo dňa 02.02.2015. Ani Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd SR by nerozhodovali o veci, na rozhodovanie ktorej by nemali právomoc. Pritom konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 4S/40/2014 sa začalo na základe podanej žaloby, ktorá sa týkala obdobnej právnej veci, ako je táto právna vec. 31. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. V predmetnej veci konanie bolo začaté dňom 08.03.2016. 33. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa § 3 ods. 1 - na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka... . 35. Podľa § 4 písm. c/ - orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 36. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 predmet úpravy okrem iného stanovuje tak písm. e/, že upravuje vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, písm. i/ pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, písm. j/ zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovených týchto zákonom. 37. Poľovnícka organizácia je Zákonom o poľovníctve v § 32 ods. 1 definovaná tak, že na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 38. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. 39. Zákon č. 274/2009 Z.z. v § 71 upravuje štátnu správu na úseku poľovníctva a to v ods. 1 tak, že štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva a podľa ods. 2 tohto ustanovenia orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a/ ministerstvo, b/ okresný úrad v sídle kraja, c/ okresný úrad. 40. Podľa § 74 ods. 1 - okresný úrad rozhoduje v prvom stupni o a/ uznaní alebo zmene hraníc poľovného revíru, samostatnej a uznanej zvernice, samostatnej a uznanej bažantnice alebo o ich zániku podľa § 3, 4, 6, 7, 9 a 10, b/ vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy na návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v záujme bezpečnosti občanov alebo ochrany štátu alebo na žiadosť vlastníka pozemku podľa § 4 ods. 7; rozhoduje aj o vyhlásení pozemku za poľovný pozemok podľa § 4 ods. 8, c/ poverení na zabezpečenie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 4 alebo § 13, d/ o zániku zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. h/, e/ povolení výnimky zo zákazu podľa § 24 ods. 9, f/ zabezpečení plnení plánov, ak užívateľ poľovného revíru bez vážnych dôvodov plány neplní a hrozí z tohto dôvodu vznik škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných porastoch podľa § 56, g/ povolení lovu zveri na nepoľovných plochách okrem lovu zveri vo farmových chovoch a poveruje vykonaním lovu osoby podľa § 56, h/ zákazoch alebo obmedzeniach na vykonávanie určitej činnosti a ukladá opatrenia pri zistení nedostatkov pri výkone štátneho dozoru podľa § 75, i/ prejednáva priestupky podľa § 76 a ukladá pokuty za správne delikty podľa § 78. 41. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - okresný úrad ďalej a/ zaraďuje poľovný revír do kvalitatívnych tried v príslušnej poľovnej oblasti alebo poľovnej lokalite a určuje normované kmeňové stavy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu podľa § 8, b/ eviduje zmluvu a vedie register zmlúv podľa § 16, c/ eviduje zmluvu vlastníkov podľa § 12 a dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy podľa § 17, d/ zriaďuje chovateľskú radu a schvaľuje štatút chovateľskej rady podľa § 18, e/ vymenúva a odvoláva poľovníckeho hospodára podľa § 19, f/ vydáva súhlas na vypúšťanie zveri, ktorá je po rehabilitácii a je zároveň chráneným druhom živočícha, do poľovného revíru podľa § 22, g/ vykonáva skúšku odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej stráže podľa § 27, vymenúva členov poľovníckej stráže, vedie ich zoznam a vyškrtáva člena poľovníckej stráže zo zoznamu podľa § 28, h/ schvaľuje výhľadové plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30, i/ schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30, j/ kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov podľa § 30, k/ spolupracuje s obvodnou komorou pri príprave uchádzačov o skúšku poľovníckeho hospodára, organizuje skúšku podľa § 50 ods. 1 písm. b), l/ navrhuje komore odobratie poľovného lístka podľa § 51, m/ povoľuje užívateľovi poľovného revíru úpravu stavu zveri podľa § 56 ods. 1, n/ povoľuje v čase ochrany zveri mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovných psov alebo poľovných dravcov podľa § 56 ods. 4, o/ schvaľuje plán spoločných poľovačiek na malú zver a diviačiu zver a zmenu schváleného termínu konania podľa § 58 ods. 4, p/ povoľuje výnimku na individuálny lov zajaca poľného a králika divého podľa § 58 ods. 6, q/ vykonáva kontrolu pôvodu ulovenej zveri podľa § 64, r/ vykonáva štátny dozor v poľovníctve podľa § 75. 42. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o poľovníctve - štátny dozor v poľovníctve je oprávnenie orgánov štátnej správy poľovníctva sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a rozhodnutia vydané na jeho základe. 43. Podľa § 79 citovaného zákona a to ods. 1 - na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Ods. 2 písm. a/ až i/ upravujú, na ktoré konanie sa nevzťahuje Zákon o správnom konaní. 44. V predmetnom konaní je nevyhnutné pre ďalší postup v konaní predovšetkým vyriešiť otázku, či je daná právomoc správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť. V súvislosti s námietkou žalovanej, že správny súd nie je kompetentný vo veci konať, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžf/153/2011 zo dňa 06.marca 2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.augusta 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Nds/1/2015 zo dňa 27.mája 2015, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o orgán záujmovej samosprávy, a že tieto rozhodnutia sú preskúmateľné správnym súdom. 45. Z citovaného ustanovenia § 32 ods. 1 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že poľovnícka organizácia svoju činnosť riadi stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 46. Podľa § 5 bod 2 členstvo v PS môže byť riadne a čestné. Riadni členovia majú právo voliť a zúčastňovať sa hlasovania s hlasom rozhodujúcim, majú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu práva poľovníctva a organizačných predpisov PS. Čestné členstvo je bez záväzných povinností a má obmedzené práva. Konkrétna úprava povinností práv a povinností je v Domácom poriadku PS. Podľa bodu 5 § 5 Stanov žalovaného členstvo v PS nadobúda platnosť prijatím, na ktoré je potrebné 70% hlasov prítomných riadnych členov, podpísaním Stanov PS, zaplatením členského podielu. Výšku členského podielu určí pre každý rok členská schôdza. Čestné členstvo vzniká preradením riadneho člena na vlastnú žiadosť alebo pri neplnení základného limitu povinností určeného Domácim poriadkom. Čestného člena môže na vlastnú žiadosť prijať členská schôdza. Čestných členov sa netýka povinnosť platiť členský podiel. 47. V § 8 Stanov žalovaného je upravená členská schôdza poľovníckej spoločnosti, podľa bodu 3 členská schôdza PS rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach PS, najmä o zmene stanov PS, a/ volí na päťročné funkčné obdobie predsedu PS, poľovného hospodára a ďalších členov do funkcií PS, ako aj dozornú radu PS, b/ volí delegátov náhradníkov na snem OPK podľa príslušného kľúča, c/ volí a odvoláva zástupcov PS na konferenciu PS OPK a ich náhradníkov, d/ na návrh výboru PS rozhoduje o zaradení čakateľov na členstvo, o prijatí člena alebo jeho vylúčení v odvolacom konaní, čakateľstvo a konkrétne podmienky prijatia za člena určuje Domáci poriadok PS, e/ o stanovení výšky členských podielov riadnych alebo účelových členských príspevkov, f/ o návrhu na ustanovenie poľovnej stráže, resp. jeho odvolanie, g/ o sťažnostiach alebo odvolaniach členov proti rozhodnutiu výboru PS alebo DR, h/ o zrušení PS, toto rozhodnutie musí bezodkladne oznámiť príslušnej OPK, orgánom štátnej správy, vlastníkom (správcom poľovných pozemkov), s ktorými má uzatvorenú zmluvu o užívaní poľovného revíru, i/ o schválení správu výboru PS o jeho činnosti a vykonaných opatreniach medzi členskými schôdzami, j/ o výpovedi alebo dohode o zrušení zmluvy o užívaní poľovného revíru, k/ o schválení správy výboru PS o činnosti a výsledkoch hospodárenia PS za uplynulý rok, ako aj správu dozornej rady PS o kontrole, činnosti a hospodárenia PS, m/ o schválení plánu činnosti a finančného rozpočtu na kalendárny rok. 48. Podľa § 9 bod 1 výkonným orgánom PS je výbor, ktorý a/ spravuje záležitosti PS v období medzi členskými schôdzami, zabezpečuje plnenie uznesení členských schôdzi PS a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené iným orgánom PS, b/ zodpovedá za dodržiavanie poľovníckej, hospodárskej, finančnej a organizačnej disciplíny PS, c/ v kárnom konaní ukladá členom PS kárne opatrenia, d/ predkladá pravidelné správy o svojej činnosti členskej schôdzi PS, e/ rozhoduje o odňatí povolení na lov zveri vydanej užívateľom revíru, odvolanie, sťažnosť proti takému rozhodnutiu výboru nemá odkladný účinok, f/ vyhodnocuje plnenie podmienok čakateľskej praxe a odporúča členskej schôdzi čakateľov. 49. Ustanovenie § 13 ods. 1 Stanov upravuje, že členovi PS, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva PS a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PS podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť tieto druhy kárnych opatrení: a/ pokarhanie pred výborom PS, b/ dočasné obmedzenie lovu zveri v revíri na dobu 1 až 5 rokov, c/ zníženie podielu na výsledok hospodárenia PS za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov, d/ vylúčenie z PS. 50. Podľa § 13 ods. 3 - rozhodnutie výboru PS o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutie, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. 51. Zo spisu žalovaného vyplýva, že na mimoriadnej členskej schôdzi žalovaného zo dňa 17.01.2015 bol schválený Dodatok č. 1/2015 platný od 17.01.2015 k Domácemu poriadku PSGB a do článku 1 ods. 3 sa vložil text: „...písm. c/ členovi, ktorý bol preradený za čestného člena podľa § 5 ods. 5 Stanov PSGB, riadne členstvo nezaniká, iba sa pozastavuje na dobu minimálne jeden rok a zostáva mu nárok na členský podiel z majetku PS. Členský podiel mu bude vydaný iba na vlastnú žiadosť o ukončení riadneho členstva. Písm. d/ na návrat čestného členstva za riadneho člena je potrebná samostatná písomná žiadosť. Návrat schvaľuje členská schôdza na návrh výboru.“ Čl. 6 bol novelizovaný novým odsekom 3 v znení: „Výkony členov, ktorí nie sú uvedené v čl. 5 ods. 2 Domáceho poriadku PSGB a prácu alebo činnosť vyžadoval výbor PS, budú hodnotené podľa skutočnej hodnoty času alebo porovnaním podobným činnostiam“, bol vložený nový odsek 4 s textom: „Okrem menovaných činností bude hodnotený aj prístup k plneniu povinnosti, ochota, kvalita, jeho prínos alebo strata pre PS. Pre toto hodnotenie neplatí článok 6 ods. 1 písm. e/ Domáceho poriadku.“ Ďalej bol vložený nový odsek 5: „Za neplnenie povinností, ktoré nebolo riešené disciplinárne, ale v rámci aktivity členov budú odpočítané príslušné body, nedostatok riešený výborom PS 1 ks -1 až -20 bodov, nedodržanie termínov daných úloh 1 ks -5 bodov“, vložený bol odsek 6, podľa ktorého „výsledky hodnotenia budú zverejnené na dohodnutom mieste, kde bude určený aj termín možnosti pripomienkovania a uzávierky vyhodnotenia ročnej aktivity.“ 52. Z citovaných vnútorných predpisov žalovaného nevyplýva, žeby tieto vylúčili v konaniach aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Ak teda žalobcovia namietajú, že postupom žalovaného došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, k odňatiu práva vyjadriť sa k veci, a že žalovaný rozhodol vo veci na základe nedostatočne zisteného stavu veci, súd sa s týmito námietkami stotožňuje. Aj keď podkladom pre prijatie uznesení napadnutých žalobou č. 6, 7 a 8 bolo hodnotenie, je treba predovšetkým poukázať na to, že zo Stanov žalovaného a ani Domáceho poriadku uvedený postup nevyplýva a Dodatok č. 1 tak, ako ho súd cituje v rozsudku, obsahuje vágne pojmy bez ich konkrétneho obsahu, teda nemožno jednoznačne určiť, čo pod jednotlivé pojmy treba subsumovať. 53. Z predloženého administratívneho spisu tak, ako namietajú žalobcovia v 1. až 6. rade, nevyplýva, žeby výbor žalovaného žalobcom v 1. až 6. rade ukladal nejaké povinnosti a žalobcovia mali právo vyjadriť sa na členskej schôdzi konanej dňa 05.01.2016 k bodovému hodnoteniu, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutých uznesení. Teda povinnosťou žalovaného bolo týchto členov na rokovanie členskej schôdze predvolať a podrobne ich k veci vypočuť. 54. § 1 ods. 1 Správneho poriadku upravuje, že tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 55. Každé konanie v oblasti verejnej správy sa musí riadiť základnými pravidlami správneho konania, ktoré Správny poriadok upravuje v § 3 ods. 1 až 6. Podľa tohto ustanovenia správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 56. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1, 2, 3 - správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 57. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní - účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 58. Aj keď žalobou napadnuté uznesenia nemajú formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 až 3 Zákona o správnom konaní, vyššie citované ustanovenia platia aj pre postup žalovaného. Je zrejmé, že procesné práva, ktoré sú zakotvené v Správnom poriadku, sú spojené s uplatňovaním zásady súčinnosti správneho orgánu a realizácia týchto práv v praxi má slúžiť ako garancia, aby správny orgán vydal rozhodnutie na základe úplných a presne zistených skutočností. Pretože Správny poriadok obsah týchto práv nevymedzuje a v právnej praxi prichádzajú do úvahy rôznorodé prípady, limitom ich uplatnenia je však nepochybne účel správneho konania, navrhované dôkazy a ich doplnenie, rovnako aj otázky kladené svedkom sa musia vzťahovať k prejednávanej veci. 59. Možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný nárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na vedomie. Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale aj pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia. Vyššie citované ustanovenia vo vzťahu k podkladu rozhodnutia a dokazovania je treba vykladať v spojení s ustanovením § 3 ods. 2 a 4 Zákona o správnom konaní. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že správny orgán svojim postupom nesmie pozbaviť účastníka konania ani zúčastnenú osobu ich zákonného práva. V zásade je za porušenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku treba považovať každú situáciu, keď sa osoba dozvedela napríklad o vykonaných dôkazoch až z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vydané vo formalizovanom procese s príslušnými náležitosťami rozhodnutia alebo bez týchto náležitostí. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 6 rade na znak solidarity so žalobcom v 7. rade z dôvodov už popísaných v žalobe sa rokovania členskej schôdze žalovaného nezúčastnili. Táto procesná situácia však nezbavila žalovaného povinnosti aplikovať v konaní ustanovenia Správneho poriadku, a teda účastníkov konania predvolať, oznámiť im predmet konania, dať im možnosť sa k veci vyjadriť atď.. Iba v prípade, ak by žalobcovia v 1. až 6. rade predvolanie ignorovali, na rokovanie členskej schôdze žalovaného by sa nedostavili, bolo by možné konštatovať, že v postupe správneho orgánu nedošlo k procesnej vade, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých uznesení, pretože sami by sa vzdali práva spolupracovať so správnym orgánom a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, resp. v prejednávanej veci k podkladu uznesení. 60. Ospravedlnením postupu žalovaného nemôže byť tá skutočnosť, že členská schôdza rozhodla tak, že preradila žalobcov v 1. až 6. rade vzhľadom na základe nehodnoverného hodnotenia činnosti žalobcov v 1. až 6. rade za rok 2015 za situácie nekonkretizovania udelenia mínusových bodov, podľa názoru žalobcov za kritiku, podľa názoru žalovaného za rozbíjačskú činnosť, bez objektívneho podkladu pre prijatie takýchto uznesení. 61. Zo zisteného skutkového stavu a s odkazom na ustanovenia zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že v postupe správneho orgánu, teda žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, preto podľa § 191 ods. 1 písm. g/ napadnuté uznesenia zrušil. 62. Žalobca v 7. rade na pojednávaní konanom dňa 29.11.2016 vzal žalobu späť, preto súd podľa § 99 písm. a/ konanie zastavil. Podľa tohto ustanovenia správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobcu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 63. Žalovaný na pojednávaní dňa 29.11.2016 predložil záznam o výsledku kontroly štátneho dozoru v poľovníctve Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor zo dňa 29.07.2016 č. OU-PP- PLO-2016/0010690/06, predmetom kontroly bolo dodržanie § 38 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov za účelom prešetrenia spoločného podnetu N.. Y. R., N.. T. R., Ing. T. I., T..J. L., T. U., Y. P., dodržiavanie ostatných ustanovení Zákona o poľovníctve a predpisov vydaných na jeho základe, ak bude pri výkone dozoru zistené ich priame porušenie. Z tohto záznamu vyplýva, že orgán štátnej kontroly z formálneho právneho hľadiska posudzoval postup Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce s odkazom na § 5 ods. 5 Stanov poľovníckej spoločnosti, § 8 ods. 1, 3, ods. 3 písm. g/, konštatujúc, že Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce rozhodovala v zmysle prijatých stanov a v zmysle Domáceho poriadku s tým, že Domáci poriadok poľovníckej spoločnosti je interným dokumentom prijatým členmi poľovníckej spoločnosti a správny orgán nie je príslušný ho skúmať. V súvislosti s retroaktivitou v účinnosti rozhodnutia členskej schôdze namietanej v prešetrovanom podnete orgán štátnej kontroly konštatoval, že čestné členstvo podávateľom podnetu vzniklo v zmysle Stanov PS automaticky pri nesplnení základného limitu povinnosti za kalendárny rok, konkrétne za rok 2015 a nie je rozhodnutím členskej schôdze a teda podmienený dátumom jej konania. V závere Okresný úrad Poprad konštatoval, že vykonanou kontrolou štátnym dozorom v poľovníctve kontrolný orgán nezistil u kontrolovaného subjektu konanie v rozpore so svojimi stanovami, ani úmyselné vyvíjanie takejto činnosti, a teda nie je dôvod na následné uplatnenie postupu podľa § 38 ods. 3 Zákona o poľovníctve, resp. na postup podľa § 78 Zákona o poľovníctve voči kontrolovanému subjektu. 64. Z tohto záznamu jednoznačne vyplýva, že orgán štátnej kontroly neposudzoval postup žalovaného v zmysle uplatňovania príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 65. O náhrade trov konania žalobcom v 1. až 6. rade rozhodoval tak, že priznal im nárok na náhradu trov konania, pretože mali v konaní úspech podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 66. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 67. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.