Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sd/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200167 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa Y. Y., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX Y. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 01. februára 2016 č. XXX XXX XXXX 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa z 22.12.2015 o starobný dôchodok k 20.12.2015. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že citovala ustanovenie § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj ustanovenie § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-33.247-19/2013-VZ z 26.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ vykonal v období od 01.10.1980 do 29.09.1982 základnú vojenskú službu zaradenú do prvej kategórii funkcii. Od 15.03.1983 do 31.12.1998 službu príslušníka PZ. Z uvedených skutočností vyplýva, že v I. kategórii funkcii vykonal navrhovateľ službu 17 rokov a 295 dní. Zároveň odporkyňa poukázala na to, že zamestnaním v I. pracovnej kategórii uvedeným v § 14 ods. 2 písm. b) až h) je aj služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie funkcii. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcii, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov nárok na starobný dôchodok mu od 20.12.2015 nevznikol. Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj ustanovenie § 174 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie, alebo služba I. alebo II. kategórie funkcii trvali k 31.12.1999. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol z dôvodu, že nespĺňa ani podmienky nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko služba zaradená do I. kategórie funkcii netrvala k 31.12.1999. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 62 rokov, t. j. 20.12.2019. Z uvedeného dôvodu nevznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 20.12.2015 a preto žiadosť o starobný dôchodok z 22.12.2015 zamietla odporkyňa z dôvodov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Včas podaným návrhom na preskúmanie rozhodnutia vo veci priznania starobného dôchodku sa navrhovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal v návrhu na preskúmanie predovšetkým na doklady, ktoré priložil k podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku a uviedol, že na základe žiadosti spísanej na pobočke žiadal o priznanie starobného dôchodku pri dosiahnutí veku 56 rokov. V roku 2013 mu pracovníčka Sociálnej poisťovne v Kežmarku tvrdila, že všetky doklady týkajúce sa zamestnancov Ministerstva vnútra SR si poisťovňa vyžiada sama od Ministerstva vnútra SR, preto pri dožití 58 roku veku dňa 22.12.2015 bol na Sociálnej poisťovni v Poprade, kde s ním bola spísaná žiadosť o starobný dôchodok. Argumentoval ďalej v návrhu tým, že po skončení pracovného pomeru obdržal potvrdenie od KRPZ v Prešove zo dňa 31.12.1998 o započítaní rokov a náhrad ku dňu skončenia pracovného pomeru v štátnej službe, ktorý trval od 15.03.1983 do 31.12.1998, pričom započítaná bola doba 25 rokov a 120 dní. Navrhovateľ tvrdí, že od roku 2012 pri dožití veku 55 rokov mal právny nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., pretože doba trvania pracovného pomeru bola k 31.12.1998 25 rokov a 120 dní. Argumentuje ďalej tým, že bol zamestnancom Federálneho Ministerstva vnútra SR, útvar PS 9600 Praha a pracoval vo vysokohorskom prostredí na hraničnom priechode, teda v I. kategórii pre všetky štáty sveta a na území iného štátu. Ďalej poukazuje navrhovateľ na rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, orgán sociálneho zabezpečenia Bratislava z 08.02.1999, v ktorom sa uvádza, že personálnym rozkazom riaditeľa odboru Hraničnej a cudzineckej polície KRPZ Prešov zo dňa 23.11.1998 pod č. 693 bol uvoľnený zo služobného pomeru k 31.12.1998 a služobný pomer trval 25 skončených rokov. Z uvedeného a podľa dokladov navrhovateľ je toho názoru, že podmienku na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. splnil, nakoľko v policajnom zbore mal započítaných 25 rokov a 120 dní, z toho v I. kategórii 17 rokov a 295 dní. ní. 17 rokov a 295 ch 25 rokov a 120 na č. 100/1988 Zb. splnil, nakoľko v policajnom 1.robný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Ďalej navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že výsluhový príspevok vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia v I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. V súlade s týmto ustanovením potom odporkyňa rozhodla v rozpore uvedeným ustanovením zákona, pričom argumentovala tým, že sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nepriznala mu starobný dôchodok z dôvodu, že nespĺňa ani podmienky nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko služba bola zaradená do I. kategórii funkcii, netrvala do 31.12.1999. Navrhovateľ argumentoval tým, že v čase ukončenia jeho pracovného pomeru bol účinný zákon č. 376/1997 Z.z., ktorý v ustanovení § 174 ods. 2 obsahuje slová k 31.12.1998. Služobný pomer nakoľko ukončil k 31.12.1998 splnil podľa neho podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ďalej argumentuje tým, že od 21.12.1999 nadobudol účinnosť zákon č. 355/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb., pričom v ustanovení § 174 ods. 2 sa slová k 31.12.1998 nahrádzajú slovami k 31.12.1999. Navrhovateľ argumentuje tým, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia tohto zákona o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda podľa zákona č. 355/1999 Z.z. Podľa navrhovateľa túto časť zákona 355/1999 Z.z. sociálna poisťovňa opomenula. Výklad § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sociálna poisťovňa si mylne vykladá, kde sa nepíše v podmienkach, že kategórie funkcii trvali do 31.12.1999, ale k 31.12.1999, tak ako to uvádza navrhovateľ v návrhu. Týmto diskriminuje sociálna poisťovňa tých občanov, ktorí ukončili pracovný pomer pred rokom 1999, ale odpracovali rovnaký počet rokov v I. a II. pracovnej kategórii, ako občania, ktorí ukončili pracovný pomer 31.12.1999. V závere návrhu na preskúmanie poukazuje navrhovateľ na to, že v civilnom zamestnaní má odpracovaných ďalších viac ako 20 rokov, čím spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa platného zákona o sociálnom poistení a preto žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok spätne ku dňu 20.12.2012, teda ku dosiahnutiu veku 55 rokov podľa zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň žiadal sociálnu poisťovňu, aby posudzovala jeho nárok na starobný dôchodok podľa zákona platného v čase, keď ukončil služobný pomer v policajnom zbore. Poukázal na rozhodnutie NS SR 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého mala sociálna poisťovňa postupovať. K podanému návrhu na preskúmanie sa písomným stanoviskom zo dňa 26.04.2016 vyjadrila odporkyňa, pričom vo vyjadrení zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 a navrhla súdu rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Prítomný poverený zástupca sociálnej poisťovne zotrval na písomnom stanovisku sociálnej poisťovne z 26.04.2016 a s poukazom na dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ aj na pojednávaní, pričom sa stotožnil so svojim návrhom na preskúmanie a vyjadrením zo dňa 26.04.2016 na pojednávaní a poverený zástupca argumentoval tým, že v rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré viedli sociálnu poisťovňu k zamietnutiu žiadosti o priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi. V súlade so Správnym súdnym poriadkom zákonom č. 162/2015 Z.z. účinným od 01.07.2016 s poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 citovaného zákona konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd teda pokračoval v konaní o preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ktorého návrh na preskúmanie bol podaný ešte pred účinnosťou citovaného zákona podľa príslušných ustanovení O.s.p., ktoré platili do 30.06.2016. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, preto rozhodnutie zo dňa 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil. Z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ svojou žiadosťou zo dňa 22.12.2015 žiadal priznať starobný dôchodok k 21.12.2015. Ako prílohu k žiadosti navrhovateľ doložil sociálnej poisťovni Personálny rozkaz zo dňa 23.11.1998 č. 693, ktorým dňom 31.12.1998 uvoľnil riaditeľ odboru Hraničnej a cudzineckej polície KR PZ podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. kapitána Y. z Oddelenia cudzineckej PZ Poprad OHCP služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ Prešov. Ďalšia príloha je rozhodnutie Ministerstva vnútra SR orgán sociálneho zabezpečenia z 08.02.1999 č. P:SPC-33.247/6-99, ktorým podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. bol priznaný navrhovateľovi výsluhový príspevok vo výške 21.350,-Sk. Z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke z Ministerstva vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a sociálny úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 26.11.2013 je preukázané, že na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov a 295 dní, pritom do I. a II. kategórie funkcii bola získaná doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcii bola získaná od 01.10.1980 do 29.09.1980 základná vojenská služba, od 15.03.1983 do 31.12.1998 výkon služobného pomeru PZ. Z vyššie uvedených skutočností vyplývajú skutkové okolnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, tzn. tak potvrdenie Ministerstva vnútra SR o priznaní výsluhového dôchodku, ako aj započítanie rokov. Rovnako nebolo v predmetnom konaní sporné ani to, že dňa 22.12.2015 žiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 22.12.2015. Z administratívneho spisu odporkyne je však bezpochyby preukázané, čo navrhovateľ v konaní napokon ani nenamieta, že služobný pomer navrhovateľ a ako to vyplýva z potvrdenia z 26.11.2013 Ministerstva vnútra SR v I. kategórii vykonával službu 17 rokov 295 dní. Súčasťou žiadosti o priznanie starobného dôchodku je aj osobný list dôchodkového poistenia obsahujúci rozsah a obdobia dôchodkového poistenia s vymeriavacími základmi rozhodujúceho obdobia a počtom dní rozhodujúceho obdobia. Z uvedeného osobného listu mal súd preukázané, že súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia u navrhovateľa ku dňu podania žiadosti predstavoval 14 287 dní dôchodkového poistenia t. j. 39 rokov a 52 dní. Ako vyplýva jednoznačne z uvedených dokladov, ktoré tvoria súčasť žiadosti navrhovateľa, služobný pomer u navrhovateľa v PZ SR bol ukončený ku dňu 31.12.1998. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a II. kategóriu funkcii za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku, čo s prihliadnutím na ustanovenia § 14 ods. 4 a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je nutné vykonať. Ako vyplýva z § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v tomto ustanovení sa upravuje, že občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcii má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Zamestnaním v I. pracovnej kategórie uvedeným v § 14 ods. 2 písm. b) až h) je aj služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie funkcii. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcii, v ktorej je postavené na roveň zamestnania v I. pracovnej kategórie v uvedenom § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov, pretože získal len 6 500 dní, t. j. 17 rokov a 295 dní, nárok na starobný dôchodok mu od 20.12.2015 nevznikol ani podľa ustanovenia § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Ako vyplýva z uvedených ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., ako aj príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok ku dňu 20.12.2015 tak, ako žiadal navrhovateľ vo svojej žiadosti mu v žiadnom prípade nevznikol. Z vykonaného dokazovania sociálnej poisťovne vyplýva, že výkon služby navrhovateľ skončil 31.12.1998. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023 medzi uvedené nároky však patrí aj zníženie dôchodkového veku na 58 rokov, ak poistenec získal aspoň 16 rokov v službe I. kategórii funkcii, ale len za predpokladu, že splnil aj ďalšiu zákonnú podmienku a to služba v I. kategórii funkcii trvala k 31.12.1999. Uvedený právny názor je konštatovaný a prijatý v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 5/2011 a ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 53/2011. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol, pretože má sociálna poisťovňa posudzovať jeho nárok podľa zákona účinného v čase, kedy dovršil 58 rokov, resp. 55, tak tento názor navrhovateľa je mylný, pretože pokiaľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcii získal 17 rokov a 295 dní, ale jeho služobný pomer v polícii PZ skončil k 31.12.1998 nie k 31.12.1999 nesplnil tak navrhovateľ podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov. Súd je toho názoru, že žiadna právna úprava zákona č. 100/1988 Zb., avšak ani zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neumožňuje, aby bol posudzovaný vznik nároku na starobný dôchodok v znení zákona účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru žiadateľa o starobný dôchodok a to ani pri jednotlivých zaradeniach do I. kategórie, ktoré sa posudzovali na účely zníženia dôchodkového veku. Z týchto dôvodov preto aj súd je toho názoru, že navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože ku dňu dovršenia 58 roku veku neboli naplnené podmienky týchto citovaných ustanovení zákona a preto podľa názoru súdu správne a zákonne rozhodovala odporkyňa, keď jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku preskúmavaným rozhodnutím z 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 zamietla. Aj súd je totožného názoru ako uviedla odporkyňa, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dosiahnutím 62 roku veku, t. j. 28.12.2019, kedy navrhovateľ má nárok na prepočítanie výšky starobného dôchodku s poukazom na priznaný výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný v roku 1998. Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá, rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.