Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sd/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200211 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa A. S., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom B.. S. XXX/X, XXX XX K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 03. septembra 2015 pod č. XXX XXX XXXX 0. H. trov účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 03.09.2015 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 17.08.2015 z dôvodu, že navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa stanovená lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Svidník dňa 17.08.2015 na 15%. Včas podaným opravným prostriedkom - odvolaním sa navrhovateľ domáhal opätovného posúdenia dôvodov rozhodnutia pretože nesúhlasí s tým, že jeho invalidizácia by viedla z jeho strany k prehlbovaniu vyhýbavého správania sa pretože jeho diagnóza F.40 agorafóbia pre túto nie je schopný sa zamestnať, pretože má strach vzdialiť sa z miesta bydliska, nastávajú u neho stavy úzkosti, ktoré sú vzdiaľovaním od domu intenzívnejšie. Jeho správanie nie je vyhýbavé a je nemožné sa zamestnať mimo jeho bytu, pripadalo by do úvahy zamestnať sa v mieste bydliska v jeho dome. Kvôli diagnóze sa nemôže zaradiť do pracovného pomeru tak, ako by chcel a jeho situácia je z toho dôvodu zúfala, preto už dlhé roky užíva predpísané lieky zo strany psychiatra. Na pojednávanie sa písomným podaním zo dňa 12.04.2016 ospravedlnil a súhlasil s tým aby pojednával súd v jeho neprítomnosti. K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom vyjadrila dňa 31.03.2016 odporkyňa s tým, že poukázala na závery posudkových lekárov, s ktorými sa stotožnila a navrhla súdu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. S uvedeným písomným stanoviskom sa stotožnila aj poverená zástupkyňa prítomná na pojednávaní a takisto navrhla súdu vzhľadom na závery posudkových lekárov napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.09.2015 ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, pričom vypočul poverenú zástupkyňu odporkyne, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 17.08.2015 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Na základe uvedenej žiadosti bol posúdený zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Svidník dňa 17.08.2015, s tým že posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ trpí chorobami: agorafóbia, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár duševné choroby a poruchy správania - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ktoré zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod Kapitolu V, položka 4, písm. a) a určil 15%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného. Ako iné zdravotné postihnutia neboli uvedené žiadne iné diagnózy. Podľa celkového posudku ide o 44 ročného posudzovaného, nevyučeného, ktorý pracoval ako robotník. Od 30.06.2012 je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Stropkov. Od 25.10.2011 liečený psychiatrom pre agorafobiu, s pravidelnou psychiatrickou liečbou. Dominuje vyhýbavé správanie, úzkosť, ktoré je po liečbe zmiernené. Prítomné koherentné myslenie bez bludných obsahov, porúch vnímania, psychomotorické tempo primerané, vedomie lucídne. Invalidizácia posudzovaného by viedla k prehlbovaniu vyhýbavé správania. Na základe doložených odborných vyšetrení a klinického stavu menovaný nespĺňa podmienky uznania invalidity. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15%, čo je pokles pracovnej schopnosti porovnateľný s osobou rovnakého veku a pohlavia. Podľa výroku posudku posudzovaný nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15%. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Svidník dňa 17.02.2016 kedy došlo k posúdeniu zdravotné stavu, pričom posudkový lekár dňa 14.12.2015 doporučil hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení za účelom spresnenia diagnózy. Posúdenie posudkového lekára, ktoré bolo vykonané dňa 17.02.2016 posudkový lekár na tomto uviedol, že zotrváva na svojom prvotnom posudku zo dňa 17.08.2015 ako aj na určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a na stanovenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí tak, ako tomu bolo pri prvotnom posudku a predložil zdravotnú dokumentáciu na posúdenie posudkovému lekárovi ústredia so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Košiciach opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa dňa 17.03.2016, s tým že za choroby ktorými navrhovateľ trpí uviedol agorafóbiu, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod Kapitolu V, položku 4, písm. a) a určil 15%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného. Ako iné zdravotné postihnutie neuviedol posudkový lekár ústredia žiadne iné diagnózy. Podľa celkového posudku ide o posudzovaného so základným vzdelaním v minulosti pracujúci ako robotník, t. č. nezamestnaný, je od októbra 2011 sledovaný a liečený psychiatrom pre agorafóbiu. V roku 2012 vyšetrený psychiatrom 1x, v roku 2014 taktiež 1x, v roku 2015 2x. Zdravotný stav menovaného si nevyžiadal hospitalizačné preliečenie. V objektívnom psychiatrickom náleze je posudzovaný orientovaný správne, psychomotorické tempo je v norme, odpovede na otázky sú adekvátne, myslenie je koherentné, bez bludných obsahov, bez porúch vnímania, prítomné je vyhýbavé správanie a úzkosť. Na základe klinického priebehu ide u posudzovaného o stredne ťažkú formu ochorenia. po zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím agorafóbia, stredne ťažká forma, ktorú zaraďujeme do kapitoly V, položka 4, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15%. Posudzovaný nie je invalidný podľa výroku posudku, podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 15%. Na základe záverov posudkových lekárov tak pobočky Svidník, ako aj ústredia so sídlom v Košiciach súd dospel bezpochyby k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len „posudkový lekár“) Z posudkového spisu, ktorého súčasťou je celá zdravotná dokumentácia posudzovaného mal súd bezpochyby za preukázané, že navrhovateľ pri podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložil príslušné odborné lekárske nálezy, ktoré tvoria súčasť uvedenej zdravotnej dokumentácie, ktorá je obsahom posudkového spisu. Predovšetkým išlo o odborný lekársky nález z psychiatrických vyšetrení a to zo dňa 01.06.2012, 25.02.2014, 17.02.2015 a 01.12.2015. Z uvedených odborných lekárskych nálezov vyplýva záver, diagnóza agorafóbia. Posudkoví lekári vo všetkých troch prípadoch rovnako posúdili zdravotný stav navrhovateľa práve s poukazom na predložené odborné lekárske nálezy a rovnako za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili duševné choroby a poruchy správania, ktoré takisto zaradili vo všetkých troch prípadoch pod Kapitolu V, položka 4a podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a určili z rozsahu rozpätia možného percentuálneho funkčného zaradenia od 15% do 20% dolnú hranicu 15% práve vzhľadom na závery odborných lekárov, ktoré odborné nálezy predložil navrhovateľ ku svojej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo teda určené posudkovými lekármi v zhode s príslušnými odbornými lekárskymi nálezmi z psychiatrie, ktoré predložil jednak navrhovateľ pri podaní žiadosti, ako aj ktoré boli predložené počas odvolacieho konania. Na základe uvedených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli navrhovateľom predložené, posudkoví lekári posúdili zdravotný stav navrhovateľa opätovne a to pred vydaním samotného rozhodnutia ako aj po podaní opravného prostriedku dňa 17.02.2016 a 17.03.2016, pričom ako už súd konštatoval posudkoví lekári v zhode vo všetkých troch prípadoch určili za rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné poruchy a poruchy správania, za ktoré príslušnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili rovnako na 15% pri zaradení diagnózy pod Kapitolu V, položka 4, písm. a) ako druh zdravotného postihnutia duševné choroby a poruchy správania - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy stredne ťažkej formy. Posudkový lekár ústredia ako posledný lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľa uviedol, že zdravotný stav menovaného si nevyžiadal hospitalizačné preliečenia v objektívnom psychiatrickom náleze je posudzovaný orientovaný správne, psychomotorické tempo je v norme, odpovede na otázky sú adekvátne, myslenie je koherentné bez bludných obsahov, bez porúch vnímania, prítomné je vyhýbavé správanie a úzkosť. Na základe uvedeného klinického priebehu ide u posudzovaného o stredne ťažkú formu tohto ochorenia. na základe uvedeného odborného lekárskeho záveru psychiatra bola stanovená aj príslušná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15%. Ako vyplýva vo všetkých troch prípadoch sa posudkoví lekári pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj pri zhodnotení príslušnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadili závermi odborných lekárov psychiatrov, s ktorými sa vo všetkých troch prípadoch stotožnili a zhodne určili aj rozhodujúce zdravotné postihnutie pod príslušnú kapitolu podľa Prílohy č. 4 k zákonu a určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15% na dolnej hranici. Podľa názoru súdu závery posudkových lekárov sú logické, pričom vychádzajú z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa práve s poukazom k miere poklesu pracovnej schopnosti na základe predložených odborných vyšetrení a nálezov, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ nepredložil také odborné lekárske nálezy, z ktorých by bezpochyby vyplývala potreba zmeny resp. zrušenia predmetného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa. Zhoršenie zdravotného stavu tak v priebehu odvolacieho konania ako aj z odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ predložil preukázané nebolo. Preto je súd toho názoru, že zo strany odporkyne bol dostatočne zistený skutkový stav, rozhodnutie bolo vydané na základe tohto dostatočne zisteného skutkového stavu, riadne a dôsledne odôvodnené práve s poukazom na závery posudkového lekára, ktorý vychádzal z odborných záverov psychiatra. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané práve s poukazom na obsah predložených odborných lekárskych nálezov. Nakoľko navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, správne a v súlade so zákonom rozhodla odporkyňa, keď na základe zákonom stanovených podmienok uvedených v § 70 a v § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 17.08.2015. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.09.2015 č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.