Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sd/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200258 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200258.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky V. K., bytom v S., V. č. XXX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30. novembra 2015 č. 605 912 6425 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím zo dňa 30. novembra 2015 č. 605 912 6425 0 odporkyňa podľa §70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 5. novembra 2015. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na závery posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 5. novembra 2015, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom nebola k dispozícii prepúšťacia správa z hospitalizácie zo dňa 10.06.2015, kedy absolvovala operatívny zákrok, a preto žiadala o opätovné prehodnotenie posúdenia o invalidite. 4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a poukázala na závery posudkových lekárov tak Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj na závery posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. II. 5. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje v § 70 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje ust. § 71 v ods. 1-10. 6. Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7. Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 8. Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 10. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 11. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 12. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 13. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 14. Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len ,,posudkový lekár“). III. 15. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. 16. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že posudkoví lekári, ktorí vypracovali v predmetnej veci posudok vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky konštatovali, že jej stav neopodstatňuje invaliditu, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. 17. Posudkoví lekári správne zaradili zdravotné poškodenie navrhovateľky podľa Prílohy č. 4 zákona a správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky na 40 %. 18. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou opätovne posúdila jej invaliditu a zhodnotila aj prepúšťaciu správu, na ktorú poukázala navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku. Zhodnotila aj lekárske nálezy, na ktoré poukázala navrhovateľka na pojednávaní vo veci a ktoré pripojila k veci. Konštatovala, že iné zdravotné postihnutie navrhovateľky ako chronická bronchitída GOLD A, bolesť chrbta, mentálna retardácia ľahkého stupňa, novodiagnostikovaná zmiešaná úzkostne-depresívna porucha v započatej liečbe neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je 40 %. V posudku konštatovala, že navrhovateľke je 56 ročná žena posúdená posudkovým lekárom v súvislosti s opakovanými zápalmi stredoušia. Pri posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom v rámci pobočky Sociálnej poisťovne hodnotený zdravotný stav na základe doložených lekárskych nálezov ako hnisavý komplikovaný chronický zápal stredného ucha, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. V minulosti ani v jednom prípade neboli uvedené straty sluchu. Aktuálne však zdravotné ťažkosti v súvislosti s chronickým zápalom stredoušia a zníženou počuteľnosťou vôbec neudáva. Pri subjektívnych ťažkostiach udáva skôr problémy v oblasti psychiky - je nervózna, má strach, nemôže spávať, atď. Až na cielené otázky posudkového lekára pripúšťa, že má nejaké problémy aj v oblasti sluchu. V súčasnosti používa načúvací aparát a aktuálne audiometrické vyšetrenie klasifikuje straty sluchu na úrovni ľahkého stupňa pri používaní načúvacieho aparátu. čo je z posudkového hľadiska úplne zanedbateľné. Doložené psychiatrické a psychologické vyšetrenia boli prevedené až po posúdení zdravotného stavu v novembri 2015 a dokumentuje sa v nich, že sú vybavené na požiadanie posudzovanej na administratívne účely, čo možno klasifikovať ako účelovo rentové vyšetrenie, s cieľom získania invalidnej dávky pri neúspechu pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Pri vyšetreniach v oblasti psychiky je dokumentovaná ľahká duševná zaostalosť, ktorá až do súčasnosti posudzovanej nerobila žiadne ťažkosti a neobmedzovala ju tak v pracovnom, ako aj v osobnom živote. Zmiešaná úzkostne-depresívna porucha je po prvýkrát dokumentovaná dňa 12.09.2016, kedy bola započatá aj liečba. Navyše psychiater popisuje, že táto psychická porucha je v súvislosti s ľahkou duševnou zaostalosťou, preto tento stav v oblasti psychiky nemožno hodnotiť ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a posudkový lekár preto nemá dôvod na jeho hodnotenie na účely invalidity. Onemocnenie, ktoré je uvádzané v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, je hodnotené veľmi priaznivo vzhľadom k tomu. že aktuálne známky zápalu nie sú dokumentované a straty sluchu sú na úrovni ľahkého stupňa. Nie je preto dôvod na zmenu v hodnotení zdravotného stavu oproti hodnoteniu predchádzajúcemu, ktoré bolo prevedené posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne. IV. 19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť závery posudkových lekárov a súd nezistil nesprávnosť ich postupu pri posudzovaní invalidity navrhovateľky, ani nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie odporkyne ako správne a zákonné podľa § 250q ods. 2 potvrdil. 20. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa zo zákonu nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.