Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Scud/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200265 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200265.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu C. A., Š. A. G., Z. X. H. A. D. Ú. Z., D. V. G., G. XX, právne zastúpený B&B advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 1, konateľ JUDr. Martin Breznen, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 16. marca 2016 č.:PPZ-HCP-PO2-78-003/2016 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice, so sídlom Košice, Trieda SNP 35, zo dňa 29. decembra 2015 č.s.: PPZ-HCP-PO6-KP-166-016/2015 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice zo dňa 29.12.2015 č.s: PPZ- HCP.PO6-KP-166-016/2015 (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu), ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas, potvrdil a odvolanie zamietol. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že účastník konania (ďalej len žalobca) si dňa 28.11.2014 na správnom orgáne podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území SR na neobmedzený čas. Správny orgán v rámci dokazovania zistil, že žalobcovi bolo na základe stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len ÚHCP Bratislava) č. ÚHCP-574-1/OCP-2009 zo dňa 10.09.2009 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území SR podľa § 40 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov účinného do 31.12.2011, s platnosťou od 30.11.2009 do 30.11.2014. 3. Správny orgán dňa 01.12.2014 požiadal ÚHCP Bratislava o zaujatie stanoviska k žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas vo vzťahu k § 46 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Z dôvodu predbežnej otázky vo veci zaujatia stanoviska ÚHCP Bratislava správny orgán konanie vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu prerušil. Dňa 28.11.2015 bola preverená osoba žalobcu v informačných systémoch Policajného zboru pozitívnym výsledkom. Žalobca má záznam v operatívno-technickej evidencii. Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 15.12.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 05.02.2015. 4. Dňa 14.01.2015 bolo doručené správnemu orgánu advokátskou kanceláriou B&B s.r.o., so sídlom Košice Rázusova 1 oznámenie o prevzatí zastupovania žalobcu. Predmetné oznámenie advokátskej kancelárie nebolo v súlade s § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, preto dňa 15.01.2015 správny orgán oznámil túto skutočnosť žalobcovi. Nové oznámenie o prevzatí zastupovania spolu s plnou mocou v súlade s § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bolo doručené správnemu orgánu dňa 27.01.2015. 5. Dňa 22.10.2015 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko z ÚHCP Bratislava k udeleniu trvalého pobytu na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V stanovisku ÚHCP Bratislava uviedol, že požiadal v súvislosti s udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok pobytu ustanovených v zákone o pobyte cudzincov z dôvodu hodných osobitného zreteľa o stanovisko Slovenskú informačnú službu (ďalej len SIS), kde na základe ich odpovede, ktorá spadá pod režim utajovanej písomnosti, rozhodol neudeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas žalobcovi. 6. Správny orgán dňa 25.11.2015 vyzval splnomocnenú osobu - advokátsku kanceláriu aby sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci vyjadrila k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie a to v lehote do 10 dní od prevzatia upovedomenia v súlade s § 27 ods. 1 Správneho poriadku. V uvedenej výzve správny orgán oboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia. Advokátska kancelária si výzvu prevzala dňa 27.11.2015. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi pre ktoré má byť žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas. Argumentovala, že žalobca žije na území Slovenskej republiky viac ako 20 rokov, má M. A. V. W. D. W., vedie riadny usporiadaný život a v konaní preukázal svoju bezúhonnosť. Nebolo, a ani nie je voči nemu vedené trestné alebo priestupkové konanie. Dôvodila, že žalobca nijakým spôsobom neohrozil, ani neohrozuje bezpečnosť a verejný poriadok v krajine a ani nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin, resp. je v postavení osoby na ktorú sa hľadí ako keby nebola odčlenená a má za to, že žalobca spĺňa všetky podmienky na udelení trvalého pobytu na neobmedzený čas. Správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a svoje stanovisko odôvodnil len formálne a to uvedením znenia zákonného predpisu. Podotkla, že aj keď nejde o rozhodnutie vo veci samej, bola splnomocnená osoba vyzvaná na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia k zisteným skutočnostiam. Avšak správny orgán jej žiadne skutočnosti vo výzve nepredložil a preto sa nedá reálne vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia z dôvodu, že uvedené skutočnosti sú len všeobecné a nešpecifické. Argumentovala, že zamietnutím žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas by došlo k porušeniu základného práva žalobcu na jeho súkromný a rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len Dohovor) a čl. 19 ods.2 Ústavy SR. Poukázala, že k rovnakému názoru dospel v obdobnej veci aj Krajský súd v Prešove sp. zn 5Scud/2/08 zo dňa 11.09.2009, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sža 3/08 zo dňa 2008, z ktorého aj časť citovala. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán uviedol, že trvalý pobyt na neobmedzený čas môže udeliť ministerstvo vnútra aj bez plnenia podmienok uvedených v zákone o pobyte cudzincov, z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 46 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán uviedol aj to, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas pre žalobcu prihliadal podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej osoby. 8. V napadnutom rozhodnutí správny orgán skonštatoval, že v rámci konania o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas požiadal o stanovisko ÚHCP Bratislava. Z odpovede ÚHCP Bratislava na základe doručenej informácie 65/152-T-168-9/2015, ktorá spadá pod režim utajovanej písomnosti, vyplynulo neudeliť žalobcovi trvalý pobyt na neobmedzený čas. Podľa správneho orgánu získanie predmetnej informácie bolo postačujúcim dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukázaním a odôvodnením na § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. Keďže sa jedná o utajovanú skutočnosť, ktorá podlieha ochrane podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, táto sa nemôže nachádzať v spisovom materiály a môže byť sprístupnená iba podľa § 26 vyhlášky č. 453/2007 Z.z. Národného bezpečnostného úradu administratívnej bezpečnosti. 9. V závere napadnutého rozhodnutia správny orgán vyslovil názor, že žalobca svojim pobytom na území SR predstavuje ohrozenie bezpečnosti štátu, preto je možné podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do jeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v čl. 8 ods. 1 Dohovoru z ktorého vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 10. Z dôvodu, že správny orgán disponoval informáciou o dôvodnom podozrení, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu s ohľadom na bezpečnostný záujem, žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas zamietol. Poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého správny orgán do odôvodnenia v rozhodnutí uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 11. Včas podaným odvolaním sa žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie domáhal zrušenia a vrátenia napadnutého rozhodnutia na nové prejednanie a rozhodnutie. 12. V odvolaní uviedol, že správny orgán nesprávne právne vec posúdil a rozhodnutie zo dňa 29.12.2015 vydal v rozpore so zákonom, považuje ho za nedôvodné, nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom z dôvodu značného zásahu do súkromia žalobcu a prakticky k úplnému odňatiu práva na rodinný život, ktorý garantuje čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Advokátska kancelária v odvolaní uviedla tie isté námietky ako vo vyjadrení sa pred vydaním rozhodnutia. Poukázala, že správny orgán odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov vylúčil aplikáciu § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia a jeho odôvodnenia a tento postup je neprijateľný. Rozhodnutie správneho orgánu je preto nepreskúmateľné a prakticky odníma žalobcovi právo na účinnú, súdnu a inú právnu ochranu, pretože sa nedokáže brániť voči vydanému rozhodnutiu z dôvodu absencie informácii, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia. Nepozná riadne dôvody, pre ktoré ho kompetentné orgány podľa bezpečnostných zákonov považujú za nebezpečného pre Slovenskú republiku. Dôvodí, že došlo k závažnému zásahu do jeho základných práv a slobôd a to najmä do práva na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle Ústavy SR a Dohovoru. V závere odvolania advokátska kancelária navrhla aby žalovaný rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie. 13. Žalovaný podrobne preskúmal odvolanie, napadnuté rozhodnutie ako aj podklady pre vydanie tohto rozhodnutia tvoriace spisový materiál. Stotožnil sa s postupom správneho orgánu v konaní, ktoré je v súlade so Správnym poriadkom. Argumentoval, že podkladom pre neudelenie pobytu bola skutočnosť, že ÚHCP Bratislava neudelil trvalý pobyt žalobcovi na neobmedzený čas aj bez plnenia podmienok pobytu ustanovených zákonom o pobyte cudzincov na základe odpovede SIS č. 65/152-T-168-9/2015- S, ktorá spadá pod režim utajovanej písomnosti. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ďalej citoval ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o ochrane utajovaných skutočností, § 2 ods. 7 zákona o SIS, § 48 ods. 2 písm. b/, § 2 ods. 1 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov. Poukázal, že správny orgán sa zaoberal aj čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru, poukázal aj na nález Ústavného súdu II. ÚS 480/2014-62 a vysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. 14. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Poukázal, že rozhodnutiami bol spôsobený neoprávnený zásah do jeho základných ľudských práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, aj čl. 8 bod 2 Dohovoru. Rozhodnutia správnych orgánov zotrvávajú na argumentácii, že sa informácia č. 65/152-T-168-9/2015 považuje za pravdivú, zároveň ide o utajovanú informáciu, čo odôvodnil záver žalovaného a preto jeho žiadosť o udelenie trvalého pobytu bola zamietnutá. Nesúhlasil s argumentáciou správnych orgánov, že ochrana právneho poriadku Slovenskej republiky je záujmom verejným a v tomto konkrétnom prípade je nadriadený súkromnému záujmu žalobcu, keďže dôvodom zamietnutia žiadosti je práve utajovaná informácia SIS, kde predpoklad pravdivosti utajovanej informácie je dôvodom na nadradenosť verejného záujmu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2008 z ktorého vyplýva, že v administratívnom konaní musí byť nad všetky pochybnosti preukázané, že:... „ z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti, pričom v tejto súvislosti musí zvážiť aj hľadisko súkromné tak, aby bolo možné jednoznačne posúdiť či odopretím udelenia povolania k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté jeho právo na súkromný a rodinný život na území SR“. Poukázal, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú dostatočné zdôvodnenie, z ktorého by jednoznačne bolo možné usúdiť, či odopretím udelenia povolenia k pobytu na území SR nebolo neprimerané, obmedzené resp. odňaté jeho právo na súkromný a rodinný život na území SR a teda sú nepreskúmateľné. Zároveň z toho dôvodu dochádza k obmedzeniu jeho práva na účinnú súdnu a inú právnu ochranu vzhľadom na to, že sa nemá ako brániť voči vydaným rozhodnutiam, keďže nevie aké skutočnosti tvorili podklad rozhodnutí, nemôže sa k nim vyjadriť, ani poskytnúť dôkazy, ktoré by takéto skutočnosti vyvracali a nemá možnosť účinne brániť svoje práva v rámci správneho konania a konania pred súdom. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa SSP. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. 25. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice (prvostupňový správny orgán) žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas zamietol v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, s poukazom na § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. 26. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 27. Podľa § 2 ods. 1 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu, konanie osoby ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 28. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 29. Podľa § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. 30. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do 10 dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie. 31. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SIS), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúry a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. 32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v rámci správneho konania o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, správny orgán požiadal o stanovisko k žiadosti ÚHCP Bratislava, ktorý vo svojom stanovisku rozhodol o neudelení trvalého pobytu na neobmedzený čas na podklade doručenej informácie, ktorá používa ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Predmetná informácia č. 65/152-T-168-9/2015-S je sama o sebe postačujúcim dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom a odôvodnením v zmysle § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa jedná o utajovanú skutočnosť, ktorá podlieha ochrane podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, nemôže sa táto písomnosť nachádzať v spisovom materiály cudzinca a môže byť sprístupnená iba v zmysle § 26 vyhlášky č. 453/2007 Z.z. Národného bezpečnostného úradu a administratívnej bezpečnosti. 33. Ustanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva s ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované ustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku lex specialis. Správny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutie žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. K tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 34. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že v rámci konania na prvostupňovom správnom orgáne ako aj v odvolacom konaní boli preverované informácie k osobe žalobcu týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, alebo verejného zdravia zo strany žalobcu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný po tomto preverovaní disponovali informáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Tajné“, pri ktorom neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správnych orgánov podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú utajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolenej osobe. Správne orgány preskúmaním predmetných informácií zistili, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. 35. Námietky žalobcu, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v jeho veci a že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správne orgány pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutia, ktoré sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ak ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, neukrátili žalobcu na žiadnom z jeho práv a žalobca nemôže úspešne namietať nezákonnosť rozhodovania žalovaného. 36. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, ktorá bola podstatná pre vydanie meritórneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu, správny súd argumentuje, že zákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových režimov, a to zvlášť pri dlhodobejších formách. Trvalý pobyt je predpokladom aj na získanie štátneho občianstva, a preto uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Oblasť bezpečnosti štátu sa blíži k otázkam politickým, kde je súdna diskrécia obmedzená. Právna úprava sa môže aj podľa názoru ústavného súdu vyjadreného v náleze II. ÚS 480/2014-62 javiť nelogická, pretože ten, ktorý teraz mal legálny pobyt sa snaží ho umocniť, stabilizovať trvalým pobytom a pritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Ide však skôr o paradox, ktorý ale nesie v sebe racionalitu, pretože pri tolerovaných pobytoch sa bezpečnostné otázky neskúmajú obligatórne ako pri trvalom pobyte. Ten je už veľmi stabilným režimom a ak sa bezpečnostné dôvody zistia, tak nie je nelogickým následkom úplná nelegálnosť pobytu, než návrat k predchádzajúcej provizórnej forme. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že neumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa žalobca mohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS. 37. V danej veci sa správny súd oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosťou v režime utajenia so stupňom „Tajné“ za zachovania podmienok citovaného zákona o utajovaných skutočnostiach a dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Taktiež dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a po oboznámení sa s konkrétnymi dôvodmi dospel k názoru, že podklady správnych orgánov (správa SIS), na základe ktorých učinili svoj záver o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, sú udržateľné. 38. V zmysle nálezu Ústavného súdu spisová značka III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na usídlenie sa na území toho- ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. 39. Správne orgány mali za preukázané, že žalobca je od roku 2012 rozvedený, má H. deti, z toho jedno maloleté, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a tie boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd v rozsudku o rozvode neupravil styk otca s maloletými deťmi s ohľadom na vôľu strán. 40. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP. ako nedôvodnú zamietol. 41. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánom štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod v § 168 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 SSP. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno mať len do uplynutia lehoty na podaní kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).