KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov12. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/25/2016 z 12. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 12. septembra 2016, sp. zn. 3Sd/25/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200271.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200271
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200271.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky T. I.,
nar. XX.F. XXXX, bytom A. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.marca 2016 č. XXX XXX XXXX 0.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci odporkyňa rozhodnutím zo dňa 18.03.2016 č. XXX XXX XXXX 0 zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.

2. Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 s tým, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom zo dňa 23.02.2016
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože pre nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému
zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedené
v odbornom posudku o invalidite zo dňa 23.02.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre záver, že navrhovateľka nie je invalidná.

3. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom na preskúmanie zo dňa 12.04.2016,
ktorý bol súdu doručený 18.04.2016, navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec
odporkyni na ďalšie konanie. Argumentovala tým, že je dlhodobo nezamestnaná, niekoľko mesiacov
bola práceneschopná z dôvodu závažného ochorenia. Naďalej u nej pretrvávajú zdravotné problémy,
pre ktoré sa nemôže zamestnať, pretože má veľké bolesti hlavy a ľavej ruky. Má necitlivosť troch prstov,
trápia ju bolesti kĺbov a ľadvín v driekovej časti, má neskutočné bolesti, na ktoré nezaberajú ani lieky. Je
osobou, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôže byť výkonná a je u nej výrazný pokles
zárobkovej činnosti o viac ako 70% oproti zdravému človeku. Ňou popísané bolesti jej znemožňujú
vykonávať základné povinnosti, je neschopná sa o seba postarať, musia jej pomáhať deti a lekársky
posudok nezohľadnil všetky jej výrazné ťažkosti a rozhodol tak v jej neprospech.

4. Citovala ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku § 244 ods. 1, § 247 ods. 2, ustanovenia Zákona
o sociálnom poistení § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3. Zdôraznila, že podľa ňou citovaných ustanovení má



za to, že spĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok a na základe citovaných zákonných ustanovení
a predložených dokladov je toho názoru, že návrh, v ktorom sa domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutí, vydaných štátnym orgánom, je opodstatnený.

5. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 06.06.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na identické skutočnosti ako v odôvodnení rozhodnutia a
dodala, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné dňa
17.05.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia dňa 01.06.2016.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná
podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin
zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom
prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že
jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť
správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jej žiadosti
o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

6. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal
napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s predloženým administratívnym
spisom a zistil tento skutkový stav.

7. Rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom,
posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 23.02.2016 na základe navrhovateľkou predložených
lekárskych nálezov , vyšetrenia navrhovateľky za jej osobnej účasti.

8. Z vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočky vyplýva, že v
čase vyšetrenia bola orientovaná, charakterizovaná ako simplexná osobnosť, hlava poklopovo nebola
bolestivá, nález na očiach, ušiach a nose bol v norme, štítna žľaza bola nehmatná, dýchanie bolo čisté,
s pravidelnou akciou srdca a ohraničenými ozvami, s tlakom krvi 140/80 Torrow, na dolných končatinách
bol nález bez opuchov, horné končatiny navrhovateľka bola schopná udržať v zánikovej polohe, štipku
je schopná urobiť, s taktilnou hypestézou 3. až 5. prsta vpravo, chrbtica bola palpačne nebolestivá, pri
primeranej kinetike.

9. Na základe neurologických vyšetrení, aktuálneho z 10.12.2015 a to objektívneho vyšetrenia je
okulomotorika neporušená, bez nystagmu, inervácia nervu VII. súmerná, na horných končatinách RC5/9
výbavné, symetrické, taktilná hypestéza na ulnárnej strane ľavého predlaktia. Podľa MR mozgu z
29.09.2015 vyplýva záver, že nález je zreteľných ložiskových zmien mozgového tkaniva, vonkajšia
atrofia mozgu a mozočka. Z EMG nálezu vyplýva záver, že toto vyšetrenie svedčí pre neurogénnu
tetániu, nález zo dňa 22.09.2015, ďalšie realizované EMG 03.11.2015 so záverom EMG nesvedčí
pre syndróm karpálneho a Guyonovho tunela vľavo, tripl. USG extraktan. cerebr. aa. (08.12.2015)
so záverom mierne AS zmeny karotickej bifurkácie obojstranne, bez zmeny hemodynamiky, vo vA
primerané prúdenie. MR vyšetrenie úseku C chrbtice z 26.06.2015 uvádza záver menšie globálne
vyklenutie disku C7-Th1, bez myelopátie, intervert. spondylartróza, s DG záverom neurogénny tetanický
syndróm a vestibulárny syndróm.

10. Na základe uvedeného ako choroby sú konštatované senzitívna alterácia ľavej hornej končatiny bez
zisteného organického podkladu, neurogénna tetánia, arteriálna hypertenzia, stav po mozgovej komócii
v decembri 2014.

11. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby nervového systému so zaradením do
kapitoly VI., oddiel A, položka 3a/, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

12. Za iné zdravotné postihnutia nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.



13. Posudková lekárka neuznanie navrhovateľky za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení odôvodnila tak, že navrhovateľka v decembri 2014 mala mozgovú príhodu. Podľa CT mozgu
a krčnej chrbtice nie sú vykazované známky kraniocervikálnej traumy. Od januára 2015 sa podrobila
vyšetreniu pre pocity tŕpnutia 3. až. 5. prsta ľavej ruky s pocitom slabosti akrálne na ľavej hornej
končatine. Podrobila sa hospitalizácii na neurologickom oddelení v dobe od 18.09. do 23.09.2015,
pričom z objektívneho neurologického nálezu vyplýva prítomnosť taktilnej hypestézy 3. až 5. prsta
ľavej ruky. Podľa magnetickej rezonancie úseku C chrbtice toto vyšetrenie nevysvetľuje navrhovateľkou
popísané zdravotné ťažkosti. Rovnako aj EMG vyšetrenie nesvedčí pre lézie ulnárneho nervu vľavo.
MR mozgu neodhalilo zreteľné ložiskové či difúzne odchýlky signálu mozgového tkaniva a vykonanými
pomocnými vyšetreniami sa organický podklad ťažkostí nezistil, je pozitívny EMG test na neurogénnu
tetániu.

14. Následne po podaní opravného prostriedku posudok bol vypracovaný aj posudkovou lekárkou
Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach a to dňa 01.06.2016.

15. V odbornom lekárskom posudku sa konštatuje, že u navrhovateľky je chôdza samostatná, bez
pomôcok, v Mingazziniho polohe bez poklesu končatín, sila stisku je symetrická, výdatná, Lasseque je
negatívny a hybnosť v kolenách, lakťoch, ramenách je voľná a neobmedzená.

16. Ďalej je citovaná správa z hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie v Nemocnici A. Leňa
Humenné, kde navrhovateľka bola hospitalizovaná od 20.12.2014 do 23.12.2014. Podľa objektívneho
nálezu bola pri vedomí, orientovaná, pri aktívnej polohe, hlava bola mezocefalická, na poklop palpačne
citlivá vľavo pred ľavou ušnicou, inervácia nervu facialis nebola porušená, bulby boli v strednom
postavení, voľne pohyblivé, zrenice izokorické, skléry anikterické, jazyk plazila v strednej čiare,
fotoreakcia obojstranne bola výbavná, bez nystagmu, dýchanie vezikulárne, bez vedľajších fenoménov,
pri pravidelnej akcii srdca a dolné končatiny bez opuchov. Podľa RTG lebky bol nález bez zreteľných
traumatických zmien na skelete, RTG úseku C chrbtice bez zreteľných traumatických zmien na skelete.
Neurologické konziliárne vyšetrenie konštatovalo rovnaký záver, ako vyššie uvedený s tým, že na
horných končatinách je svalstvo a tonus symetrický, citlivosť neporušená, akrálne na ľavej hornej
končatine sila dobrá a reflexy C5-8 symetricky výbavné, nález na pravej hornej končatine v norme. Na
dolných končatinách je svalstvo a tonus symetrické, reflexy L2-S2 sú symetricky výbavné, CT mozgu
bez prítomnosti CT známok kraniocervikálnej traumy a bez zreteľných ložiskových zmien, s vonkajšou
atrofiou mozgu a mozočka, so záverom komocio cerebri, arteriálna hypertenzia doposiaľ neliečená a
stav po kolapse.

17. Zo správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica A. Leňa Humenné v dobe od
18.09. do 23.09.2015 je konštatovaný rovnaký záver ako v predchádzajúcom náleze s tým, že nález na
mozgu je bez patomorfologických zmien v oblasti pontocereberálnych uhlov a vnútorných zvukovodov,
známky miernej maxilárnej a sfenoidálnej sinusitídy a ľavostrannej mastoitídy, EMG vyšetrenie nesvedčí
pre léziu nervu ulnaris ani nervu medianus vľavo, známky lézia nervu radialis vľavo ľahkého stupňa,
bez myogénnych zmien vo vyšetrovanom svale. Podľa EMG je uvádzané, že toto vyšetrenie svedčí pre
neurogénnu tetaniu, so záverom senzitívna alterácia ľavej hornej končatiny bez zisteného organického
podkladu, neurogénna tetánia, stav po mozgovej komócii v decembri 2014.

18. Rovnako boli posúdené aj neurologické vyšetrenia od 29.06.2015 až do 10.12.2015.

19. Výrok posudku a stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je nezmenená,
teda navrhovateľka ani touto posudkovou lekárkou sociálneho poistenia nebola uznaná za invalidnú pri
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

20. Konštatovala identicky ako v prvoposudku, že navrhovateľka v decembri 2014 bola hospitalizovaná
na chirurgickom oddelení s uzavretým stavom ako otras mozgu. Bolo doplnené CT vyšetrenie mozgu
a krčnej chrbtice, kde je nález bez patológie. V septembri 2015 navrhovateľka bola hospitalizovaná
na neurologickom oddelení pre pocit tŕpnutia 3. - 5. prsta ľavej ruky. V priebehu hospitalizácie bolo
uskutočnené EMG vyšetrenie nervov horných končatín, toto bolo bez nálezu poškodenia vyšetrovaných
nervov. MRI vyšetrenie mozgu neodhalilo ložiskové, či difúzne odchýlky signálu mozgového tkaniva a
pomocnými vyšetreniami nebol zistený ani organický podklad ťažkostí. Pozitívny bol test na neurogénnu



tetániu, čo je posudkovo nevýznamné, pretože v objektívnom klinickom neurologickom náleze je
prítomná iba ľahko znížená citlivosť 3. - 5. prsta ľavej ruky bez obmedzenia hybnosti. Po celkovom
zhodnotení zdravotného stavu vzhľadom na objektívny klinický neurologický nález navrhovateľka bola
zaradená identicky ako v posudku sociálnej poisťovne pobočky s tým, že vysoký krvný tlak je dobre
kompenzovaný liečbou a je posudkovo nevýznamný.

21. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na
invalidný dôchodok upravuje v § 70 ods. 1 tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Kritéria pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje Zákon o
sociálnom poistení v § 71 ods. 1 až 10, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

25. Podľa ods. 4 - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

27. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4 až 8 Zákona o sociálnom poistení).

30. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia- ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré
je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

31. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa
posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.



32. Posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia
rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradili do kapitoly VI., oddiel A, položka 3a/. Kapitola VI. upravuje
choroby nervového systému, v oddiely A postihnutie mozgu, pri všeobecnom posudkovom hľadisku,
podľa ktorého poškodenie mozgových funkcií sa prejavuje znížením vštiepivosti a koncentrácie,
unaviteľnosťou, poruchami orientácie, stratou schopnosti adaptácie, psychickou a vegetatívnou labilitou
(napr. poruchy spánku, afektívna labilita, vazomotorické poruchy, bolesti hlavy a pod.). Porucha
osobnosti na báze porúch funkcií mozgu je charakteristická oploštením záujmov, otupením osobnosti,
degradáciou osobnosti, s poruchami nálad a ich ovládaním, obmedzením schopnosti náhľadu, kritiky a
kontaktu s okolím od ľahkých až po najťažšie zmeny osobnosti. Postihnutie mozgu môže byť spôsobené
poruchou vývoja mozgu, pôsobením vonkajšieho násilia (úrazu), choroby, toxických vplyvov, poruchami
krvného zásobenia. Rozhodujúce na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je jej rozsah
a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými
pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými), psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť
osobnosti. Položka 3 upravuje čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a
extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny),
pod písm. a/ ľahšie parézy dvoch končatín (frustné), prípadne akroparézy s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 10 - 20%, b/ stredne ťažké parézy dvoch končatín s mierou poklesu 30
- 50%, c/ ťažké parézy dvoch končatín s mierou poklesu 60 - 70%, d/ plégia dvoch končatín s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%.

33. Z lekárskych nálezov, ktoré predložila navrhovateľka, je bez akýchkoľvek pochybností, že žiadnymi
odbornými psychiatrickými ani psychologickými nálezmi nebola dokumentovaná porucha osobnosti a
rovnako nebola preukázaná ani stredná, ťažká paréza dvoch končatín, čo jednoznačne vyplýva z vyššie
citovaných lekárskych nálezov. Ak teda posudkoví lekári na základe nálezov dospeli k záveru, že
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 20%, postupovali v súlade
s kritériami upravenými v citovanom ustanovení § 71 Zákona o sociálnom poistení. Naviac ostatné
zdravotné postihnutia navrhovateľky nespĺňajú ani podmienku dlhodobosti nepriaznivého zdravotného
stavu pokiaľ ide o neurologické nálezy.

34. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, žeby u nej bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť viac ako 40%.

35. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne
potvrdil.

36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

37. Súd v predmetnej veci postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, lebo podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z.) konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.