Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Scud/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200331 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200331.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu F. R., Š. R. X., Y. I. W. R. Q. Ú. Y., Q. G. X., X. XX, právne zastúpený B&B advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 1, konateľ JUDr. Martin Breznen, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 16. marca 2016 č.:PPZ-HCP-PO2-77-003/2016 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice, so sídlom Košice, Trieda SNP 35, zo dňa 01. februára 2016 č.s.: PPZ-HCP-PO6-KP-5-001/2016 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice zo dňa 01. februára 2016 č.s.: PPZ-HCP-PO6- KP-5-001/2016 (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu), ktorým podľa § 54 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, potvrdil a odvolanie zamietol. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že účastník konania (ďalej len žalobca) si dňa 02.11.2015 na správnom orgáne podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území SR. Správny orgán v rámci dokazovania zistil, že žalobcovi bolo na základe stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len ÚHCP Bratislava) č. ÚHCP-574-1/OCP-2009 zo dňa 10.09.2009 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území SR podľa § 40 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov účinného do 31.12.2011, s platnosťou od 30.11.2009 do 30.11.2014. 3. Správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 02.11.2015 preveril osobu účastníka konania v informačných systémoch Policajného zboru pozitívnym výsledkom. Žalobca má záznam v operatívno- technickej evidencii. 4. Počas konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR bola správnemu orgánu doručená informácia, ktorá požíva ochranu podľa zákona č.215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane utajovaných skutočností), ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte na území SR ohrozí bezpečnosť štátu. 5. Správny orgán dňa 04.01.2016 vyzval splnomocnenú osobu - advokátsku kanceláriu aby sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci vyjadrila k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie a to v lehote do 10 dní od prevzatia upovedomenia v súlade s § 27 ods. 1 Správneho poriadku. V uvedenej výzve správny orgán oboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia. Advokátska kancelária si výzvu prevzala dňa 08.01.2016. Splnomocnená osoba možnosť vyjadriť sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku nevyužila a v stanovenej lehote sa nevyjadrila. 6. Správny orgán pokračoval v konaní o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, pretože so súbežne prebiehajúcim konaním o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR mu boli známe skutočnosti z vyjadrenia sa splnomocnenej osoby pred vydaním rozhodnutia vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území SR podľa § 46 ods.2 písm. c/zákona o pobyte cudzincov. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán poukázal na ustanovenia § 52 ods.1 písm. a/ a § 54 ods.2 zákona o pobyte cudzincov. 8. V závere napadnutého rozhodnutia správny orgán vyslovil názor, že žalobca svojim pobytom na území SR predstavuje podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu. Pretože bezpečnostný záujem SR je záujmom verejným, ktorý je nadradený súkromnému záujmu žalobcu je možné podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do jeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v čl. 8 ods. 1 Dohovoru. 9. Z dôvodu, že správny orgán disponoval informáciou o dôvodnom podozrení, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu s ohľadom na bezpečnostný záujem, žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu zamietol. Poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého správny orgán do odôvodnenia v rozhodnutí uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 10. Včas podaným odvolaním sa žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie domáhal zrušenia a vrátenia napadnutého rozhodnutia na nové prejednanie a rozhodnutie. 11. V odvolaní uviedol, že správny orgán nesprávne právne vec posúdil a rozhodnutie zo dňa 01.02.2016 vydal v rozpore so zákonom z dôvodu značného zásahu do súkromia žalobcu a prakticky k úplnému odňatiu práva na rodinný život, ktorý garantuje čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Advokátska kancelária v odvolaní uviedla tie isté námietky ako vo vyjadrení sa pred vydaním rozhodnutia. Poukázala, že správny orgán odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov vylúčil aplikáciu § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia a jeho odôvodnenia a tento postup je neprijateľný. Rozhodnutie správneho orgánu je preto nepreskúmateľné a prakticky odníma žalobcovi právo na účinnú, súdnu a inú právnu ochranu, pretože sa nedokáže brániť voči vydanému rozhodnutiu z dôvodu absencie informácii, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia. Nepozná riadne dôvody, pre ktoré ho kompetentné orgány podľa bezpečnostných zákonov považujú za nebezpečného pre Slovenskú republiku. Dôvodí, že došlo k závažnému zásahu do jeho základných práv a slobôd a to najmä do práva na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle Ústavy SR a Dohovoru. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/3/2008. Argumentuje, že žalobca žije na území SR nepretržite 15 rokov, má tu svoju rodinu, vedie usporiadaný život, nedopustil sa žiadnej protiprávnej činnosti, ktorá by mohla predstavovať ohrozenie bezpečnosti štátu. V závere odvolania advokátska kancelária navrhla aby žalovaný rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie. 12. Žalovaný podrobne preskúmal odvolanie, napadnuté rozhodnutie ako aj podklady pre vydanie tohto rozhodnutia tvoriace spisový materiál. Stotožnil sa s postupom správneho orgánu v konaní, ktoré je v súlade so Správnym poriadkom. Argumentoval, že podkladom pre neudelenie pobytu bola informácia SIS č. 65/152-T-168-9/2015-S (podľa obsahu administratívneho spisu správne má byť č. 65/152- T-208-1/2015-S) ktorá spadá pod režim utajovanej písomnosti, s ktorou sa oboznámila oprávnená osoba. Z uvedenej informácie vyplynulo, že žalobca pri svojom pobyte predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ďalej citoval ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o ochrane utajovaných skutočností, § 2 ods. 7 zákona o SIS, § 54 ods. 2 písm. b/, § 2 ods. 1 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov. Poukázal, že správny orgán sa zaoberal aj čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru, poukázal aj na nález Ústavného súdu II. ÚS 480/2014-62 a vysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. 13. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Poukázal, že rozhodnutiami bol spôsobený neoprávnený zásah do jeho základných ľudských práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, aj čl. 8 bod 2 Dohovoru. Rozhodnutia správnych orgánov zotrvávajú na argumentácii, že sa informácia č. 65/152-T-168-9/2015 považuje za pravdivú, zároveň ide o utajovanú informáciu, čo odôvodnil záver žalovaného a preto jeho žiadosť o udelenie trvalého pobytu bola zamietnutá. Nesúhlasil s argumentáciou správnych orgánov, že ochrana právneho poriadku Slovenskej republiky je záujmom verejným a v tomto konkrétnom prípade je nadriadený súkromnému záujmu žalobcu, keďže dôvodom zamietnutia žiadosti je práve utajovaná informácia SIS, kde predpoklad pravdivosti utajovanej informácie je dôvodom na nadradenosť verejného záujmu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2008 z ktorého vyplýva, že v administratívnom konaní musí byť nad všetky pochybnosti preukázané, že:... „ z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti, pričom v tejto súvislosti musí zvážiť aj hľadisko súkromné tak, aby bolo možné jednoznačne posúdiť či odopretím udelenia povolania k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté jeho právo na súkromný a rodinný život na území SR“. Poukázal, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú dostatočné zdôvodnenie, z ktorého by jednoznačne bolo možné usúdiť, či odopretím udelenia povolenia k pobytu na území SR nebolo neprimerané, obmedzené resp. odňaté jeho právo na súkromný a rodinný život na území SR a teda sú nepreskúmateľné. Zároveň z toho dôvodu dochádza k obmedzeniu jeho práva na účinnú súdnu a inú právnu ochranu vzhľadom na to, že sa nemá ako brániť voči vydaným rozhodnutiam, keďže nevie aké skutočnosti tvorili podklad rozhodnutí, nemôže sa k nim vyjadriť, ani poskytnúť dôkazy, ktoré by takéto skutočnosti vyvracali a nemá možnosť účinne brániť svoje práva v rámci správneho konania a konania pred súdom. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 16. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa SSP. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. 24. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice (prvostupňový správny orgán) žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zamietol v zmysle § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, s poukazom na § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov. 25. Podľa § 52 ods.1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods.2 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území SR zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. 26. Podľa § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 27. Podľa § 2 ods. 1 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu, konanie osoby ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 28. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 29. Podľa § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b/ ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. 30. Správny orgán mal za preukázané, že trvalý pobyt žalobcu trvá nepretržite od 30.11.2009, kedy mu bol udelený trvalý pobyt, čím bola splnená podmienka uvedená v § 52 ods.1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov- oprávnenosť a nepretržitosť zdržiavania sa na území SR po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. 31. Počas konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR bola správnemu orgánu doručená informácia, ktorá požíva ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Predmetná informácia č. 65/152-T-208-1/2015-S je sama o sebe postačujúcim dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom a odôvodnením v zmysle § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa jedná o utajovanú skutočnosť, ktorá podlieha ochrane podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, nemôže sa táto písomnosť nachádzať v spisovom materiáli cudzinca a môže byť sprístupnená iba v zmysle § 26 vyhlášky č. 453/2007 Z.z. Národného bezpečnostného úradu a administratívnej bezpečnosti. 32. Ustanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva s ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované ustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku lex specialis. Správny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutie žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. K tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 33. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že v rámci konania na prvostupňovom správnom orgáne ako aj v odvolacom konaní boli preverované informácie k osobe žalobcu týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný po tomto preverovaní disponovali informáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Tajné“, pri ktorom neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správnych orgánov podľa § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú utajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolenej osobe. Správne orgány preskúmaním predmetných informácií zistili, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov. 34. Námietky žalobcu, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v jeho veci a že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správne orgány pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutia, ktoré sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ak ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, neukrátili žalobcu na žiadnom z jeho práv a žalobca nemôže úspešne namietať nezákonnosť rozhodovania žalovaného. 35. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, ktorá bola podstatná pre vydanie meritórneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu, správny súd argumentuje, že zákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových režimov, a to zvlášť pri dlhodobejších formách. Štát uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Oblasť bezpečnosti štátu sa blíži k otázkam politickým, kde je súdna diskrécia obmedzená. Právna úprava sa môže aj podľa názoru ústavného súdu vyjadreného v náleze II. ÚS 480/2014-62 javiť nelogická, pretože ten, ktorý teraz mal legálny pobyt sa snaží ho umocniť, stabilizovať trvalým pobytom a pritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Ide však skôr o paradox, ktorý ale nesie v sebe racionalitu, pretože pri tolerovaných pobytoch sa bezpečnostné otázky neskúmajú obligatórne ako pri trvalom pobyte. Ten je už veľmi stabilným režimom a ak sa bezpečnostné dôvody zistia, tak nie je nelogickým následkom úplná nelegálnosť pobytu, než návrat k predchádzajúcej provizórnej forme. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že neumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa žalobca mohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS. 36. V danej veci sa správny súd oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosťou v režime utajenia so stupňom „Tajné“ za zachovania podmienok citovaného zákona o utajovaných skutočnostiach a dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Taktiež dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a po oboznámení sa s konkrétnymi dôvodmi dospel k názoru, že podklady správnych orgánov (správa SIS), na základe ktorých učinili svoj záver o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, sú udržateľné. 37. V zmysle nálezu Ústavného súdu spisová značka III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na usídlenie sa na území toho- ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. 38. Správne orgány mali za preukázané, že žalobca je od roku 2012 rozvedený, má W. deti, z toho jedno J., ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a tie boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd v rozsudku o rozvode neupravil styk otca s maloletými deťmi s ohľadom na vôľu strán. 39. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP. ako nedôvodnú zamietol. 40. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánom štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod v § 168 SSP. 41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 SSP. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno mať len do uplynutia lehoty na podaní kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).