KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov25. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/30/2016 z 25. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 25. mája 2016, sp. zn. 1Sd/30/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200337.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200337
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200337.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa O.. M. G.,
bytom v A., R. XXXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o starobný dôchodok dňa 26. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. januára 2015 č. 480 306 2120 0 podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a
odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 30. januára 2015 č. 480 306 2120 0 podľa § 21 a § 175 zákona č,
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona
č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o
priznanie starobného dôchodku od 27. decembra 2010.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 3Sd/74/2014-49
zo 7. októbra 2014, ktorým boli zrušené jej rozhodnutia z 13. mája 2014 č. 480 306 2120 0-I a č. 480 306
2120 0-II z 20. augusta 2014 a vrátení veci na ďalšie konanie. Opätovne posúdila žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok a prepočítala dôchodok od 1. januára 2014 v súlade s § 209 ods 4 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Zistila, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27. decembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku
od 27. decembra 2010 v súlade s ustanovením § 114 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Poukázala na potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vojenský úrad“) č.
VÚSZ-93089-PO/2013-OVZ z 19. decembra 2013, podľa ktorého bol navrhovateľovi od 31. marca 1998
priznaný výsluhový príspevok podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

Citovala ustanovenie § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, podľa
ktorého sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa
ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok.



Uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu č. 93 089-PO z 21. marca 2014 na nárok na výsluhový
príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby od
1. januára 1965 do 30. marca 1998 v I. kategórií funkcií, t. j. 33 rokov a 90 dní.

Navrhovateľ po priznaní výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok vo
všeobecnom systéme poistenia získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a to od 31. marca 1998
do 31. decembra 1999.

Citovala ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenie § 175 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 14
ods. 4 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení a konštatovala, že navrhovateľ získal 33 rokov
služby v I. pracovnej kategórii, preto dôchodkový vek podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a s použitím,
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t. j. 6. marca
2003. Pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003, v súlade s ustanovením § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 721/2004 Z.z. o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté podľa právnych predpisov účinných
do 31. decembra 2003.

Navrhovateľovi na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
bolo zhodnotených 36 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je však
rozhodných 33 rokov, nakoľko na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa podľa § 22 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení neprihliada.

Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje
porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol
vypočítaný za roky 1993, 1994, 1995, 1996 a 1997 a upravený podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb.
na 143,80 EUR. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera jeho starobného
dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje
za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 13
rokov o 26 %).

Suma jeho starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok je 86 % priemerného mesačného
zárobku, t. j. 123,66800 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002
Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 180,79182 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č.
222/2003 Z.z. o 18,26758 EUR mesačne na 322,72740 EUR mesačne. Pretože je poberateľom dávky z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania
služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov mu do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie
základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,
suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým
je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok za celé roky.

Suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, sa určí ako časť
sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená
na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, k úhrnu
zamestnania, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku.

322,72740 EUR mesačne x 33 rokov výkonu služby = 322,72740 EUR mesačne
33 rokov úhrnom

Suma starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé
roky je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne a koeficientu 1,00000000



určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok 33 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby
ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 33 rokov. Suma starobného dôchodku 0,00 EUR
je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby)
322,72740 EUR mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba.
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
322,72740 EUR. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov rozlišuje
medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí pre nárok na dôchodkovú dávku a medzi dobou poistenia, ktorá
sa hodnotí na určenie sumy dôchodku. Na nárok na starobný dôchodok sa hodnotí celá získaná doba,
teda aj doba pred 18 rokom veku a to pre prípad, ak by poistenec po 18 roku veku nezískal potrebných
25 rokov doby poistenia, prihliadne sa v takom prípade aj na dobu poistenia, ktorú získal pred 18 rokom
veku. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však hodnotí len doba poistenia získaná po 18 roku
veku ako je to vyslovene uvádzané v § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Pre nárok na starobný dôchodok mu bola zhodnotená celá doba poistenia získaná vo všeobecnom
systéme poistenia teda aj doba od 31. marca 1998 do 8. mája 1999, kedy bol vedený v evidencii
nezamestnaných občanov a doba poistenia od 9. mája 1999 do 31. decembra 1999, ako aj doba
poistenia v osobitnom systéme poistenia spolu 36 rokov. Na určenie sumy starobného dôchodku je
možné podľa § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zhodnotiť len dobu poistenia
PO 18 roku veku, t. i. 33 rokov. Podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky suma starobného dôchodku poistencov, ktorí okrem doby poistenia vo všeobecnom systéme
poistenia získali aj dobu poistenia v osobitnom systéme je potrené určiť tak, že Sociálna poisťovňa
najskôr vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku na určenie ktorej zaráta celú dobu poistenia
získanú vo všeobecnom systéme poistenia ako aj v osobitnom systéme poistenia vrátané vymeriavacích
základov a následné túto sumu môže krátiť o sumu, ktorá zodpovedá sume dôchodku za dobu služby,
ktorá bola týmto poistencom, podľa potvrdenia príslušného úradu sociálneho zabezpečenia zhodnotená
pre určenie sumy výsluhového dôchodku resp. výsluhového príspevku. V prípade, ak bol poistencovi
priznaný výsluhový príspevok, suma starobného dôchodku sa môže znížiť najviac o sumu výsluhového
príspevku vyplácaného ku dňu priznania starobného dôchodku. Podľa potvrdenia Vojenského úradu č
93 089-PO z 21. marca 2014 mu bola a určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok zhodnotená doba služby v rozsahu 33 rokov.

Nakoľko je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky
a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená aj doba služby vrátane vymeriavacích
základov, ktorá mu už bola zhodnotená na sumu vyplácaného výsluhového príspevku, ktorý sa považuje
za výsluhový dôchodok, suma starobného dôchodku určená podľa všeobecných právnych predpisov
o sociálnom zabezpečení, po započítaní všetkých dôb zabezpečenia vrátane doby služby, ktoré je
možné podľa všeobecného systému zhodnotiť pre určenie sumy starobného dôchodku, t.j. za 33
rokov a príjmov dosiahnutých počas týchto dôb (322,72740 EUR), sa krátila podľa článku 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku,
ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky, t. j. 33 rokov (322,72740 EUR).
Pretože suma starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia určená v súlade s článkom
33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 sa rovná 0,00 EUR
(322,72740-322,72740=0), preto výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok od
dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov sám plní funkciu starobného dôchodku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že odporkyňa ignorovala
názor Krajského súdu v Prešove, vyslovený v jeho rozsudku č. 3Sd/74/2014 zo dňa 07.10.2014.

Namietal, že ak sa v osobnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú aj náhradné doby zamestnania
a doba, kedy bol navrhovateľ zamestnancom s.r.o, potom bolo povinnosťou odporkyne sa s touto
otázkou na základe úvahy dostatočne a presvedčivo vyrovnať a vyargumentovať, prečo pri výpočte
výšky starobného dôchodku uvádza iba dobu poistenia 33 rokov.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4 So 238/2004 zo 16.11.2005, podľa ktorého
rozhodnutie správneho orgánu o dávke dôchodkového poistenia (zabezpečenia) musí obsahovať aj



dôvody, pre ktoré neboli pre výšku dôchodku hodnotené niektoré doby zamestnania alebo náhradné
doby...

Poukázal na to, že z osobného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že doba zamestnania po
18 roku veku je tvorená zo 641 dní doby poistenia vo všeobecnom systéme (1 rok a 276 dní) a
zbytok je doba poistenia v osobitnom systéme po 18 roku veku v trvaní 32 rokov a 26 dní. Spolu teda
doba poistenia je 33 rokov, 302 dní, t.j. 33 celých rokov. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí uvádza, že
suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky sa určí ako časť
starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok za celé roky, k úhrnu
zamestnania vrátane doby služby, ktorá je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku 33 rokov
výkonu služby

33 rokov výkonu služby
-------------------------------------------------------------------------------
322,72740 Euro mesačne x 33 rokov úhrnu = 322,72740...

Ak by teda podľa vyššie uvedeného odporkyňa postupovala v mojom prípade, tak by v úhrne
zamestnania vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie starobného dôchodku musela uviesť
1 rok civilného zamestnania + 33 rokov poistenia v osobitnom systéme. Na miesto toho odporkyňa v
čitateli zlomku používa dobu 32 rokov služby (lebo 1 rok je civilná doba poistenia).

Vytýkal odporkyni, že nepostupovala pri výpočte jeho starobného dôchodku správne aj z nasledujúceho
dôvodu:

Sociálna poisťovňa krátila vypočítanú výšku teoretického starobného dôchodku za dobu služby 33 rokov
zhodnotenej na určenie sumy môjho výsluhového príspevku.

Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 4.5.1998 mi bol priznaný od
31.3.1998 výsluhový príspevok vo výške 6.220,- Sk podľa §33 zákona č.76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomerov vojakov.
Podľa ustanovenia § 33 ods. l písm. c) náleží
- za 20 rokov služby 30 % základu
- za ďalších 13 rokov služby 13 % základu
Celkom teda mi náležalo 43% základu, ktorý činil 18.688,- Sk, pričom reálne mi bola priznané max.
výška t.j. 6.220,- Sk. Je evidentné, že pre uvedenú výšku 6.220,- Sk postačovala doba 20 rokov služby.
Výška 6.220,- Sk by sa nezmenila ani v prípade ďalšej služby napr. 21, 22,.......30, 31, 32, 33 rokov.

Z toho vyplýva, že na sumu jeho výsluhového príspevku sa zhodnotilo 20 rokov služby na dosiahnutie
výšky 6.220 Sk a ďalšie odslúžené roky (13 rokov) nemali vplyv na výšku priznaného výsluhového
príspevku podľa rozhodnutia č. 59/2011 (NS SR č. 4 So 11/2009) obdobie výkonu služby policajta, ktoré
pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo
nemalo vplyv na jeho výšku. však treba hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo
inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Navrhovateľ predložil doplňujúce vyjadrenie zo dňa 17.05.2015, v ktorom uviedol, že odporkyňa
postupuje diskriminačné v porovnaní s ostatnými žiadateľmi a poberateľmi výsluhového príspevku, ktorí
nezískali žiadnu dobu poistenia po priznaní výsluhového príspevku. Nepriznáva starobné dôchodky, ak
nie je žiadna doba poistenia po priznaní výsluhového príspevku. V jeho prípade však doba poistenia
zo všeobecného systému po priznaní výsluhového príspevku je 1 rok a 276 dní (táto doba po 18 roku
veku nebola zhodnotená v osobitnom systéme) a odporkyňa ju odmieta zhodnotiť pre výšku starobného
dôchodku zo všeobecného systému použitím nesprávneho spôsobu krátenia.



Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia Bratislava zo dňa 28.02.2014 navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu (výsluhový
príspevok), ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bol od 27.12.2010 vyplácaný v sume 733,66 EUR
mesačne. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru
od 01.01.1965 do 30.03.1998 a to od 01.01.1965 do 31.12.1966 základná služba vo vojenskej škole,
od 01.01.1967 do 31.07.1969 ďalšia služba vo vojenskej škole, od 01.08.1969 do 30.03.1998 vojak z
povolania, všetky doby v I. kategórii funkcií, čo je 33 rokov a 3 mesiace a táto doba mu bola započítaná
pre účely výsluhového príspevku, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia zo dňa 04.05.1998 č. 65407009308909/2-VUSZ/DO 2.

Z potvrdenia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Prešov zo dňa 08.12.1998 č.j.: 5565/98/
JU vyplýva, že navrhovateľ bol v dobe od 31.03.1998 do 30.11.1998 vedený v evidencii úradu práce
ako evidovaný nezamestnaný o zamestnanie a poučením, že vyššie uvedená doba evidencie sa
započítava pre účely dôchodkového zabezpečenia ako náhradná doba podľa ustanovenia § 9 ods. 1
písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 6 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb.,
ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení. Z tohto potvrdenia súčasne vyplýva, že počas
evidencie bola navrhovateľovi vyplatená podpora v nezamestnanosti v celkovej sume 43.380,-- Sk a z
ďalšieho potvrdenia Národného úradu práce, Okresného úradu Prešov zo dňa 11.05.1999 č.j.: 5565/98/
ZA vyplýva, že navrhovateľ bol v dobe od 31.03.1998 do 08.05.1999 vedený v evidencii úradu práce
ako evidovaný nezamestnaný. Vyššie uvedená doba evidencie sa započítava pre účely dôchodkového
zabezpečenia ako náhradná doba podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d)... . Počas evidencie bola
navrhovateľovi vyplatená podpora v nezamestnanosti v celkovej sume 64.980,-- Sk.

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia Startrans, s.r.o., vyplýva, že za rok 1999 má
navrhovateľ započítaných 237 dní s hrubým zárobkom (vymeriavacím základom) 53.355,-- Sk.

Z judikátov Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že o primeranom hmotnom zabezpečení
možno hovoriť iba v tom prípade, ak zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poistenie bolo získané v osobitom systéme sociálneho zabezpečenia ako vo všeobecnom, a teda
pri posudzovaní nároku poberateľa výsluhového príspevku, ktorý sa iba považuje za výsluhový
dôchodok, je treba zohľadniť všetky doby poistenia, teda doby služby z osobitného systému a doby
poistenia zo všeobecného systému a je nevyhnutné realizovať výpočet dôchodkovej dávky vo výške
zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to tak, ako upravuje čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 416/1991 Zb.. Ak teda odporkyňa v
napadnutých rozhodnutiach opakovane realizovala výpočet starobného dôchodku z doby poistenia iba
33 rokov, je potom námietka navrhovateľa vo vzťahu k nezapočítaniu doby evidencie nezamestnaného
poberajúceho dávku v nezamestnanosti a dobu zamestnania v uvedenej spoločnosti s ručením
obmedzeným dôvodná a rozhodnutia súd považuje za zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa
ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 3Sd/74/2014 zo dňa 7. októbra 2014
bolo uložené odporkyni, aby sa vyporiadala s otázkou, prečo uvádza dobu poistenia iba 33 rokov, aj
keď z osobného listu dôchodkového poistenia vyplývajú aj náhradné doby ako doby zamestnania a
doba, kedy bol navrhovateľ zamestnancom spoločnosti s ručením obmedzeným, odporkyňa sa s týmto
nevyporiadala.

Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie odporkyne naďalej nejasným, neurčitým a nepreskúmateľným pre
nedostatok dôvodov, preto ho súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 a
250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.



V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vysporiadať sa s vyššie uvedeným a vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. Pri ďalšom rozhodovaní bude povinnosťou odporkyne
zaoberať sa aj odvolacími námietkami navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech si náhradu trov konania nepriznal a
odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje