Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sp/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200360 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200360.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Nám. gen. Štefánika 531, 064 01 Stará Ľubovňa, za účasti: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, XXX XX H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 10. marca 2016 číslo vkladu: V XXX/XXXX takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa č.: V XXX/XXXX zo dňa 10.03.2016. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, XXX XX H., ako záložcu zastúpeného združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol. Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 01.02.2016 sa týkala záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. O. a LV č. XXX a XXX k.ú. H.. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 15.02.2016 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Odporca preskúmal v súlade s ustanovením § 31 Katastrálneho zákona zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať na povolenie vkladu. Odporca ďalej citoval ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona. Poukázal na Dohodu o splnomocnení, ktorá je spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde je už v predtlači meno splnomocnenca, z čoho možno usúdiť, že splnomocnenca vyberá veriteľ. Ďalej citoval ustanovenie § 22 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 16.03.2016, doručený Okresnému úradu Stará Ľubovňa 11.04.2016. V odvolaní poukázal na to, že dňa 01.02.2016 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX RAČ. medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., zastúpenou združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení zo dňa 04.09.2014 č. XXX XXX XXX uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve. Dňa 15.02.2016 bol Okresnému úradu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp. zn. H. o povolení vkladu záložného práva a dňa 10.03.2016 Okresný úrad vydal rozhodnutie pod č. vkladu V XXX/XXXX o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej citoval príslušné ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenia § 32 ods.1,2 a § 46 Správneho poriadku a ďalej na ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ sa domnieva , že predmetné rozhodnutie Okresného úradu vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov" čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. AK správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní, pričom zdôraznil, že neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Podľa navrhovateľa Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 11.05.2016 spolu so spisovým materiálom a navrhol, aby súd v danej veci rozhodol s poukazom na dôvody rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.07.2016, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 27.06.2016 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne listom zo dňa 25.07.2016 a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu a vo veci rozhodol. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 01.02.2016, doručený okresnému úradu 15.02.2016 pod č. V-XXX/XXXX podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 01.02.2016 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ z 01.02.2016 uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom H. I., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava. Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX zo dňa 04.09.2014, ktorou splnomocniteľ H. I. splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO: 421 81 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto Dohode vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva s dodatkom uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. O. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a k.ú. H. na LV č. XXX a XXX. Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .) Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že okresný úrad bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník H., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... . Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú bližšie špecifikované .... „. Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý, ale aj nezrozumiteľný. Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporcu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých. Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače. Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že okresný úrad v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu okresný úrad aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom, ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti. S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený, resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd, ani okresný úrad podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka H. nar. XX.XX.XXXX resp. zo samotnej dohody už vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ. Okresný úrad na úseku katastra bol v čase rozhodovania orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. 76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré okresný úrad ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený skúmať. S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu vydané dňa 10.03.2016 pod č.k. V-XXX/XXXX ako vecne správne a zákonné potvrdil. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. 1 Sžo 54/2012, 10 Sžo 51/2012, podľa ktorých vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 76/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.