KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov23. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sp/9/2016 z 23. 11. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 23. novembra 2016, sp. zn. 1Sp/9/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200409.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200409
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200409.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, proti odporcovi Okresnému
úradu Snina, katastrálny odbor, Partizánska 1057, Snina za účasti O. B., bytom S. XXXX/XXX, Z., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 10/2016-1/Ho zo dňa 05. februára 2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Snina, katastrálny odbor, Partizánska 1057, 069 01 Snina
zo dňa 05. februára 2016 č. V 10/2016-1/Ho.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci odporca ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov rozhodol o návrhu na vklad práva podanom dňa 7.1.2016, ktorého prílohou
je Zmluva o zriadení záložného práva č. 315/2015-RAČ zo dňa 24.11.2015 uzavretá medzi účastníkmi
POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a Milanom Grundzom ako záložcom zastúpeným DSS
Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci) tak, že podľa ustanovenia § 31
ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad práva zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu doručeného mu dňa 7.1.2016 na vklad záložného
práva týkajúceho sa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 6429 v k. ú. Snina preskúmal Zmluvu
vo vzájomnej súvislosti s jej prílohami a zistil, že jej účastník - záložca bol pri jej spísaní zastúpený
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe Dohody o splnomocnení
zo dňa 24.7.2013. Pri skúmaní tejto dohody zistil, že ide o predtlačené tlačivo splnomocnenca pripravené
pre splnomocniteľa, ktorý vstupuje do vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., čo poukazuje na
pripravené konanie zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. To podporuje aj skutočnosť, že rozsahu
splnomocnencovho zastúpenia je vytlačený drobným písmom sťažujúcim čítanie a pochopenie obsahu.
Ďalej odporca zistil, že údaje o splnomocniteľovi, číslo úverovej zmluvy sú vypísané inou osobou ako
údaje o nehnuteľnostiach. Ďalej z príloh vyplynulo, že dlžník podpísal zmluvu o úvere dňa 24.7.2013 v
Snine a v ten istý deň aj dohodu o splnomocnení v Snine, avšak splnomocnenec v tento deň v Bratislave.
Vedomosť o tejto praktike má odporca z vlastnej činnosti týkajúcej sa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Ďalej citoval § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že splnomocnenie osoby, ktorú
vyberie dlžníkovi veriteľ je v rozpore so zákonom, pretože splnomocniteľ si osobu splnomocnenca
nevybral slobodne a ani slobodne neurčil, v akom rozsahu ho bude zastupovať. Z dôvodu rozporu s
§ 22 ods. 2 OZ je dohoda o splnomocnení neplatná. Na základe toho je neplatný aj následný právny



úkon Zmluva o zriadení záložného práva, pretože nebola na strane záložcu uzatvorená oprávnenou
osobou. Odporca podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad práva pre nesplnenie
podmienok.

Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ a žiadal, aby odporca
na základe jeho odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako sú špecifikované v zmluve zo dňa 24.11.2015 č.
315/2015-RAČ, a ak odporca odvolaniu nevyhovie, žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil
vec odporcovi späť na správne konanie.

V návrhu najskôr citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31, § 32, § 37 Občianskeho zákonníka,
§ 32 a 46 Správneho poriadku. Vyjadril názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

Navrhovateľ zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, podľa ktorého on sám vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať. Ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia
skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a podľa § 46 Zákona o správnom konaní,
rozhodnutie správneho orgánu musí okrem uvedeného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a
úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia
vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované
ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Navrhovateľ uviedol, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho správa katastra si
nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva
do katastra nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode
uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ, pričom podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia
nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu ale rozpor musí
reálne existovať.

Navrhovateľ akcentoval, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení rovnako vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a
to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom



naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné.
Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych
úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc
zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej
záložnej zmluvy. Navrhovateľ zdôraznil, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, ktorým bolo
argumentované v rozhodnutí, neobstojí, pretože uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca
v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Ak správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,
že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý
absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac pochybnosť o objektivite zastupovania zo
strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dostatočná, pretože
medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný
preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého
konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať
záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je
zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho práva. Odporca v
správnom konaní nezistil spoľahlivo stav veci a jeho rozhodnutie je nezákonné.

Odporca v stanovisku navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Milan Grundza sa k odvolaniu nevyjadril.

Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016.

Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa prechodných ustanovení tohto zákona § 491 ods. 1 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Ale podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) podľa
ustanovení tejto (tretej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a podľa odseku 2) návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od
doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy,
ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie.

Navrhovateľka v tejto veci podala návrh odporkyni ešte dňa 28.04.2016, preto sa toto konanie začaté
podľa skoršieho predpisu má dokončiť podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.



Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa a odporcu a Milana Grundzu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

Zo spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 7.1.2016 návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva č. 315/2015-RAČ do katastra nehnuteľností. Pripojená bola táto zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá dňa 24.11.2015 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom
Milanom Grundzom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci). Podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného
práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy o úvere č.
808900703 zo dňa 24.7.2013.

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná v deň uzavretia zmluvy o úvere
t.j. dňa 24.7.2013 v Snine splnomocniteľom a v ten istý deň v Bratislave splnomocnencom. V dohode je
o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných
v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 808900703, po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je
uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a
identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou.

Odporca odôvodnil rozhodnutie v podstate tým, že dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom v zastúpení Združením odporuje § 22 ods.2 Občianskeho
zákonníka, a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby,
ktorá ho bude zastupovať.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
§ 28 ods. 1 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v §1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V predmetnej veci je nesporné, že ide o vkladové konanie, pretože ide o zriadenie záložného práva
podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona - právne účinky
vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Katastrálny zákon v § 30 ods. 1 upravuje, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, podľa ods. 2
tohto ustanovenia - konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona - prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva...,
d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods. 1 upravuje, že správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že odporca mal právo a povinnosť preskúmať aj dohodu o
plnomocenstve v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník v § 22 ods. 1 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a podľa ods. 2 tohto ustanovenia



zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí dať uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom
právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa, štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe,
ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa
tento právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí
plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca
nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady,
kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o
vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného
tlačiva, čo pôsobí značne paradoxne, a to o to viacej, že právnym následkom má byť zaťaženie vlastného
nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov.
To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody
spochybňuje aj slobodné konanie dlžníka - splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v
mene dlžníka, bola obmedzená.

Zákonným predpokladom platného splnomocnenia osoby zástupcu je slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle taký spôsob
uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky predkladá
na podpis vyššie uvedená Dohoda. Vzhľadom na to, že Dohoda je v deň uzavretia zmluvy o úvere
podpísaná splnomocniteľom na jednom mieste a splnomocnencom na úplne inom mieste, je zrejmé,
že o zastúpení združením so splnomocniteľom nikto nejednal, o zastúpení nevedel, teda žiadneho
zástupcu si sám nezvolil. Nedostatok tejto náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je teda zrejmý.

Navyše z toho vyplynulo nepochybne aj to, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral
záložný veriteľ, čo je v rozpore aj s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov
medzi veriteľom a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou
vybranou veriteľom je evidentný.

Z uvedených dôvodov je dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť rozhodnutia odporcu, pretože postupom podľa § 31 ods. 1
katastrálneho zákona správne zistil zákonné prekážky pre povolenie vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností spočívajúce v neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej zástupcom záložcu na základe
neplatnej dohody o splnomocnení.

Podľa názoru súdu vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,
rozhodnutie odporcu je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3
Zákona o správnom konaní, preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správne
potvrdil.

Účastníkom nepriznal náhradu trov konania podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a Milan Grundza
nemajú nárok na náhradu trov konania zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.