Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sp/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200467 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200467.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Sabinov, katastrálny odbor, 17. novembra 2, za účasti F. Q., bytom X., F. XXX/XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 19. apríla 2016 Č. k.: V-XXX/XXXX/JU takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. apríla 2016 Č. k.: V-XXX/XXXX/JU podľa § 250j ods. 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 02.03.2016, zaevidovanom pod č.k.: V-XXX/XXXX/JU, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 10.02.2016 uzavreli záložnú zmluvu záložca F. Q., trvale bytom F. XXX/XX, X. zastúpený splnomocnencom a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako záložný veriteľ. Súčasťou návrhu na vklad bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava,) zapísané v Registri občianskych združení MV SR, reg. číslo 36011, v zastúpení Peter Mamojka, predseda združenia. Splnomocniteľ - záložca F. Q. udeľuje občianskemu združeniu DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje v tejto dohode, že vraj sám sa rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Združenie DSS Nestor, o.z., tak za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Dňa 02.03.2016 bol na Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.02.2016, uzavretej podľa ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a združením DSS Nestor, o.z., Stred 449, Zázrivá ako zástupcom F. Q. na základe splnomocnenia ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území E. a to pozemok registra CKN parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, pozemok I. par. Č. 62/2 - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele CKN parc. č. XX, zapísané na LV č. XXX v celosti v podiele 1/1 na mene záložcu F. Q., bytom F. XXX/XX, X.. Ďalej odporca citoval § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) a § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorých konštatoval, že plnomocenstvo udelené združeniu DSS Nestror o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, ktorým záložca F. Q. splnomocnil združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, je absolútne neplatné. Z vyššie uvedeného je podľa odporcu možné predpokladať, že združenie DSS Nestor o.z. bolo vopred určené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Toto plnomocenstvo je neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ). To, že splnomocnenca vyberal na štandardom zmluvnom formulári veriteľ - je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Z obsahu spisu je však zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere. Dohoda o splnomocnení bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V opravnom prostriedku citoval § 22 ods. 1,2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a uviedol, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere preto udelil DSS Nestor o.z. (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právnych význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán videl neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu: rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydání, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o správnych úkonoch a dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné práv vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocesntvo je samostatným právnych úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základne náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možnosť konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určené a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlho zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. realizácii záložné práva predajom nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnil a súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj odporca. Súhlasil aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti. V predkladacej správe navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho priadku (ďalej len S.s.p. ), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016 a podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníka F. Q. s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný, lebo zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V danom prípade odporca v rozhodnutí argumentoval tým, že ..... „dňa 10.02.2016 uzavrel záložca F. Q., zastúpený splnomocnencom DSS Nestor (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) záložnú zmluvu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako záložným veriteľom ....“, že súčasťou návrhu na vklad záložnej zmluvy bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) zastupovaním. Aj dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva (pod č.k. V-294/2016/JU) bol právny záver odporcu, že plnomocenstvo udelené združeniu DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) je absolútne neplatné. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že aj keď v Návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností zo dňa 10.02.2016 je uvedené, že navrhovateľ navrhuje Okresnému úradu Sabinov, katastrálny odbor, aby rozhodol o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ a v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ má za záložcu F. Q. oprávnenie vystupovať DSS Nestor o.z. Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), zapísané v Registri občianskych združení MV SR, reg. č. 360011, IČO: 42180139, v zastúpení Petrom Mamojkom, na základe Dohody o splnomocnení, uvedené z Dohody o splnomocnení nevyplýva. Naopak súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná dňa 10.04.2015 a 10.06.2015, ktorou splnomocniteľ F. Q. splnomocňuje Asistent o.z., so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava, IČO: 42416337, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Žiadna iná Dohoda o splnomocnení sa v administratívnom spise nenachádza a ak odporca argumentoval Dohodou o splnomocnení medzi F. Q. a DSS Nestor o.z. (pred tým ProHelp o.z.), uvedené nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, pričom nič na veci nemení, že o. z. Asistent aj o.z. DSS Nestor sú zastúpené rovnakým predsedom Petrom Mamojka. Je potrebné zdôrazniť, že z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutia nevyplýva, aby sa odporca kvalifikovaným spôsobom zaoberal a zisťoval, aký vzťah je medzi Asistent o.z. a DSS Nestor o.z., reps. či DSS Nestor ja naozaj nástupcom ProHelp občianskoprávne združenie. Podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250q ods.2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorý preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 205j ods. 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe listín pripojených k Návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva (t.j. listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise) a rozhodnutie náležite odôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení ustanovením § 250l a § 151 ods. 1,2 O.s.p. V danom prípade aj keď krajský súd podľa zásady úspešnosti ( § 250k ods. 1 O.s.p. ) pri vyhlásení rozsudku prisúdil úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, tento aj napriek výzve súdu zo dňa 25.08.2016, navrhovateľovi doručenej dňa 31.08.2016, trovy konania nevyčíslil a nešpecifikoval a zo spisu trovy konania nevyplývajú. Preto podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, krajský súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.