Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200602 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200602.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky G. Q., bytom W. XX, B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2016. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2016 odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) od 12.07.2016 odňala navrhovateľke invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 263 ods. 1, prvá veta zákona podľa ktorého invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú po 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31.12.2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.12.2003 ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvodila, že nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vznikol navrhovateľke 12.07.2016 z dôvodu, že podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Invalidný dôchodok jej odníma odporkyňa v súlade s § 112 ods. 6 zákona odo dňa nasledujúceho po dni ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2016 odporkyňa rozhodla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona od 12.07.2016 v sume 121,30 EUR mesačne jej súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona zaniká od 12.07.2016 nárok na čiastočný invalidný dôchodok v sume 102,80 EUR mesačne. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 263 ods. 1, prvá veta zákona a dôvodila, že vzhľadom na to, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej pobočkou Sociálnej poisťovne Prešov bol jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.03.2016 z ktorého vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. za čiastočne invalidnú. Ďalej uviedla, že počet rokov doby zamestnania potrebný na nárok na čiastočný invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. V posledných 10 rokoch pred vznikom čiastočnej invalidity, t.j. pred 01.03.2016 v období od 01.03.2006 do 29.02.2016 získala navrhovateľka 3 653 dní doby zamestnania a z uvedeného vyplýva, že splnila podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku čiastočnej invalidity nesplnila podmienku nároku na starobný dôchodok, čím splnila všetky podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Suma čiastočného invalidného dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009, ktorý je v sume 239,88 EUR. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. ak priemerný mesačný zárobok určený z rozhodného obdobia prevyšuje sumu 82,99 EUR započíta sa suma 82,99 EUR v plnej sume zo sumy nad 82,99 EUR do 199,17 EUR 1/3 a zo sumy nad 199,17 EUR do 331,94 EUR 1/10; na sumu nad 331,94 EUR sa neprihliada. V súlade s uvedeným sa priemerný mesačný zárobok upravuje na sumu 125,79 EUR. Dôvodila, že podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z. sa navrhovateľke na účely určenia sumy čiastočného invalidného dôchodku pripočítala doba od vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Celková započítaná doba zamestnania je 31 rokov a 292 dní. Započítaná doba zamestnania rozhodná na určenie sumy dôchodku je 31 rokov z toho v III. pracovnej kategórii 31 rokov. Pretože získala ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok dobu zamestnania, ktorá spolu s pripočítanou dobou tvorí najmenej 25 rokov, na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, invalidný dôchodok je 56,00% priemerného mesačného zárobku, čo je 70,50 EUR mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok je polovica sumy invalidného dôchodku, t.j. 35,30 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 112,1 % mesačnej sumy dôchodku na ktorú má občan nárok ku dňu priznania dôchodku a o sumu 21,08 EUR mesačne na sumu 96,00 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č 222/2003 Z.z. o 5,80 EUR mesačne na 101,80 mesačne. Argumentovala, že invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zákona . ďalej zvyšuje podľa § 82 zákona o 1,00 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku už stanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 102,80 EUR mesačne. Ďalej argumentovala, že nárok na invalidný dôchodok bol posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona, ktorý citovala. Za invalidnú bola navrhovateľka uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.03.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie posudkového záveru o invalidite. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 01.03.2016 získala navrhovateľka 8 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je podľa § 63 ods. 1 zákona 0,4114. Podľa § 63 ods. 4 zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2016 20 % s rozdielom medzi hodnotou 1,0 a hodnotu priemerného osobného mzdového bodu. Priemerný osobný mzdový bod je po úprave 0,5292. Ďalej uviedla, že k 01.03.2016, t.j. ku dňu vzniku invalidity získala navrhovateľka 8 126 dní obdobia dôchodkového poistenia ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 3 481 dní, t.j. spolu 11 607 dní. Rok dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 10 zákona je 365 dní dôchodkového poistenia, t.j. 31,8000 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12.07.2016 je 10,9930 EUR a suma invalidného dôchodku je 120,30 EUR mesačne. Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zákona ďalej zvyšuje podľa § 82 zákona o 1,00 EUR mesačne, t.j. o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 121,30 EUR mesačne. Citovala ustanovenie § 263a ods. 5 zákona podľa ktorého ak súčasne sú splnené podmienky nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona účinného do 31.12.2003 a invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa invalidný dôchodok v najvyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Pretože k 12.07.2016 suma čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 102,80 EUR mesačne, suma invalidného dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok podľa zákona účinného od 01.01.2004 je 121,30 EUR mesačne, patrí jej invalidný dôchodok v najvyššej sume a nárok na dôchodky v nižších sumách zaniká. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutých rozhodnutí odporkyne v ktorom namietala posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietala, že v posudkovom závere je uvedené, že ambulantné pľúcne vyšetrenie dokumentuje naďalej bronchiálnu astmu perzistujúcu ťažkého stupňa avšak so zlepšenými spirometrickými hodnotami a zlepšeným subjektívnym nálezom, čo podmieňuje zmenu stupňa invalidity, resp. zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnú hranicu rozpätia pre ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu, čomu zodpovedá 50 %. Namietala, že pre diagnózu ťažká perzistujúca bronchiálna astma je rozpätie stanovené od 60 -90 % a 50 % z tohto rozpätia je presne 75 % a nie 65 % ako uvádza v posudkovom závere posudkový lekár sociálneho poistenia. Namietala pracovnú rekomandáciu v odbornom posudku, kde sa uvádza, že na pôvodnom pracovisku nie je možná a na trhu práce áno. Uviedla, že s bronchiálnou astmou žije už od 16 rokov. Súčasťou jej liečby je pravidelné užívanie liekov. Popísala svoje obmedzenia v dôsledku tohto zdravotného postihnutia. Naposledy pracovala v chránenej dielni firmy R. N., G., B. ako účtovníčka od 01.12.2001 do 30.06.2009 na čiastočný úväzok. Ako táto práca vplýva na jej zdravotný stav ukazuje fakt, že za necelých 2 800 dní pracovného pomeru bola práceneschopná viac ako 800 dní. Uviedla, že pri posudzovaní nároku je nutné brať do úvahy aj ekonomické hľadisko následkov rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Jej invalidný dôchodok pri miere zdravotného postihnutia viac ako 70 % je 279,40 EUR a napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.05.2016 je určená výška dôchodku pri percentuálnej miere 65 % 121,30 EUR. Namietala konštatovanie v lekárskej správe o zlepšení jej zdravotného stavu, kde sa poukazuje na spirometrický nález a podľa jej názoru nejde o žiadne zlepšenie. Namietala rovnako, že odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 24.05.2016 nebrala do úvahy obdobie od 11.09.1981 do 31.12.1992 (zánik Českej a Slovenskej federatívnej republiky) čím sa stratilo viac ako 10 rokov obdobia jej dôchodkového poistenia. K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 19.09.2016 v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na závery napadnutých rozhodnutí, ktoré navrhla ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Podľa § 293dp ods. 1 zákona konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.06.2016. V predmetnej veci je nesporné, že ide o konanie podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Opravný prostriedok navrhovateľky bol odporkyni doručený dňa 23.06.2016, t.j. do 30.06.2016 za účinnosti O.s.p. Z uvedených dôvodov súd ďalej v konaní postupoval podľa vyššie uvedených prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku a zákona č. 461/2003 Z.z. t.j. podľa doterajšieho procesného predpisu O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne a konanie, ktoré im predchádzalo. Vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľa bola od roku 2001 poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a neskôr poberateľkou invalidného dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na október 2015 bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný lekársky posudok o invalidite zo dňa 01.03.2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku popísal predložené odborné lekárske vyšetrenia na základe ktorých určil rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby dýchacej sústavy zaradené do kapitoly VIII. oddiel B dolné dýchacie cesty - 3 bronchiálna astma písm. d) ťažká, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka, poberateľka invalidného dôchodku od roku 2008 pre bronchiálnu astmu nestabilného charakteru perzistujúca, ťažkého stupňa, napriek kombinovanej liečbe IKS+LABA vo fixnej kombinácii teofylín, anti leuko 3n, betanimetikum zo zvýšenou frekvenciou záchvatov, dýchavice a kašľa, ktoré si vyžadovali v minulosti od roku 2007 opakované návštevy RZP pre akútnu dýchavicu s nutnosťou parenterálnej kortikoidnej liečby aj viackrát do týždňa. Posledné obdobie je objektívny a spirometrický nález zlepšený FEV1 v októbri 2015 bola 60 % pri liečbe. Astmatické záchvaty sú s menšou frekvenciou, avšak stále vyžadujú občas parenterálne podanie hydrokortizónu a syntofylínu. Ambulantné pľúcne vyšetrenie naďalej dokumentuje bronchiálnu astmu perzistujúcu ťažkého stupňa, avšak so zlepšenými spirometrickými hodnotami a zlepšeným subjektívnym a objektívnym nálezom. Vzhľadom k danej skutočnosti pri opakovaných zlepšeniach spirometreických hodnôt klasifikuje astmu ako bronchiálnu astmu ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % čo je na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Konštatoval, že navrhovateľka nie je už invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň vyslovil záver, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol opätovne posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie pracovisko Prešov výsledkom ktorého lekárska správa a posudok zo dňa 08.09.2016, v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia popísal navrhovateľkou predložené odborné lekárske vyšetrenia a ich diagnostické závery a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby dýchacej sústavy zaradené do kapitoly VIII. oddiel B - dolné dýchacie cesty, položka 3 - bronchiálna astma písm. d) - ťažká, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka ako poberateľka čiastočného invalidného dôchodku a od roku 2008 poberateľka invalidného dôchodku pre bronchiálnu astmu nestabilného charakteru, perzistujúcu, ťažkého stupňa napriek kombinovanej liečbe inhalačných kortikosteroidov (IKS) a dlho účinkujúcich beta 2 sympathomimetic a anticholinergic (LABA, LAMA) zo zvýšenou frekvenciou záchvatov kašľa, ktoré si vyžadovali v minulosti od roku 2007 opakované návštevy RZP pre akútnu dýchavicu s nutnosťou parenterálnej kortikoidnej liečby aj viackrát do týždňa. Ten istý nález (vyššie dokumentovaný) odborná lekárka pre pľúcne choroby v nezmenenej forme dokumentuje od roku 2008. Na tento odborný nález došlo k posúdeniu zdravotného stavu na invaliditu podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. Pri vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky zo roku 2016 posúdila aktuálny pľúcny nález posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a zistila, že v poslednom období došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, zníženiu frekvenciu akútnych stavov, došlo k zlepšeniu funkčného nálezu pľúc, keď opakovane namerané hodnoty percentuálneho podielu výdychu za jednu sekundu z vitálnej kapacity sú v medziach normy (FEV1/FVC%-122, 126, 126, 116) v prepúšťacích správach Tatranskej polianky (20.08.2011) a z Bardejovských kúpeľov (06.10.2015) dokumentovali stredne ťažkú astmu - kontrolovanú. Na základe predložených vyšetrení (bez predloženia čo len jedného vyšetrenia krvných plynov, bez imunoalergologického vyšetrenia, bez kompletného kardiologického vyšetrenia) je dôvodné konštatovať, že doteraz neboli jej dokumentované také znaky ťažkej a život ohrozujúcej astmy, ktoré by už svedčili pre invaliditu podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. alebo pre hornú hranicu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa nového a moderného spôsobu liečby sa perorálna liečba vyrovnáva účinkom infúznej liečby. Časté záchvaty sú znakom neadekvátnej liečby. Navrhovateľka s diferenciálnou diagnostickou hospitalizáciou vo Vyšných Hágoch dnes váha. Posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdzuje priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bronchiálnu astmu ťažkého stupňa v dolnej hranici stanoveného rozpätia, pretože došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a konštatovala závery tak ako sú uvedené v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia a Sociálnej poisťovne pobočka Prešov. Podľa § 263 ods. 1 prvá veta zákona invalidný dôchodok a čiastočne invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú po 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31.12.2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.12.2003 ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 263a ods. 5 zákona ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona účinného do 31.12.2003 a invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 vypláca sa invalidný dôchodok v najvyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže navrhovateľka bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku a neskôr invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003 postupovala odporkyňa a posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pri hodnotení jej zdravotného stavu jednak podľa predpisov účinných do 31.12.2003 t.j. zákona č. 100/1988 Zb. ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.01.2004. Výsledkom tohto posúdenia bolo konštatovanie posudkovým lekárom sociálneho poistenia, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % a to z dôvodu zlepšenia jej zdravotného stavu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré určili posudkoví lekári sociálneho poistenia zaradené do kapitoly VIII. oddiel B, položka 3 písm. d) je v prílohe č. 4 zákona určené ako choroby dolných dýchacích ciest, bronchiálna astma ťažká perzistujúca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 60 - 90 %, posudkovým hľadiskom sú každodenné príznaky, časté exsacerbácie, časté nočné astmatické príznaky, FEV1 < 60 % referenčných hodnôt pred začatím liečby alebo pri akejkoľvek antiastmatickej liečbe prejavy ako v bode b) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi betasympatikomimetikami prípadne antileukotrienmi alebo teofylínmi alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov alebo prejavy ako v bode c) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotrienmi. Z vyššie citovaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Prešov a ústredia, pracovisko Prešov vyplýva, že u navrhovateľky v poslednom období došlo k zlepšeniu zdravotného stavu znížením frekvencie akútnych stavov, k zlepšeniu funkčného nálezu pľúc, kde opakovane namerané hodnoty percentuálnej podielu výdychu za jednu sekundu z vitálnej kapacity sú v medziach normy. Z prepúšťacích správ z kúpeľnej liečby je dokumentovaná stredne ťažká astma kontrolovaná a doteraz neboli dokumentované také znaky ťažkej a život ohrozujúcej astmy, ktoré by svedčili pre invaliditu podľa § 29 zákona č. 100/1988 alebo pre hornú hranicu percentuálneho rozpätia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkovú činnosť v rámci rozhodovania o vzniku alebo zmene nároku na invalidný dôchodok sú oprávnení vykonávať podľa ustanovenia § 153 zákona iba posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Súd vzhľadom k obsahu predložených odborných lekárskych posudkov a ich záverov ako aj so zohľadnením obsahu posudkového spisu v ktorom sa nachádzajú odborné lekárske vyšetrenia nemá dôvod pochybovať o záveroch uvedených v týchto odborných lekárskych posudkoch. Hodnotenie posudkových lekárov sociálneho poistenia v tomto prípade zodpovedá zákonným medziam, ktoré sú stanovené v prílohe č. 4 zákona a ktoré posudkoví lekári sociálneho poistenia aj dostatočne a presvedčivo odôvodnili pri stanovení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici stanoveného rozpätia vo výške 65 %. Navrhovateľka namietala, že jej pri určení sumy invalidného dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané obdobie od 18 roku veku do roku 1992, t.j. rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Na nariadenom pojednávaní navrhovateľka priznala, že je poberateľkou invalidného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a že týmto rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku jej toto obdobie dôchodkového poistenia bolo započítané pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok. Túto skutočnosť si súd overil aj z dávkového spisu odporkyne, v ktorom sa nachádzajú rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke, kde konkrétne z rozhodnutia č. XXX XXX XXXX/XXX zo dňa 22.06.2001 vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na túto dávku jej bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 01.09.1979 do 12.06.2000. Z uvedeného dôvodu túto námietku navrhovateľky považuje súd za neopodstatnenú. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odborný posudok o invalidite tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Z tohto hľadiska súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne a ich odôvodnenie spĺňa všetky požadované kritériá uvedené v § 209 ods. 4 zákona a sú v nich zrejmé všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie ako aj úvaha na základe ktorej odporkyňa vo veci rozhodovala. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd podľa § 250q ods 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.