KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Prešov13. 12. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/17/2016 z 13. 12. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Prešov z 13. decembra 2016, sp. zn. 6Sa/17/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200718.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200718
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200718.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa C. Y., bytom O. XX,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.augusta č. 8-10, Bratislava o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.apríla 2016.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2016 odporkyňa podľa § 70 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 03.03.2016.

Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, podľa ktorých
poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedených v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dôvodila, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne J.
zo dňa 03.03.2016 nie je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne
vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného
posudku o invalidite zo dňa 03.03.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia
a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového
záveru o tom, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporkyne, s ktorým nesúhlasil. Namietal vypracovaný odborný posudok o invalidite z dôvodu, že v tomto
posudku nie je uvedené a zohľadnené neurologické vyšetrenie zo dňa 13.02.2015, kde je uvedené, že
bolesti sú poúrazovej etológie. Taktiež v ďalších záznamoch pri nástupe na hospitalizáciu sa opakovane
uvádzajú pošmyknutia a pád, teda úrazový charakter vzniku ťažkostí. Nerozumie, prečo tieto skutočnosti
neboli zohľadnené a v závere posudku je uvedené, že invalidita vznikla v dôsledku choroby. Taktiež
namietal, že nie je uvedené v časti popisu v NMR LS zo dňa 21.04.2015 a to

o B t.j. najväčšom zdroji a pôvode jeho bolesti, kde sa uvádza, že v úrovni L4 - X sa zobrazuje G..
Namietal neúplnosť zápisu o R. v apríli 2015, kde je konštatované odporúčanie indikovanej Z., po nej
kontrola a ak sa stav nezlepší, operačné riešenie. Považuje za nelogické posúdenie a vypracovanie



posudku v konkrétnom čase, t.j. 03.03.2016 so záverom 35%, poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, ak v čase posudzovania a ešte aj dnes t.j. 15.06.2016 je práceneschopný s rovnakými
ťažkosťami a bolesťami. Ďalším podaním zo dňa 24.08.2016 doplnil svoje dôvody k opravnému
prostriedku a namietal, že posudkový lekár zabudol uviesť, že hospitalizáciu na neurologickom oddelení
NsP v J. od 02. do 08.03.2015 predchádzalo ošetrenie na pohotovostnej traumatologickej ambulancii
po úraze - G. v ranných hodinách a tiež neuvádza neurologické vyšetrenie zo dňa 12.02.2015, ktorým
bola hospitalizácia vyžiadaná. Zdôraznil, že príčinou jeho bolesti bolo G., čo je uvedené vo viacerých
lekárskych záznamoch z februára 2015. Pripojil aj kópiu neurologického vyšetrenia zo dňa 14.12.2015,
ktoré pravdepodobne pri posudzovaní nebolo zohľadnené.

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 25.11.2016,
v ktorom popísala doterajší priebeh konania a navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).

Podľa § 293dp ods. 1 zákona konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016 sa dokončí podľa
predpisov účinných do 30.06.2016.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne je nesporné, že opravný prostriedok navrhovateľa bol doručený
odporkyni dňa 01.03.2016 t.j. za účinnosti O.s.p. Z uvedených dôvodov súd v konaní postupoval podľa
ustanovenia § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 293dp ods. 1 zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 03.03.2016
požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný jeho
zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka J., výsledkom
ktorého je Lekárska správa a Odborný posudok o invalidite zo dňa 03.03.2016. V tomto odbornom
posudku posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné vyšetrenia predložené navrhovateľom
v konaní, ako aj komplexné funkčné vyšetrenia a ich diagnostické závery, na základe ktorého určil ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie K. zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy
č. 4 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Posudok odôvodnil
tým, že navrhovateľ ambulantne liečený pre J. prijatý na hospitalizáciu od 02.03. do 08.03.2015
na neurologické oddelenie NsP J. V rámci hospitalizácie realizované CT vyšetrenie LS chrbtice
a 05.03.2015 CT G. Pre G. konzultovaný na neurochirurgickej ambulancii v apríli 2015, kde bolo
odporučené pokračovať v konzervatívnej liečbe. Od 28.05. do 09.06.2015 prijatý na FRO oddelenie
NsP J. na komplexnú rehabilitačnú liečbu. Počas liečby pretrváva G. Opakovane konzultovaný na
neurochirurgickej ambulancii, kde pri MR vyšetrení konštatovali zlepšený nález oproti aprílu 2015
a odporučili pokračovať v konzervatívnej liečbe. Navrhovateľ je naďalej v dispenzárnej a liečebnej
starostlivosti neurologickej a reahabilitačnej ambulancie. Je stanovená miera poklesu schopnosti



vykonávať zárobkovú činnosť podľa príslušnej kapitoly, ktorá zodpovedá terajšiemu zdravotnému stavu
s ohľadom na zdravotné ťažkosti a predložené príslušné odborné nálezy. V závere konštatoval, že
navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posudzovaný jeho zdravotný stav
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, výsledkom
ktorého je Lekárska správa a Odborný posudok zo dňa 27.09.2016. V tomto odbornom lekárskom
posudku posudkový lekár popísal odborné lekárske vyšetrenia, predložené navrhovateľom v konaní, na
základe ktorých určil rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu,
zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ so stredoškolským vzdelaním, toho
času zamestnaný ako P., vo februári 2015 D., bol vyšetrený traumatológom, ktorý realizovaným
RTG vyšetrením chrbtice nezistil zlomeniny stavcov. Od vtedy je v pravidelnej liečbe neurológa a
rehabilitačného lekára. Pre X. bol v marci 2015 hospitalizovaný na neurologickom a následne aj
rehabilitačnom oddelení. Absolvoval M., pod CT kontrolou. Opakovane vyšetrený neurochirurgom, ktorý
kontrolným špeciálnym zobrazovacím vyšetrením (MRI vyšetrením chrbtice) realizovaným v októbri 2015
potvrdzuje zlepšenie nálezu oproti aprílu 2015 a zároveň doporučil konzervatívnu liečbu. Po preliečení
je v objektívnom klinickom náleze C. Chôdza je však samostatná, bez pomôcok, nie je prítomné trvalé
ťažké koreňové dráždenie a nie sú prítomné poruchy hybnosti končatín či poruchy citlivosti. V októbri
2015 bol hospitalizovaný na ORL oddelení, kde stav bol diagnosticky uzavretý ako Y. Ochorenie je
posudkovo nevýznamné. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím Q., ktoré zaradil do príslušnej kapitoly s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35% t.j. v hornej hranici percentuálneho rozpätia. Ostatné zdravotné postihnutia považuje za
posudkovo nevýznamné. V závere skonštatoval, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 zákona vyplýva, že jednou z podmienok pre posúdenie nároku
poistenca na invalidný dôchodok je posudzovanie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Táto posudková činnosť je vykonávaná posudkovými
lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne podľa § 153 zákona. V danom prípade posudkoví
lekári sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na



invalidný dôchodok vychádzali z lekárskych odborných vyšetrení a ich diagnostických záverov ako aj z
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré predložil navrhovateľ v konaní na preukázanie
vzniku nároku na invalidný dôchodok.

Z odborných posudkov o invalidite vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia súd zistil,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím v danom prípade bolo určené zdravotné postihnutie zaradené
do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona, kde sú zaradené choroby podporného
a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a
svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a
syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu
v postihnutom úseku, pri ktorom je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu od 20% do 35%.

Ako vyplýva z vyššie citovaných odborných posudkov o invalidite u navrhovateľa bola percentuálna
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v hornej hranici zákonom
stanoveného rozpätia 35%. Vyššie percentuálne hodnotenie pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a
medzistavcových platničkách je uvedené v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. c) kde sú stanovené
trvalé ťažké postihnutia funkcie a často recidivujúce dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov
s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu, čo však u
navrhovateľa z odborného lekárskeho posudku, ako aj z odborných lekárskych vyšetrení nevyplýva.

Posudkovú činnosť v rámci rozhodovania o vzniku nároku na invalidný dôchodok sú oprávnený
vykonávať podľa ustanovenia § 153 zákona iba posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne. Súd vzhľadom k obsahu predložených odborných lekárskych posudkov a ich záverov, ako
aj so zohľadnením obsahu posudkového spisu, v ktorom sa nachádzajú odborné lekárske vyšetrenia
nemá dôvod pochybovať o záveroch týchto odborných posudkov. Hodnotenie posudkových lekárov
sociálneho poistenia v tomto prípade zodpovedá zákonným medziam, ktoré sú stanovené v prílohe
č. 4 zákona, a ktoré posudkoví lekári sociálneho poistenia aj dostatočne a presvedčivo odôvodnili. Z
odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko
Košice zo dňa 27.09.2016 jasne vyplýva, že zdravotné postihnutie u navrhovateľa vzniklo v dôsledku
úrazu ako aj to, že predmetom hodnotenia bolo aj neurologické vyšetrenia zo dňa 13.02.2015.
Skutočnosť, či zdravotné postihnutie vzniklo u poistenca v dôsledku choroby alebo úrazu nemá pre
posúdenie zdravotného stavu a určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podstatný význam
a nevplýva ani na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia sú vždy podstatné odborné lekárske vyšetrenia, komplexné
funkčné vyšetrenia, zdravotná dokumentácia a diagnostické závery v nej uvedené. Preto súd považuje
námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku za irelevantné.

Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Odborný posudok o invalidite tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne,
tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Z tohto hľadiska súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne a jeho odôvodnenie spĺňa všetky požadované kritériá uvedené v § 209 ods. 4 zákona a sú
z neho zrejmé všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie ako aj úvaha, na základe ktorej
odporkyňa vo veci rozhodovala.



Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne
ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania, preto
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.