Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8101899583 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8101899583.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, D. - U. H., zastúpeného opatrovníčkou G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, D. - U. H., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1. K. H., bytom D. X, D. - U. H., 2. O. H., bytom D. X, D. - U. H., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 75, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.03.2015 č.k. 16C 83/2001-373 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 194,98 Eur. Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. bolo potrebné vychádzať z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Prešov, vydaného v konaní sp. zn. 5To 25/08. V tomto konaní sa rozhodlo o tom, že bol spáchaný trestný čin a žalovaní boli uznaní vinnými v spolupáchateľstve z trestného činu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, ktoré spôsobili žalobcovi. Keďže žalovaní boli uznaní za vinných, bolo preukázané ich protiprávne konanie. V dôsledku ich protiprávneho konania bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví s tým, že o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodoval súd prvej inštancie v zmysle predpokladov vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďže ku škode na zdraví žalobcu došlo dňa 22.08.1999. Skonštatoval, že v danom prípade ide o dva samostatné nároky pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, zistil, že žalobca pri fyzickom napadnutí žalovanými utrpel viacero zranení, ktoré sú špecifikované v rámci bolestného uvedeného v znaleckom posudku. Bolestné žalobcu bolo ohodnotené počtom bodov 300, čo pri hodnote za jeden bod 1,99 eur (60 Sk) predstavuje základnú náhradu bolestného v sume 597,49 eur. Toto hodnotenie nebolo medzi účastníkmi sporné, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za bolestné v tejto výške. Žalobca si uplatnil dvanásťnásobné zvýšenie odškodnenia za bolesť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zvýšenie odškodnenia bolestného je možné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky iba, ak by pri poškodení zdravia znášal poškodení zvlášť mučivé stavy a bolesť mu spôsoboval zvlášť mučivé útrapy. Tieto skutočnosti, resp. zistenia zo znaleckých posudkov nevyplývajú, v tejto súvislosti súd len doplnil, že v prípade takýchto zisťovaní ide o otázku znaleckú a vykonať takéto posúdenie, resp. zvýšenie je oprávnený iba lekár. Dospel tak k záveru, že nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie bolestného. 3. Sťaženie spoločenského uplatnenia vo vypracovanom posudku bolo ohodnotené celkovým počtom bodov 700 na základe položky 252, položky 257b a položky 250 vyhlášky. Znalec G.. R. R. vo svojom znaleckom posudku u žalobcu vylúčil duševnú poruchu vzniknutú pôsobením nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja a postkomočný syndróm a uviedol, že u žalovaného ide o diagnózu vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom zranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky. Bodove uvedenú položku ohodnotil na 500 bodov. Ako dôvod uviedol, že nejde o posttraumatickú stresovú poruchu, preto vylúčil duševnú poruchu vniknutú pôsobením nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja a postkomočný syndróm. Keďže znalec vysvetlil prečo v danom prípade sa nejedná o diagnózy stanovené v posudku, súd pri stanovení bodového hodnotenia vychádzal z diagnózy vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky - 500 bodov a položky 257b poúrazové obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a deformáciou - polovičná hodnota 100 bodov. Spolu tak išlo o 600 bodov. Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie vychádzal z porovnania spôsobu života žalobcu pred úrazom a po nehode. Už samotné základné bodové ohodnotenie podľa § 6 ods. 1 vyhlášky zohľadňuje, že poškodený je vplyvom následkov úrazu obmedzený v predchádzajúcom spôsobe života, pričom § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením. U žalobcu došlo po úraze k závažným psychickým zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, následkom úrazu došlo u neho k zníženiu intelektuálnych a pamäťových schopností. Pred úrazom žalobca chodil do spoločnosti, do prírody, po úraze je odkázaný na svoju manželku a je schopný vykonávať jednoduché práce. Bol uznaný za invalidného, liečil sa na psychiatrii, nie je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru. Žalobca síce uvádzal, že pre pretrvávajúce bolesti hrudníka, krku a hlavy nie je schopný ako vodič viesť svoje motorové vozidlo, táto skutočnosť však bola vyvrátená fotografiami, ktoré predložili do spisu žalovaní. Vzhľadom na obmedzenia žalobcu po útoku súd prvej inštancie zistil dôvod pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia a sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto základné bodové hodnotenie stanovené počtom bodov 600 zvýšil na dvojnásobok, teda 1200 bodov, čo predstavuje sumu 2.389,96 eur. Z titulu náhrady SSU tak uložil žalovaním zaplatiť spomínanú sumu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadrením žalovaných, aby pri sa pri rozhodovaní zohľadnilo spoluzavinenie žalobcu, ktorý podľa ich tvrdení mal vyprovokovať ich konanie dňa 22.08.1999. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov v priestupkovom konaní vyplynulo, že k zničeniu úrady žalobcom došlo dňa 20.08.1999 vo večerných hodinách, avšak k útoku žalovaných došlo dňa 22.08.1999, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, teda žalovaní mali dostatok času svoje konanie premyslieť a ovládnuť ho. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nevykonal navrhnutý dôkaz, a to ustanovenie znalca z odboru neurológie, tento návrh zo strany žalobcu pokladal za nedôvodný, keďže znalecký posudok podaný znalkyňou z tohto odboru jednoznačne vylučuje poruchu tvárového nervu v zmysle bodu 255 vyhlášky a súd prvej inštancie nemal pochybnosti o týchto znaleckých záveroch. Súd prvej inštancie si vymienil o trovách konania strán rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku v časti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 1.792,47 eur podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli v tejto časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvádzajú, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil súd tým, že jeho základné bodové ohodnotenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho spoločenských potrieb. Vychádzal len z účelových tvrdení manželky, opatrovníčky žalobcu a prvoinštančný súd nebral do úvahy závery znalkyne G.. Q. E. z odboru neurológie, ktorá uviedla, že nálezy uvedené v znaleckom posudku G.. D. nie sú reálne. Podľa jej názoru žalobca nemá obmedzenú pohyblivosť sánky, nie je prítomná porucha citlivosti tváre, nie je prítomný pokles ľavého ústneho kútika, že žalobca má tendenciu zavádzať lekárov, ako aj ostatné osoby, o čom svedčia nálezy z jeho zdravotnej dokumentácie. Zo záverov posudku G.. E. nepochybne vyplýva, že poranenia žalobcu z incidentu zo dňa 22.08.1999 nezanechali žiadne trvalé následky. Primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len celkom výnimočne, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca je bez vzdelania, nezapájal sa do žiadnych spoločenských aktivít, od mladosti je u menovaného opakovane vystavovaná práceneschopnosť, od roku 1974 sa liečil na psychiatrii pre agresivitu s diagnózou psychopatická osobnosť a nemalú časť života strávil vo výkone trestu odňatia slobody. Ak už žalovaní prejavili súhlas so závermi posudku znalca G.. R., bolo to len z dôvodu, že súdny spor trvá dlhu a nebolo by efektívne trvať na kontrolnom znaleckom dokazovaní. V zmysle týchto dôvodov navrhli podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, alternatívne navrhol v tomto výroku rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd bral do úvahy diagnózy uvedené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z 12.10.2012, v ktorom boli bodovo ohodnotené diagnózy, pod položkou 252 vyhlášky, pod položkou 257b vyhlášky a pod položkou 250 vyhlášky. Tieto diagnózy prvú a tretiu z nich prehodnotil súd na základe znaleckého posudku G.. R. a považoval ich za nepreukázané, naopak akceptoval diagnózu vzťahujúcu sa k sťaženiu spoločenského uplatnenia z hľadiska položky pod bodom 251. Voči tomuto záveru, pokiaľ ide o klasifikáciu poškodenia zdravia nenamieta, namieta postup súdu, pokiaľ ide o priznanie, resp. nepriznanie primeraného zvýšenia počtu bodov, ktorý stanovil znalec súdom. Druhú z vymenovaných diagnóz súd akceptoval aj so stanoveným počtom bodov. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok G.. B. D., v ktorom znalec skonštatoval, že žalobca má poruchu citlivosti tváre vľavo a pokles ľavého ústneho kútika, bolesti hlavy, čo svedčí predneurologickú poruchu a odporúča uvedené posúdiť znalcom z odboru neurológie. Oproti tomu znalkyňa G.. E. vo svojom znaleckom posudku uvádza, že nebola prítomná žiadna stanovená asymetria tváre a u žalobcu bolo posledné kontrolné stomatochirurgické vyšetrenie realizované v marci 2010 a potom až v júni 2013. Právny zástupca však predložil vo februári 2015 správu zo stomatochirurgického vyšetrenia, v ktorom bola konštatovaná poúrazová paréza ľavého mandibuly. Právny zástupca žalobcu navrhol nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorého predmetom by bolo posúdenie, ktoré zdravotné ťažkosti patriace do odvetvia neurológie, ktorými trpí, možno hodnotiť ako dôsledok poškodenia zdravia spôsobené žalovanými. Súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel. Nevysvetlil, z akého dôvodu považoval za preukázanú neexistenciu jeho zdravotných ťažkostí spočívajúcich poruche citlivosti tváre vľavo a poklesu ľavého ústneho kútika, čo predtým zistil pri vyšetrení vnímaním znalec G.. D.. Pokiaľ ide o závery znalkyne E. z odvetvia neurológie, táto poprela nielen poruchy zdravia pozorované iným znalcom, ale aj objektívne zistenia pri stomatochirugickom vyšetrení v máji 2002, poprela akékoľvek žalobcove neurologické ochorenie, súd však predsa len v rozsudku akceptoval poúrazové obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a deformáciou v hodnote 100 bodov. Podľa názoru žalobcu znalkyňa vo svojom posudku krajne neeticky a neprofesionálne vyjadrila svoje hodnotenie jeho osoby, na druhej strane inplicitne podhodnotila odbornosť lekárov z rôznych odvetví medicíny, ktorí mu dlhé roky poskytujú zdravotnú starostlivosť a robila z nich svojimi vyjadreniami osoby nespôsobilé prehliadnuť jeho manipulácie. Preto nemôže považovať v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Zdôrazňuje, že poškodenie zdravia mu bolo spôsobené žalovanými v jeho XX roku života. Od napadnutia zo strany žalovaných sa zásadným spôsobom zmenil jeho život. Zmeny, ku ktorým došlo nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale aj celej rodine opísala jeho manželka a opatrovníčka a znalec G.. R.. Organické poškodenie centrálnej mozgovej sústavy dal jednoznačne do súvislosti s utrpením poškodením zdravia, ktoré poškodili žalovaní. Nedokáže sa zapojiť do pracovného procesu, nedokáže byť ani rovnocenným človekom v spoločnosti ľudí jeho veku a spoločenského postavenia. Tento stav je nezvratný a nič nenasvedčuje tomu, že by mohol dôjsť k akémukoľvek zlepšeniu. Suma 2.987,45 eur, ktorú mu súd priznal ako náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje necelý 3,5 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva v roku 2015. Ním uplatnený nárok proti žalovaním je porovnateľný s odškodnením, ktoré by mu patrilo v prípade, ak by bol jeho nárok posudzovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o jeho návrh na zvýšenie bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť, súd prvej inštancie posúdil tento nárok tak, že zvýšenie je oprávnený vykonať iba lekár, avšak tento záver súdu je v priamom rozpore s § 7 ods. 3 vyhlášky, ktorý naopak zveruje oprávnenie zvýšiť odškodnenie tak za bolesť, ako aj za sťaženie spoločenského uplatnenia aj nad sumy vyplývajúce z bodového ohodnotenia týchto nárokov. V prípade jeho liečby išlo o osobitne bolestivý spôsob, čo je zrejmé z bodového ohodnotenia zabezpečeného v konaní. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 6. K odvolaniu žalovaných v 1.a 2.rade sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 27.11.2015 a považuje nimi podané odvolanie za neopodstatnené. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných dôvodné nie je a odvolanie žalobcu je sčasti opodstatnené. 8. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaných v 1.a 2.rade je zrejmé, že títo nenamietajú priznanie náhrady bolestného žalobcovi v rozsahu 597,45 eur ako základného bodového ohodnotenia a rovnako priznanie základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.194,- eur. Nesúhlasia s priznaním zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, preto s ohľadom na rozsah odvolania žalovaných (§ 379 C.s.p.) preskúmaval odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcej časti pokiaľ ide o sumu 1.194,98 eur (2.987,45 eur - 1.792,47 eur). 9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 10. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. 11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 12. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom k 22.8.1999, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 13. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. 14. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. 15. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. 16. Podľa § 7 ods. 1 - 3 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. 17. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdilo, že ku škode na zdraví u žalobcu došlo v súvislosti s konaním žalovaných v 1.a 2.rade, a to tak, že dňa 22.8.1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode cez otvorenú neuzamknutú bránku neoprávnene vznikli na dvor majiteľa N. H., kde ho pri garáži fyzicky napadli tak, že ho rukami udierali do oblasti tváre, viackrát ho kopali do rôznych častí tela, následne ho pretiahli cez kvetinový záhon na pozemok neb. M. E., kde v útoku pokračovali, pričom spôsobili žalobcovi pomliaždenie hrudníka, brucha, ako aj ďalšie drobné poranenia, ktoré si vyžiadali liečenie po dobu najmenej 10 dní a žalovaný v 1.rade spôsobil žalobcovi aj zlomeninu tela sánky vľavo s posunom úlomkov a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom úlomkov, ktoré poranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 6 - 7 týždňov. Za toto konanie boli žalovaní uznaní vinnými zo spáchania trestného činu v spolupáchateľstve, porušovania domovej slobodu v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví s časti samostatne (žalovaný v 1.rade) a z trestného činu v spolupáchateľstve porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví (žalovaný v 2.rade), a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 14.5.2008 sp. zn. 4T/97/02 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov z 21.1.2009 č. k. 5To/25/08-664. 18. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah poškodenia zdravia žalobcu, tento ako vyplynulo z posudku OÚNZ, NsP., D. vyhotoveného G.. D. F., traumatológom, zo dňa 12.10.2000, v súvislosti s úrazovým dejom utrpel zlomeninu tela sánky vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu kĺbového vežku sánky vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu VIII. a IX. rebra vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu I.stupňa, tržno-zhmoždenú ranu na temene hlavy, pohmoždenie brušnej steny, pohmoždenie predlaktia vpravo, pohmoždenia chodidla vpravo a pohmoždenie bedernej krajiny. 19. V súvislosti s takto zisteným poškodením zdravia žalobcu bolo v uvedenom posudku stanovené bolestné rozsahom 300 bodov celkovo so zohľadnením, že pre bolestivý spôsob liečby bolo zvýšené ohodnotenie bolestného podľa položky 6b vyhlášky o 1-icu základnej sadzby a pre nutnosť operačného výkonu v priamej súvislosti s úrazom došlo tiež k zvýšeniu podľa položky 6c o 1-icu základnej sadzby. 20. V tomto posudku tiež bolo u žalobcu stanovené a ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze rozsahom 500 bodov za položku č. 252 prílohy vyhlášky - duševná porucha vzniknutá pôsobením nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja, 100 bodov za položku č. 257b prílohy vyhlášky - poúrazové obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a deformáciou a počtom bodov 100 za položku č. 250 - postkomočný syndróm (spolu 700 bodov). 21. V konaní ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie G.. B. D. v znaleckom posudku č. X/XXXX zhodnotil zdravotný stav žalobcu ako traumatológ iba po tejto stránke. Skonštatoval, že žalobca má obmedzenie pohyblivosti sánky stredne ťažkého stupňa bez obmedzenia reči, má poruchu citlivosti tváre vľavo a pokles ľavého ústneho kútika, bolesti hlavy, čo svedčí pre neurologickú poruchu, preto odporúčal posúdiť zdravotný stav žalobcu v tejto súvislosti znalcom z odboru neurológie, ako aj znalcom z odboru psychiatrie. 22. Znalec z odvetvia psychiatrie G.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX ustálil, že žalobca bol pred 22.8.1999 opakovane psychiatricky hospitalizovaný z dôvodu reaktívnej poruchy vyplývajúcej zo záťažovej stresovej situácie a prejavov psychopatickej osobnosti s prvkami agresívneho sexuálneho správania. Po 22.8.1999 u posudzovaného došlo k zmenám v psychickom fungovaní vzhľadom na organické poškodenie CNS, došlo k poklesu intelektových schopností, k poklesu mnestických funkcií a celkovej deteriorácií osobnosti. Zistil, že u žalobcu sa jedná o diagnózu Vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. táto diagnóza nesúvisí s ťažkosťami, na ktoré sa liečil v rokoch 1963, 1974, 1990, ale súvisí s ublížením na zdraví zo dňa 22.8.1999. Menovaný znalec zároveň v podanom znaleckom posudku vylúčil existenciu diagnózy žalobcu uvádzanú v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia po úraze z 12.10.2000, položku č. 252 prílohy vyhlášky - duševná porucha vzniknutá pôsobením nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov, ako aj položku 250 prílohy vyhlášky - poskomočný syndróm. Obe tieto položky nahradil položkou bodu 251 prílohy vyhlášky - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktoré ohodnotil rozsahom 500 bodov. V dôsledku uvedeného postupu znalca tak bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu dosahuje rozsah celkovo 600 bodov v súvislosti s diagnózou pod bodom 251 prílohy vyhlášky stanovenej počtom bodov 500 a s diagnózou pod bodom 257b prílohy vyhlášky, ktorú znalec G.. R. R. nespochybnil, hodnotenou počtom bodov 100 v pôvodnom posudku z 12.10.2000. 23. Znalkyňa z odvetvia neurológie G.. Q. E., v znaleckom posudku č. XX/XX konštatovala, že u žalobcu nie je prítomná porucha citlivosti tváre vľavo ani pokles ľavého ústneho kútika a nejedná sa o poruchu tvárového nervu v zmysle bodu 255 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.. 24. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí, a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravovala podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovila zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť a nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, súd môže odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby bez ohľadu na základný počet bodov zistených lekárom, a to v zmysle zásady plnej a aj spravodlivej nápravy. Ak dospeje súd k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., má možnosť postupovať nielen tak, že výšku primeraného odškodnenia vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z výsledkov posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 cit. vyhlášky určitým číselným ukazovateľom (násobkom, percentom, zlomkom), ale aj tak, že výšku primeraného odškodnenia vyjadrí nezávisle od týchto výpočtov, a to jednorazovou sumou. Podstatné nie je to, aký postup pri určovaní konkrétnej výšky priznávaného odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zvolí súd, ale to, či ním určená suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. 25. Ako bolo vyššie spomínané súd prvej inštancie priznával vo vzťahu k žalobcovi iba základnú náhradu bolestného v sume 597,49 eur za stanovený rozsah 300 bodov s tým, že zvýšenie tejto náhrady je oprávnený vykonať iba lekár. Tento záver súdu prvej inštancie však správny nie je, keď je zrejmé, že zvýšenie odškodnenia možno priznávať aj vo vzťahu k náhrade bolestného tak, ako to vyplýva z citovaného ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, zvýšenie odškodnenia u nárokov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné posudzovať jednotlivo a pri každom nároku zvlášť. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. (do pozor. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/143/2007). Súd prvej inštancie tak nepostupoval správnym spôsobom, pokiaľ sa bez ďalšieho vôbec nezaoberal prípadnou existenciou dôvodov umožňujúcich zvýšenie odškodnenia za bolesť, ktoré žalobca v tomto konaní požadoval a v tejto časti jeho rozhodnutie, pokiaľ žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, správne nie je. 26. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu, toto bolo v nadväznosti na zistenia znalcov u žalobcu ohodnotené počtom celkovo 600 bodov v súvislosti s diagnózou - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky a za poúrazové obmedzenie hybnosti sánky v zmysle bodu 257b prílohy vyhlášky. Takto stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu po úraze spolu s jeho rozsahom strany sporu nenamietali a súd prvej inštancie so zreteľom na zistené poškodenia zdravia žalobcu a na v niektorých smeroch znížené možnosti jeho uplatnenia dôvodne zvažoval v tejto súvislosti aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa zistení znalca G.. R. R. po úraze u žalobcu došlo k zmenám v jeho psychickom fungovaní vzhľadom na organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, došlo k poklesu jeho intelektových schopností. Tieto diagnózy súvisia s ublížením na zdraví, ktoré žalobca utrpel v dôsledku konania žalovaných a v dôsledku psychických zmien, ako bolo už uvádzané, došlo k zníženiu intelektových a pamäťových schopností žalobcu. Žalobca nie je zapojený do pracovného procesu, je naďalej schopný vykonávať jednoduché práce v domácnosti a pri jednoduchom obchodovaní, je ďalej schopný viesť svoje motorové vozidlo. 27. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislá jednak od ohodnotenia v lekárskych posudkoch a zároveň aj od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pri porovnaní významu a intenzity zapojenia sa žalobcu do života vo všetkých jeho sférach v čase pred úrazom s možnosťami a rozsahom týchto aktivít po úraze, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav žalobcu následkom utrpeného poškodenia zdravia sú tieto možnosti z jeho strany sčasti obmedzené. Nebolo možné však nezohľadniť to, že žalobca predsa len v období pred úrazom nebol vrcholovým športovcom, nevenoval sa nadpriemerne aktívne spoločenskému či kultúrnemu životu, ktoré by odôvodňovalo také mimoriadne zvýšenie, akého sa dožadoval. Nemožno totiž opomenúť, že ani po utrpenom úraze a poškodení zdravia žalobca nie je vyradený zo života, ďalej vedie rodinný život, venuje sa jednoduchým pracovným aktivitám aj v rámci príležitostného obchodovanie, je mobilný, a to aj v rámci samoobslužných úkonov, vedie motorové vozidlo. Preto so zreteľom na zistené obmedzenia žalobcu a s tým súvisiacu sčasti zníženú kvalitu jeho súčasného života mal aj odvolací súd za to, že zvýšenie odškodnenia za doteraz zistené sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to realizoval súd prvej inštancie, v rozsahu dvojnásobného zvýšenia základného počtu bodov, je so zreteľom na všetky okolnosti veci opodstatnené a primerané. 28. Za tejto situácie bol potvrdený rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.194,98 eur postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 29. Je ďalej zrejmé, že znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie G.. B. D., v podanom posudku s ohľadom na konštatovanú poruchu citlivosti tváre vľavo, pokles ľavého ústneho kútika a bolesti hlavy žalobcu, tieto problémy odporučil posúdiť znalcom z odboru neurológie. Bolo spomínané, že ustanovená znalkyňa z tohto odboru G.. Q. E., vylúčila u žalobcu poruchu tvárového nervu v zmysle bodu 255 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Žalobca však obsah ňou podaného znaleckého posudku v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietal a zároveň v tejto súvislosti navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie bez bližšieho zdôvodnenia neakceptoval tento návrh žalobcu, ktorý okrem iného poukazoval aj na istú razantnosť znalkyne v posudzovaní jeho ďalších zdravotných problémov mimo oblasti neurológie. Žalobcom namietané okolnosti pokiaľ ide o posudzovanie prípadnej ďalšej diagnózy súvisiacej so sťažením jeho spoločenského uplatnenia môže mať nepochybne vplyv na výšku a opodstatnenosť žiadaného nároku a aj s ohľadom na charakter prejednávanej veci sa javí, že pokiaľ žalobca v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nesúhlasil so závermi znalkyne z odvetvia neurológie, navrhoval v tejto súvislosti vykonať ďalšie dokazovanie, bolo opodstatnené akceptovať tento návrh za účelom správneho zistenia skutkového stavu veci a následne aj rozhodnutia o veci. 30. V dôsledku uvádzaných dôvodov tak odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). V zmysle uvádzaných záverov sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne zaoberať návrhom žalobcu, pokiaľ ide o zvýšenie náhrady bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a prípadného zvýšenia tohto nároku v súvislosti s namietaným poškodením zdravia žalobcu neurologického charakteru. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).