Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/234/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107201429 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8107201429.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: U. S., bývajúci v Ľ., I. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Ul. Masarykova 2, proti žalovaným: 1/ G.. P. T., 2/ W.. S. T., obaja bývajúci v F., C. XX, zastúpení Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom advokátskej kancelárie v Poprade, Nám. Sv. Egídia 29/69, o vydanie nehnuteľnosti a určenie, že kúpna zmluva je zrušená, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/13/2007-505 zo dňa 27.3.2013 a uzneseniu č.k. 13C/13/2007-578 zo dňa 15.1.2014 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v pomere 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. F., a to parcela č. 7909/1 vo výmere 165 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 7909/2 vo výmere 137 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 7910 vo výmere 238 m2 záhrady. Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu o zaplatenie 16.620,- eur zamietnutý tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 16.620,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolacie konanie zastavuje ohľadne odvolania žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F., je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená. Ruší uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 13C/13/2007-578 zo dňa 15.1.2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie konanie v časti o vydanie pozemkov zastavil, ďalej určil, že žalobca je podielovým vlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 k celku nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. F., pozemku parcela registra CKN č.7909/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, pozemku parcela registra CKN číslo 7902, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2 a pozemku parcela registra CKN číslo 7910, záhrada vo výmere 238 m2. Ďalej v konaní v časti o náhradu škody nad sumu 16.620,- eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 o prevode nehnuteľností - rodinný dom s príslušenstvom, súpisné číslo XXXX v katastri F., situovaný na parcele č. 7909 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 262 m2 a záhrada na parcele č. 7910 vo výmere 278 m2 , zapísané na LV č. XXXX, v podiele 6/10 k celku uzavretá so žalovanými je v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy zrušená. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.2.2006 podpísanou pred notárom dňa 1.3.2006, žalobca ako vlastník odpredal žalovaným svoj podiel vo výške 6/10 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy sa žalovaní zaviazali za predmetnú nehnuteľnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk, a to najneskôr ku dňu podpísania kúpnej zmluvy. Žalobca v polovici roka 2006 dlhodobo odcestoval do zahraničia a na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby splnomocnil generálnym plnomocenstvom, overeným u notára svoju manželku P. S.. Až do jeho odchodu plnenie zo strany žalovaných nedošlo. Napriek uplynutiu doby splatnosti žalovaní dohodnutú kúpnu cenu neuhradili, čím sa dostali do omeškania. Žalobcom, v zastúpení manželky, listom z 12.11.2006 boli žalovaní písomne vyzvaní na úhradu kúpnej ceny v dodatočnej primeranej lehote. Táto výzva im bola doručená dňa 21.11.2006. Vzhľadom na to, že ani po tejto výzve zo strany žalovaných k žiadnej úhrade nedošlo, žalobca v zastúpení manželkou využil právo, ktoré mu poskytuje Občiansky zákonník v zmysle § 517 ods. 1 a jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaní sú v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľnosti ako výluční vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že táto odstúpením od zmluvy zo zákona patrí žalobcovi. Napriek výzve žalovaní nehnuteľnosť odmietajú vydať a naďalej ju neoprávnene užívajú. 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Namietali, že P. S. na základe splnomocenia nemohla vykonať úkon odstúpenia od zmluvy. Namietali, že spolu s odstúpením od zmluvy im nebolo doručené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu jeho manželkou a že odstúpenie od zmluvy nebolo spojené so splnomocnením tak, aby tvorilo technickú jednotu. Ďalej uviedli, že svoju povinnosť plniť z kúpnej zmluvy splnili a uhradili ju v zmysle dohody, podľa ktorej na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 P. F. ako predávajúca previedla nehnuteľnosť - byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území F. - do spoluvlastníctva Y. F., U. S., P. O. a Y. S. (dcéry žalobcu) každému v podiele 1 a v zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou a všetkými kupujúcimi a žalovanými, títo uhradili kúpnu cenu za všetkých kupujúcich. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,- Sk, ktorú žalovaní uhradili za kupujúcu v 4/ rade Y. S. predstavovala ich plnenie, ktoré mali uhradiť žalobcovi v zmysle čl. 3 kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 27.2.2006. 4. Ďalej v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa konštatoval, že v tejto veci už raz rozhodol rozsudkom z 1.12.2010 tak, že žalobu zamietol, avšak odvolací súd tento rozsudok zrušil s vylovením právneho názoru, podľa ktorého nezodpovedá skutkovým zisteniam, že účastníci uzatvorili nepomenovanú zmluvu, ďalej s tým, že nie je zrejmé, prečo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými k predmetným nehnuteľnostiam prvostupňový súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu a čo ho viedlo k záveru, že účastníci uzatvorili simulovaný právny úkon. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle spoluvlastnícky podiel od žalobcu kúpiť, a teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy nič nepredstierali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z tvrdených dôvodov mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, pričom je však potrebné zaoberať sa platnosťou zmluvy. Je potrebné skúmať, či zbúraním rodinného domu nedošlo k vzniku novej veci, čím by u žalobcu došlo k strate spoluvlastníctva k novej veci. Na to je však potrebné vykonanie znaleckého dokazovania. Vydanie spoluvlastníckych podielov od žalovaných nie je možné, pretože žalovaní sa už stali podielovými spoluvlastníkmi, keď spoluvlastnícke podiely nadobudli od ďalších spoluvlastníkov v pomere 4/10. 5. Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2012 žalobca zobral žalobu späť v časti o vydanie nehnuteľností (pozemkov) a zmenil petit žaloby. V rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil a dňa 18.12.2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. F., je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená. Ďalej, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. F. pozemku parcela registra CKN č. 7909/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, pozemku parcela registra CKN č. 7909/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2 a pozemku parcela registra CKN č. 7910 záhrady vo výmere 238 m2. Ďalej, aby žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 37.841,- eur v lehote 3 dní s tým, že na pojednávaní dňa 21.3.2013 žalobca titulom náhrady škody žiadal priznať len sumu 16.620,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zobral späť. Žalovaní so späťvzatím návrhu súhlasili, a preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.. 6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 6/10 k rodinnému domu spolu s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. F.. Žalobca ako predávajúci predal svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach žalovaným za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk. Kúpna cena mala byť podľa zmluvy uhradená pri podpise zmluvy, o čom sa mal vyhotoviť samostatný zápis za účasti svedkov. Žalovaní kúpnu cenu 100.000,- Sk žalobcovi nezaplatili. Dňa 6.6.2006 udelil žalobca svojej manželke P. S. generálnu plnú moc na všetky právne úkony v súvislosti so zastupovaním jeho osoby. Listom zo dňa 12.11.2006 P. S., manželka žalobcu, vyzvala žalovaných na uhradenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote 3 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovaným doručená dňa 21.11.2006, a títo na ňu nereagovali. Listom zo dňa 30.11.2006 G.. P. S., ako zástupkyňa žalobcu odstúpila od kúpnej zmluvy v jeho mene zo dňa 27.2.2006 z dôvodu, že dohodnutá kúpna cena nebola uhradená ani v zmluvnom termíne ani v dodatočne poskytnutej lehote. Na toto odstúpenie žalovaní reagovali listom zo dňa 19.1.2007, v ktorom uviedli, že neuznávajú odstúpenie od zmluvy v celom rozsahu z dôvodu, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti a predávajúcim bol G.. U. S.. Uviedli, že na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 P. F. previedla nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV č. XXXX do vlastníctva Y. F., U. S., P.H. O. a Y. S.. V zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou a všetkými kupujúcimi a žalovanými uhradili žalovaní kúpnu cenu za všetkých kupujúcich, a to tiež aj za Y. S.Č. sumu 147.500,- Sk. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,- Sk, ktorú žalovaní uhradili za kupujúcu v 4/ rade Y. S. predstavovala ich plnenie, ktoré mali uhradiť žalobcovi na základe čl. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006. Dňa 31.7.2006 skutočne bola uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcou P. F. a kupujúcimi Y. F., U. S., P. O. a Y. S. (súrodencami a dcérou žalobcu). Kupujúci nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 predmetný byt spolu s príslušenstvom za dohodnutú kúpnu cenu 590.000,- Sk a sú zapísaní na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti. Žalovaní zaplatili celú kúpnu cenu 590.000,- Sk za všetkých kupujúcich a financovali aj rekonštrukciu tohto bytu v sume 50.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 bola podpísaná z dôvodu ochrany nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pred exekúciou, ktorá práve v tom čase prebiehala na jeho majetok. Po ukončení exekúcie mala byť nehnuteľnosť prevedená naspäť do vlastníctva žalobcu, prípadne mali účastníci rokovať o uzatvorení kúpnej zmluvy z vyššou cenou. Žalovaní tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 nebola podpisovaná len z dôvodu ochrany majetku žalobcu pred exekúciou, pretože mali reálny záujem nadobudnúť túto nehnuteľnosť a zrekonštruovať dom, ktorý stál na uvedenom pozemku. Ako protiplnenie nemali poskytnúť dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk, ale 800.000,- Sk. Za týchto 800.000,- Sk mali kúpiť byt, ktorý by sa stal podielovým spoluvlastníctvom Y. F., U. S., P. O. a niektorého z detí G.. U. S. (spoluvlastníkmi tohto bytu sa teda mali stať všetci súrodenci žalobcu, pričom jedným zo súrodencov žalobcu je aj matka žalovaného v 1/ rade, ktorá sa svojho podielu zriekla v prospech žalovaných). Výsluchom svedkov - súrodencov žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaní mali reálny a vážny záujem o trvalé nadobudnutie predmetných nehnuteľnosti za účelom výstavby, resp. rekonštrukcie rodinného domu. 7. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX žalovaní dom, ktorý bol na daných pozemkoch vystavaný, zbúrali až na úroveň pivníc a vystavali na tomto mieste nový dom, ktorého pôdorys neprebieha rovnakými hranicami ako pôdorys pôvodného domu a má aj iné priestorové riešenie. Po zrušení veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie znaleckým posudkom G.. O., z ktorého vyplynulo, že pri prestavbe rodinného domu na adrese P. X, F., v katastrálnom území F., bol predmetný dom svojou obnovou zmenený o cca 90 % oproti svojmu pôvodnému stavu, čo znamená, že iba 10 % novej stavby je súčasťou stavby pôvodnej. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že dom, pôvodne stojaci na adrese P. X, F., bol zbúraný až do základov v máji 2007. Z toho pre súd vyplynulo, že pôvodný dom ako vec v právnom slova zmysle prestal existovať a novo postavený dom je novou vecou, ktorého žalobca už nie je podielovým spoluvlastníkom. Tomuto zodpovedala aj úprava petitu, kedy žalobca žiadal určiť svoje vlastnícke právo len k pozemkom, nie k stavbe - rodinnému domu. Ďalej súd citoval ustanovenia § 37 ods. 1, 2, § 30, § 48 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 112, § 106 ods. 1, 2, § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.2.1997 sp.zn. 3Cdo/188/96, podľa ktorého za demoláciu stavby v zmysle § 14 zákona č. 403/1990 Zb., kedy vec prestala existovať v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V danom prípade mal teda za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F.. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena 100.000,- Sk, ktorú mali kupujúci zaplatiť najneskôr ku dňu jej podpísania. Žalovaní dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili a nezaplatili ju ani na základe dodatočnej výzvy. Následne listom zo dňa 30.11.2006 žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. Predmetom konania je teda určenie relevantnosti odstúpenia od zmluvy, teda, či týmto odstúpením od zmluvy bola kúpna zmluva zrušená. Súd prvého stupňa mal za to, že formálne sú splnené všetky podmienky na to, aby toto odstúpenie bolo platným odstúpením od zmluvy, pretože žalovaní ako kupujúci dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili ani v dodatočne poskytnutej lehote a žalobca mal teda dôvod na postup podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri doručovaní výzvy ako aj odstúpení od zmluvy konal v zastúpení svojej manželky na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006. Podľa názoru súdu táto generálna plná moc dávala manželke žalobcu právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny i odstúpiť od zmluvy. Išlo nie o splnomocnenie na určité právne úkony, ale o splnomocnenie na všetky právne úkony, a preto námietky žalovaných týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy podľa súdu neobstáli. Ďalej súd v súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia poukázal na právny názor odvolacieho súdu v tom zmysle, že neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani nedostatok úmyslu žalobcu uzavrieť danú zmluvu, ak vážny úmysel bol na strane žalovaných. Súdu prvého stupňa neboli známe žiadne ďalšie dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu, a teda túto zmluvu považoval za platnú. Žalobca však v danom prípade nemá naliehavý právny záujem na určení, že zmluva z 27.2.2006 je zrušená v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy, pretože navrhované rozhodnutie nijako nezmení jeho právne postavenie. Žalobca sa môže domáhať a aj sa domáha svojich práv žalobou na plnenie, teda domáha sa určenia svojho vlastníckeho práva, resp. náhrady škody a samotné určenie, že zmluva je zrušená odstúpením od zmluvy nie je nevyhnutné, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Ak žalobca odstúpil platne od zmluvy, potom odstúpením od nej sa táto od začiatku zrušila a žalobca sa znovu stal spoluvlastníkom veci, teda pozemkov v podiele 6/10-tín. Súd preto vyhovel žalobe v časti o určenie spoluvlastníctva žalobcu k pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy zo dňa 27.2.2006. Vlastníkom domu sa v dôsledku odstúpenia stať nemohol, pretože pôvodný dom ako predmet práva zanikol deštrukciou stavby v máji 2007. 8. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody, tento prvýkrát uplatnil na súde dňa 11.6.2012, a preto sa v dôsledku uplatnenej námietky premlčania vznesenej žalovanými musel ňou súd zaoberať. Pokiaľ žalovaní zbúrali rodinný dom, ktorý bol predmetom zmluvy, napriek platnému odstúpeniu od zmluvy, konali protiprávne, pretože odstúpením od zmluvy sa mal navrátiť pôvodný stav, a teda žalobca mal byť spoluvlastníkom pôvodného domu v podiele 6/10 a žalovaní nemali právo vykonávať na základe vlastného rozhodnutia úpravy na tejto veci. Bolo nepochybné aj to, že takýmto protiprávnym úkonom žalovaných došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorej výška je totožná s cenou 6/10-tín rodinného domu. Poukazujúc však na vznesenú námietku premlčania, sa ňou súd zaoberal a poukázal na to, že žalobca vedomosť o zbúraní domu získal najneskôr na pojednávaní dňa 14.9.2009, kedy to žalovaní uviedli. Pri podaní odvolania doručeného súdu dňa 9.2.2011 žalobca predložil fotografie vyhotovené jeho manželkou v marci 2009, pričom z týchto bolo zrejmé, že pôvodný dom už bol zbúraný. Žalobca sa v septembri 2009 už zdržiaval na území SR a mohol sa s týmito fotografiami oboznámiť. Na pojednávaní dňa 8.2.2010 bol oboznámený za prítomnosti žalobcu Znalecký posudok č. 056/2006, ktorý určoval všeobecnú hodnotu tohto domu a tento posudok je dostatočným základom pre určenie škody, aby mohla byť podaná žaloba na súd, aj keď je z času asi 1 rok pred deštrukciou stavby, pretože za dobu jedného roka nedošlo k výraznej zmene hodnoty stavby. Dňa 8.2.2010 mal žalobca k dispozícii, mal všetky informácie potrebné na to, aby uplatnil svoju pohľadávku na náhradu škody, teda vedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá a vedel aj o výške škody v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Premlčacia doba začala žalobcovi plynúť od 9.2.2010 a 2-ročná premlčacia doba uplynula 8.2.2012, teda pred uplatnením práva na náhradu škody na súde. Z uvedených dôvodov pre premlčanie práva súd žalobu v časti o náhradu škody zamietol. 9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, a to proti druhému výroku, ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe a ktorým určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 6/10 ako podielu k celku k predmetným pozemkom, pričom nesprávnosť rozsudku videli v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Pokiaľ ide o prvú námietku, nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, žalobca pri doručovaní výzvy ako aj odstúpení od zmluvy konal v zastúpení svojou manželkou na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006 a že táto dávala jeho manželke právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny a odstúpiť od zmluvy, že ide o splnomocnenie na všetky právne úkony a že námietky žalovaných týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy neobstoja. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na ustanovenie § 34, § 40 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v tom zmysle, že odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností musí byť uzavreté v písomnej forme, pričom prejav vôle účastníkov, vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Ak takýto dodatok, resp. odstúpenie tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky jeho jednotlivé hárky spojené. Náležitosťou odstúpenia od zmluvy malo byť teda aj splnomocnenie, ktoré však bolo písomné, avšak nielenže nebolo spojené, či zošité so samotným odstúpením zo dňa 30.11.2006, ale nebolo k predmetnému odstúpeniu ani pripojené. Ďalšia odvolacia námietka spočívala v tom, že ak uvedené plnomocenstvo P. S. nebolo pripojené k predmetnému odstúpeniu od zmluvy, bola svojím konaním zaviazaná sama, resp. jej konanie nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, pretože jedinou oprávnenou osobou odstúpiť od zmluvy bol žalobca sám. V konaní taktiež nebolo preukázané, že žalobca konanie P. S. bez plnomocenstva dodatočne schválil bez zbytočného odkladu. Pokiaľ by súd mal za to, že P. S.Á. konala v mene žalobcu na základe plnomocenstva, predmetné odstúpenie by neobstálo z dôvodu, že absentovala vážnosť vôle samotného žalobcu odstúpiť od tejto zmluvy. Žalobca nemohol myslieť odstúpenie od zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny vážne, a preto je písomné odstúpenie s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka od začiatku neplatným právnym úkonom. Za vážny nedostatok predmetného odstúpenia možno považovať aj to, že nebolo doručované každému zo žalovaných osobitne, ale len jednou zásielkou adresovanou obom žalovaným spoločne, ktorú však prevzal len jeden zo žalovaných. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 2Cdo/17/2005. Žalovaní súčasne uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania. 10. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie aj žalobca. Tento odvolaním napadol výrok o zamietnutí jeho návrhu v prevyšujúcej časti, ktorým súd zamietol jeho návrh na určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi ním a žalovanými je zrušená v dôsledku odstúpenia od zmluvy a návrh, ktorým od žalovaných žiadal zaplatiť sumu 16.620,- eur z titulu náhrady škody v dôsledku zbúrania pôvodného rodinného domu. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď jeho návrh napriek platnému odstúpeniu od zmluvy v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že kúpna zmluva je zrušená. Žalobca mal za to, že naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva je zrušená bol preukázaný a deklarovať tento záver je potrebné aj súdnom rozhodnutí, keďže vyriešenie platnosti kúpnej zmluvy a odstúpenie od nej bolo predmetom celého konania. Žalobca poukázal na to, že oprávnene uplatnil nárok na náhradu škody a nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu ohľadom okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, pričom poukázal na svoje písomné podania, najmä vyjadrenie zo dňa 1.3.2013 a ústne prednesy svojho právneho zástupcu na pojednávanie. Žalobca mal za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa v danom prípade viaže na okamih, kedy skutočne zistil, že proti žalovaným nemôže uspieť s vlastníckou žalobou na vydanie veci, t.j. že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že predmetný rodinný dom už neexistuje kvôli podstatnej prestavbe, čím vznikla nová vec, ktorá je už vo vlastníctve žalovaných. Až vtedy žalobca objektívne získal vedomosť o tom, že sa nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie vec a že mu patrí len nárok na náhradu škody, pričom tento okamih s určitosťou ustálený na deň, kedy sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 04/2012 zo dňa 7.5.2012, vypracovaný znalcom F.. G.. T. O., I... Až znalec v uvedenom znaleckom posudku konštatoval, že rodinný dom bol po rekonštrukcii zmenený o cca 90 % oproti pôvodnému stavu, teda len asi 10 % novej stavby je súčasťou pôvodnej. O uvedenom okamihu, ktorý je rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty svedčí aj skutočnosť, že žalobca ihneď po tom, čo sa dozvedel, že vec už v právnom zmysle slova neexistuje, pristúpil k zmene návrhu vo veci samej a pôvodne eventuálny petit na náhradu škody transformoval vo vzťahu k rodinnému domu na riadny petit. Zároveň uviedol, že nárok na náhradu škody si formou alternatívneho petitu prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu uplatnil už na začiatku súdneho konania, no súd takýto petit neakceptoval a presvedčil ho, aby ho neuplatňoval a nezaoberal sa ním, čo má na otázku plynutia premlčacej lehoty zásadný význam. Vedomosť žalobcu o rekonštrukcii predmetného rodinného domu, ktorá viedla k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné zamieňať s vedomosťou o zbúraní domu, ktorá je dôležitá pre otázku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Konštatovanie, že vedomosť o zbúraní domu získal najneskôr na pojednávaní dňa 14.9.2009, lebo na tomto pojednávaní žalovaný v 1/ rade uviedol, že bol zbúraný takmer celý dom, pričom ale žalovaný disponoval len stavebným povolením na rekonštrukciu domu a nie jeho kompletnú prestavbu. Z tejto informácie nemohol žalobca získať relevantnú vedomosť o zničení pôvodného domu, preto tento okamih nemožno považovať za začiatok subjektívnej lehoty. Ostatní svedkovia potvrdili síce výpoveď žalovaného v 1/ rade, ale udialo sa tak až na posledných dvoch pojednávaniach v roku 2013, po tom ako už bol nárok na náhradu škody uplatnený. Rovnako neobstojí záver súdu, že fotografie z marca 2009, vyhotovené manželkou žalobcu, sú postačujúce pre nadobudnutie vedomosti o vzniku škody. Posun okamihu začatia plynutia lehoty na deň 8.2.2010, keď súd na pojednávaní oboznámil znalecký posudok G.. O. vo vzťahu k subjektívnej vedomosti žalobcu o výške škody je tiež irelevantný bez toho, aby žalobca disponoval najdôležitejšou skutkovou informáciou - kedy bol pôvodný dom zbúraný do takej miery, že došlo k jeho zániku, teda kedy žalobcovi vznikla škoda. 11. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v časti napadnutej ich odvolaním ako vecne správne potvrdil. Žalovanými namietaná neplatnosť odstúpenia žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania formy neobstojí. Účastníci konania dňa 27.2.2006 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach, pričom žalovaní sa zaviazali zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr ku dňu podpísania zmluvy. Vážnosť vôle na uzavretie kúpnej zmluvy u všetkých účastníkov zmluvy bola preukázaná. Žalovaní dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili, a to ani na dodatočnú výzvu. V dôsledku toho žalobca, v zastúpení svojou manželkou od zmluvy odstúpil. Neobstojí argumentácia žalovaných, že na odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje úprava o uzatváraní zmluvy o prevode nehnuteľností, preto sa odstúpenie od zmluvy musí urobiť v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Inštitút odstúpenia od zmluvy je totiž jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane, preto neprichádza do úvahy aplikácia tejto právnej úpravy ako zavádzajúco uvádzajú žalovaní. Tvrdenie žalovaných, že im pri doručení odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy nebola doručená aj generálna plná moc nie je pravdivé. Žalobca nielen tvrdil, že plná moc bola priložená ku výzve na zaplatenie kúpnej ceny a opakovane znova aj po odstúpení od zmluvy, ale konanie v zastúpení vyplýva aj z textu týchto právnych úkonov. Žalobca toto tvrdenie bez pochýb aj dôkazmi preukázal. Z výpovede G.. P. S. a svedka U.. P. F. na pojednávaní dňa 14.9.2009 vyplynulo, že pri výzve na zaplatenie kúpnej ceny bola žalovaným spolu s výzvou zaslaná aj kópia generálneho plnomocenstva a aj pri následnom odstúpení od zmluvy bola s týmto odstúpením žalovaným zaslaná ďalšia kópia generálneho plnomocenstva. Tvrdenie žalovaných, že žalobca nemyslel odstúpenie od kúpnej zmluvy vážne rovnako neobstojí, nakoľko dôvod, o ktorý toto tvrdenie žalovaní opierajú je vytrhnuté z kontextu jeho výpovede a vôbec nevyjadruje to, čo žalobca vo svojom výsluch na pojednávaní odprezentoval. Pokiaľ išlo o argument žalovaných o neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy z dôvodu, že odstúpenie nebolo žalovaným doručené každému osobitne, ale len jednou zásielkou obom žalovaným spoločne, pričom analogicky poukazovali na postup spoločného nájmu bytu manželov je právne neopodstatnený. Naviac obidvaja žalovaní vo svojich účastníckych výpovediach potvrdili, že o písomnom odstúpení od kúpnej zmluvy vedeli. 12. Žalovaní vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu, v ktorom nebol zo strany žalovaných napadnutý odvolaním. Mali za to, že prvostupňový súd správne právne vec posúdil, keď zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na náhradu škody, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by odôvodňovali iný záver, k akým dospel prvostupňový súd. 13. O odvolaní účastníkov odvolací súd rozhodol rozsudkom č.k. 11Co/63/2013-551 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v pomere 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. F., a to parc. č. 7909/1 vo výmere 165 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 7909/2 vo výmere 137 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 7910 vo výmere 238 m2 záhrady. Súčasne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu o zaplatenie sumy 16.620,- eur zamietnutý tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 16.620,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolacie konanie zastavil ohľadne odvolania žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F. je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená. 14. Následne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania uznesením, č.k. 13C/13/2007-578 tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov v časti konania o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 o prevode nehnuteľností uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy zrušená, ďalej žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov v časti konania týkajúcich sa určenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F., a to parcele CKN číslo 7909/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, parcele CKN 7902 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2, parcele 7910 záhrada vo výmere 238 m2. Ďalej v časti o zaplatenie náhrady škody vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v časti o vydanie rodinného domu súpisné číslo XXXX účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 15. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca odvolaním napadol výroky pod bodom 1, 3 a 4 uznesenia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o výrok pod bodom 1, žalobca považoval rozhodnutie v tejto časti za nesprávne a spravodlivé by bolo rozhodnutie, ktorým by súd žalovaným náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. Pokiaľ odvolaním napadol tretí výrok, považuje v tejto časti rozhodnutie za zmätočné, keďže odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 15.10.2013 prijal právny záver, podľa ktorého posúdil uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky ako nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie, preto nie je zrejmé o náhrade trov konania vo vzťahu ku ktorej časti predmetu konania súd prvého stupňa rozhodol. Pokiaľ išlo o výrok pod bodom 4, takisto v tejto časti považoval rozhodnutie súdu za nesprávne, pretože nie je zrejmé, odkiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaní boli v tejto časti konania úspešní, keďže k zastaveniu konania v tejto časti došlo len pre správanie žalovaných. 16. Odvolanie proti tomuto uzneseniu podali aj žalovaní v 1/ a 2/ rade, a to proti výroku pod bodom 2, 3 a 4, pričom jeho nesprávnosť videli v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Navrhli podľa § 220 O.s.p. uznesene súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že žalovaným v 1/ a 2/ rade prizná náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 724,83 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,88 eur. Prvostupňový súd vo vzťahu k druhému výroku uviedol, že žalobca bol úspešný v tejto časti o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to parcelám vo výroku rozsudku uvedeným, a preto má žalobca v tejto časti právo na náhradu trov konania, čo je síce pravdou, avšak proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/63/2013, ktorým v tejto časti potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 13C/13/2007 zo dňa 27.3.2013 podali na Ústavný súd SR sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu porušenia svojho ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu ochranu. V súčasnosti teda prebieha na Ústavnom súde SR konanie o citovanej sťažnosti, o ktorej zatiaľ Ústavný súd SR nerozhodol. Prvostupňový súd vo vzťahu k tretiemu výroku rozhodol, že nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd správne uviedol, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, žalobca bol v časti nároku nad 16.620,- eur neúspešný, nakoľko zobral v tejto časti svoju žalobu späť, pričom to nebolo spôsobené konaním žalovaných. Napriek vyššie uvedenému záveru však prvostupňový súd rozhodol nesprávne, keď nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Žalobca zobral žalobu späť čo do nároku na zaplatenie 21.221,- eur zo sumy 37.841,- eur a predmetná suma predstavuje 56 % z celého uplatneného nároku, to znamená, že žalovaní v 1/ a 2/ rade dosiahli mierny procesný úspech, a teda by im mala patriť náhrada trov konania vo výške minimálne 12 %. Nesúhlasili ani s rozhodnutím prvostupňového súdu čo do štvrtého výroku uznesenia, ktorým takisto nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Prvostupňový súd sa nevyporiadal s otázkou, či by bolo vôbec možné žalobnému petitu znejúceho o vydanie nehnuteľnej veci vyhovieť už z formálno-právnych dôvodov. Podľa ich názoru je možné žalovať len o vydanie hnuteľnej veci ako takej, nie však nehnuteľnej veci, ktorú z povahy veci nemožno vydať. Jediným správnym a možným právnym prostriedkom v danom prípade mohla byť len žaloba o určenie vlastníckeho práva, resp. po zániku stavby žaloba o plnenie, nie však o vydanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené nemožno preto súhlasiť s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p.. 17. V dôsledku dovolania žalovaných bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/63/2013-551 zo dňa 15.10.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vytkol odvolaciemu súdu skutočnosť, že v preskúmavanej veci bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.5.2013 (č.l. 532 spisu) a žalovaní (dovolatelia) nemali možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd im toto vyjadrenie žalobcu nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalovaným došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tým k odňatiu ich možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Odvolací súd tento nedostatok odstránil, doručil vyjadrenie žalobcu z č.l. 532 až 534 zástupcovi žalovaných v 1/ až 2/ rade a zase vyjadrenie zástupcu žalovaných z č.l. 540 doručil zástupcovi žalobcu s tým, že tento v stanovisku zo dňa 23.6.2016 uviedol, že s tvrdeniami žalovaných obsiahnutých v ich písomnom vyjadrení nesúhlasí a tieto považuje za neopodstatnené. Žalobca zotrval vo svojej argumentácii s tým, že tvrdenia žalovaných v ich vyjadrení nemôže vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní pred súdom obstáť. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaných o tom, že právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.620,- eur titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby s odbornou starostlivosťou nadobudol vedomosť o tom, že predmetný rodinný dom bol zbúraný a ako vec v pravom zmysle slova zanikol iba na podklade toho, že sa žalovaní na pojednávaní pred prvostupňovým súdom zmienili o tom, že v rámci rekonštrukcie došlo takmer k úplnej zmene rodinného domu. Aj z ich výpovedí vyplýva len informácia o zmene domu, nie o postavení novej stavby. Naviac žalobca sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a nemal možnosť si ani fyzicky overiť stav pôvodného domu, ktorí žalovaní zbúrali. V tejto súvislosti žalobca bezprostredne uviedol, že až v konaní bol informovaný o vydaní stavebného povolenia pre žalovaných výlučne na rekonštrukciu rodinného domu, z čoho možno objektívne usudzovať, že takéto povolenie neoprávňuje dotknutú osobu na zbúranie pôvodnej stavby. Za relevantný okamih, od ktorého možno s potrebnou istotou konštatovať vedomosť žalobcu o zániku veci - stavby (zbúranie rodinného domu), je potrebné považovať až oboznámenie sa žalobcu so Znaleckým posudkom č. 04/2012 zo dňa 7.5.2012, ktorý vypracoval súdny znalec F.. G.. T. O., I... Až v predmetnom znaleckom posudku bol výslovne prijatý záver o tom, že rodinný dom bol v dôsledku rekonštrukčných prác zmenený v rozsahu 90 % oproti pôvodnému stavu. Žalobca si svoj právny nárok na náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia z opatrnosti uplatnil už na začiatku súdneho konania, konkrétne prostredníctvom písomného podania svojho predchádzajúceho právneho zástupcu zo dňa 30.11.2010. Ďalej žalobca poukázal na to, že postačuje mu uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti, o ktoré opiera v konaní uplatňovaný nárok, pričom právne posúdenie je vecou súdu. Túto svoju povinnosť žalobca riadne v prvostupňovom konaní splnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd v odvolacom konaní rozhodol tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 17.4.2013. 19. Žalovaní sa na vyjadrenie žalobcu vyjadrili stanoviskom zo dňa 14.7.2016 a uviedli to, že vo vzťahu k námietkam vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia z dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma odstúpenia, z dôvodu, že jeho prílohou nebolo splnomocnenie pre manželku žalobcu, ako aj z dôvodu, že absentovala vážnosť vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy, zotrvávajú v celom rozsahu na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaní ďalej zotrvali na námietke nedoručenia odstúpenia žalobcu obom žalovaným. Zdôraznili, že v danom prípade išlo o námietku právnu, lebo sa ňou neuvádzala nová skutočnosť, ktorá by nebola už v priebehu prvostupňového konania tvrdená, resp. by nevyplývala z vykonaného dokazovania. Ďalej zotrvali na námietke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázali na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca prvýkrát uplatnil procesným návrhom doručeným súdu až dňa 11.6.2010. Až v predmetnom návrhu sa žalobca okrem iného domáhal aj toho, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade, aby vydali predmetné nehnuteľnosti, teda sa domáhal vrátenia plnenia, ktoré mu boli povinní žalovaní v 1/ a 2/ rade vrátiť s poukazom na znenie § 457 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dňom doručenia právne perfektného odstúpenia od zmluvy nastanú účinky zrušenia zmluvy, a teda zmluvné strany sú od uvedeného okamihu povinné si vydať vzájomné plnenia. V danom prípade došlo k doručeniu odstúpenia v období od 1.12. do 18.12.2006. Keby za relevantný dátum doručenia odstúpenia akceptovali posledný deň uloženia zásielky na pošte, t.j. 18.12.2006, od uvedeného dátumu začala plynúť objektívna 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 18.12.2009. Subjektívna 2-ročná lehota začala plynúť dňa 18.12.2006, kedy žalobca mal už dostatočnú vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. Subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 18.12.2008. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty. 20. Odvolací súd odvolania strán prejednal v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania účastníkov boli podané pred týmto dátumom, preto ide o právo, ktoré im vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu pre dokončenie odvolacieho konania podľa Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolania strán podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy boli odvolania podané. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd sa musel zaoberať odvolacími dôvodmi, ktoré strany použili vo svojich odvolaniach a ide o odvolacie dôvody, ktoré sú uvedené v Občianskom súdnom poriadku, a preto aj z tohto dôvodu odvolania strán prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 21. Odvolací súd teda v zmysle § 212 ods. 1 prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania uvedených rozhodnutí a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne a odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a to pokiaľ ide o vec samú. Odvolania strán sú však dôvodné, pokiaľ ním napadli uznesenie, ktorým sa rozhodlo o náhrade trov prvostupňového konania. 22. Žalovaní v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali záver vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého žalobca pri doručovaní výzvy, ako aj odstupovaní od zmluvy konal v zastúpení svojou manželkou P. S.E., na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006 a že táto generálna plná moc dávala manželke žalobcu právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny a odstúpiť od zmluvy, že sa jedná nie o splnomocnenie na určité právne úkony, ale o splnomocnenie na všetky právne úkony a že námietky žalovaných, týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy neobstoja. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že plnomocenstvo dané žalobcom svojej manželke je platným úkonom, na základe tohto manželka žalobcu mohla konať a zaslať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny i odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy. Nie je náležitá argumentácia, že odstúpenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj plnomocenstvo musia byť na tej istej listine, resp. ak ide o viacej listín, že musia byť spojené pevným spôsobom. Žiadne právne ustanovenie Občianskeho zákonníka takéto náležitosti pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje. Pokiaľ išlo o námietku odvolateľov v tom zmysle, že žalobca nemienil odstúpenie od zmluvy vážne, táto okolnosť je len žalovanými tvrdená, avšak v konaní nebola ničím preukázaná. Za vážny nedostatok predmetného odstúpenia považovali žalovaní aj to, že toto nebolo doručené každému zo žalovaných osobitne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na nastúpenie účinkov odstúpenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Je tak nutné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby nastúpili účinky zamýšľané týmto právnym úkonom. Práve otázka náležitého doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami, najmä ak je vykonávané v písomnej forme. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno ustáliť tieto závery: - účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe, ktorej je určený ako adresátovi nastáva momentom, keď sa dostane do sféry jej dispozície; - posúdenie skutočnosti, či sa prejav vôle dostal do sféry adresáta je potrebné vyhodnotiť objektívne vzhľadom na všetky okolnosti; - ak sa preukáže, že osoba, ktorej je právny úkon určený mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči nej bez ohľadu na to, či sa s ním skutočne fakticky aj oboznámila. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 28.1.2011 sp.zn. 5Cdo/129/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 27/2011. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Neprítomnej osobe, t.j. osobe, s ktorou osoba realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť, i právnu istotou subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil. Postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na list právneho zástupcu žalovaných zo dňa 19.1.2007 (č.l. 30 spisu), v ktorom jednoznačne sa konštatuje, že jeho mandantom boli predložené listiny, a to kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva z 27.2.2006, zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.7.2006, výzva zo dňa 12.11.2006 a list odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.11.2006. Z tohto jednoznačne vyplýva záver, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným v 1/ a 2/ rade riadne doručené, a teda v zmysle vyššie uvedeného, mali objektívne možnosť sa s týmto prejavom vôle oboznámiť. 23. Pokiaľ žalovaní namietali premlčanie nároku na zaplatenie sumy 16.620,- eur v súvislosti s tým, že nie je možné už vydať spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome z dôvodu vzniku novej veci, tu odvolací súd poukazuje, že žalobca uplatnil nárok z odstúpenej zmluvy, to znamená nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Evidentne v danom prípade už nebolo možné vydať spoluvlastnícky podiel na predmetnom rodinnom dome, a preto prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 458 ods. 1 OZ a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že tento nárok žalobca uplatnil už v návrhu, keď žiadal vydať predmetné nehnuteľnosti. To, že sa v priebehu konania preukázalo, že to nie je možné, potom nastupuje aplikácia ustanovenia § 458 ods. 1 v zmysle peňažnej náhrady. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu v žiadnom prípade nemohol byť premlčaný. 24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil otázku týkajúcu sa platnosti kúpnej zmluvy, vychádzajúc z toho, že simulovaný právny úkon znamená, že obe strany právneho úkonu len predstierajú vážnosť vôle, pretože ak by vážnosť vôle chýbala len u jednej strany a druhá strana by uzatvárala právny úkon vážne, nejde o právny úkon simulovaný, a teda neplatný pre nedostatok vážnosti vôle. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle spoluvlastnícky podiel od žalobcu kúpiť, a teda nič pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepredstierali. Iná vec je, ak nedostatok vážnosti vôle bola len u žalobcu, pretože v takomto prípade ide o mentálnu rezerváciu, čo však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ak vážnosť vôle nechýbala u druhej strany zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že došlo k platnému odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy, a preto je aj vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v pomere 6/10 k celku (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Neobstojí však právny záver súdu prvého stupňa, pokiaľ ním dospel k takému rozhodnutiu, ktorým zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.620,- eur z titulu nároku z odstúpenej zmluvy. Odvolací súd má za to, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, preto je treba aplikovať ustanovenie § 457 OZ, a teda k vráteniu bezdôvodného obohatenia v podobe peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Obohatený je povinný poskytnúť tomu, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote, za akej by bolo obdobné plnenie obvykle poskytované v danom mieste a čase a za obdobných podmienok. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný tým, aká majetková ujma vznikla inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v okamihu jeho získania. Na povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil nemá vplyv, čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho obohatený získal a nezáleží ani na tom, či v dobe rozhodovania súdu obohatenému ešte nejaký prospech zostal. Súd prvého stupňa správne zistil z hľadiska posudzovania zásadnej prestavby a straty stavebno-technického charakteru stavby otázku existencie predmetného rodinného domu, keď dospel k záveru, že dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade už v čase rozhodovania neexistuje a jeho prestavbou došlo k vzniku novej veci. Z tohto pohľadu je preto namieste peňažitá náhrada, ktorá zodpovedá sume 16.620,- eur, čo zodpovedá hodnote podielu, ktorý na tomto dome mal žalobca (hodnota domu 834.487,26 Sk, viď znalecký posudok G.. T. O., ktorý stanovil cenu domu k 3.6.2006, teda blízko obdobiu zodpovedajúcemu uzavretiu kúpnej zmluvy a 6/10 zodpovedá po premene na platnú menu suma 16.620,- eur). Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovenia § 457 OZ tak, že jeho návrhu v tejto časti vyhovel. 25. Odvolací súd odvolacie konanie zastavil ohľadne odvolania žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi ním a žalovanými je v dôsledku odstúpenia zrušená, keďže v tomto rozsahu žalobca svoje odvolanie zobral späť. Rozhodnutie odvolacieho súdu má oporu v ustanovení § 207 ods. 3 O.s.p.. 26. Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. však zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, pretože ak ide o žalobu na nepeňažné plnenie a peňažné plnenie, je posúdenie toho, či išlo o úspech len čiastočný, či o neúspech v pomere nepatrnej časti pri rozhodovaní o trovách konania dôležité to, že je na úvahe súdu, aby zvážil, či a nakoľko boli strany v takomto konaní úspešné a aby svoju úvahu odôvodnil. Tomu však v uznesení tak nebolo, a preto je o otázke náhrady trov celého konania potrebné rozhodnúť znova na základe vyššie uvedenej úvahy súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).