Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107218235 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8107218235.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: MULTI-CLUB, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 7, 080 01 Prešov, IČO: 36 477 575, zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779, proti žalovanému: O. B. - R., miesto podnikania B. XXXX/X, XXX XX O., IČO: 32 925 042, zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, 080 05 Prešov, o zaplatenie 1.599,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.4.2014 č.k. 21Cb/59/2008-167 zhodou hlasov členov senátu takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
o d ô v o d n e n i e :
1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.599,01 eura a 6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.599,01 eura od 8.8.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zostatku ceny dodávky klimatizačných jednotiek vyúčtovaného faktúrou č. FV XXXXX zo dňa 24.72006.
Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný mal záujem o dodávku a montáž klimatizačných zariadení do jeho podnikateľských prevádzok. Po ohliadke podnikateľských prevádzok, v ktorých mal žalovaný záujem namontovať klimatizačné zariadenie, boli žalobcom vypracované cenové ponuky na dodávku a montáž klimatizačných zariadení, o ktoré mal žalovaný predbežne záujem. Na základe vypracovaných cenových ponúk zo dňa 6.5.2006, 7.5.2006 a 15.5.2006 si žalovaný u žalobcu objednal dodávku a montáž 4 ks klimatizačných jednotiek, a to 2 ks klimatizačných jednotiek značky ARTEL RD 9 RN a 2 ks klimatizačných jednotiek ARTEL RD 13 RN. V priebehu realizácie dodávky a montáže klimatizačných jednotiek žalovaný požiadal žalobcu o dodávku a montáž jednej klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA namiesto jednej klimatizačnej jednotky RD 9 RN z dôvodu, že mu v kancelárii nesedel odtieň klimatizačnej jednotky ARTEL RD 9 RN, pričom vyhovoval lepšie odtieň klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Na základe tejto skutočnosti žalobca žalovanému dodal a namontoval jeden kus klimatizačnej jednotky ARTEL RD 9 RN, dva kusy klimatizačných jednotiek ARTEL RD 13 RN a jeden klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Táto skutočnosť vyplýva aj zo súpisu prác a dodávok zo dňa 20.7.2006. Namontované klimatizačné jednotky žalovaný od žalobcu prevzal, čo potvrdzuje zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 21.7.2006, ktorý žalovaný sám podpísal. Odplatu za dodávku a montáž klimatizačných jednotiek vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. FV XXXXX zo
dňa 24.7.2006 na sumu 162.966,90 Sk, splatnou dňa 7.8.2006, ktorá zohľadňovala zálohové platby vo výške 114.795,- Sk. Zálohové platby žalovaný v prospech žalobcu zrealizoval na základe zálohových faktúr, a to zálohovej faktúry č. FA XXX, ktorá bola vystavená dňa 30.6.2006 na sumu 49.197,- Sk splatnú dňa 30.6.2006, ako aj na základe zálohovej faktúry č. FA XXX vystavenej dňa 3.7.2006 na sumu 65.598,- Sk splatnú dňa 3.7.2006. Žalovanému zostala k úhrade suma 48.171,90 Sk, čo po prepočítaní na aktuálnu menu euro predstavuje sumu 1.599,01 eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Písomným podaním zo dňa 15.8.2006 označeným ako reklamácia, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 15.8.2006, žalovaný žalobcu žiadal o dodanie certifikátu energetickej úspornosti dodaných klimatizácii, a to v zmysle smernice EÚ, s tým, že v prípade, že takéto označenie žalobcom dodanej klimatizácie ARTEL nemajú alebo sú energeticky náročné, bude žiadať výmenu energeticky náročných klimatizácii ARTEL za klimatizácie energeticky úsporné. Písomným podaním zo dňa 28.9.2006 označeným ako „Reklamácia“, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 3.10.2009, žalovaný od žalobcu žiadal výmenu energeticky náročných klimatizácií ARTEL za klimatizácie energeticky úsporné triedy „A“ v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetného listu s tým, že v opačnom prípade bude nútený odstúpiť od kúpnej zmluvy a žiadať vrátenie zaplatenej zálohy. Písomným podaním zo dňa 26.11.2007 žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy ohľadne dodávky klimatizácie ARTEL, a to v počte 3 ks. V odstúpení žalovaný konštatoval, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušuje a z uvedeného dôvodu žalobcu vyzval na vrátenie zaplatenej zálohy v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka vo výške 69.269,50 Sk, najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia, a to oproti prevzatiu klimatizačných jednotiek ARTEL v počte 3 ks.
Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2014 žalovaný uviedol, že súhlasí s prevzatím 4 ks klimatizačných jednotiek, ale len preto, že bol uvedený do omylu, keď bol informovaný zo strany dodávateľa v tom zmysle, že klimatizačné jednotky sa nedodávajú tak, že by sa tam rozlišovala technická náročnosť zariadenia. O tejto skutočnosti, že sa to malo uvádzať a že je to povinnosť dodávateľa - predávajúceho, musel žalobca alebo vzhľadom na všetky okolnosti vedieť mal, s poukazom na v spise už spomínané nariadenie vlády SR. Takéto konanie žalobcu v súvislosti s touto predmetnou dodávkou možno charakterizovať ako klamlivú reklamu alebo zámenu v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalovaný za to, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná s poukazom na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka.
K tomuto vyjadreniu žalovaného právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola z jeho strany uzavretá v omyle. Žiadnym spôsobom nedokázal žalovaný, že by v rámci jednania o predmete dodávky žalobca žalovanému uvádzal nejaké nepravdivé údaje. Predmet kúpy si vybral sám žalovaný z ponuky, ktorá bola širšia. Bolo mu prezentovaných viacero zariadení, on sám si vybral konkrétne zariadenie, o ktoré mal záujem. V tomto konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie v tom smere, že by boli preukázané tvrdenia žalovaného v tom, že dodané klimatizačné jednotky nespĺňajú dané parametre, ktoré boli uvádzané v ponukách žalobcu.
Po citácii označených ustanovení Obchodného zákonníka prvostupňový súd uzavrel, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola z jeho strany uzavretá v omyle. Žiadnym spôsobom nedokázal žalovaný, že by v rámci jednania o predmete dodávky žalobca žalovanému uvádzal nejaké nepravdivé údaje. Predmet kúpy si vybral sám žalovaný z ponuky, ktorá bola širšia. Bolo mu prezentovaných viacero zariadení, on sám si vybral konkrétne zariadenie, o ktoré mal záujem. V rámci dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že dodané klimatizačné jednotky nespĺňajú dané parametre, ktoré boli uvádzané v ponukách žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že by mu žalobca nedodal v rámci zhotovenia diela také klimatizačné jednotky, ktoré si objednal, teda že žalobca plnil vadne. Uplatnenie reklamácie dňa 28.9.2006 s uplatnením reklamačného nároku na výmenu dodaných klimatizačných jednotiek typu ARTEL 13 RN - 2 ks a ARTEL 9 RN - 1 ks za iný typ energetickej triedy „A“ ani následné oznámenie odstúpenia od zmluvy pre nečinnosť žalobcu písomným podaním zo dňa 26.11.2007 nie sú dôvodné. Žalovanému nevznikol nárok na výmenu daných klimatizačných jednotiek ARTEL za iný typ, a teda ani nárok na zrušenie zmluvy jednostranným odstúpením. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Obch. zák., keďže obaja účastníci vystupovali v tomto vzťahu ako podnikatelia, konkrétne podľa ust. § 536 Obch. zák., keďže predmetom plnenia žalobcom bola dodávka hnuteľnej veci - klimatizačných jednotiek a ich montáž pred uvedením do užívania. Kľúčovým problémom v tomto spore je vyriešenie otázky vadnosti plnenia, s ktorou priamo súvisí preukazovanie obsahu dohodnutého predmetu plnenia diela medzi
účastníkmi. Pokiaľ ide o dodávku klimatizačnej jednotky ARTEL, žalovaný tvrdí v odstúpení od zmluvy, že si objednal dodanie a montáž klimatizačných jednotiek energetickej triedy „A“ a boli mu dodané klimatizačné jednotky značky ARTEL energetickej triedy „D“. Žalobca toto tvrdenie popiera a poukazuje pritom aj na ostatné písomnosti a výpovede žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný v reklamácii zo dňa 28.9.2006 vytýkal žalobcovi, že mu žalobca poskytol nesprávnu informáciu pri dojednávaní predmetu diela o tom, že klimatizačné jednotky sa nezaraďuje do tried podľa energetickej náročnosti a žalovaný si preto objednal klimatizačné jednotky, ktoré mu žalobca odporučil, a to klimatizačné jednotky ARTEL 13 RN a ARTEL 9 RN. Počas montáže došlo k zmene jedného kusu klimatizačnej jednotky ARTEL 9 RN na typ TOSHIBA RAS 10 UA iba z dôvodu nevyhovujúceho farebného odtieňa. Až dodaním dokladov od klimatizačných jednotiek TOSHIBA zistil žalobca informáciu o klasifikácii klimatizačných jednotiek do energetických tried, a preto si od žalobcu vyžiadal doplnenie dokladov k dodaným klimatizáciám značky ARTEL, t.j. certifikát energetickej úspornosti, na čo mu 25.9.2006 žalobca doručil energetický štítok, z ktorého je zrejmé, že dodané klimatizačné jednotky značky ARTEL zodpovedajú energetickej triede „D“. Z týchto vyjadrení žalovaného teda nie je zrejmé, či žalovaný namieta omyl pri uzatváraní zmluvy o dielo alebo vadné plnenie žalobcu. Súd má za to, že plnenie realizované žalobcom zodpovedalo zmluvným dojednaniam. V zmysle ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka má totiž dielo vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Skutočnosť, či je dielo vadné sa preto zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledky vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. V prípade, ak zmluva neobsahuje odkaz na vlastnosti diela, dielo musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má porovnateľné s dielom podľa účelu zmluvy. Podľa § 420 Obchodného zákonníka (v nadväznosti na § 541 Obchodného zákonníka), predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve alebo ak tento účel nie je zmluvou určený na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Podľa § 422 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Dodaný tovar trpí vadou v akosti a vyhotovení iba v prípade, ak nevyhovuje požadovaným alebo inak určeným vlastnostiam (kvalite) t.j. musí ísť o nesúlad s akosťou alebo vyhotovením dohodnutým v zmluve alebo nesúlad s akosťou vyplývajúcich zo zákonných predpisov (§ 759 Obchodného zákonníka). V prípade absencie dohody o akosti alebo vyhotovení musí nesúlad s akosťou a vyhotovením, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo o nesúlad s účelom, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Žiadne takéto vady dodaného tovaru klimatizačných jednotiek značky ARTEL značky doteraz žalovaný v konaní nepreukázal. Z listinných dôkazov a z výpovedi účastníkov i svedkov nevyplývajú súdu žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záverom, že žalobca plnil vadne, teda v rozpore so zmluvou alebo so zákonom. Dodané klimatizačné jednotky značky ARTEL si žalovaný objednal, resp. s ich o dodávkou súhlasil, prevzal ich podľa dodacieho listu zo dňa 3.7.2006 a protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.7.2006. Tieto klimatizačné jednotky sú vhodné na dojednaný účet, sú v akosti prípustnej na užívanie a ich deklarovaná akosť podľa dokladov o technických požiadavkách na tento typ výrobku nebola zo strany žalovaného napadnutá reklamáciou, a preto neboli dané zákonné predpoklady na strane žalovaného na odstúpenie od zmluvy z dôvodu vadného plnenia. Podľa § 436 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno údajnej vhodnosti plnenia spočíva v celom rozsahu na žalovanom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.599,01 eur titulom doplatenia ceny diela.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd s odkazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj na zaplatenie príslušného uplatneného 6 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávku žalobcu t.j. od 8.8.2006, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného t.j. do zaplatenie, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.599,01 eur od 8.8.2006 do zaplatenia.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
2) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Vytýka, že na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku energeticky
úsporných klimatizačných jednotiek - triedy energetickej hospodárnosti „A“, žalobca mu dodal iba jedno takéto zariadenie a ďalšie 3 mu dodal s triedou energetickej hospodárnosti „D“. Žalovaný si výslovne vymienil - objednal dodanie a montáž klimatizačných zariadení v najlepšej energetickej triede. Žalobca v kontraktačnom procese porušil svoju povinnosť a neinformoval žalovaného pred dodaním klimatizačných jednotiek o ich energetickej náročnosti v rozpore s nariadením vlády SR č. 231/2003 Z.z.. Pretože žalobca nesplnil túto svoju povinnosť a riadne žalovanému nedodal 3 klimatizačné zariadenia s požadovanou triedou energetickej náročnosti, či hospodárnosti, podstatným spôsobom porušil zmluvnú povinnosť v zmysle ust. § 345 ods. 1 Obch. zák., a preto žalovaný bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, pričom odstúpením zanikol záväzok oboch strán. To, že žalovaný žiadal od žalobcu dodať energeticky úsporné klimatizačné jednotky - triedy energetickej hospodárnosti „A“ vyplynulo i z výpovede svedka M. C.. Žalobca nenaplnil teda to, o čo žalovaný podľa uzavretej dohody mal záujem. 2 klimatizačné zariadenia ARTEL 13 RN a 1 ks klimatizačné zariadenie ARTEL 9 RN dodané žalobcom žalovanému majú preto vady v zmysle ust. § 422 Obch. zák. a žalovaný nároky zo zodpovednosti za vady včas u žalobcu uplatnil.
Žalovaný vytýka súdu prvého stupňa aj to, že bez povšimnutia ponechal to, že žalobca ho uviedol pri uzatváraní zmluvy do omylu, keď uviedol, že klimatizačné zariadenia sa nedelia a nepredávajú podľa triedy energetickej hospodárnosti. Pri uzatváraní zmluvy preto bol žalovaný uvedený do omylu, čo v zmysle ust. § 49a Obč. zák. v spojení s ustanovením § 40a Obč. zák. zakladá dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tejto relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalovaný včas dovolal. Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že k tomu, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti zákon nestanovuje žiadnu formu. Relevantnou je iba skutočnosť, že účastník dovolávajúci sa relatívnej neplatnosti prejaví vôľu tak, že pre vadu právneho úkonu, ktorá má podľa zákona za následok relatívnu neplatnosť nechce byť účinkami tohto úkonu viazaný. V predmetnej právnej veci nie je preto rozhodujúce ako žalovaný právny úkon označil, napr. ako odstúpenie od zmluvy, ale rozhodujúce je, k akému prejavu vôle v skutočnosti podľa jeho obsahu úkon smeroval. Zdôrazňuje pritom aplikáciu ust. § 34 Obč. zák. i názor, ktorý vyplynul z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 32Odo 722/2003 z 20.5.2014. Aj so zdôraznením ďalších rozhodnutí českého najvyššieho súdu aplikujúcich ust. § 49a Obč. zák. i ust. § 40a Obč. zák. je podľa názoru žalovaného zmluva uzavretá žalobcom so žalovaným 6.7.2006 relatívne neplatným právnym úkonom. Opakovane dáva žalovaný na vedomie súdu aplikáciu nar. vl. SR č. 231/2003 Z.z. vychádzajúceho zo Smernice Rady 92/75/EHS z 22.9.1992 i vykonávacej Smernice Európskej komisie 2002/31/ES z 22.3.2002.
Napokon žalovaný namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože súd nedal v rozhodnutí odpoveď na kľúčovú námietku žalovaného, a to, že žalobca neinformoval žalovaného o energetickej náročnosti požadovaných klimatizačných zariadení, a preto nedodal žalovanému aj ním požadované energeticky úsporné klimatizačné jednotky. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
3) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Na odvolanie doručené mu ešte súdom prvého stupňa nedoručil súdu odvolací návrh.
4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací pred vecným prejednaním podaného odvolania vyzval obe strany v konaní výzvou zo 17.12.2015 na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovení § 49a, § 40a Obč. zák. a ust. § 267 ods. 1 Obch. zák. s aplikáciou na skutkový záver prijatý súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, najmä v nadväznosti na potrebu zodpovedania otázok: a) či žalovaným tvrdený údaj o energetickej náročnosti bol podstatný (esenciálny), bez ktorého by k uzavretiu zmluvy nebolo došlo, b) či žalovaným ako podnikateľský subjekt (nie spotrebiteľ) mal možnosť overiť si sám skutočnosti o stupni energetickej náročnosti klimatizačného zariadenia a prípadne aj z údajov predloženého „prospektu“ využiť možnosť tvrdenému omylu tohoto druhu sa vyhnúť, c) či žalovaným tvrdený dôvod relatívnej neplatnosti (omyl) je ustanovený na ochranu len jedného účastníka právneho vzťahu, alebo nie, pretože podľa § 267 ods. 1 Obch. zák. relatívne neplatným je len ten právny úkon, ktorého dôvod neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka právneho vzťahu. Domáhať sa neplatnosti môže len ten účastník právneho vzťahu, ktorého záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté.
Na uvedenú výzvu odvolacieho súdu žalovaný odpovedal písomným podaním, podľa obsahu ktorého zdôrazňoval, že údaj o energetickej náročnosti - hospodárnosti bol pri uzatváraní zmluvy so žalobcom pre žalovaného podstatný. Žalovaný si od žalobcu výhradne objednal dodanie a montáž klimatizačných zariadení v najlepšej energetickej triede - v triede energetickej hospodárnosti „A“, na inom plnení od žalobcu nemal záujem. Žalobca nedodal žalovanému klimatizačné zariadenia v tejto požadovanej kvalite, urobil tak len u jednej klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Až u tejto zistil, že klimatizačné jednotky sú zaraďované do tried energetickej úspornosti a podľa tejto informácie sa potom aj domáhal od žalobcu, aby mu dodal namiesto klimatizačných jednotiek ARTEL energeticky úsporné klimatizačné jednotky. Žalovaný ako kupujúci objednávateľ sa mylne domnieval, že aj v prípade klimatizačných jednotiek ARTEL kupuje od žalobcu energeticky úsporné klimatizačné jednotky. Žalovaný nemal možnosť overiť si stupeň energetickej náročnosti klimatizačných jednotiek zn. ARTEL, pretože žalobca tieto klimatizačné jednotky vystavené nikde nemal, pričom žalobca, ktorý ponúkal na predaj tieto klimatizačné jednotky bol povinný v zmysle nar. vl. č. 231/2003 Z.z. i Smernice Rady 92/75/EHS z 22.9.1992 i vykonávacej Smernice Komisie 2002/31/ES z 22.3.2002 pri uzatváraní zmluvy v roku 2006 žalovaného o týchto klasifikačných triedach predávaných klimatizačných jednotiek zn. ARTEL informovať. Právny úkon, zmluva, ktorú žalobca so žalovaným uzatvorili, je relatívne neplatná podľa § 49a Obč. zák. v spojení s ust. § 40a Obč. zák. a žalovaný sa tejto relatívnej neplatnosti dovolal. Existencia omylu sa neviaže len na skutočnosť, že účastník omyl poznal ale aj na tú skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti mohol a mal omyl poznať a mýliaceho neupozornil. Žalovaný tak zotrváva na odvolacom návrhu, domáha sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že zo skutkových okolností zistených súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, ani preukázané, že by si žalovaný v procese uzatvárania zmluvy vymienil dodávku klimatizačných jednotiek v energetickej triede A. K okolnostiam uzatvárania zmluvy boli pred súdom prvého stupňa vypočúvaní nielen štatutárny zástupca žalobcu, ale aj svedok O. Z. ako zástupca spoločnosti Elektroklíma, s.r.o. dodávajúcej predmetné klimatizačné jednotky v poddodávke. Pri ohliadke, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy v priestoroch žalovaného, žalovaným boli uvedené iba predstavy technického riešenia, kde by mali byť osadené chladiace jednotky, žiadne osobitné požiadavky podľa energetickej náročnosti týchto jednotiek žalovaný neuvádzal. Úlohou žalobcu bolo vypracovať ponuku na vhodné klimatizačné jednotky z hľadiska zabezpečenia chladenia priestoru predajne a jednej kancelárie. Aj podľa výpovede svedka O. Z. na pojednávaní 25.9.2012 ohliadka sa realizovala za účelom určenia, aký potrebný výkon týchto jednotiek sa bude vyžadovať, pričom žalovaný nemal žiadne špecifické požiadavky vo vzťahu k energetickej náročnosti klimatizačných jednotiek, žiadne parametre ohľadne energetickej náročnosti žalovaný od svedka nepožadoval. Technická špecifikácia navrhnutých klimatizačných jednotiek bola uvedená aj v prospektoch, ktoré boli žalovanému za účelom výberu dodané. Žalovaný bol upovedomený o energetickej spotrebe zariadení, ktoré mu mali byť dodané v týchto prospektoch. V nich sú aj údaje o výkone a príkone zariadenia. Predmetom jednania žalobcu so žalovaným neboli vôbec požiadavky žalovaného na dodávku klimatizačných jednotiek zaradených do triedy energetickej náročnosti A. Preto nemohlo ani objektívne dôjsť k nesprávnej informácii žalobcu voči žalovanému, že sa klimatizačné jednotky podľa tried energetickej náročnosti nezatrieďujú. Požiadavky žalovaného sa sústredili len na dodávku takých klimatizačných jednotiek, ktoré by z hľadiska výkonu spĺňali požiadavky na vychladzovanie požadovaných priestorov. Žalovaný od žalobcu údaj o energetickej náročnosti osobitne nepožadoval. Kategorizovanie klimatizačných jednotiek podľa energetickej náročnosti nie je zďaleka jediným kritériom ich „hospodárnosti“. Vetrací a klimatizačný systém je systém a nie komponent, pretože výsledné vlastnosti sa neprejavujú na hraniciach komponentu ale v interakcii s relevantnými vlastnosťami budovy, druhu prostredia, spôsobu využitia. Pri dojednávaní obsahu dohody so zákazníkom všetky tieto komponenty sa riešia tak, aby bola klimatizácia u zákazníka „šitá na mieru“. Žalovanému boli po takýchto analýzach predložené 3 ponuky na dodávku klimatizačného systému, v ktorých boli značky ARTEL aj TOSHIBA. Žalovaný si sám vybral zvolené výrobky značky ARTEL. Dodávkou klimatizačných jednotiek zn. ARTEL v energetickej triede D oproti iným typom klimatizačných jednotiek zaradených do energetickej triedy A nevznikla žalovanému žiadna ujma. Dodané výrobky sú síce v strednej energetickej triede D, ale sú veľmi výkonné, kvalitné a zákazníci sú s nimi dlhodobo spokojní. Podľa žalobcu odporúčané a žalovaným zvolené klimatizačné jednotky zn. ARTEL sú plne vyhovujúce na účel, ktorý žalovaný sledoval pri dojednávaní zmluvy o dielo, i z hľadiska hospodárnosti a ekonomickej náročnosti. Dôkaz opaku je dôkazným bremenom žalovaného.
Skutočnosti o energetickej náročnosti klimatizačných zariadení zn. ARTEL obsahovali prospekty dodané žalovanému pred výberom ním objednaných výrobkov s cenovou ponukou. Od doručenia cenovej ponuky spolu s prospektami navrhovaných typov klimatizačných jednotiek sa žalovaný ako podnikateľ mal možnosť oboznámiť s ponúkanými typmi klimatizačných jednotiek napríklad aj na internetových stránkach. Na týchto boli zverejnené už v roku 2006 bohaté informácie spolu s ponukou na predaj, montáž, spolu s charakteristikou a informáciami o všetkých technických parametroch. Žalovaný nebol „odkázaný“ len na prospekty predložené žalobcom ale pri náležitej „opatrnosti“, ktorú od neho ako podnikateľa možno očakávať, mohol si pred objednaním klimatizačných jednotiek u žalobcu overiť údaje o energetickej náročnosti aj z internetu. Žalobca ani objektívne nemohol vyvolať u žalovaného omyl vo vôli v predmete plnenia tým, že by mu bol údajne poskytol nesprávnu informáciu o nezaraďovaní klimatizačných jednotiek do tried energetickej náročnosti, keďže žalovaný sám mohol tieto údaje zistiť aj bez žalobcu z verejne prístupného zdroja informácií.
Ust. § 267 ods. 1 Obch. zák. preferuje relatívnu neplatnosť pred absolútnou, čo má mimo iného aj ekonomický rozmer, aby sa obmedzila možnosť zneužitia neplatnosti ako možnosti neplnenia záväzkov účastníkov obchodných záväzkových vzťahoch, v ktorých platí tiež zásada, obdobne ako v § 49a Obč. zák., že nikto sa nemôže dovolávať vlastného pochybenia, teda namietať neplatnosť právneho konania, alebo uplatniť z neho výhodu. V obchodných vzťahoch treba mať na zreteli aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Žalobca i žalovaný mali ako účastníci zmluvy zhodnú vedomosť o obsahu zmluvy o dielo, t.j. o predmete plnenia, z ktorého bolo nad akékoľvek pochybnosti zrejmé, aký predmet plnenia si žalovaný u žalobcu objednal a tiež nesporné, že žalobca dodal predmet diela podľa zmluvy. Aj v zmysle záväznej judikatúry Ústavného súdu SR základom princípu výkladu zmluvy je aj priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Deklaruje a podporuje sa tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha zmluvného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Je preto ústavne nekonformná a rozporuje princípy právneho štátu podľa čl. I ods. 1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkovo opačné výklady tak, že uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom platnosti zmluvy. Poukazuje pritom na nález NS SR I.ÚS 242/2007, či nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 571/2006. Keďže žalovaný v rokovaniach o dodávke, ani vo svojej objednávke, neuviedol pre žalobcu ako dodávateľa podmienku, aby predmet plnenia - objednané klimatizačné jednotky boli v energetickej triede A, nemohol byť žalobcom žalovaným uvedený do omylu a žalovaným tvrdený omyl v jeho vôli pri uzatváraní kúpnej zmluvy ani len zrejmý. Žalobca sa tak na prípadnom žalovaným tvrdenom omyle nijako nepodieľal, čím nie sú dané podmienky relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Obč. zák., resp. neprichádza do úvahy ani omyl v pohnútke, ktorý právny úkon neplatným nerobí. Žalovaný sám pred súdom prvého stupňa najskôr poukazoval na odstúpenie od zmluvy, potom sa dovolával relatívnej neplatnosti. Aj v podanom odvolaní sa dovoláva relatívnej neplatnosti ale i vadného plnenia žalobcu a potom aj konania v omyle. Vo svojich tvrdeniach tak žalovaný nie je ustálený. Tvrdenia žalovaného o tom, čo si objednal a čo bolo predmetom záväzku žalobcu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Zmena pôvodne objednaných klimatizačných jednotiek ARTEL v jednom prípade sa týkala len súvisiacej požiadavky žalovaného o farbe tejto klimatizačnej jednotky. Klimatizačná jednotka značky TOSHIBA bola drahšia a bola žalovanému dodaná výlučne len pre lepší dizajn. Žalovaný sám pred súdom uviedol, že až po prevzatí diela sa náhodne z dokumentácie v krabici o výrobku TOSHIBA dozvedel o jeho zatriedení do energetickej triedy A z energetického štítku. Toto tvrdenie žalovaného v podstate vyvracia jeho obranu, pretože, ak by žalovanému záležalo na tom, či zamieňaný výrobok TOSHIBA je v triede A, bol by tento poznatok určite zisťoval a zistil už pred jeho zámenou a nainštalovaním, pričom sám tvrdí, že sa o tejto skutočnosti dozvedel až s odstupom po prevzatí diela. Žalobca prikladá k vyjadreniu aj písomné prehlásenie O. Z., zástupcu firmy Elektroklíma, ktorá dodávku realizovala. Podľa názoru žalobcu žalovaný odstúpil od zmluvy rok a pol po splnení dodávky zo zmluvy o dielo až po vydaní platobného rozkazu súdom prvého stupňa len z dôvodu, aby sa vyhol splneniu svojho záväzku na úhradu doplatku 30 % ceny dodávky. Uvedené klimatizačné jednotky, ktoré mu boli dodané užíva do dnešného dňa t.j. 9,5 roka od ich montáže, o čom svedčí aj fotografická snímka vyhotovená dňa 12.1.2016 žalobcom z priečelia budovy. Dve klimatizačné jednotky majú súčasti na streche a do vnútra priestorov nie je možné vstupovať.
Žalobca preto navrhuje rozsudok potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.
Uvedené písomné vyjadrenie žalobcu (realizované na výzvu odvolacieho súdu) bolo doručené žalovanému, a z dôvodu poskytnutia lehoty na prípadné zaujatie stanoviska k tomuto podaniu bol zmenený pôvodne určený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 21.1.2016.
Žalovaný v reakcii na označené podanie žalobcu uviedol, že žalobcovou povinnosťou bolo informovať žalovaného aj o zaraďovaní klimatizačných jednotiek do klasifikácie energetickej náročnosti. On ako podnikateľ nebol povinný si sám tieto technické parametre zisťovať, či hľadať takéto informácie na internete od iných dodávateľov. Predkladané čestné vyhlásenie Petra Vaška považuje v tomto štádiu konania za irelevantné. To, že má na vonkajšej stene objektu žalovaný namontované klimatizačné zariadenie - vonkajšiu jednotku, ešte neznamená, že túto, resp. reklamované klimatizačné jednotky zn. ARTEL aj užíva. V tejto súvislosti žalovaný dodáva, že chladiaci okruh klimatizačných jednotiek obsahuje okrem iného samotné chladivo, s ktorým môže manipulovať len odborne spôsobilá osoba pre toto odvetvie. Predmetné klimatizačné jednotky nemohol žalovaný jednoducho sám odinštalovať a fyzicky ich vrátiť žalobcovi, keďže by bolo došlo k úniku freónu. Klimatizačné jednotky bol preto povinný odborne odinštalovať žalobca. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalovaný dovolal v 3-ročnej premlčacej dobe.
5) Následne Krajský súd v Prešove rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia uverejnil na úradnej tabuli súdu a žalovaný bol o ňom upovedomený aj tým, že zobral termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na vedomie dňa 14.1.2016. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Z hľadiska zisteného skutkového stavu sú relevantné obsahy dôkazov, ktoré boli realizované pred súdom prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania. Aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že účastníci uzavreli zmluvu, podľa ktorej žalobca žalovanému dodal klimatizačné jednotky typu a značky tak, ako je to uvedené napokon i v zápisnici o odovzdaní a prevzatí plnenia v listinách z 20.7.2006 a 21.7.2006 (č.l. 10 až 14 spisu). Z dokazovania nevyplýva obsah takej dohody, podľa ktorej by žalobca bol povinný žalovanému dodať klimatizačné jednotky zaradené do energetickej triedy náročnosti A, ale išlo o dohodu na dodávku konkrétnych klimatizačných jednotiek 3 ks zn. ARTEL a 1 klimatizačnej jednotky zn. TOSHIBA.
Pre určenie akosti dodaných klimatizačných jednotiek je určujúcou samotná zmluva. Žalovaný pred súdom prvého stupňa realizovanými dôkazmi nepreukázal, že so žalobcom uzavrel zmluvu na dodávku klimatizačných jednotiek s energeticky najnižšou náročnosťou. Ani ním zdôrazňovaný dôkaz výsluchom svedka C., podľa ktorého sa konateľ žalovaného pýtal, či sa klimatizačné jednotky delia podľa energetickej náročnosti nie je ešte dôkazom, že si objednal u žalobcu klimatizačné jednotky s najlepšou energetickou náročnosťou a čo je osobitné treba zdôrazniť nebolo preukázané, že by konsenzom strán bolo určené, že práve dodávka takýchto klimatizačných jednotiek s energetickou náročnosťou v triede A bola záväzkom žalobcu.
Obsah dôkazov svedčí o tom, že tie klimatizačné jednotky, ktoré sú obsahom listinného dôkazu o prevzatí týchto jednotiek, boli žalovaným objednané a žalobcom aj dodané. Žalobca tieto aj žalovanému dodal a z pohľadu uplatňovania nárokov z vád aj pri aplikácii ust. § 560 ods. 1 až 4 Obch. zák. i ust. § 420 až 422 Obch. zák. je tak určujúcim obsah uzavretej zmluvy.
Za takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že ak z uzavretej dohody nevyplynul záväzok žalobcu na dodanie všetkých štyroch klimatizačných jednotiek v energetickej náročnosti v triede A, žalobca nedodal žalovanému iný tovar než určila zmluva, potom neprichádzalo do úvahy ani to, že by boli za dôvodné vyhodnotené kroky žalovaného, označené ako reklamácia vád tovaru a následne ani úkon, ktorým žalovaný oznamoval žalobcovi, že pre vadné plnenie a nerealizovanie požiadavky na výmenu od zmluvy odstupuje.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že plnenie malo také vady, ktoré by mali byť podstatným porušením zmluvy. Žalovanému nebol dodaný iný tovar než určila zmluva. Tovar čo do kvality zodpovedal účelu, na ktorý sa tento tovar spravidla používa a čo je osobitne treba zdôrazniť, práve tento tovar podľa ponuky, ktorú realizoval žalobca pre žalovaného si žalovaný aj výslovne vybral.
Z podaní žalovaného, ani z jeho vyjadrení pred súdom prvého stupňa, nevyplýva to, že by účel, ktorý zamýšľal žalovaný naplniť dodávkou klimatizačných zariadení nebol v jeho podnikateľskej prevádzke naplnený.
Aj odvolací súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že žalovaný vo svojej obrane volí niekoľko alternatív, pričom sa zdá, že si neujasnil, s ktorou alternatívou ako relevantnou chce v konaní vystupovať. Je podstatný rozdiel medzi nárokmi zo zodpovednosti za vady diela a z relatívne neplatnej zmluvy. Aplikácia takýchto právnych kvalifikácií vychádza z rôzneho skutkového základu. Z pohľadu zodpovednosti za vady diela už vyššie je konštatovaný záver o tom, že vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy (podľa skutkového stavu zisteného podľa § 153 ods. 1 O.s.p.) neboli preukázané v konaní také skutočnosti, ktoré by zodpovednosť dodávateľa za vadné plnenie dodávky napĺňali. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa zdôrazňujúce aplikáciu už vyššie označených ustanovení § 560 a § 420 ods. 1, či § 422 ods. 1 Obch. zák..
Žalovaný zrejme i pod ťarchou dôkaznej núdze (na vyvrátení obsahu uzavretej zmluvy) okrem tvrdení o zodpovednosti žalobcu za vady diela sa snaží produkovať skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali zakladať dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy a v tej súvislosti aj nároky súvisiace so synalagmatickým záväzkom strán súvisiacim s vrátením klimatizačných jednotiek ARTEL oproti vráteniu zaplatených záloh kúpnej ceny. Odvolací súd preto vyzval (tak je už uvedené vyššie), účastníkov na vyjadrenie k možnej aplikácii ustanovení § 40a, § 49a a § 267 ods. 1 Obch. zák.. Aj podľa reakcií účastníkov na túto výzvu sa žiada uviesť nasledovné:
Podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Aj pri výklade tohto ustanovenia sa vychádza z toho, že neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje neplatnosť absolútnu a neplatnosť relatívnu. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí voči každému, relatívna neplatnosť právneho úkonu je taká neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať len ten, kto je takým úkonom dotknutý (oprávnená osoba). Právna úprava relatívnej neplatnosti právneho úkonu je v Občianskom zákonníku konštruovaná na princípe vyvrátiteľnej domnienky (prezumpcie) platnosti právneho úkonu. To znamená, že právny úkon postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti sa považuje za platný pokiaľ ten, kto je takýmto dotknutý sa tejto neplatnosti nedovolá. V zmysle aplikácie ust. § 40a a § 49a Obč. zák. môže byť aj pri aplikácii § 267 ods. 1 Obch. zák. dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj omyl. Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je rovnako neplatný, ak omyl bol touto osobou vyvolaný úmyselne. Omyl v pohnútke právny úkon neplatným nerobí. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci a robí právny úkon neplatným, ak sa týka jeho právneho dôvodu, jeho predmetu, a to buď totožnosti predmetu alebo podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu právne rozhodujúca. Neplatnosť právneho úkonu je obmedzená s prihliadnutím na právnu istotu obchodnoprávneho styku len na rozhodujúci alebo podstatný omyl. Súdna prax však vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre omyl ako rozhodujúci pre jeho realizáciu nutne predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre urobenie právneho úkonu, resp. inak povedané, že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, či vyvarovať. Ak nemohla osoba pri vyvinutí obvyklej pozornosti, či starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať poznať skutočný stav veci, išlo by tzv. ospravedlniteľný omyl. Vo veci nebolo z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa možné vyvodiť závery, ktoré by svedčili o tom, že pri uzatváraní zmluvy bol žalovaný úmyselne uvedený do omylu v súvislosti s realizáciou dodávky klimatizačných zariadení. Zaraďovanie klimatizačných jednotiek do jednotlivých klasifikačných tried vyplývalo priamo zo všeobecne záväznej právnej normy (nar. vl. č.
231/2003 Z.z., na ktorú poukazuje žalovaný, či Smernica EHS 92/75/EHS z 22.9.1992). Zaraďovanie klimatizačných jednotiek do jednotlivých klasifikačných tried vyplývalo teda zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalovaný ako podnikateľský subjekt si údaje o zaraďovaní klimatizačných jednotiek mohol pri náležitej opatrnosti aj sám zistiť. Skutočnosti, ktoré on hodnotí za omyl rozhodujúci pre uzatvorenie predmetnej zmluvy (s obsahom ako je konštatované vyššie), nemôžu byť vyhodnotené ako právne relevantný omyl konajúcej osoby objednávajúcej si klimatizačné jednotky do podnikateľskej prevádzky. V osobe žalovaného neišlo pritom o subjekt, ktorý by spĺňal podmienky spotrebiteľa a jeho ochrany, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia Obč. zák., či Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nemožno opomenúť i to, že žalovaný realizoval úkon, ktorým titulom nárokov zo zodpovednosti za vady oznamoval odstúpenie od zmluvy. V podaniach doručených odvolaciemu súdu sa usiluje o to, aby tento úkon bol podľa jeho obsahu posúdený ako úkon uplatňujúci relatívnu neplatnosť zmluvy. Vychádzajúc z výkladových pravidiel prejavov vôle v obdobných záväzkových vzťahoch (§ 267 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.) a posudzujúc obsah písomného úkonu žalovaného z 26.11.2007 (č.l. 43 spisu) odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že výrazy v ňom použité nesvedčia argumentácii o tom, že by žalovaný chcel dosiahnuť, či dovolať sa neplatnosti zmluvy pre „omyl“, ale na základe tvrdeného nároku zo zodpovednosti za vady diela chcel dosiahnuť stav, keď by sa mali klimatizačné jednotky vrátiť žalobcovi oproti ním zaplatenej zálohe na cenu. Takýto obsah je právnym úkonom o odstúpení od zmluvy, ktorý však v konaní bol posúdený ako nedôvodný.
Za takéhoto skutkového stavu neboli splnené podmienky pre to, aby žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy titulom nárokov zo zodpovednosti za vady plnenia realizovaného žalobcom a ani neboli splnené podmienky relatívnej neplatnosti uzavretej zmluvy pre žalovaným tvrdený omyl. Preto správne súdom prvého stupňa bol privodený záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok dohodnutej ceny dodávky - diela.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe je vecne správny. Uplatnené odvolacie dôvody sa bližšie nezaoberajú priznanými úrokmi z omeškania. Pri absencii takýchto dôvodov ani odvolací súd nemal dôvod na pochybnosti o omeškaní žalovaného s plnením ceny a aj s výškou úrokov z omeškania. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe potvrdil.
Prvostupňový súd si ponechal priestor pre rozhodnutie o náhrade trov konania po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, toto zodpovedá aplikácii ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Za takéhoto stavu ani odvolací súd pri aplikácii ust. § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Aj o týchto rozhodne samostatným uznesením prvostupňový súd.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.