Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200501 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111200501.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v spore žalobcu D. G. - H., V.: XX XXX XXX, so sídlom C., Q. X, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom so sídlom Prešov, Levočská 77, proti žalovaným 1./ GAMA INVESTMENT, spol. s r.o., IČO: 43 959 806, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 27, 2./ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XX. T. XX, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C 36/2011-170 zo dňa 17.12.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 2 000 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil odporcovi v 1. rade (žalovanému v 1. rade) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) 2.000 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh voči odporcovi v 2. rade (žalovanému v 1. rade) zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti, ktorú mu odprezentoval žalovaný v 2. rade T. H. za účasti svedkov J. Y. a N. H.. Žalobca v snahe zabezpečiť, aby nehnuteľnosť nebola ponúknutá, prípadne predaná inému záujemcovi, zložil zálohu 2.000,- Eur a odovzdal ju T. H.. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli. Žalovaný v 2. rade sa prezentoval ako zástupca žalovaného v 1. rade, o čom svedčí nielen predložená vizitka na meno T. H. pod hlavičkou K. V., s.r.o. kúpa, predaj a prenájom nehnuteľností, ale aj vystupovanie žalovaného v 2. rade. O tom, že žalobca nemohol mať pochybností o postavení žalovaného v 2. rade vypovedali svedkyne U. G., ktorá uviedla, že sama nemala pochybnosti o tom, že pán H. koná v mene žalovaného, pretože vystupoval za firmu sebavedomo a sebaisto. Zhodne s výpoveďou svedkyne U. G. vypovedala aj svedkyňa N. H. keď uviedla, že dotyční páni (H., Y.) sa prezentovali ako zástupcovia, pracovníci firmy. G. H. poprela, žeby žalovaný v 2. rade upozornil žalobcu na to, že nie je kompetentný preberať zálohy, svedkyňa G. si na uvedené nespomenula. V neposlednom rade žalovaný v 2. rade vo výpovedi v trestnej veci XT/XX/XXXX uviedol, že bol oprávnený vystupovať za firmu K. V., mal vytlačené vizitky, ktoré mu dal vytlačiť pán K. (konateľ žalovaného v 1. rade) a mal aj služobné vozidlo. Z uvedeného je nesporné, že žalobca nemohol mať vedomosť o prípadných vnútorných obmedzeniach, prípadne prekročení právomoci žalovaným v 2. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. 3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vzťahom medzi žalovaným v 1. rade a v 2. rade, pričom nemal za sporné, že medzi nimi existovala ústna príkazná zmluva. Ako už vyslovil odvolací súd, právnym názorom ktorého je súd viazaný, príkaz je záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého vznikajú subjektívne práva a tomu zodpovedajúce subjektívne povinnosti jeho stranám. Medzi príkazcom a príkazníkom môže dôjsť k zastúpeniu priamemu, pri ktorom jedná príkazník menom príkazcu a na jeho účet, alebo nepriamemu, pri ktorom jedná príkazník svojim vlastným menom, avšak na účet príkazníka. K tomu, aby príkazník mohol jednať menom je nutné, aby mu príkazca udelil plnú moc. Priame zastúpenie vzniká automaticky uzavretím zmluvy. Postavenie príkazníka voči tretím osobám je dôležité vždy riadne identifikovať. Ak neudelil príkazca príkazníkovi plnú moc, nemá príkazník oprávnenie menom príkazcu jednať. To platí aj vtedy, pokiaľ tretia osoba o príkaznej zmluve vie a príkazca potom môže jednať len ako nepriamy zástupca príkazcu. Ak neudelí príkazca príkazníkovi plnú moc, lebo príkazník má záležitosť obstarať ako nepriamy zástupca, avšak príkazník napriek tomu jedná menom príkazcu, posúdia sa následky vždy takéhoto jednania podľa § 33 Občianskeho zákonníka. 4. Žalovaný v 2. rade nedisponoval plnomocenstvom na obstaranie predaja nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi, konal preto ako nepriamy zástupca. Žalovaný v 2. rade o úmysle žalobcu zložiť žalovanému v 2. rade blokovaciu zálohu informoval konateľa žalovaného v 1. rade telefonicky. Konateľ žalovaného v 1. rade tvrdenie žalovaného v 2. rade nepoprel, povedal len, že si na to pre odstup času nepamätá. To, že musel mať o prevzatí peňazí vedomosť a prípadné prekročenie právomocí musel schváliť, vyplýva z výpovede svedka J. Y. v trestnom konaní, kde uviedol, že spolu so žalovaným v 1. rade sa vrátili do kancelárie, kde si svedok sadol k počítaču a žalovaný v 2. rade sa rozprával so štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade. S. si na zrealizovaný obchod aj pripili. F. v 1. rade v zastúpení konateľom spoločnosti tak nepochybne mal vedomosť o zložení blokovacej zálohy X.XXX,- J. a tým, že žalobcu nekontaktoval a neoznámil mu prekročenie právomocí žalovaným v 2. rade konať za žalovaného v 1. rade, konanie žalovaného v 2. rade schválil. D. z takto zisteného skutkového stavu považoval súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade za dôvodnú a vyhovel jej. I. za preukázané, že žalovaný v 1. rade sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil plnením z dôvodu, ktorý odpadol. T. nedošlo k zrealizovaniu záväzkovo-právneho vzťahu, bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade vrátiť X.XXX,- J. žalobcovi. Aj keď finančný obnos X.XXX,- J. prevzal žalovaný v 2. rade a to čo sa následne s finančnými prostriedkami stalo nie je známe, pretože obaja žalovaní popreli, žeby si finančné prostriedky ponechali, je vo vzťahu k žalobcovi irelevantné. T. finančné prostriedky odovzdal žalovanému v 2. rade a žalovaný v 2. rade vykonával tipera za žalovaného v 1. rade, kde v zmysle ust. § 4X0 ods. 2 OZ analogicky je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade. G. v konaní žalovaného v 2. rade nezistil excess, teda spôsobenie škody škodcom sledujúcim vlastné záujmy či potreby, čím nie je daná výlučná zodpovednosť žalovaného v 2. rade. F. v 2. rade prevzal finančné prostriedky, informoval o tom štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade, po návrate do sídla spoločnosti sa tam zdržiaval aj štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade, čo vyplýva z výpovede žalovaného v 2. rade a predovšetkým svedka J. Y., na zrealizovanie obchodu si mali dokonca pripiť, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal o konaní žalovaného v 2. rade vedomosť a nijakým spôsobom žalobcu neinformoval o prípadnom prekročení právomocí žalovaného v 2. rade. 5. Súd zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu sumy 2.000,- Eur žalobcovi s príslušným zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2010, pretože žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie dlžnej sumy a nesplnením si povinností sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania. Poskytnutá lehota na vrátenie dlžnej sumy bola do 30.11.2010, preto bolo dôvodné priznať zákonný úrok z omeškania od 01.12.2010. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu zamietol, pretože nezistil, žeby žalovaný v 2. rade konal v rozpore s príkazom žalovaného v 1. rade. Prípadný nárok žalovaného v 1. rade nie je dotknutý podľa § 725 OZ o zodpovednosti za škodu z príkaznej zmluvy. 6. Proti predmetného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poprel, že by na túto konkrétnu nehnuteľnosť uzatvoril ústnu, či písomnú príkaznú zmluvu so žalovaným v 2. rade. Vyplýva to podľa neho aj z vykonaných dôkazov, keď inzerát k predaju nehnuteľnosti podala súkromná osoba J. Y., pravdepodobne s vlastníkom nehnuteľnosti N. W. Z., k čomu tento nebol vypočutý. Poukázal i na rozpor vo výpovedi žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že peniaze zložil v kancelárii K. V. v neprítomnosti nikoho, pričom Y. uviedol, že do kancelárie prišiel spolu so žalovaným v 2. rade a žalovaný v 2. rade si mali sadnúť na gaučovú súpravu a rozprávať sa. Poprel svoju pasívnu legitimáciu v spore. Poukázal na § 20 ods. 2 OZ s tým, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že sa nejednalo o plnenie úloh právnickej osoby a ani zamestnanca, ale o inzerát súkromnej osoby. Uvedené ustanovenie je možné podľa neho použiť len vtedy, ak by medzi ním a žalovaným v 2. rade bol zmluvný vzťah alebo by bol štatutárnym orgánom právnickej osoby. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že z výdavkového pokladničného dokladu, ktorý spísal samotný žalobca, je zrejmé, že finančné prostriedky prevzal žalovaný v 2. rade ako súkromná osoba, pretože pokiaľ by išlo o právnickú osobu, správne mal byť vyplnený celý názov spoločnosti. Nie je podľa neho zrejmé, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie použil, teda či § 33 OZ, resp. § 20 ods. 2 OZ. Má za to, že v prípade, že splnomocniteľ prekročenie plnomocenstva splnomocnencom neschváli ani druhej strane, s ktorou splnomocnenec konal, splnomocnenec (žalovaný v 2. rade) sa stáva subjektom práv a povinností z úkonu, ktorý urobil v mene iného. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práv a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy. V predmetnom spore mal súd prvej inštancie spoľahlivo preukázané uzatvorenie ústnej príkaznej zmluvy jednak výpoveďou žalovaného v 2. rade, jednak výpoveďou konateľa žalovaného v 1. rade, ktorí v zhode uviedli, že žalovaný v 2. rade vystupoval vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako tiper, pričom túto službu poskytoval na základe ústnej dohody (č.l. 48 spisu). V zmysle tejto dohody bol oprávnený sprístupňovať ponúkanú nehnuteľnosť klientovi na účely ohliadky, nemohol však jednať o cene, ani vyberať zálohy. Naviac bol vzťah medzi žalovanými potvrdený aj tou skutočnosťou, že konateľ žalovaného v 1. rade nechal pre žalovaného v 2. rade vyhotoviť vizitky obsahujúcimi obchodné meno žalovaného v 1. rade, adresu jeho sídla, jeho kontaktné údaje a v neposlednom rade aj meno žalovaného v 2. rade. 11. Nespornou je z pohľadu odvolacieho súdu aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený vo vzťahu k tretím osobám prijímať akékoľvek zálohy na kúpu ním prezentovaných nehnuteľností. So zreteľom na absenciu predmetného plnomocenstva zo strany žalovaného v 1. rade konal žalovaný v 2. rade pri preberaní zálohy na kúpu bytu zo strany žalobcu len ako nepriamy zástupca, teda síce v záujme žalovaného v 1. rade ako príkazcu, ale v mene vlastnom. Do akej miery je príkazca v takom prípade viazaný úkonmi príkazníka uskutočnenými s tretími osobami, resp. voči tretím osobám, treba posudzovať podľa § 32 a § 33 Občianskeho zákonníka. V tomto smere správne postupoval súd prvej inštancie, ak následky konania žalovaného v 2. rade posúdil podľa § 33 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 12. Podľa § 33 ods. 2, 3 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Ustanovenie odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252333'&ucin-k- dni='30.12.9999'> neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. 13. V zmysle uvedené, ak zástupca prekročí rozsah oprávnenia vyplývajúci z plnomocenstva alebo niekto koná za iného bez plnomocenstva, v zásade platí, že je z právneho úkonu zaviazaný sám. Osoba, za ktorú sa takto konalo, má však možnosť takýto právny úkon bez zbytočného odkladu dodatočne schváliť. 14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný prevzal od žalobcu zálohu vo výške 2 000 Eur, pričom v tomto smere konal za žalovaného v 1. rade bez plnomocenstva. Námietka žalovaného v 1. rade, že tento úkon žalovaného v 2. rade bez zbytočného odkladu neschválil, neobstojí, a to so zreteľom na súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie. Výpovede žalovaného v 2. rade, ako aj svedka Y. si navzájom neodporujú. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že kontaktoval konateľa žalovaného v 1. rade s tým, že mu od žalobcu prevzatú zálohu mieni nechať v kancelárii žalovaného v 1. rade, nie je v rozpore s výpoveďou svedka J. Y., ktorý uviedol, že spolu so žalovaným po prevzatí zálohy prišli do kancelárie žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade spolu s konateľom žalovaného v 1. rade spolu komunikovali a následne si pripili na zrealizovaný obchod. Štatutárny zástupca v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené nepoprel, pričom sám uviedol, že tipéri mali prístup do kancelárie žalovaného v 1. rade len za jeho prítomnosti. So zreteľom na túto skutočnosť je nepochybne preukázané, že štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade musel mať vedomosť o zložení tzv. blokovacej zálohy vo výške 2 000 Eur, pričom žalobcovi prekročenie právomoci žalovaného v 2. rade konať za žalovaného v 1. rade preukázateľne neoznámil, čím právny úkon žalovaného v 2. rade schválil. Z vykonaného dokazovania naviac nevyplynulo, že by žalobca o nedostatku plnomocenstva vedel. 15. Právne následky prekročenia oprávnenia uvedené v § 33 OZ sú odlišné od prekročenia oprávnenia osôb konajúcich v mene právnickej osoby podľa § 20 ods. 2 OZ. V súvislosti s odvolacou námietkou je potrebné uviesť, že napriek tomu, že súd § 20 OZ v napadnutom rozhodnutí citoval, v rámci právnej argumentácie ho nepoužil, ani nijakým spôsobom nevykladal. Celá jeho právna argumentácia bola založená na analýze konania za iného bez plnomocenstva. Uvedená okolnosť preto nie je spôsobilá privodiť nesprávnosť záveru napadnutého rozhodnutia. 16. Neopodstatnenou je i námietka žalovaného v 1. rade o nevyporiadaní sa s aplikáciou § 15 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich príkaznú zmluvu a konanie bez plnomocenstva. Z uvedeného dôvodu nevznikla požiadavka zaoberať sa aj ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúceho konanie osôb pri prevádzkovaní podniku podľa § 15. 17. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 2 000 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).