Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224663 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112224663.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom B. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času prechodne bytom G. XXX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61 a otca Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 27, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom a úprave styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P 230/2012-422 zo dňa 22.6.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 230/2012-480 zo dňa 27.1.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28P 230/2012-422 zo dňa 22.6.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 230/2012-480 zo dňa 27.1.2016 vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 230/2012-422 zo dňa 22.6.2015 prvostupňový súd návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/ 206/2009 tak, že zvýšil výživné zo strany matky na mal. S. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 1.9.2013 do budúcna a na mal. Y. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 1.9.2014 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné na mal. S. za obdobie od 1.9.2013 do 31.5.2015 vo výške 840 eur a dlžné výživné na mal. Y. za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 vo výške 270 eur povolil súd splácať matke spolu s bežným výživným na každé dieťa po 20 eur mesačne až do úplného vyrovnania. Zmenil úpravu styku matky s mal. deťmi a rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie otec mal. detí aj matka mal. detí. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 17CoP 23/2015-462 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom a vo výroku o zmene úpravu styku matky s mal. deťmi. Vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného a súvisiaceho výroku o dlžnom výživnom vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 166 O.s.p. Prvostupňový súd po vrátení veci aplikujúc ust. § 166 O.s.p. doplnil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 28P 230/2012-422 dopĺňacím rozsudkom pod sp. zn. 28P 230/2012-480 zo dňa 27.1.2016 tak, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je už len odvolanie otca mal. detí proti zamietavej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného na jeho návrh. Prvostupňový súd v rozsudku uviedol, že otec do júla 2012 pracoval v železiarňach, mal otvorenú živnosť. Potom prestal pracovať, pretože chcel byť viac s deťmi. Nevyhovovalo mu, že chodil do Košíc. Od júla 2012 nemal žiaden príjem a vybavoval si opatrovateľský príspevok na babku, ktorý poberá vo výške 216 eur. Finančne ho podporujú rodičia. Je vyučený inštalatér, má zváračské skúšky. Opatrovateľský príspevok poberal od decembra 2012 do marca 2013. Od apríla 2013 pracuje vo firme Eurokov a jeho príjem je 650 eur, o čom predložil prvostupňovému súdu potvrdenie. Býva u svojich rodičov, ktorým platí 300 eur za bývanie a stravu, keď varí jeho matka. Náklady na cestu do práce predstavujú 90 eur mesačne. Prvostupňový súd ďalej zistil, že matka mal. detí pracovala od 1.9.2012 v Rakúsku ako opatrovateľka 2 týždne v mesiaci. V decembri prerušila živnosť a bola pol roka na Slovensku, kde dostávala 80 eur sociálnu dávku. Od septembra 2013 nastúpila do Rakúska, obnovila si živnosť a pracovala tam 2 týždne za mesiac. V marci a apríli 2014 nepracovala, pretože pacient, o ktorého sa starala, zomrel. V máji 2013 nastúpila opäť do práce v Rakúsku. Za 2 týždne práce v mesiaci zarobí 770 eur. Zo svojho príjmu hradí 300 eur za nájomné na dom a inkaso 190 eur, o ktorú sumu sa delí na polovicu so svojim bratom. Náklady na cestovanie z Rakúska na Slovensko jej hradí zamestnávateľ. V máji 2014 bola v domove sociálnych služieb v Nemecku na záskok. Ďalej prvostupňový súd zistil, že mal. S. bola v čase jún 2014 piatačka na Základnej škole v X.. Cestovné do školy predstavovalo 13 eur mesačne, stravovala sa doma a za mobil uhrádzala 10 eur. 10 eur jej dávala na mobil aj matka. Mal. Y. bol v tom čase štvrtákom na Základnej škole v H.. Od septembra nastúpil na Základnú školu do X.. Stravné predstavuje mesačne 23 eur, školský klub 4 eurá a mobil 10 eur. 10 eur na mobil mu dáva jeho matka. Deti sú zdravé, učia sa dobre. Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine skonštatoval zmenu pomerov na strane mal. detí. Prvostupňový súd priznal zvýšenie výživného nie tak, ako to žiadal otec mal. detí, od 1.9.2012, pretože v tom čase matka síce pracovala v Rakúsku, ale jej príjem nedosahoval zárobok, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného od tohto momentu. Pracovala len do decembra 2012, potom živnosť zrušila a poberala sociálnu dávku. Zmena pomerov na strane matky mal. detí trvalejšieho charakteru nastala až v septembri 2013, kedy opäť začala pracovať v Rakúsku, kde jej príjem odôvodňuje možné zvýšenie výživného. Podľa zistenia prvostupňového súdu matka mal. detí od januára do 16.4.2015 pracovala spolu 59 dní, za ktoré zarobila 2.950 eur, 800 eur z tejto sumy zaplatila ako poplatky spojené s poistením, čiže jej celkový príjem predstavoval 2.150 eur. Na strane mal. detí došlo k zmene pomerov nástupom na druhý stupeň základnej školy a to vo vzťahu k mal. S. od septembra 2013 a u mal. Y. od septembra 2014. Vzhľadom na príjem matky mal. detí a potrieb mal. detí prvostupňový súd zvýšil výživné na mal. Y. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 1.9.2014 a na mal. S. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 1.9.2013. V prevyšujúcej časti, a to vo vzťahu k mal. S., kde bol návrh otca na zvýšenie výživného od 1.9.2012 do 31.8.2013 a zvýšenie zo sumy 80 eur na 120 eur, ktoré výživné bolo priznané, avšak otec žiadal zvýšenie až na sumu 150 eur (rozdiel 30 eur) prvostupňový súd návrh zamietol. Vo vzťahu k mal. Y. obdobne prvostupňový súd návrh zamietol o zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2014, kedy k zmene pomerov na strane dieťaťa došlo až od 1.9.2014 a vo vzťahu k zvýšenej výške výživného, kedy mu bolo priznané zvýšené výživné zo sumy 70 eur na sumu 100 eur, aj keď otec žiadal na sumu 120 eur (20 eur menej). Prvostupňový súd následne vypočítal aj dlžné výživné do 31.5.2015, teda k momentu vyhlásenia prvostupňového rozsudku o výživnom. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. detí, ktorý namietal, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s príjmom matky mal. detí, pretože náležite neskúmal zo Sociálnej poisťovne v Rakúsku, kto platí odvody na matku mal. detí a v akej výške a uspokojil sa len s potvrdením, ktoré predložila matka mal. detí od svojej agentúry. Príjem matky je preto omnoho vyšší, ako vyplýva z potvrdenia, ktorým deklarovala svoj príjem matka. Namietal postup súdu prvého stupňa, keď odpočítal od celkového príjmu matky 2.950 eur sumu 800 eur za 2 mesiace a vypočítal jej celkový príjem 2.150 eur. Prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že životná úroveň detí a rodičov by mala byť rovnaká, čo v danom prípade vo vzťahu k mal. deťom a ich matke nie je. Matka nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a tak aj ak by bola zaviazaná na plnenie výživného vo výške 170 a 150 eur na mal. deti, na jej potreby ostane ešte suma 1.155 eur. Naviac, otec zarába len 650 eur mesačne, za čo platí bývanie a stravu, náklady na cestu do práce, ošatenie mal. detí, školské potreby detí a ostatné výdavky. Poukázal na to, že mal. Michaela ide do pubertálneho veku a jej náklady sú vo zvýšenej miere. Uplatnil si náhradu trov celého konania. K odvolaniu otca mal. detí sa nevyjadrila matka mal. detí a ani kolízna opatrovníčka. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd len s poukazom na odvolacie námietky otca mal. detí uvádza, že prvostupňový súd správne vec právne posúdil, keď aplikujúc zásady uvedené v ust. § 62 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale najmä § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine porovnával pomery, ktoré existovali v čase, keď bolo pôvodne rozhodované o výške výživného na mal. deti s aktuálnymi pomermi oboch rodičov. Ust. § 78 Zákona o rodine ustanovuje osobitný mechanizmus zmeny rozhodnutia súdu o výživnom pre prípad, keď sa skutkový stav odchýli od podmienok daných pri pôvodnom rozhodnutí. Ide o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo aj na obidvoch stranách. K zmene pomerov môže dôjsť zo subjektívnych, ale aj z objektívnych dôvodov, pričom sa nevyžaduje podstatná zmena pomerov, ale vyžaduje sa zmena pomerov závažnejšieho charakteru. Nie je totiž prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutia pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, pričom relevantnosť je potrebné zisťovať tak, ako už bolo vyššie uvedené, porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi. Či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, je len na posúdení súdu. Tak, ako to vyplýva z rozvodového rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 16C 206/2009-96, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.6.2010, v tom čase pri rozhodovaní o výživnom bolo zistené, že matka chodí pracovať do Rakúska od 30.11.2009, kde jej príjem predstavuje 630 eur. Bolo konštatované, že spláca dlhy a platí 100 eur na cestu tam a späť, 150 eur dáva rodičom na stravu. V júni 2009 dostávala dávku za opatrovanie 83,64 eur, do októbra dostávala dávku za opatrovanie vo výške 198,77 eur a v novembri 2009 dávku za opatrovanie vo výške 152,40 eur. Za rok 2008 priznala daň z príjmu fyzických osôb zo základu 478.380 Sk a v roku 2009 už len zo sumy 78,35 eur. Prvostupňový súd zistil, že v tom čase otec mal. detí mal príjem 950 eur mesačne a pracoval ako živnostník v Košiciach v železiarňach. Dával 250 eur rodičom na stravu pre deti a väčšiu sumu peňazí si usporil. Tiež splácal dlhy. V roku 2008 pri daňovom priznaní z príjmu fyzických osôb priznal zisk 100.801 Sk. Daňový základ za rok 2009 predstavoval 3.170,45 eur. Dochádzal do Košíc autom, kde mesačne vynakladal na cestovné 180 eur. V súčasnej dobe otec požiadal o zvýšenie výživného na mal. deti od 1.9.2012 a to vo vzťahu k mal. S. zo sumy 80 eur na sumu 150 eur a u mal. Y. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur. Jediný dôvod, pre ktorý žiadal zvýšiť výživné, bolo to, že matka mal. detí pracuje v Rakúsku a možno predpokladať, že má mesačný príjme 1500 - 1600 eur mesačne. Prvostupňový súd sa preto zameral na tvrdenú zmenu pomerov na strane mal. detí a matky mal. detí a zistil, že k zmene pomerov na strane matky mal. detí nedošlo od 1.9.2012 tak, ako to tvrdil otec mal. detí aj keď matka v tom čase pracovala v Rakúsku, ale až od septembra 2013, kedy trvalejšie začala pracovať v Rakúsku a prakticky od tohto momentu sústavne pracuje v Rakúsku. Od 1.9.2012 do decembra 2012 pracovala v Rakúsku, avšak svoju živnostenskú činnosť prerušila a až do konca augusta 2013 bola na Slovensku s dostávala sociálnu dávku vo výške 80 eur. V tom čase nedošlo k závažnejšej zmene pomerov na strane matky mal. detí, ktorá by mala trvalý charakter. Preto správne prvostupňový súd v tejto časti návrh na zvýšenie výživného u oboch mal. detí návrh zamietol. Matka mal. detí od septembra 2013 opäť pracuje v Rakúsku. Jej príjem tak, ako to deklarovala pred prvostupňovým súdom, predstavuje 770 eur mesačne čistého s tým, že cestovné jej uhrádza, na rozdiel od predchádzajúceho obdobie, zamestnávateľ vo výške 120 eur mesačne. Uhrádza náklady na dom inkaso na Slovensku na polovicu s bratom, čiže delí sa o sumu 300 eur z titulu nájomného (hradí 150 eur) a na inkaso 190 eur (hradí 95 eur). Bolo zistené, že matka mal. detí za mesiac január 2015 až 16.4.2015 pracovala spolu 59 dní, za ktoré ako živnostníčka zarobila 2.950 eur. Za toto obdobie odviedla poplatky spojené s poistením 800 eur, teda jej príjem predstavoval 2.150 eur. Za predpokladu, že matka pracuje len 2 týždne v mesiaci (ide o notoricky známe turnusy), potom v januári odpracovala 2 týždne, vo februári 2 týždne, v marci 2 týždne a v apríli 2 týždne. Spolu za tieto týždne dostala 2.150 eur, kde pri rozložení na 4 mesiace jej príjem mesačne predstavuje v čistom 535 eur. Teda z uvedeného vyplýva, že pomery matky mal. detí podstatným spôsobom na rozdiel od rozvodového rozsudku sa nezmenili, nemajú charakter ani závažnejšej zmeny pomerov. Je pravdou na druhej strane, že na strane mal. detí vzhľadom na ich rast sa zmenili závažnejšie pomery a to tým, že deti nastúpili do vyššieho ročníka základnej školy, mal. S. od septembra 2013 na druhý stupeň základnej školy a mal. Y. od septembra 2014 na druhý stupeň základnej školy. Táto okolnosť u každého dieťaťa je závažnou zmenou pomerov, ktorá predstavuje zvýšené výdavky na potreby mal. detí vo vzťahu nielen k škole a zabezpečeniu školských potrieb, ale aj vo vzťahu k strave, k ošateniu a ďalším potrebám vyplývajúcim z bežného života. Teda u každého dieťaťa došlo k závažnej zmene pomerov, ktorú prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil a správne zvýšil výživné na každé dieťa, avšak len čo do sumy, ktorá na druhej strane zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky tak, aby, ako to nakoniec namietal aj otec mal. detí vo svojom odvolaní, životná úroveň detí kopírovala životnú úroveň matky. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť otca mal. detí aj na to, že otec mal. detí do júla 2012 pracoval ako živnostník v železiarňach v Košiciach. Jeho príjem tak, ako to deklaroval v rozvodom rozsudku, predstavoval 950 eur. Otec nevysvetlil prvostupňovému súdu skutočnosť, prečo sa od júla 2012 vzdal svojho podnikania v Košiciach a vystavil sa riziku, že nebude môcť vzhľadom na to že v čase od júla 2012 do novembra 2012 nemal žiaden príjem, zabezpečiť potreby mal. detí. Následne otec začal vykonávať opatrovateľskú činnosť pre svoju starú matku, kde v mesiacoch december 2012 až marec 2013 podľa jeho tvrdenia mal príjem z titulu opatrovania 216 eur. Tento príjem je síce deklarovaný, avšak je viac než nepravdepodobné, že by z tohto príjmu pokryl všetky označené potreby mal. detí, svoje potreby, ako aj príspevky svojim rodičom na bývanie a stravu za mal. deti, naviac, keď otec mal. detí je vyučený zvárač a inštalatér. Taktiež príjem otca mal. detí od apríla 2013 v spoločnosti Eurokov vo výške 650 eur mesačne, je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca nízky na to, aby len z tohto príjmu mohol zabezpečiť všetky potreby maloletých detí. Preto s poukazom na to, že príjmy matky mal. detí sú primerané k tomu, ako tieto posúdil súd prvého stupňa potrebám, možnostiam a schopnostiam matky mal. detí, ako aj potrebám mal. detí, ale aj pri zohľadnení možnosti a schopnosti otca mal. detí, prvostupňový súd správne rozhodol o zvýšení výživného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa a správne v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.