Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226399 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112226399.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: R.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Y., právnej zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Oravcom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: GAMA REÁL, s. r. o. Prešov, so sídlom Tatranská 32/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 468 851, právne zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 1 825,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/447/2012-99 zo dňa 11.11.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.825,66 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 24.08.2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 783,08 eur a iných trov konania vo výške 219 eur, na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe, ktorá bola odôvodnená tým, že žalobkyňa, ako výlučná vlastníčka bytu, uzavrela so žalovaným, ako stavebníkom, zmluvu o nadstavbe bytového domu a výstavbe bytov. Zmluvou sa jej účastníci dohodli, že stavebník na vlastné náklady zrealizuje výstavbu 4 podkrovných bytov ako nadstavbu bytového domu, v ktorom sa nachádza aj jej byt. Zo zmluvy okrem iného vyplýva, že má voči žalovanému nárok na finančnú náhradu 1.825,66 Eur, nakoľko v jej byte neboli inštalované nové okná, pričom k výmene okien na 2-izbových a 3-izbových bytoch sa zaviazal. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nárok žalobkyne nie je zročný. Nebola totiž stanovená lehota, kedy majú získať finančnú náhradu tí, ktorí nemajú nainštalované okná. Navyše vlastníci bytov si nesplnili svoju povinnosť v každom vchode vyčleniť v suteréne po 2 drevárne na zriadenie pivníc pre novovzniknuté jednotky. 3. Súd prvej inštancie rozhodol po tom, čo jeho prvšie rozhodnutie č.k. 16C/447/2012-40 zo dňa 02.05.2013 bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2013-67 zo dňa 30.01.2014 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodol citujúc ust. § 489, § 494, § 516 ods. 1, § 560, § 563 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zistil, že medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome v Prešove na ul. Komenského 18, 20, súpisné číslo 4985, postavenom na parcele KN 2828, zapísanom na LV č. 8837 Katastrálne územie Prešov, jedným z ktorých je aj žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 1 vo vchode č. 20 a žalovaným ako stavebníkom bola dňa 26.08.2008 uzavretá zmluva o nadstavbe bytového domu a výstavbe bytov do osobného vlastníctva podľa § 21 zákona č. 182/1993 Zb. v dome na základe nadstavby bytového domu a bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Zo zmluvy okrem iného vyplýva, že stavebník sa zaväzuje na výmenu okien v hodnote do 45 000 Sk na 2-izbový byt a do výšky 55 000 Sk na 3-izbový byt tým, ktorí si ich dajú inštalovať a ostatní, ktorí ich nemajú inštalované získajú finančnú náhradu na 2-izbový byt vo výške 45 000 Sk a na 3- izbový byt vo výške 55 000 Sk (čl. V. bod 6, ods. 2). Podľa zmluvy sa vlastníci bytov zaviazali, že pre stavebníka bezodplatne vyčlenia v suteréne každého vchodu po 2 „drevárne“ na zriadenie pivníc pre novovzniknuté bytové jednotky (čl. II., druhá veta, ods. 3). Podľa zápisnice zo schôdze vlastníkov so žalovaným z 26.11.2009, preplatenie okien na bytoch, kde nezabezpečila výmenu firma žalobcu, sa uskutoční po skončení stavby. Súd prvej inštancie po zhodnotení v konaní vykonaných dôkazov zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvou záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal a vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe to ani nepopieral, poskytnúť tým z vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom realizoval nadstavbu a výstavbu bytov, ktorí nebudú mať inštalovanú výmenu okien, finančnú náhradu, výška ktorej závisí od veľkosti bytu, čo nesporne vyplýva z logického výkladu čl. V. bod 6, ods. 2 zmluvy, ako aj z komplexu ostatných súvislostí. V prípade, ak by žalovaný na vlastné náklady zabezpečil výmenu okien len v niektorých bytoch, ostatní vlastníci by o túto výhodu boli ukrátení. Zo zmluvy pritom vyplýva, že vlastníci bytov v bytovom dome konali vo vzťahu k žalovanému v zhode. Je nepochybné že zo zmluvy nevyplýva, kedy táto náhrada má byť týmto vlastníkom bytov vyplatená. Taktiež nevyplýva, že by čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka a že by bolo preto dôvodné, aby ho v zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka mal určovať súd. Ak nie je tento čas plnenia uvedený v zmluve, vyplýva z písomnej dohody, o ktorej bol vyhotovený zápis - zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov so žalovaným zo dňa 26.11.2009, že žalovaný zaviazal sa preplatiť cenu okien na tých bytoch, kde sa nezabezpečuje výmena okien po ukončení stavby. Z článku V. bodu 2 zároveň vyplýva, že žalovaný ako stavebník sa zaviazal v lehote 4 mesiacov odo dňa právoplatnosti vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľnosti požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Zároveň sa zaviazal započať zo stavebnými prácami najneskôr do 5 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia a požiadať v lehote 12 mesiacov odo dňa začatia stavebných prác o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Zo strany Mesta Prešov bolo vydané stavebné povolenie na stavbu: Nadstavba a obnova bytového domu Komenského 18 - 20 Prešov, s jej dokončením v decembri roku 2010. Následne bola povolená zmena termínu ukončenia stavby a to v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia t.j. od 09.09.2013. Dňa 31.07.2011 Mesto Prešov vydalo čiastočné kolaudačné rozhodnutia na dve bytové jednotky vo vchode č. 20 a na jednu bytovú jednotku vo vchode č. 18 a dňa 09.06.2014 bolo vydané ďalšie kolaudačné rozhodnutie na poslednú bytovú jednotku vo vchode č. 18. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nedodržal lehoty na ukončenie stavebných prác, na ktoré sa zaviazal v zmysle článku V. bodu 2 zmluvy, bez preukázania subjektívnych dôvodov na strane vlastníkov bytov predmetného bytového domu, keďže ani samotné nevydanie štvrtého nebytového priestoru nebolo prekážkou vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré zo strany stavebného úradu boli vydané bez ohľadu na splnenie uvedeného záväzku zo strany vlastníkov bytov. Taktiež z vyjadrenia stavebného úradu nesporne vyplýva, že vydanie kolaudačného rozhodnutia je viazané na návrh stavebníka po ukončení stavby na základe stavebného povolenia. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neodovzdanie štvrtého nebytového priestoru preukázateľne nebolo prekážkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Súd preto zaviazal žalovaného na vyplatenie finančnej náhrady vo výške podľa článku V. bodu 6 zmluvy s 8,75 % úrokom z omeškania ročne určeného v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 v spojení s ust. § 10c citovaného nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, keďže žalovaný uvedenú finančnú náhradu v prospech žalobkyne nevyplatil na základe výzvy realizovanej dňa 18.07.2012. 4. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že námietka premlčania vznesená žalovanýim je nedôvodná. Ak by neexistovala písomná dohoda o splatnosti, ktorá vyplýva zo zápisnice z 26.11.2009, t.j. ak by čas plnenia nebol dohodnutý, žalovaný ako dlžník bol povinný plniť prvého dňa po tom, akoby ho o plnenie žalobkyňa ako veriteľka požiadala. Splatnosťou dlhu stalo by sa jej právo nárokom a mohlo by sa po prvýkrát objektívne vykonať nie skôr ako uviedol žalovaný, t.j. dňom nasledujúcim po uzatvorení zmluvy s poukazom na judikát R 28/84, ktorého právny názor bol prekonaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4 Cdo 146/2008 z 31.07.2008, v zmysle ktorého je nárok v právnej teórii chápaný ako právna možnosť uplatniť si svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. 5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a podané odvolanie vo výške 2x 109,50 eur a z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho zastúpenia 23.08.2012, podanie žaloby 24.08.2012, vyjadrenie vo veci samej 21.12.2013, účasť na pojednávaní 11.04.2013, účasť na pojednávaní 02.05.2013, odvolanie 22.05.2013, účasť na pojednávaní 21.10.2014, účasť na pojednávaní 11.11.2015 vo výške 81,33 Eur za jeden úkon právnej pomoci a to za úkony právnej pomoci 23.08.2012, 24.8.2012, 21.02.2014, 11.04.2013, 22.05.2013, 21.10.2014 a 11.11.2015, za účasť na pojednávaní 02.05.2013 vo výške 20,33 Eur, keďže išlo o pojednávanie, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia a v zmysle ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013, patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 1, čo predstavuje sumu 20,33 Eur. Ďalej bol žalobkyni priznaný režijný paušál vo výške 2 x 7,63 Eur (úkony právnej pomoci r. 2012), 4 x 7,81 Eur (úkony právnej pomoci r. 2013), 1 x 8,04 Eur (úkon právnej pomoci r. 2014), 1 x 8,39 Eur (úkon právnej pomoci r. 2015), vrátane 20 % DPH zo sumy 652,57 Eur vo výške 130,51 Eur, teda žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa §§ 10, 14, resp. 13a, 16 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 783,08 Eur. 6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že z obsahu zmluvy o nadstavbe bytového domu nevyplýva povinnosť plniť žalobkyni ňou uplatňovaný peňažný nárok, ani žiadne ustanovenie jej nárok na zaplatenie 1.825,66 eur nezakladá. Zo zmluvy vyplýva, že sa zaviazali vymeniť okná v určitej cenovej relácii podľa veľkosti bytu iba tým, ktorí si dajú vymeniť okná na vlastné náklady, získajú obdobnú finančnú náhradu. Žalobkyňa si okná vymeniť nedala a nedala si ani urobiť nové okná inou firmou, preto jej náhrada neprináleží. Žalobkyňa si ponechala staré okná a svoj nárok si uplatnila predčasne. Jej nárok prinajlepšom odporuje dobrým mravom, pretože chce peniaze za niečo, čo v budúcnosti ani neurobí. Doposiaľ jej nárok na zaplatenie peňazí nevznikol. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ich námietkou premlčania. Premlčacia lehota začala plynúť na druhý deň po podpísaní zmluvy o nadstavbe bytu, kedy došlo k premlčaniu práva pred podaním žaloby. Rovnako sa súd nevysporiadal s otázkou splatnosti nároku. Ak súd zhodnotil zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 26.11.2009 ako zmenu dohody o splatení dlhu, potom by bol dlh zročný až po kolaudácii posledného bytu a od tej doby by mohli byť v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ku kolaudácii došlo preukázateľné 09.06.2014. Potom by súd mal priznať úroky z omeškania až po tejto lehote, čo by sa mohlo prejaviť aj v rozhodnutí o náhrade trov konania, lebo dovtedy bol návrh podaný predčasne. Uvedeným sa súd prvej inštancie nezaoberal. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť alebo vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že v súvislosti s odvolacou námietkou, že z ustanovenia zmluvy o nadstavbe bytového domu nevyplýva jeho povinnosť plniť žalobkyni uplatnený peňažný nárok, poukázala na znenie čl. V bod 6 zmluvy, z ktorej povinnosť žalovaného vyplýva. Žalobkyňa si dala staré okná vymeniť za nové, drevené, v roku 2006 a zmluva bola uzavretá v roku 2008. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo zmluvy ani z dohôd nevyplýva, že by medzi účastníkmi malo ísť o podmienené záväzky. Nárok žalobkyne nie je premlčaný, lebo žalovaný sa na schôdzi vlastníkov bytov zaviazal vyplatiť finančnú náhradu. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/51/2014-145 zo dňa 21.05.2015, podľa ktorého so zreteľom na obsah zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a konateľa žalovaného zo dňa 26.11.2009 považoval námietku premlčania za takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, lebo zo zápisnice vyplýva, že k preplateniu okien dôjde po ukončení stavby. Konateľ žalovaného teda ubezpečil prítomných vlastníkov bytov, že svoj záväzok splní po tom, čo bude ukončená stavba. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci, správne vyhodnotil dôkazy, preto navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že rozhodol na verejnom vyhlásení rozhodnutia, ktorého dátum a čas zverejnil na úradnej tabuli súdu a internete dňa 14.10.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd osvojil si odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam uvádza. Súd prvej inštancie správne zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalovaný mal v byte žalobkyne alebo vymeniť okná, alebo zaplatiť finančnú náhradu vo výške 1.825,66 eur. Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva zo zmluvy o nadstavbe bytového domu a výstavbe bytov do osobného vlastníctva zo dňa 26.02.2008 a to z čl. V. bod 6 druhý odsek. K námietke premlčania odvolací súd uvádza, že premlčacia doba v zmysle ust. §101 OZ môže začať plynúť odo dňa, keď sa právo môže vykonať po prvý raz. Ako to vyplýva zo spisu, žalobkyňa žalovaného vyzvala na plnenie písomnosťou zo dňa 05.09.2011, ktorá bola odoslaná žalovanému žalobkyňou 27.09.2011 a na ktorú žalovaný reagoval listom zaslaným žalovanej dňa 20.10.2011. Ak by aj bolo počítané premlčania od doručenia uvedenej výzvy žalovanému a to najneskôr 20.10.2011, keďže žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená 24.08.2012, nemôže byť nárok premlčaný. Rovnako s poukazom na zápisnicu z schôdze vlastníkov bytov a konateľa žalovaného zo dňa 26.11.2009, z ktorej vyplýva vyhlásenie konateľa žalovaného, že k preplateniu okien dôjde po ukončení stavby, je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa totiž mohla dôvodne domnievať, že konateľ žalovanej spoločnosti splniť predmetný záväzok sľúbil po ukončení stavby. Aj v tom prípade by bolo nutné považovať námietku premlčania za nedôvodnú. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o povolení užívať celú stavbu a to zo dňa 09.06.2014. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj tú skutočnosť, že čiastočné kolaudačné rozhodnutie na časť stavby a to bytových jednotiek vo vchode č. 20, kde sa byt žalobkyne nachádza, bolo vydané Mestom Prešov dňa 30.07.2011. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že podľa pôvodného stavebného povolenia stavba mala byť dokončená v roku 2010. Keďže došlo k zmene termínu ukončenia stavby a to na žiadosť žalovaného, táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnotené v prospech žalovaného. K istine správne súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 24.08.2012 - podania žaloby, lebo žalovaný bol v omeškaní tým, že úhradu istiny nezrealizoval už na základe výzvy doručenej mu pred podaním žaloby. 10. Odvolací súd rovnako poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci, kde rozsudkom č.k. 11Co/51/2014-145 zo dňa 21.05.2015 bolo rovnakému nároku vyhovené. 11. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd má za to, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, a preto keď súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol správne. Preto jeho rozhodnutie bolo postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdené. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.