Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoZm/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209131 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Y. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXX, Y., o zaplatenie 964,13 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19CbZm/37/2013-87 zo dňa 23.01.2015 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 19CbZm/37/2013-121 zo dňa 13.04.2015, takto r o z h o d o l : Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania ohľadne požadovaného 0,19 % zmenkového úroku denne, v tejto časti ruší rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu konanie zastavuje. V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o., a žalovaným dňa 23.7.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou s.r.o a uzavretej žalovaným dňa 23.07.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. V dôvodoch uviedol, že žalobca podaným návrhom uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a domáhal sa proti žalovanému zaplatenia sumy 964,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 964,13 eur od 12.05.2010 do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku z uvedenej sumy od 12.08.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 3,21 eur. Návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 23.07.2009 na zmenkovú sumu 964,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená dňa 23.07.2009 na sumu 964,13 eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 12.05.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil nič ani na zmenkovú sumu, ani na úroky. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je podľa výpisu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe, zapísaný pod č. C81616 s dňom zápisu 24.01.2001 v predmete činnosti okrem iného od vzniku až po 08.01.2013 v činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľskej činnosti. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14.03.2001 je v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dňa 23.07.2009 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528,- eur, celkovo zaplatiť sumu 1.128,- eur v 12 mesačných splátkach po 94,- eur, počnúc dňom 28.08.2009 na účet veriteľa, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Podľa čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j., keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 23.07.2009 na zmenkovú sumu 964,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Podľa originálu predloženej zmenky táto v pravom hornom rohu obsahuje údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXXXX a za miesto platenia je určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť s.r.o. X. H. Č., dcéra žalovaného, súdu predložila k nahliadnutiu občiansky preukaz žalovaného, ako aj preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, z ktorého súd zistil, že tento bol vydaný ÚPSVaR v Prešove, pod č. 154801 dňa 12.09.2012 a v tejto súvislosti uviedla, že žalovaný je nevidiaci, ďalej, že otec je chorý na epilepsiu a lieči sa na vysoký krvný tlak. Žalovaný na pojednávaní vyhlásil, že v roku 2009 bol veľmi chorý, bol v nemocnici, kedy mu volala pani Z. G., ktorá predmetnú pôžičku vybavovala, spolu s manželkou prišla za ním do nemocnice a dali mu podpísať zmluvu. Mal vedomosť o tom, že mal zaplatiť už len jednu splátku, ktorú nezaplatil a z toho všetkého narástli úroky. Na otázku súdu, či vie, čo je zmenka a či zmenku podpísal, uviedol, že nevie čo je zmenka, nič také mu pani G. nepovedala, ani nevie o tom, žeby mal nejakú zmenku podpísať. Prítomná dcéra žalovaného uviedla, že poznáva otcov podpis na zmluve i na zmenke. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Y..H.. G. L., zo dňa 02.07.2013 vyplynulo, že žalovaný pred 17 rokmi oslepol a od roku 1991 je na invalidnom dôchodku. Ďalej súd v dôvodoch uviedol, že predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle ust. čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je nárok vyplývajúci z uzavretej vistazmenky, pričom žalobca sa domáha, aby súd posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva. Keďže však evidentne ide o spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné sa vysporiadať aj s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ust. § 4 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená pôvodným veriteľom, zabezpečovala záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. Otázku blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané , okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej existencie môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné neodvolateľné majetkové právo, t.j. spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná typicky ten, kto vedel o dohode, o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo čl. I § 17 zákona sa obmedzuje na námietky inter partes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zmenka zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný aj v Náleze Ústavného súdu ČR č. PL.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa, v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou, ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.07.2013 vydal Ústavný súd ČR Nález pod sp. zn. IV. ÚS 457/2010, ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu viac-menej, túto nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný, je neprehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo ku skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať na neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keďže súd má v zmysle ust. § 53 a nasl. OZ a Smernice 93/13/EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne konali vedome na škodu dlžníka. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže ich nežiadal. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca ďalej uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, ani on, ani žalovaný nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojim konaním ju prakticky uznal. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Prvoinštančný súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, z ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov a v tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu vyhovel. 4. Žalobca podal včas odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, navrhol ho zrušiť. Odvolanie zdôvodnil tým, že neboli dané podmienky na rozhodovanie podľa § 166 ods. 1 O.s.p. a súčasne poukázal na to, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá ale nie je účastníkom tohto konania. 5. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral čiastočne svoj návrh späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. 6. S týmto prejavom žalobcu žalovaný súhlasil, a preto súd o tomto čiastočnom späťvzatí rozhodol v zmysle § 208 O.s.p.. 7. Odvolací súd odvolania žalobcu prejednal v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia, totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom, teda ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu pre dokončenie odvolacieho konania podľa nových právnych predpisov. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy boli odvolania podané, naviac odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti alebo meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. 8. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd potom prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné len pokiaľ ním napadol dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd v súvislosti s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje, že na vady konania pred súdom prvej inštancie je treba prihliadať, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že v tejto veci sa nevyskytli také vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú spoločnému stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 9. V súlade s týmto spoločným stanoviskom, súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, ktorú uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. dňa 23.07.2009. Podľa tejto zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 600,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528,- eur, teda celkove 1.128,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 94,- eur, počnúc 28.08.2009. Podľa tejto úverovej zmluvy bol úver poskytnutý na výkon povolania, avšak zo žiadnych ďalších skutkových okolností nevyplýva, žeby bol úver poskytnutý práve na tento účel. V ten istý deň žalovaný vystavil zmenku, na ktorej je uvedené to isté číslo, ako číslo úverovej zmluvy, teda XXXXXXXXX. Zmenka bola vystavená na zmenkovú sumu 964,13 eur s tým, že táto sa zaplatí spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12.05.2010. Teda záver súdu o tom, že uvedená zmenka zabezpečovala záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere, je správny. V čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva dohoda o vyplnení zmenky tak, ako ju konštatoval súd v dôvodoch rozsudku. 10. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k vecne správnym dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie uviesť, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že v návrhu bolo uplatnené právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb. a že žalovaným v danom prípade bola fyzická osoba - spotrebiteľ. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa, vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. 11. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Aj z tohto dôvodu nebolo možné nárok žalobcu z uvedenej zmenky priznať. 12. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné, individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi, vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. 13. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v Náleze sp. zn. PL. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015 vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako súd Slovenskej republiky konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane, v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať už v uvedenom českom ústavnom Náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva, je silnejší, než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje aj za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami. 14. Napokon pre prípad, že v konaní nie sú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio, podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je v zmenke uvedený úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, čo zodpovedá takmer požadovanej istine a vzhľadom na to, je takýto úrok treba považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že žalobca zobral čiastočne svoj návrh ohľadne tohto nároku späť. 15. Odvolací súd, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve, považuje za potrebné zdôrazniť, že táto je zakomponovaná v Obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Aj v tomto smere je záver súdu prvej inštancie správny. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo Všeobecných podmienkach je len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodu o vyplňovacom práve by bolo možné v uvedenom prípade považovať za platne uzavretú len za predpokladu, že spotrebiteľ bol s doložkou a jej významom oboznámený alebo ak sa preukáže, že význam doložky musel poznať. Ak však spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať takýto návrh, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti tu ide o podnikateľom predom nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akýchkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu takejto dohody a čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný ako je to pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácii musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd so zreteľom na tieto dôvody, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 16. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. však zrušil dopĺňací rozsudok, a to z toho dôvodu, že v danom prípade nešlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor zo zmenkovo-právneho vzťahu a naviac zmluvná podmienka bola vyjadrená v zmluve o úvere, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so žalovaným, teda nie žalobca. Odvolací súd má za to, že neboli naplnené podmienky ust. § 153 ods. 4 O.s.p, aby súd takéto rozhodnutie vydal. 17. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).