Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211601 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113211601.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Radim Komka, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., T. XX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 19, v konaní o zaplatenie 10.450,31 Eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 15C/105/2013 - 85 zo dňa 03.11.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e sa uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 546,72 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 45,56 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a inak úspešnému žalovanému priznal iba 50 % z celkovej výšky trov konania. Konštatoval, že náhrada takto priznaných trov konania nebude neprimerane zasahovať do majetkovej sféry žalobcu a zároveň naplní aj svoju sankčnú funkciu zodpovednosti za výsledok občianskeho súdneho konania. Taktiež by nebolo spravodlivé žiadať od úspešného žalovaného, aby si celé trovy konania hradil sám, nakoľko využil svoje ústavné právo dať sa pred súdom zastúpiť advokátom. Do úvahy súd vzal tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku. 2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca odvolanie odôvodnil stavom materiálnej núdze a žalovaný uviedol, že žalobca podal zjavne bezúspešnú žalobu, zbytočne vyvolal súdny spor a preto žalovaný bol nútený obrátiť sa na advokáta. Žalobca požadoval žalovanému trovy nepriznať a žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovaného nie je dôvodné. 4. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a podľa § 387 ods. 2 CSP pre doplnenie správnosti dodáva: 5. „ ...Ide o zákonné ustanovenie (§ 150 O.s.p., pozn. odvolacieho súdu), ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. ... Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009). 6. Z citovaného uznesenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní podľa ustanovenia § 150 O.s.p. (aktuálne § 257 CSP) môže prihliadať aj na sociálnu a majetkovú situáciu účastníkov a na okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby. K okolnostiam, ktoré viedli k podaniu žaloby odvolací súd uvádza, že žalobca síce žalobu podal sám, bez súčinnosti advokáta, avšak následne podanie žaloby „odobrilo“ Centrum právnej pomoci, keď priznalo žalobcovi právnu pomoc, čím mu dalo najavo, že podaná žaloba nie je zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 6 ods. 1 v spojení s § 6a ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorých jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (kam patrí aj premlčanie uplatňovaného práva). Žalobca ako laik v právnej oblasti pri podaní žaloby s najvyššou pravdepodobnosťou nevedel o premlčaní a Centrum právnej pomoci tým, že mu priznalo právnu pomoc napriek tomu, že v prípade zjavnej bezúspešnosti fyzická osoba nemá na poskytnutie právnej pomoci právo, vyvolalo v žalobcovi dojem, že môže byť v spore úspešný, dôsledkom čoho bolo, že žalobca zotrval na svojej žalobe a nevzal ju späť ešte v čase, keď trovy vzniknuté žalovanému nedosahovali ich konečnú sumu 1 093,43 Eur. Preto skutočnosť, že žalobca podal zjavne neopodstatnenú žalobu na ktorej počas konania zotrval, mu nemožno pripočítať na ťarchu. Na druhej strane treba poukázať aj na to, že žalobcovi nič nebránilo podať žalobu skôr, pred premlčaním jeho práva. 7. Pri aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. súd prvej inštancie už pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov posudzoval sociálne a majetkové pomery žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nepriaznivé a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. K rovnakému záveru dospelo aj Centrum právnej pomoci, ktoré v dôsledku nepriaznivej majetkovej situácie priznalo žalobcovi právo na poskytnutie právnej pomoci. Odvolací súd z listín doložených v súdnom spise preskúmal majetkové pomery žalobcu a nevidí dôvod na odklon od záverov súdu prvej inštancie a Centra právnej pomoci. Pokiaľ ide o sociálne a majetkové pomery žalovaného, odvolací súd mal za to, že jeho sociálne a majetkové pomery nevylučujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p. a to aj vzhľadom na to, že žalovaný ani v odvolaní nenamietal, že by pre jeho sociálne a majetkové pomery nebolo možné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. 8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 9. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).