Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoKR/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216992 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113216992.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: VOMZ - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 8. mája 14, 059 71 Ľubica, IČO: 36 468 711, zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1Cbi/19/2013-194 zo dňa 28.10.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXX/ XX/XXXXXX zo dňa 28.10.2008 uzavretej so žalovaným v znení jej neskorších dodatkov, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 18, je čo do sumy 206.924,67 eur vymáhateľná a zabezpečená záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/XXX zapísaným do katastra nehnuteľností Správou katastra E. dňa 2.11.2009 pod N.-XXXX/XX. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 1R/2/2013 zo dňa 20.2.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.2.2013 č. 40/2013 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka VOMZ - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 8. mája 14, 059 71 Ľubica, IČO: 36468711. Uznesením zo dňa 11.3.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 15.3.2013 č. 53/2013 bolo rozhodnuté o povolení jeho reštrukturalizácie. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihláškou dňa 28.2.3013 prihlásil svoju pohľadávku vo výške 207.414,29 eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 28.10.2008. Zároveň si k pohľadávke uplatnil zabezpečovacie právo, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/XXX zo dňa 28.10.2008. Správca dňa 13.5.2013 pohľadávku veriteľa - žalobcu poprel v celom rozsahu. Dôvodom bola skutočnosť, že prihlásená pohľadávka nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného konania splatná a žalobca nevypovedal poskytnutie úveru a ani nevyzval dlžníka na plnenie v zmenených lehotách splatnosti. Zároveň poprel aj zabezpečenie pohľadávky záložným právom. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 1Cbi/19/2013-161 zo dňa 29.9.2014 žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.050,87 eura. Voči tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2CoKR/2/2015-182 zo dňa 7.5.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 7.10.2015 vypočul žalobcu, ktorý sa pridržiaval svojho žalobného návrhu, ako aj odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Podľa jeho vyjadrenia, krajský súd vo svojom rozhodnutí potvrdil po právnej stránke jeho uplatňovaný nárok, ako aj to, že jeho pohľadávky mali byť prihlásené tak ako boli a správcom mali byť zistené v popretom rozsahu. Vzhľadom na preukázanie vzniku pohľadávky je preukázaný aj vznik zabezpečeného záložného práva zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/XX zapísaným do katastra nehnuteľností Okresným úradom Kežmarok dňa 2.11.2009 pod č. N.-XXXX/XX. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojom predošlom vyjadrení s tým, že žalobca nepreukázal, či a v akom rozsahu vznikol žalobcovi vymáhateľný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy. Na základe zisteného skutkového stavu, po citácii ust. § 124 ods. l druhá veta, § 124 ods. 2, 4, 5, 6 ZKR, dospel prvostupňový súd k záveru, že pohľadávka žalobcu vznikla uzavretím Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 28.10.2008 v znení jej neskorších dodatkov, ako aj to, že predmetná zmluva vznikla momentom jej uzavretia dňa 28.10.2008, t.j. v čase pred začatím reštrukturalizačného konania žalovaného. Súd prvého stupňa konštatoval, že ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva (v predmetnej veci úverová zmluva), vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku (účinnosti) zmluvy, ktorá toto právo na dielčie plnenie zakladá, nie až od splatnosti jednotlivých splátok. Preto pri prihlasovaní pohľadávok veriteľov do reštrukturalizačného konania nie je dôležitá splatnosť pohľadávok, ale okamih vzniku pohľadávky. Preto pri popretí pohľadávky z dôvodu vymáhateľnosti, súd skúma jej vznik a nie splatnosť. V predmetnej veci mal súd za dostatočne preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla pred povolením reštrukturalizácie. Platnosť a účinnosť Zmluvy o úvere nebola spochybnená zo strany žalovaného. Ten sa domáhal popretia pohľadávky iba z dôvodu vymáhateľnosti, t.j. splatnosti pohľadávky, ktorá pre posúdenie žalobného nároku nebola relevantná. Vznik zabezpečeného záložného práva bol preukázaný jeho zriadením na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/XX zapísaným do katastra nehnuteľností Okresným úradom Kežmarok dňa 2.11.2009 pod č. N.-XXXX/XX. S poukazom na uvedené dôvody prvostupňový súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, a to čo do výroku o určení, že pohľadávka je do sumy 206.924,67 eur vymáhateľná a zabezpečená záložným právom. V dôvodoch odvolania uviedol, že popretie pohľadávky z titulu zlého prihlásenia nie je typický príklad incidenčného charakteru, pretože správca nepoprel pohľadávku z dôvodu, že by nevznikla, ale výlučne z dôvodu, že bola nesprávne prihlásená. Má za to, že v prípade, ak by správca nesprávne prihlásenú pohľadávku zistil a nepoprel, žalobca by sa neoprávnene dostal do zvýhodneného postavenia oproti ostatným veriteľom. Celkovo do reštrukturalizácie bolo prihlásených a zistených pohľadávok v sume 617.781,02 eur. V prípade, ak by boli zistené aj budúce pohľadávky žalobcu, ktoré ešte neboli splatné, žalobca aj napriek tomu, že so skutočným splatným dlhom by patril medzi menších veriteľov, v prípade nepopretia pohľadávky by mal hlasovacie práva až vo výške 25,14 % z celkového počtu hlasov a výrazne by ovplyvnil zloženie veriteľského výboru a priebeh reštrukturalizácie. Poukázal na to, že posledná splátka úveru v zmysle úverovej zmluvy mala byť splatná 20.9.2017 a zdôraznil, že podľa § 114 ods. 1 písm. d/ ZKR začatie reštrukturalizačného konania má za účinok, že druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením dlhu. Keďže žalobca pred začatím reštrukturalizačného konania nevypovedal úverovú zmluvu, už po začatí reštrukturalizačného konania takto učiniť nemohol. Preto samostatné splátky ako samostatné pohľadávky mali zostať v pôvodných termínoch splatnosti v zmysle úverovej zmluvy a každá splátka by sa stala vymáhateľnou v prípade nezaplatenia až po uplynutí času. Jednoznačne riadne - ako v prihláške špecifikovanú pohľadávku ako inú - mal žalobca prihlásiť iba nezaplatený dlh žalovaného za splatné splátky. Treba jednoznačne brať na zreteľ, že pri zabezpečených pohľadávkach veriteľ je v reštrukturalizačnom pláne v samostatnej skupine, sám rozhoduje o spôsobe a čase vyrovnania pohľadávky bez zásahu do jeho rozhodnutia zo strany ostatných veriteľov alebo dlžníka a dlžník musí rešpektovať jeho rozhodnutie, akékoľvek by bolo, aby mohol byť plán schválený na schvaľovacej schôdzi. Kým v konkurze ide o speňaženie majetku dlžníka a vyrovnanie všetkých záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na splatnosť, v reštrukturalizácii ZKR chráni dlžníka tým, že neumožňuje, aby sa nesplatné pohľadávky stali splatnými a aby týmito nesplatnými pohľadávkami mohol veriteľ nakladať podľa vlastnej vôle bez ohľadu na zmluvne dohodnuté podmienky pred začatím reštrukturalizačného konania. V prípade konkurzu ZKR jednoznačne ustanovuje v § 46 ods. 1, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné. V prípade reštrukturalizácie zákon neustanovuje, že sa majú existujúce pohľadávky stať splatnými povolením reštrukturalizácie. To znamená, že dlhy splatné do začatia reštrukturalizácie sa do reštrukturalizácie prihlasujú riadne a splatnosť pohľadávok, ktorým termín splatnosti je určený na neskoršie obdobie, teda aj počas reštrukturalizácie alebo aj po skončení reštrukturalizácie, zostáva nezmenená. Odvolateľ ďalej tvrdí, že žalobca pred začatím reštrukturalizačného konania nevypovedal úverovú zmluvu, takže celý úver sa nestal splatným. Žalobcove pohľadávky sa začatím reštrukturalizačného konania nestali splatnými a preto neboli ani vymáhateľné. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí č.k. 1Obdo 7/2012-264 z 30.4.2013. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k jednostrannému vypovedaniu zmluvy pred začatím reštrukturalizačného konania, preto nenastali ani také skutočnosti, aby žalovaný musel predčasne splatiť úver. Je pravdou, že pohľadávka žalobcu vznikla z úverovej zmluvy, avšak stala sa splatnou v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca nedohodol so žalovaným zmenu splátok. Preto ani pred dňom splatnosti nebol oprávnený od žalovaného vymáhať dlžnú sumu, keďže táto sa nestala splatnou. Až po uplynutí lehoty na splatenie sa pohľadávka veriteľa stáva vymáhateľnou. Žalovaný má za to, že pohľadávka žalobcu nebola splatná a preto nebolo možné si ani túto uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou tak, ako si ju žalobca prihlásil. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 28.10.2008, na základe ktorej bol žalovaný povinný splatiť úver v celkovej výške 331.939,31 eur v určených splátkach podľa dohodnutého kalendára do 20.9.2017. V zmysle tejto Zmluvy o úvere si žalovaný svoju povinnosť riadne plnil, pričom v dôsledku zlej ekonomickej situácie bol nútený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, a tak sa pokúsiť čo možno najviac uspokojiť svojich veriteľov. Žalobcove konanie vyznieva zmätočne, nakoľko jednak si prihlásil svoju pohľadávku ako celok jednou prihláškou, z čoho plynie, že ide o jednu jedinú splatnú pohľadávku, pričom na druhej strane v čl. V Úverovej zmluvy uvádza, že úver bude splácaný v mesačných splátkach a následne v čl. VI., ods. 6 Prílohy č. 1 Úverovej zmluvy, že veriteľ je oprávnený započítať svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že sám žalobca považuje jednotlivé splátky úveru za samostatné pohľadávky a ak v žalobe uvádza niečo iné, ide podľa jeho názoru iba o snahu poukazovať na pochybenie správkyne namiesto toho, aby si žalobca priznal, že si svoj nárok v reštrukturalizácii uplatnil nesprávne a protiprávne, keď si jednotlivé nesplatné splátky neprihlásil ako podmienené pohľadávky a splatné pohľadávky ako jednu pohľadávku. Má za to, že žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie správne, čoho následkom bolo jej popretie správcom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná má náhradu trov konania, resp. v prípade, ak nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je nesprávny právny názor žalovaného, že žalobca si mal do reštrukturalizácie ako riadnu (nepodmienenú) pohľadávku prihlásiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred začatím reštrukturalizačného konania. Rozhodným kritériom na to, či si má veriteľ prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie je, či táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a nie či sa k tomuto momentu stala jeho pohľadávka splatnou. Vznik a splatnosť pohľadávky nemožno zamieňať. Právny názor prvostupňového súdu uvedený v rozsudku, v zmysle ktorého rozhodným pre uplatnenie pohľadávky v reštrukturalizácii je moment jej vzniku a nie jej splatnosti, zastáva aj súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to uznesenie sp. zn. 43Cob 253/2012 zo dňa 19.12.2012 a rozsudok v tej istej veci zo dňa 20.3.2013. Obdobný právny názor zaujal aj odvolací súd, pričom prvostupňový súd bol v následnom konaní a pri formulovaní rozsudku v zmysle § 226 O.s.p. týmto právnym názorom viazaný. V predmetnej právnej veci pohľadávka vznikla momentom, keď žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe Zmluvy o úvere. Žalobca poskytol žalovanému posledné peňažné prostriedky dňa 30.6.2009. Týmto dňom teda vznikla pohľadávka. Reštrukturalizačné konanie voči žalovanému bolo začaté dňa 27.2.2013. Keďže pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, ide o tzv. starú pohľadávku, ktorú bolo potrebné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Keďže celá pohľadávka je tzv. starou pohľadávkou (nie je ani prednostnou ani podmienenou pohľadávkou), žalobca si ju do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil správne - jedinou prihláškou. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, v tomto smere žalobca tvrdí, že v uvedenej veci sa Najvyšší súd SR vôbec nezaoberal právnou otázkou, ktorá je predmetom sporu v tomto konaní t.j. akým spôsobom sa má do reštrukturalizácie prihlásiť pohľadávka z úverovej zmluvy, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, avšak ku dňu začatia reštrukturalizačného konania nenastala jej splatnosť. Jediným právnym názorom, ktorý Najvyšší súd uviedol v spomínanom uznesení je, že pri posudzovaní prihlášky pohľadávky v reštrukturalizácii nemožno v otázke splatnosti tejto pohľadávky použiť analógiu legis a aplikovať ustanovenie § 46 ZKR, ktoré upravuje splatnosť pohľadávok a záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Tento právny názor Najvyššieho súdu SR však nie je predmetom sporu v tomto konaní, a teda uznesenie NS SR je v predmetnej právnej veci irelevantné. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 219 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 177,- eur. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoKR/2/2015-182 zo dňa 7.5.2015, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, a tieto si osvojuje ako svoje vlastné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd len k dôvodom prvostupňového rozsudku opätovne ako vo svojom uznesením 2CoKR/2/2015-182 zo dňa 7.5.2015 uvádza: Predmetom sporu je zistenie popretej pohľadávky. V konaní o určenie pohľadávky sa zisťuje pohľadávka v tom rozsahu, v akom bola správcom popretá. Ako to vyplýva z ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR veta prvá in fine, správca pri skúmaní pohľadávky uplatnenej v prihláške preskúmava pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Z uvedeného vyplýva, že len v tomto rozsahu môže byť pohľadávka sporná. V nadväznosti na § 124 ods. 4 ZKR stanovuje, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetom určovacieho konania pri popretej pohľadávke je zistenie, či pohľadávka podľa hmotného práva vôbec vznikla (zisťuje sa jej právny dôvod), a ak áno, v akej výške. Pri pohľadávkach, ktoré sú zabezpečené sa zisťuje, či pohľadávka je pohľadávkou zabezpečenou a pri prípadnom súbehu zabezpečovacích práv súd zisťuje, aké je poradie zabezpečovacieho práva. V prípade popretia vymáhateľnosti súd zisťuje, či pohľadávka je vymáhateľná na súde, resp. inom orgáne. V predmetnej veci reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku, ktorá vyplýva z úverovej zmluvy práve s odôvodnením, že jednotlivé splátky úveru do dňa začatia reštrukturalizačného konania neboli ešte splatné. Podľa § 120 ods. 3 ZKR, za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov spoludlžníkov, alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. V reštrukturalizačnom konaní je prihláška procesným úkonom určeným na uplatnenie práva, pre ktorú zákon ustanovuje osobitné formálne a obsahové náležitosti. Veriteľ môže uplatňovať svoje práva v reštrukturalizácii, len ak si prihlási pohľadávku formou prihlášky riadne a včas. Právnym dôsledkom neuplatnenia pohľadávky je zánik nároku. Veriteľovi nezaniká právo, ale len nárok, teda možnosť vymáhať si pohľadávku voči dlžníkovi. K zániku nároku dochádza momentom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku (§ 155 ZKR). Rozhodujúcou skupinou pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou sú tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Tu treba zdôrazniť, že na rozdiel od právnej úpravy konkurzu (od účinkov vyhlásenia konkurzu) povolením reštrukturalizácie sa nesplatné pohľadávky nestanú splatnými. V zásade takúto otázku účinkov vyplývajúcich z úpravy danej v ustanovení § 46 ZKR na reštrukturalizačné konanie riešilo aj rozhodnutie NS SR 1Obdo 7/2012-264 z 30.4.2013, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný, avšak v dôvodoch uvedeného rozhodnutia sa nerieši to, či pri aplikácii ustanovenia § 120 ods. 1 až 3 ZKR úverový veriteľ môže prihlásiť do konkurzného konania nároky proti úverovému dlžníkovi len na splátkach splatných do začatia reštrukturalizácie konania, alebo či môže (alebo má) ďalšie zatiaľ nesplatné splátky prihlásiť len ako podmienené. Ak sa navyše zdôraznilo to, že na rozdiel od úpravy konkurzu (od účinkov vyhlásenia konkurzu) povolením reštrukturalizácie sa nesplatné pohľadávky nestanú splatnými, potom v reštrukturalizačnom konaní to má pre tie plnenia, ktoré sa majú realizovať postupne v splátkach, alebo pri opakovaných plneniach len ten význam, že v zmysle účelu reštrukturalizačného konania treba posudzovať otázky, ktoré vyplývajú z právnych úkonov realizovaných pred začatím reštrukturalizačného konania. Relevantným je presne odlišovať vznik pohľadávky od splatnosti pohľadávky. Splatnosť pohľadávky nemôže nastať vtedy, ak by pohľadávka nevznikla. Ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva (v predmetnej veci úverová zmluva), vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku (účinnosti) zmluvy, ktorá toto právo na dielčie plnenie zakladá, nie až od splatnosti jednotlivých splátok. Pohľadávka úverového veriteľa na vrátenie úveru i zaplatenie príslušnej ceny úveru vznikla už samotným uzatvorením úverovej zmluvy. Rozhodujúcim, teda aj v predmetnej veci, je to, či a v akom rozsahu vznikol žalobcovi vymáhateľný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy. Výklad aj ustanovenia § 120 ods. 1, 2 ZKR nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so zmyslom vykladaného normatívneho textu (viď napr. aj IV.ÚS 604/2013-40). Preto treba zdôrazniť to, že zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatneniu, či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivo usporiadanom vzťahu všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Preto je súd povinný postupovať tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, čo vyplýva aj zo zásad konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 zákona). Podľa § 155 ods. 1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stavajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia a potvrdením plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Aj citované ustanovenia treba mať na zreteli pri výklade ustanovení § 120 ods. 1, 2 ZKR, v tom v akom rozsahu a aké pohľadávky, ktoré vznikli do začatej reštrukturalizácie sa majú uplatňovať prihláškou. Správne preto konštatoval prvostupňový súd, že právnym dôvodom pre plnenie v splátkach je zmluva, preto aj veriteľovi vzniká právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok. Uvedený právny názor odkazujúci na výklad právnej normy, konkrétne ustanovenie § 120 ods. 1, 2, 3 ZKR, zodpovedá aj rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, 43Cob/253/2012 alebo 43Cob/207/2014 ale aj rozsudku Najvyššieho súdu ČR 31Cdo/4356/2008. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Prvostupňový súd nerozhodol o náhrade trov konania, pretože si nechal priestor na rozhodnutie o náhrade trov konania na samostatné uznesenie. Za takéhoto stavu ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.