Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/317/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221020 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221020.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: U.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/162/2013-153 zo dňa 03.06.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/2521/2012. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 2 a 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, § 40 ods. 1 písm. c), § 40 ods. 1 písm. j), § 40 ods. 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa 16.07.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2521/2012 z 19.01.2012, povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 162/2013 - 110 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na tunajšom súde. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 162/2013 - 111 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2014 odvolací súd potvrdil obidve uznesenia. Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/2521/2012 Arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci určený. Z písomného poverenia žalobcu z 01.01.2009, resp. z časti XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobcu s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.06.2013. Žalobkyňa podala v 30-dňovej lehote od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 16.07.2013. Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. F012401 zo dňa 26.08.2008 vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 4478190004 so začiatkom poistenia od 27.08.2008 a koncom poistenia 27.08.2056. Poistenie bolo dojednané na dobu 48 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v sume 420 Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj VPP (21-05-07) a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478190004, ktoré sú súčasťou poslednej strany formulára VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478190004 sú podpísané žalobkyňou dňa 26.08.2008. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na jeho podklade do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania stratili právny záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z neho vyvodiť, že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť nápravu všetkých nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý okrem iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby neakceptoval, vo veci konal a meritórne rozhodol. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská doložka sa nachádza na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v časti XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Rozhodcovská doložka sa stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia, že rozhodcovskú doložku so žalobkyňou dojednal individuálne, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaným predložená listina Záznam o požiadavkách o potrebách klienta k poistnej zmluve individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky nepreukazuje. Jedná sa opätovne o predtlačený formulár vyhotovený žalovaným, ktorý nemožno považovať za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný so žalobkyňou individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr. možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potreby dodávateľom, procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p., zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška trov konania je mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu a ktoré navyše spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná, ak nemá možnosť porovnať si ich prípadnú výhodnosť alebo nevýhodnosť oproti konaniu pred súdom). Už len tieto samotné skutočnosti svedčia o neprimeranosti arbitrážneho konania. Argument žalovaného, že procesné pravidlá Arbitrážneho súdu sú uvedené a verejne dostupné na internete nepreukazuje, že s vynaložením odbornej starostlivosti žalobkyňu s týmito pravidlami oboznámil a vysvetlil jej možné výhody tohto spôsobu riešenia sporov, pre ktoré by sa žalobkyňa slobodne rozhodla a vybrala si tento spôsob riešenia vzájomných sporov. Okrem toho spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľné. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobkyne. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, vzhľadom k tomu, že súd po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z..“ Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že proti žalobkyni sa na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nevedie exekučné konanie. Bez akýchkoľvek pochybností sa ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku vzťahuje na všetky rozhodcovské rozhodnutia vydané pred 01.01.2015 v spotrebiteľských sporoch. Dané ustanovenie neupravuje iba postup v exekučnom konaní, ale výslovne a stanovuje aj to, za akých podmienok a ex lege sa menia účinky rozhodcovských rozhodnutí vydaných pred 01.01.2015. Vo vzťahu k pôvodnému ustanoveniu § 40 ods. 2 a § 35 zákona č. 244/2005 Z.z. účinnému do 31.12.2014 predstavuje ust. § 243d Exekučného poriadku lex specialis. Strata záväznosti svojimi účinkami spôsobuje stratu právoplatnosti, a tým nevyhnutne aj vykonateľnosti. Rozhodnutie, ktoré nezaväzuje, nemôže byť zároveň právoplatným. Rozhodcovské rozhodnutie ani žiadnym inštančným postupom záväznosť nadobudnúť nemôže. Rozhodcovský rozsudok už vydaný bol, teda existuje a rovnako by existoval aj v prípade jeho zrušenia, avšak žalobkyňu by nezaväzoval a žalovaný by sa na jeho základe nemohol núteným výkonom domáhať splnenia uloženej povinnosti, ibaže všetky tieto dôsledky už dnes, počnúc 01.04.2015 nastali, a to celkom bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Predmetné konanie tak nemá žiaden význam. Prechodné procesné ustanovenie § 372w O.s.p. sa týka príslušnosti už konajúcich súdov. Právnu istotu dáva spotrebiteľom priamo zákon, už ten stanovuje, že tieto rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú. Súd v tomto konaní nedokáže dosiahnuť iný výsledok, aký už nastolil zákon. Nezáväzné rozhodnutie je de iure už zrušené. V prejednávanom prípade predmet konania odpadol a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tým, že rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným, došlo aj k zániku vecnej legitimácie účastníkov. Pre rozhodnutie v prvostupňovom konaní a aj v štádiu odvolacieho konania je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ďalej namietal, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je vo výroku rozsudku uvedený, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. Nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci ďalej konať - či rozhodcovský súd alebo všeobecný súd. Súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti účastníkov, nevykonal dôkazy zákonom stanoveným spôsobom resp. listinné dôkazy nevykonal vôbec. Súd ani jeden listinný dôkaz nevykonal podľa § 122 a nasl. O.s.p., najmä neboli čítané či oboznámený obsah listinných dôkazov v zmysle § 129 O.s.p.. Súd ani len neoboznámil obsah spisu a výsledky prípravy pojednávania v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.. Tým, že súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné, nemal žalovaný možnosť sa so všetkými spornými otázkami dôkazne vysporiadať. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nespôsobovala hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a bola dojednaná individuálne. Súd nevykonal test primeranosti podmienky tak, ako je vyžadovaný v smernici 93/13/ EHS, v zmysle rozhodnutia vo veci C-237/02 Freiburger Komunalbauten, resp. C-453/10 Pereničová, či C-76/10 Korčkovská. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19. odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyňatá spod hodnotenia smernice 93/13/EHS. Právny poriadok SR nezakazuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľnosť podmienky sa posudzuje vždy podľa okolností v čase uzavretia zmluvy, nie podľa neskoršej, a to hocijako závažnej skutočnosti. Zákon a judikatúra Súdneho dvora EÚ nestanovuje, že súd má prihliadať na test primeranosti, ale stanovuje, že ho musí vykonať. Súd sa odmietol zaoberať rozhodnutím Súdneho dvora EÚ zo dňa 03.04.2014 vo veci C-342/13. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby výlučne všetky spory riešil pred rozhodcovským súdom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to aj z dôvodu, že v konaní pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 4 OZ sa vyžaduje, aby podmienky boli vždy skúmané aj z hľadiska toho, či naozaj spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V rozhodnutí absentuje presvedčivé a logické zdôvodnenie, ako konkrétne podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu, na základe akých dôkazov k tomu súd dospel. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, a teda spotrebiteľ mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku so žalovaným uzavrie alebo neuzavrie. Žalobkyni žiadna okolnosť nebránila, aby si všetky dokumenty prečítala, aby požadovala vysvetlenie od sprostredkovateľa, aby osobitné dojednania nepodpísala. Záznam o požiadavkách a potrebách klienta preukazuje, že žalobkyňa bola informovaná o možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Žiaden zákon neukladal ani neukladá žalovanému ani sprostredkovateľovi poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľovi v rozsahu, ako ju súd v odôvodnení predpokladá. Individuálne dojednanie preukazujú aj Osobitné zmluvné dojednania, ktoré nie sú súčasťou VPP. Spotrebiteľ súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a to svojím podpisom pod týmito osobitnými dojednaniami. Zámerom spotrebiteľského práva nie je nekritická a bezbrehá ochrana spotrebiteľa za každých okolností. V tejto súvislosti poukázal na názor sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka prezentovaný v odlišnom stanovisku k nálezu sp. zn. I. ÚS 38/2013. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania Osobitých zmluvných dojednaní. Ak žalobkyňa tvrdí, že nerozumela VPP a ani krátkemu zneniu Osobitných zmluvných dojednaní, no napriek tomu žiadne vysvetlenie nežiadala ale tieto ustanovenia podpísala, potom ide o konanie, ktorému sa neposkytuje ochrana v spotrebiteľskom práve. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril žalobkyni dostatok priestoru a možnosť na výber, či osobitné zmluvné dojednania svojím podpisom prijme alebo nie. Súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. odseku odôvodnenia smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného a preto je vyňatá s poukazom na smernice 93/13/EHS ako aj na predložené stanovisko NBS zo súdnej kontroly z pohľadu smernice v poistných vzťahoch. V zmysle dodatku č. 2 bola žalobkyni daná možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho., aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Pokiaľ súd poukázal na niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, k tomuto žalovaný uvádza, že ustanovenia rokovacieho poriadku nie sú zmluvnou podmienkou dojednanou medzi žalobkyňou a žalovaným. Ani jeden z účastníkov nemal viac práv ako ten druhý, obaja mali rovnaké postavenie a procesné práva a povinnosti. Ak by mali byť procesné podmienky v arbitrážnych konaniach rovnaké ako sú pred súdmi, tak by sa stratil zmysel arbitrážnych súdov. Žalovaný nesúhlasí so záverom, že jeho konanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci 6Cdo 1/2012 a 4Cdo 41/2012. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že prvostupňový súd nebral na zreteľ ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením k právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015 a zrušil rozsudok, ktorý v tom čase nebol pre strany záväzný, odvolací súd uvádza, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konanie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne a včas podanej žaloby podľa 3. časti O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou právnou úpravou (§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania. Žalobkyňa uzatvorila dňa 26.08.2008 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve žalobkyňa podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy. V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným zmluvám. V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienkach platných od 01.01.2007 (XV. časť). Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo smernice 93/13/EHS nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným, a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal, že prvostupňový súd vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 157 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom mu nevyplýva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie vo výroku rozsudku. Úspešným popretím platnosti rozhodcovskej zmluvy dochádza k pokračovaniu v konaní na všeobecnom súde vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, čo vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. O takejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 122 a § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné osobitne zdôrazniť, že pojednávania nariadeného na deň 03.06.2015 sa osobne zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval, uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednaní veci na pojednávaní dňa 03.06.2015, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno hodnotiť inak ako účelové. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia. Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny. Žalovaný neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.