Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/224/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221034 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221034.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, B., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, adresa na doručovanie Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C 187/2013 - 223 zo dňa 12.05.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 2093/2012 zo dňa 19.01.2012. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalovaný na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky využil inštitút rozhodcovského konania, čím ju ako spotrebiteľku znevýhodnil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, o čom svedčí záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 29.04.2008 uzatvorili účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa poistenia pre prípad kritických chorôb. Dňa 11.06.2008 oznámil žalovaný žalobkyni zánik poistenia na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 05.06.2008, kde k zániku poistenia malo dôjsť dňa 14.06.2008. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) podpísané žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia dňa 29.04.2008. V osobitnom zmluvnom dojednaní účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vôľu riešiť akýkoľvek spor namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského konania v zmysle časti XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. V bode 2 a 3 špecifikujú, ktoré spory budú riešené rozhodcovským súdom (rozhodcovská doložka bola podpísaná v rovnaký deň ako poistná zmluva). Arbitrážny súd Košice dňa 19.01.2012 vydal rozsudok pod sp. zn. 3C 2093/2012, ktorým uložil Jane Fabianovej zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a. s. sumu 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania 276 eura. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 18.06.2013. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným uzatvárala zmluvu, avšak hneď na druhý deň ju zrušila a predpokladala, že je to všetko skončené. Zmluvu uzatvárala s pani K., ktorá bola jej dobrá priateľka a ubezpečovala ju, že ak s produktom nebude spokojná, tak ho zruší. Potom, ako si žalobkyňa doma spolu s manželom zmluvu prečítala, rozhodla sa ju zrušiť. Zmluva sa tak uzatvárala, ako aj rušila u sprostredkovateľky poistenia pani K., pri uzatváraní zmluvy nebol na žalobkyňu robený žiaden nátlak, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Podpisy na listinách (zmluva, poistné podmienky, záznam o požiadavkách a potrebách klienta) sú podpísané žalobkyňou. K skutočnosti prečo je ako sprostredkovateľ poistenia podpísaný pán X. sa žalobkyňa vyjadriť nevedela. Svedkyňa V. K. potvrdila priateľský vzťah so žalobkyňou a tiež to, že žalobkyni ponúkla poistný produkt a potom zmluvu aj uzavreli. K sporným skutočnostiam ohľadom podpisu pána X. ako sprostredkovateľa poistenia svedkyňa uviedla, že zmluvu zrejme podpisoval dotyčný pán, ktorého ona zaúčala. Svedkyňa poprela, aby žalobkyni povedala, že tak ako môže zmluvu uzavrieť, tak ju môže aj zrušiť, nakoľko ona za poistku ručí 25 mesiacov. Svedkyňa si nespomínala, žeby ju žalobkyňa vyhľadala v snahe objasnenia nejasných skutočností, avšak svedkyňa na otázku, či jej niečo hovorí slovné spojenie „rozhodcovská doložka“, „rozhodcovské konanie“ uviedla, že nie. Svedok B. X. ml. si prakticky na nič nespomenul, nakoľko sprostredkovateľa poistenia pre žalovaného vykonával popri štúdiu vysokej školy v trvaní len dvoch, max. troch mesiacov. Na otázku či listiny podpisoval on uviedol, že to vyzerá ako jeho podpis. Nespomínal si už ani na žalobkyňu, ani na pani Husivargovú a pojem „rozhodcovské konanie“ si „vygúglil“ v nadväznosti na predvolanie na súd. Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 -5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) a uviedol, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako žalobkyňa nemala možnosť riadne sa pred súdom vyjadriť v konaní o zaplatenie dlžnej čiastky o existencii ktorej ani nemala vedomosť. Súd v konaní posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných dojednaniach, je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami. O individuálne dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, čo rozhodne nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári, má spotrebiteľ len ťažko možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že k sporu dôjde, podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. S argumentáciou žalovaného v tom smere, že ak by spotrebiteľ (žalobkyňa) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by sa naňho rozhodcovská doložka, sa súd nestotožnil, lebo súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a v prípade ak by aj žalobkyňa rozhodcovskú doložku v osobitných dojednaniach nepodpísala, stále by platil text obsiahnutý v čl. XV. VPP. Keďže VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť v zmysle ust. 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou, z ktorého mal súd usudzovať vedomosť žalobkyne o inštitúte rozhodcovského konania súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko predmetná listina len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania“. Z uvedeného však nevyplýva, aby uvedená listina obsahovala dostatok informácií pre klienta o tom, čo inštitút rozhodcovského konania predstavuje. V neposlednom rade aj z výpovede tak žalobkyne, ako aj svedkov (sprostredkovateľov poistenia) nepochybne vyplýva, že nemali vedomosť o tom, čo rozhodcovské konanie je a čím sa odlišuje od konania pred všeobecným súdom. Súd prvého stupňa nespochybnil možnosť rozhodcovského konania aj v spotrebiteľských veciach, avšak len za predpokladu, že bol zachovaný proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom naopak je nekalou obchodnou praktikou v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým konanie s odbornou starostlivosťou sa vyžaduje od dodávateľa a je jeho povinnosťou nepoužívať neprijateľné podmienky a v prípade používania poznať dôsledky ich používania. Dodávateľ nemôže počítať s tým, že pred súdom vymôže plnenie z nekalej podmienky. V tejto súvislosti súd poukázal na spoločné stanovisko občiansko- právneho a obchodno-právneho kolégia Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na exekúciu. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“ O tom, že praktiky žalovaného znevýhodňujú postavenie klienta ako spotrebiteľa nemal súd prvého stupňa vážnejšie pochybnosti už s poukázaním na to, že spotrebiteľ inú možnosť ako podpísať rozhodcovskú doložku nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. O tom, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa o charaktere a dôsledkoch rozhodcovského konania súd tiež nemal pochybnosti. O rozhodcovskej doložke, o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskom rozsudku nemali žiadnu vedomosť nielen klienti ako spotrebitelia, ale ani obchodní zástupcovia, ktorí v mene žalovaného poistné zmluvy uzatvárali (čo bolo preukázané aj výsluchom dvoch svedkov - sprostredkovateľov). O znevýhodnenom postavení spotrebiteľa svedčí aj to, že spor medzi účastníkmi konania by riešil rozhodcovský súd, ale aj to, že tento rozhodcovský súd vyberá sám žalovaný, resp. tento kreuje. Rozhodcovské konanie ako také jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa či už o spoplatnenie možnosti nariadiť pojednávanie za poplatok 36 eur, na prípravu pojednávania, ale aj na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená mimoriadne krátka 5-dňová lehota. Spotrebiteľ navyše musí platiť správne náklady a v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto úkonu zaplatenie poplatku. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto zrušil rozhodcovský rozsudok. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť a nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na niektoré ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. nie je uvedené, ktorý orgán bude vo veci ďalej konať v merite sporu. Poukázal na zmenu právnej úpravy účinnú od 01.01.2015 vykonanú zákonom č. 335/2014 Z.z. (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku), v dôsledku ktorej rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný voči žalobkyni neinicioval exekučné konanie, predmet konania - záväzné rozhodcovské konanie, odpadol. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania tým, že súd konal napriek tomu, že súdny poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol zaplatený. Súd porušil práva žalovaného aj tým, že napriek žiadosti právneho zástupcu žalovaného vyslovenej na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.04.2015 v rozpore so Spravovacím a kancelárskom poriadkom nezaslal právnemu zástupcovi odpis zápisnice z pojednávania. Súd taktiež porušil ustanovenia O.s.p. o doručovaní, pretože napadnutý rozsudok doručil iba žalovanému a nie jeho právnemu zástupcovi napriek tomu, že žalovaný má zvoleného právneho zástupcu. Zároveň došlo k porušeniu procesných práv žalovaného aj tým, že súd si nesplnil povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a tým spôsobil, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Žalovaný zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka v tomto prípade nespôsobovala hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a navyše bola individuálne dojednaná. Súd nemá test primeranosti zohľadňovať, ale je povinný podľa neho postupovať, pretože ide o ustanoveniami právnych predpisov predpísaný postup. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19 - teho odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia smernice a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Náš právny poriadok nezakazuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ale naopak s tým počíta a aj to predvída. Rozhodcovská doložka rovnako ako každá iná podmienka ak má byť neprijateľná tak musí spôsobovať značnú nerovnováhu. Tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C - 342/13, podľa ktorého pri posúdení rozhodcovskej doložky ako potenciálnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, musí vnútroštátny súd s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozhodnom čase overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie v uplatnení týchto práv. K žiadnemu takému odňatiu či zbaveniu práva spotrebiteľa podať opravný prostriedok nedošlo, čoho dôkazom je existencia samotného tohto konania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, mala možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla rozhodcovskú doložku uzavrieť a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčila vlastnoručným podpisom. Žiadna okolnosť nebránila žalobkyni, aby si všetky dokumenty prečítala a aby požadovala vysvetlenia od sprostredkovateľa. Okrem toho bola žalobkyňa informovaná o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, čoho dôkazom je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Je nepochybné, že žalobkyňa svojím podpisom potvrdila to, že si VPP prečítala. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas prejavila v právne relevantnej forme. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje proces uzatvárania poistnej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, a to v rozpore so znením písomných a ňou vlastnoručne podpísaných dokladov, uvedené svedčí o ľahkovážnom prístupe k vlastným právam. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikovala. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 18.09.2015. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 29.04.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Poistná zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda buď prijme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval, zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobkyňa slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konaní totiž bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve vyplýva, že toto je súčasťou Všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa sa nemohla podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je to pre spotrebiteľa len jediná možnosť, ako celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací súd poukazuje na to, že zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené všetky skutočnosti vo Všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Práve odkazy v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, alebo v Osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve na článok XV. Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robia takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Za právne bezvýznamné je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako ani nezaslanie odpisu zápisnice právnemu zástupcovi žalovaného nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Právny zástupca žalovaného (v zastúpení koncipientom) sa pojednávania, na ktorom realizoval svoje procesné práva, zúčastnil a mal teda vedomosť o vykonanom dokazovaní, ku ktorému sa vyjadril. Dôvodnou bola však námietka žalovaného v tom smere, že rozsudok bol súdom prvého stupňa doručovaný iba žalovanému napriek tomu, že žalovaný bol riadne zastúpený právnym zástupcom. Tento procesný nedostatok bol odstránený postupom odvolacieho súdu, ktorý doručil napadnutý rozsudok právnemu zástupcovi žalovaného dňa 25.08.2015, čím došlo k odstráneniu vady v doručovaní. Uvedené však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani nedošlo k odňatiu procesných práv žalovaného. Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa tretej časti O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne odvolací súd uvádza, že dotknutou právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní podľa tretej časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa vo výroku neuviedol výrok o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40 písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Ohľadne tvrdenia o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že táto uvádza len príkladný, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Uvedený je napríklad zákon č. 250/2007 Z. z., čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojim charakterom ide o typicky spotrebiteľskú zmluvu. Za takejto situácie žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania ako aj o trovách prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách nerozhodol (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.