Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228063 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113228063.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. D., nar. XX. XX. XXXX a mal Y. D., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, F., právne zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12 a G.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. H. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, v konaní o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 09. 2015, č. k. 24P/357/2013-164 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 12. 2015, č. k. 24P/357/2013-184 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 02. 2016, č. k. 24P/357/2013-200 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a s opravným uznesením. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zveril mal. S. a mal. Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. S. sumou 150 Eur mesačne a na mal. Y. sumou 100 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna. O úprave styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi počas párneho týždňa každú stredu od 15:00 hod. do 18:30 hod., každý párny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. s povinnosťou matky deti na stretnutie s otcom pripraviť, odovzdať mu ich pred svojim bytom a otec je povinný po uplynutí doby deti matke vrátiť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebudú môcť zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr deň pred začatím styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňujúcim rozsudkom súd návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Mal. deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí v súčasnosti spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Spoločnú domácnosť opustil otec v rokoch 2010 - 2011, následne mal. deti ostali v starostlivosti matky a neskôr rodičia začali realizovať striedavú starostlivosť, ktorú si presadzoval otec (v jednom týždni pondelok, streda. piatok, sobota a nedeľa a v druhom týždni v štvrtok a utorok). Vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním) mal súd za preukázané, že v súčasnosti pokiaľ ide o výchovu a potreby mal. detí rodičia nie sú schopné sa takmer na ničom dohodnúť. Znalkyňa ustanovená v konaní v znaleckom posudku uviedla, že v súčasnej dobe je mal. S. otcom priamo systematicky programovaný proti matke, prejavujú sa u neho riziká dvojkoľajnosti výchovy, emočne je oslabený a zneurotizovaný. K otcovi má vytvorený vzťah, ale tento nie je úplne emočne zdravý, otcovi sa chce zapáčiť, jeho záujem a ocenenie je preňho dôležité, ale ich citový vzťah je založený na nezrelých koaličných dohodách proti matke a povrchných luxusnejších zážitkoch. Aktuálne model striedania osobnej starostlivosti len prehlbuje jeho emočný nekľud, dieťa je podráždene, chaotizuje sa u neho pocit bezpečia domova, ktorý otec svojim citovým nezrelším egocentrickejším a citovo nestálejším správaním viac oslabuje. Mal. Y. je emočne oslabený, čo vytvára vznik tzv. falošného selfu. Má vytvorené citové väzby k obom rodičom, tieto vzťahy sú však emočne neisto organizované. U maloletého znalkyňa konštatovala tzv. ranu štrukturálnu, emočnú poruchu, tzv. depresívnu fázu. Otec s deťmi aktívne manipuluje, do kontaktu s deťmi prenáša svoje nezvládnuté emočné pohnútky, ktoré sa navonok manifestujú ako podkopávanie autority matky a priame vytváranie dvojkoľajnosti výchovy. Tým sa jeho výchovný vplyv stáva rizikový pre ďalší vývin mal. detí. Znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť rodičov aj z dôvodu, že priaznivý postoj k forme striedavej starostlivosti má iba otec, ktorý jedna autokraticky, presadzuje svoje predstavy, jeho spolupráca je minimálna. Komunikácia medzi rodičmi je averzívna, mal. deti sú zaťahované do sporu rodičov, najmä zo strany otca a manipulované vo svojich stanoviskách, a teda priamo zneužívané v konflikte rodičov. Z tohto dôvodu znalkyňa doporučila zveriť mal. detí do osobnej starostlivosti matky a stretávanie s otcom upraviť každý párny kalendárny víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každú nepárnu stredu na dve hodiny podľa aktuálneho rozvrhu, resp. dohody rodičov. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti nie je možné zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať, čo v súčasnosti nefunguje a v prejave emočne dráždivé a oslabené. Z tohto dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, lebo je v záujme mal. detí, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, tolerancie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti a nadania. Súd sa ďalej zaoberal určením výšky výživného zo strany otca. Mal za preukázané, že matka je vedená v evidencii nezamestnaných, otec podniká, pričom mesačný príjem otca je od 500 do 1 000 Eur, zároveň mu bol priznaný v roku 2015 aj starobný dôchodok vo výške 570 Eur mesačne. Otec má teda príjem z podnikania a zo starobného dôchodku, pričom matka dosahuje príjem len na hranici životného minima. Preto súd určil výživné na mal. S. vo výške 150 Eur mesačne a na mal. Y. vo výške 100 Eur mesačne je primerané vzhľadom aj na vek, odôvodnené potreby mal. detí, ale aj vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. Súd upravil styk otca s mal. deťmi počas párneho týždňa každú stredu od 15:00 hod. do 18:30 hod., každý párny víkend od piatku do 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod.. Pri úprave styku prihliadal na záujem mal. detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Na druhej strane prihliadol aj na to, že obaja rodičia majú nielen povinnosť, ale i právo podieľať sa osobne na výchove dieťaťa, stretávať sa s deťmi. Toto svoje právo, ale rodičia nemôžu uplatňovať bez toho, aby brali ohľad na psychický a zdravý duševný vývoj dieťaťa. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd preukázané, že hlavný problém nie je ohľadom styku otca s mal. deťmi, ale v absencii komunikácie medzi rodičmi a doposiaľ v nevyrovnaní sa so vzájomným rozchodom zo strany otca. Preto súd upravil styk otca v čo najširšom rozsahu, ktorý otcovi umožní rozvíjať svoj vzťah s mal. deťmi“. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec namietajúc znalecký posudok znalkyne P.. D. D., číslo posudku č. XX/XXXX zo dňa 26. 10. 2014. Navrhuje kontrolný znalecký posudok vzhľadom k tomu, že od podania posudku uplynul rok, kedy mal. deti aj počas tohto celého roka sú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Na podporu svojich tvrdení uvádza, že mal. deti sú od apríla 2013 doposiaľ v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/21/2014 zo dňa 12. 08. 2014, ktorým súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Počas celého konania matka nepreukázala, aby sa otec o mal. deti nevedel postarať a matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí len z finančných dôvodov. Matka aj na poslednom pojednávaní 30. 09. 2015 potvrdila, že nikde nepracuje, od 27. 12. 2014 je evidovaná ako nezamestnaná, nevie si nájsť zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, naposledy bola zamestnaná od 17. 08. 2010 do novembra 2011. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že mal. deti v súčasnosti žijú s matkou, ktorá im vytvára potrebné zdravé a bezpečné prostredie pre ich výchovu. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom, matka je presvedčená, že je v schopnostiach a možnostiach otca, vzhľadom na jeho príjmové a majetkové pomery určené výživné platiť. Nakoľko súd prvého stupňa upravil styk otca s mal. deťmi v širšom rozsahu ako je obvyklé, bude mať otec dostatok priestoru, aby sa mohol plnohodnotne deťom venovať, vplývať na ich ďalší vývoj a formovať ich osobnosť. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu sa vyjadril, že žiada odvolací súd, aby rozhodnutie bolo v záujme mal. detí. Uviedol, že matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ale tiež nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi podľa otcových predstáv. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a len na zdôraznenie správnosti napadnuté rozsudku odvolací súd dodáva: Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podstatnou odvolacou námietkou otca bolo spochybnenie záverov súdnej znalkyne a nesprávny záver o zamietnutí návrhu otca na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. V zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva to na úvahe súdu. Jeho vypracovania prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu a na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie. Súd v tomto smere okrem oboznámenia sa so závermi znaleckého posudku, vypočul súdnu znalkyňu P.. D. D., ktorá závery vyjadrené v znaleckom posudku ozrejmila na pojednávaní dňa 10. 04. 2015. Účastníkom konania bolo umožnené klásť súdnej znalkyni otázky, ktoré tak podľa názoru prvostupňového súdu i názoru odvolacieho súdu nepriniesli žiadne rozpory. Otec namietal závery znaleckého posudku, a preto žiadal vykonať kontrolný znalecký posudok. Súdna znalkyňa v podanom znaleckom posudku i vo výpovedi neodporučila zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zdôraznila, že otec staršieho syna systematicky programuje proti matke s prejavom rizika dvojkoľajnosti vo výchove dieťaťa, čím je dieťa emočne oslabené a zneurotizované. Aj keď mal. S. má k otcovi vytvorený vzťah, tento nie je celkom emočne zdravý, lebo dieťa sa chce otcovi zapáčiť, jeho záujem a ocenenie je preňho dôležité, ale ich citový vzťah je založený na nezrelých koaličných dohodách smerujúcich proti matke a povrchných luxusnejších zážitkoch. Aj keď sa v súčasnosti praktizuje striedavá osobná starostlivosť, znalkyňa k tejto forme starostlivosti uviedla, že tento model striedania nie je pre dieťa vhodný. Mal. S. je emočne nepokojný, podráždený, chaotizuje sa uňho pocit bezpečia domova, ktorý otec svojim citovým nezrelším egocentrickejším a citovo nestálejším správaním ešte viac oslabuje. Mal. Y. je emočne oslabený, má vytvorené citové väzby k obom rodičom, tieto vzťahy sú však emočne neisto organizované. U maloletého znalkyňa konštatovala tzv. rannú štrukturálnu emočnú poruchu, tzv. depresívnu fázu. Otec s deťmi aktívne manipuluje, do kontaktu s deťmi prenáša svoje nezvládnuté emočné pohnútky, ktoré sa navonok manifestujú ako podkopávanie autority matky a priamo vytvárajú dvojkoľajnosť vo výchove. Tým sa výchovný vplyv otca na mal. deti stáva rizikový pre ďalší ich zdravý osobnostný vývoj, a preto znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť rodičov aj z dôvodu, že priaznivý postoj k forme striedavej starostlivosti má iba otec, ktorý jedná autokraticky, presadzuje svoje predstavy a jeho spolupráca je minimálna. Pre záver o tom, že zverenie mal. S. a mal. Y. do striedavej osobnej starostlivosti nie je v ich najlepšom záujme, svedčí aj nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, ktorú mal odvolací súd preukázanú z obsahu spisu. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné, ak by takáto forma výchovy pre komunikačné problémy rodičov spôsobovala napr. nervozitu, nesústredenosť, podráždenosť a pod.. Pritom požiadavka komunikácie medzi rodičmi je vyššia pri striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej sa vyžaduje dosiahnutie rodičovskej koalície. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, tak, že často si nesie psychické traumy po celý život. Prihliadajúc na tento faktor je problematické zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičom, ktorí nie sú schopní vzájomnej komunikácie. Nemenej dôležitým je fakt, že znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť s odôvodnením, že otec s mal. deťmi manipuluje, je emočne nezrelý, mal. S. je otcom priamo systematicky programovaný proti matke, prejavujú sa u neho riziká dvojkoľajnosti výchovy. Otec podporuje mal. deti v neposlúchaní vo vzťahu k matke, do kontaktu s mal. deťmi prenáša svoje nezvládnuté emočne pohnútky, ktoré sa navonok manifestujú ako podkopávanie autority matky. Naviac deti sú zaťahované do sporu, najmä zo strany otca, sú manipulované vo svojich stanoviskách, a teda priamo zneužívané v konflikte rodičov. Na takto vyslovený názor znalkyne v podanom znaleckom posudku i vo výpovedi pred súdom neumožňuje prijať záver o nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa pokiaľ ide o otázku zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dohovor o právach dieťaťa ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v čl. 18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vynaložili maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd byť spoločne je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života. Styk bol rovnako správne upravený prvostupňovým súdom, v čo najširšom rozsahu, pričom súd pri rozhodovaní o úprave styku vychádzal najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka mal. detí a takto upravený styk dáva zadosť právo rodiča byť so svojim dieťaťom. Pokiaľ rodičia nájdu cestu vzájomnej komunikácie nič nebráni upravený styk vzájomnou dohodou, prípadne súdom ešte rozšíriť. Súd prvého stupňa rovnako pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod.. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča sú rozhodné jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že matka je v evidencii nezamestnaných a má príjem na hranici životného minima. Otec má stabilný príjem z podnikania od 500 Eur do 1 000 Eur mesačne a zo starobného dôchodku 570 Eur mesačne. Prvostupňový súd vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý okrem príjmu zo starobného dôchodku má aj príjem z podnikania, naopak matka mal. detí dosahuje príjem na hranici životného minima. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňovým súdom určená výška výživného na obidva mal. deti je adekvátnou v súvislosti so životnou úrovňou povinného rodiča a výšku určeného výživného považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za primeranú schopnostiam otca, veku a potrebám mal. detí s ohľadom aj na osobnú starostlivosť matky o mal. deti. Výška výživného určená prvostupňovým súdom je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňujúcim rozsudkom a opravným uznesením tieto ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 221 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.