Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/350/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236209 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113236209.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., v spore žalobcu S. H., narodeného XX.XX.XXXX, bytom K., S. J. 4, právne zastúpeného Z.. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánová 12, proti žalovanému Archeus reality center s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 12, IČO: 365 140 21, zastúpený advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o., IČO: 368 684 34, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, v konaní o zaplatenie 2000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. 28C6/2014-196 zo dňa 16.09.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2000,- Eur s 5,5%-ným úrokom z omeškania od 11.08.2013 do zaplatenia. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. 2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v žalobe, kde sa žalobca domáha úhrady sumy 2000,- Eur s 5,5%- ným úrokom z omeškania od 11.08.2013 do zaplatenia, pretože so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti. Podľa zmluvy zložil zábezpeku v prospech žalovaného vo výške 2000,- Eur, avšak po uzatvorení tejto zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti sa zistilo, že na strane vlastníka nehnuteľnosti nastali prekážky a objavili sa nové skutočnosti, ktoré neboli v čase uzatvorenia zmluvy o rezervácii žalobcovi známe, a preto žalobca od zmluvy odstúpil. Žalovaný mu odmietol vrátiť 2000,- Eur z dôvodu, že táto suma tvorí náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s rezerváciou. Prvoinštančný súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti dňa 01.07.2013. Žalobca zaplatil žalovanému rezervačný poplatok vo výške 2000,- Eur. Ďalej prvoinštančný súd zistil, že podľa zmluvy uvedená suma predstavuje vopred dohodnutú zábezpeku, ktorá sa v prípade uzatvorenia kúpenej zmluvy vráti alebo bude odpočítaná z celkovej kúpnej zmluvy. Ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie 01.08.2013 k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu (žalobcu) alebo záujemca nezloží dohodnutú zábezpeku v plnej výške alebo bude kúpna zmluva neplatná z dôvodu na strane záujemcu (žalobcu), patrí sprostredkovateľovi náhrada nákladov, ktoré vzniknú sprostredkovateľovi v súvislosti s činnosťami uskutočnenými podľa článku II. tejto zmluvy stanovenej vo výške 2000,- Eur. Ďalej bolo dohodnuté, že sprostredkovateľ prevedie záujemcovi späť čiastku zábezpeky, pričom je sprostredkovateľ v takom prípade výslovne oprávnený uskutočniť proti uvedenej zálohe započítanie do výšky náhrady nákladov podľa tohto odseku tejto zmluvy. V prípade, že pred dňom uzavretia kúpnej zmluvy resp. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy záujemcu s treťou osobou predmet zmluvy nebude možné previesť na záujemcu pre prekážky na strane vlastníka (napr. zásah vyššej moci, objavenie sa nových právnych skutočností, ktoré neboli v dobe rezervácie známe, atď.), alebo ak vlastník odmietne podpísať kúpnu zmluvu napriek tomu, že záujemca je schopný okamžitej platby, alebo by v dobe rezervácie došlo k tragickej udalosti na strane záujemcu (úmrtie jedného z partnerov alebo ťažké poškodenie zdravia s trvalými následkami), je záujemca oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, zo strany záujemcu z dôvodu uvedených v článku III. odsek 3.3. zmluvy, a pre ten prípad je sprostredkovateľ povinný zábezpeku záujemcovi vrátiť v celej výške. Schopnosť okamžitej platby je záujemca povinný sprostredkovateľovi písomne preukázať. Prvoinštančný súd zistil, že na nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy viazne ťarcha. Žalovaný vyčíslil náklady realitnej kancelárie v súvislosti s uzatvorenou zmluvou so žalobcom, keď spolu tieto náklady predstavujú 2004,- Eur, a to za použitie motorového vozidla za dve ohliadky 3 x 10 km = 30 km, cena za prípravu rezervačných zmlúv, kúpnej zmluvy pre právnika 250,- Eur, satisfakcia za nepredaný byt pre predávajúcich 1000,- Eur, provízia makléra 500,- Eur, činnosti realitnej kancelárie na náklady ako inzercia, použitie služobného motorového vozidla, účet za internet, telefón spolu 254,- Eur. Prvoinštančný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 51 Občianskeho zákonníka a označil uzatvorenú zmluvu medzi účastníkmi konania ako nepomenovanú zmluvu. Skúmal platnosť vykonaných úkonov podľa § 37 ods. 1 O. z. s použitím ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je potrebné posúdiť podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. a § 457 a § 559 ods. 1,2 O.z. Úroky z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.z. a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Prvoinštančný súd vychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané v rozsiahlom dokazovaní, najmä však zo zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti. Žalobca namietal platnosť tejto rezervačnej zmluvy s poukazom na existujúcu súdnu prax Najvyššieho súdu Českej republiky. Samotné uzavretie rezervačnej zmluvy a zaplatenie rezervačného poplatku však neboli medzi účastníkmi konania sporné. Prvoinštančný súd skonštatoval, že zmluva o rezervácii sa vzťahuje v skutočnosti na plnenie povinnosti vo vzťahu k tretej osobe, vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti. V rezervačnej zmluve sa žalobca ako budúci kupujúci zaväzuje voči žalovanému ako sprostredkovateľovi predaja uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v článku 1 a zaplatiť rezervačný poplatok, ktorý má byť súčasťou kúpnej ceny. Rezervačný poplatok uzatvorený resp. ustálený v článku III. bod 3 predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá spočíva v tom, že v prípade ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu alebo nezloží túto zábezpeku alebo bude neplatná kúpna zmluva z dôvodu na strane záujemcu, tento poplatok sa žalobcovi nevráti. Provinštančný súd posúdil nepomenovanú rezervačnú zmluvu ako neplatnú, pretože nie je možné považovať za platné uzatvorenie dohody, kde je ukladaná povinnosť v rezervačnej lehote tretej (nie zmluvnej) strane, ktorá je označená len ako vlastník nehnuteľnosti. Ďalej prvoinštančný súd skonštatoval, že rezervačná zmluva je neurčitá z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti bez vlastníkov (článok I. ). V článku II. sa tento vlastník, ktorý nie je uvedený v rezervačnej zmluve, zaväzuje k povinnostiam obsiahnutým v článku II., a aj z tohto, dôvodu považoval prvoinštančný súd zmluvu za neplatnú. Preto odstúpenie od zmluvy o rezervácii považoval za právne bezvýznamné. Vzhľadom na neplatnosť dojednaní o rezervačnom poplatku a celej rezervačnej zmluvy považoval prvoinštančný súd sumu 2000,- Eur poskytnutých žalobcom žalovanému bez právneho dôvodu a dôvodnosť vrátenia tejto sumy vyhodnotil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, pretože plnenie bolo prijaté bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa obohatil. V priebehu konania bolo zistené, že táto povinnosť prináleží žalovanému. Preto prvoinštančný súd v celom rozsahu a nároku vyhovel. Naviac prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani účelnosť vynaložených prostriedkov vo výške 2000,- Eur. Nestotožnil sa s tvrdeným žalovaného, že by paušálna náhrada zo strany žalovaného pre právnika zahrňovala viac ako polovicu prípravy iba jednej zmluvy a teda nie je možné paušálnu náhradu rozdeliť na zmluvy, ktoré v danom mesiaci advokát urobil, pretože je všeobecne známe, že paušálna náhrada, ktorú firma vyplácala advokátovi zahŕňa všetky úkony, bez ohľadu na to, koľko ich v danom mesiaci advokát urobí. Paušálna náhrada zahŕňa nielen prípravu kúpnopredajných zmlúv ale napríklad aj pracovnoprávne vzťahy v rámci firmy a podobne. Ďalšie náklady, ktoré prezentoval žalovaný neboli preukázané, aby sa vzťahovali práve na žalobcu, napríklad telefón maklérky, kedy maklérka pracovala pre spoločnosť ako živnostníčka a tieto náklady si rozpočítala v rámci živnosti. Neboli preukázané ani náklady na použitie motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal náklady na inzerciu, pretože fakturačné obdobie, ako to vyplýva z predložených listín, bolo mesiac skôr, ako inzerát s ponúkanou nehnuteľnosťou sa objavil na webe. Vyplatenie odmeny maklérke vo výške 500,- Eur síce žalovaný preukázal príjmovým dokladom, avšak dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo vyplatil maklérku za nezrealizovaný predaj nehnuteľnosti v lehote až po troch mesiacoch po takto nezrealizovanom predaji. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj právo na úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 11.08.2008, kedy vyzval žalovaného na vrátenie sumy 2000,- Eur (rezervačného poplatku). Tieto úroky z omeškania mu boli ako dôvodné v celom rozsahu priznané. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal aby, odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. Uplatnil si náhradu trov konania. V odvolaní žalovaný namietal, že prvoinštančný súd nevyhodnotil skutočnosť, že poskytuje služby podľa § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Prvoinštančný súd nesprávne právne vyhodnotil vzájomné práva a povinnosti účastníkov uzatvorenej zmluvy, keď rezervačnú zmluvu vzhľadom na charakter poskytnutých služieb žalovaným pre žalobcu mal prvoinštančný súd logicky posudzovať ako zmluvu o obstaraní veci. Naviac, prvoinštančný súd uzatvorenú zmluvu neposudzoval podľa aplikačného pravidla uvedeného v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 34 až § 36 Občianskeho zákonníka. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky platí doktrína zmluvnej voľnosti, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Prvoinštančný súd nemal právo spochybniť platnosť celej sumy, ale mal na uzatvorenú zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o obstaraní veci, podľa pravidla, že keď príslušná dohoda je neplatná potom medzi účastníkmi platí zákon. Prvoinštančný súd pochybil, keď žalobcovi priznal sumu 2000,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku prvoinštančným súdom ako aj diskrimináciu vyprodukovaných dôkazov zo strany žalovaného je v každom prípade nevyhnutné podľa žalovaného rozsudok zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu so záväzným právnym záverom ako má pokračovať v konaní. 4. K veci sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť s tým, že účastníci uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje účelu zákona. Žalovaný naviac neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výdavky a náklady, ktoré mu v súvislosti s postupom podľa tejto zmluvy vznikli. Žiadal rozsudok prvoinštančneho súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 5. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 474 tohto zákona). Citovaný zákon v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, teda procesný predpis, na základe, ktorého konal prvoinštančný súd v prejednávanej veci. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonom, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Citované zákonné ustanovenia predstavujú intertemporálne predpisy pri ukončení platnosti a účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu a nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu. V zásade je možné tieto ustanovenia zhrnúť do princípu okamžitej aplikability nového procesného predpisu a do princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, kde procesné úkony subjektov civilného súdneho kania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinkov nového procesného predpisu. Následky úkonov (súdu aj strán) sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Retroaktivita starého procesného predpisu je okrem presne vymedzených dôvodov neprípustná. Preto odvolací súd, keďže odvolanie bolo riadne a účinne podané, konal podľa procesného predpisu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. s tým, že ostala zachovaná účinnosť všetkých procesných úkonov účastníkov konania vykonaných doposiaľ a súdu. 6. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúcich Civilného sporového priadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Prvoinštančný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, právne vec správne posúdil a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v základoch stotožňuje s právnym názor vysloveným prvoinštančným súdom, ktorý naviac je potrebné doplniť, vzhľadom na odvolacie námietky o ďalšie dôležité okolnosti, ako to nakoniec vyplýva z podaného odvolania. Prvoinštančný súd správne posúdil vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania uzatvorený na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti ako nepomenovanú zmluvu a podľa § 51 Občianskeho zákonníka, keď zistil, že táto zmluva sa typovo nedá subsumovať pod iné existujúce zákonné ustanovenia. Žalovaný namietal, že v danom prípade neboli na posúdenie platnosti zmluvy aplikované ustanovenia súvisiace so zmluvou o obstaraní veci alebo sprostredkovateľskej zmluvy. Pokiaľ sa týka zmluvy o obstaraní veci, podľa tejto zmluvy je možné obstarať určité záležitosti objednávateľa. Veci (obstaranie veci) nemusia mať charakter v hmotnom slova zmysle, môže to byť obstaranie aj určitých úkonov (zaistiť svadbu, pohreb a pod.). Za obstaranie je potrebné poskytnúť odmenu. Pokiaľ sa týka zmluvy sprostredkovateľskej, táto zmluva predstavuje záväzok obstarať záujemcovi za odmenu uzatvorenie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinený sprostredkovateľa. Výsledkom tejto činnosti teda musí byť uzatvorenie ďalšej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovateľ vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu takejto zmluvy s treťou osobou. V každom jednom prípade či pri uzatváraní zmluvy o obstaraní veci alebo pri sprostredkovateľskej zmluve má obstarávateľ alebo sprostredkovateľ právo na odmenu. V prejednávanej veci odmena medzi zmluvnými stranami žalovaným (sprostredkovateľom) a žalobcom (záujemcom) dohodnutá nebola, aj keď činnosť žalovaného mala smerovať k uzatvoreniu zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť bola popísaná v článku I. tejto zmluvy. Keďže ani do jedného zmluvného typu nie je možné uzatvorenú dohodu zo dňa 01.07.2013 subsumovať, preto správne prvoinštančný súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu nepomenovanú. Žalovaná suma 2000,- Eur nepredstavovala odmenu za činnosť žalovaného ale predstavovala v prípade pokiaľ k uzatvoreniu zmluvy dôjde ako časť kúpnej ceny, resp. mala byť odpočítaná od kúpnej ceny alebo vrátená zložiteľovi teda žalobcovi. V prípade, pokiaľ by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, táto suma mala predstavovať náhradu nákladov, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s činnosťou, ktorú vyvíjal za účelom predaja nehnuteľnosti opísaný v článku I. tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy nevyplýva povinnosť odmeny žalovanému za činnosť, preto zmluvu je potrebné posúdiť podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd správne postupoval, keď vyhodnotil zrušenie zmluvy odstúpením od zmluvy. Žalobca totiž podaním zo dňa 23.07.2013 písomne od zmluvy odstúpil z dôvodu, že zistil, že táto nehnuteľnosť je zaťažená. Odstúpenie od zmluvy nebolo medzi účastníkmi konania sporné, dokonca v písomnej korešpondencii žalovaný potvrdil prijatie tohto úkonu dňa 11.08.2013. Platí, že účinne je možné odstúpiť len od platne uzatvorenej zmluvy. Prvoinštančný súd zistil, že uvedená zmluva je neplatná a preto toto odstúpenie od zmluvy nepovažoval za právne významné, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ sa týka vyhodnotenia neplatnosti právneho úkonu, tú odvolací súd poukazuje na správne dôvody prvoinštančného súdu, ktoré dopĺňa naviac o skutočnosť, že táto zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti vo svojich článkoch neobsahuje jednoznačne formulovaný záväzok žalobcu uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu s konkrétnymi vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť je uvedená v článku I. tejto zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Keďže zmluva takúto konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu pre žalovaného neobsahuje nie je možné považovať túto zmluvu za platnú. Zmluva neobsahuje ani označenie, s ktorým subjektom ako vlastníkom nehnuteľnosti je potrebné túto zmluvu uzavrieť. Preto považoval prvoinštančný súd správne túto zmluvu za neplatnú. Naviac je potrebné uviesť, že rezervačná zmluva má spotrebiteľský charakter. V tomto smere odvolací súd už len podporne udáva, pretože dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy prvoinštančným súdom bol zistený správne, že aj nepomenovaná spotrebiteľská zmluva musí riadne formulovať povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa a žalovaného ako dodávateľa tak, aby bol jednoznačne definovaný záväzok sporových strán a nakladanie s prípadnými finančnými prostriedkami, ktoré si účastníci navzájom majú poskytnúť. Vzhľadom na to, že záväzok žalovaného je definovaný v článku II. a záväzok žalobcu nie je definovaný, pretože ani z časti nad článkom I. nie je jednoznačne stanovený záväzok uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu, ale len záujem a úmysel kúpiť nehnuteľnosť (a už nie od konkrétnej osoby), je viac ako nevýhodné pre spotrebiteľa ustanovenie článku III. tejto rezervačnej zmluvy najmä pokiaľ sa týka bodov 3.2 a 3.3 tejto zmluvy, kedy dojednania sporových strán nie sú jednoznačné a sú v neprospech spotrebiteľa teda žalobcu a znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Účastníci konania a účastníci tejto spornej zmluvy vopred stanovili odmenu žalovaného vo výške 2000,- Eur rovnajúcu sa výške zábezpeky, ktorú má zložiť žalobca bez toho aby bolo potrebné bližšie špecifikovať jednotlivé úkony, ktoré v prospech žalobcu žalovaný vykonal v súvislosti so zabezpečením uzatvorenia zmluvy na nehnuteľnosť, ktorá je špecifikovaná v článku 1 tejto zmluvy a takto paušalizoval svoju náhradu v prípade, pokiaľ žalobca do uplynutia doby rezervácie zmluvu neuzavrie. Túto zábezpeku žalovaný žalobcovi nevydá a len v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy ju započíta na cenu nehnuteľnosti alebo ju žalobcovi vydá. V každom ďalšom prípade je oprávnený si túto sumu ponechať s výnimkou, kedy nastanú okolnosti a situácia, ktorú nie je spotrebiteľ, teda žalobca, schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Tieto okolnosti sú v rozpore s ustanoveniami § 52, § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V súlade so správnymi závermi prvoinštančného súdu nárok žalobcu sa potom odvíja od vydania bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu. V takom prípade prvoinštančný súd správne postupoval, keď v žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný odôvodňoval ponechanie si sumy 2000,- Eur ako zábezpeky vo svoj prospech skutočnosťou, že mal výdavky so zabezpečovaním úkonov pri uzatváraní zmluvy pre žalobcu. Tento inštitút je v tomto prípade možné považovať ako inštitút nároku na náhradu škody, kedy však výška nároku a ani podmienky zodpovednosti za škodu neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel. Preto prvoinštančný rozsudok odvolací súd podľa § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správny. 7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.