Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237178 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113237178.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: C.. R. U., O.. XX.X.XXXX, V. P. B. X, Ľ., D. F., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným X. P.. K. U., O.. XX.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX P., D. F., X. W. U., O.. XX.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX P.D., D. F., obe právne zastúpené JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, 080 01 Prešov, o určenie rozsahu BSM, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 20C/145/2013-132 zo dňa 20.12.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 20C/145/2013-124 zo dňa 31.7.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2015 a okresný súd ďalej rozhodoval o trovách konania účastníkov. Uznesením o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 630,24 eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Kataríne Leškovej, advokátke, Plzenská 2, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok), kde bol žalovaný plne úspešný v konaní. Priznal mu náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 10, § 12, § 14 za právne úkony bližšie špecifikované v predmetnom uznesení s tým, že podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch, alebo viacerých osôb. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.9.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., kde dôvody hodné osobitného zreteľa v tejto prejednávanej veci v rámci individualizácii videl v tom, že v konečnom štádiu išlo o spor medzi otcom a dcérou, a to len z toho dôvodu, že v priebehu konania žalovaná, exmanželka, účelovo previedla vlastníctvo k bytu na ich dcéru, ktorá sa takýmto spôsobom z procesného hľadiska stala účastníčkou konania. Po pripustení zámeny účastníkov, t. j. matky na dcéru na tunajšom súde, už prebehli ďalšie konania majetkovoprávneho charakteru, kde bolo voči dcére ako žalovanej úspešný, avšak nežiadal o priznanie náhrady trov konania. Súd prvého stupňa uviedol, že s týmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sa v danom prípade nestotožňuje. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že dôvodmi jeho odvolania je to, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a naviac rozhodnutie o náhrade trov konania zo strany súdu je zmätočné. Výrok, ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne, právne neobstojí a je nesprávny, pretože u oboch žalovaných v rámci trov konania neprechádza žiadna spoločná a nerozdielna zodpovednosť. Trovy u oboch žalovaných vznikajú u každej samostatne. Napadnuté uznesenie je pre nedostatok dôvodov neurčité a nepreskúmateľné. V prejednávanej veci sú dané podmienky pre aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať a súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Poukázal aj na iné konania prebiehajúce medzi týmito účastníkmi konania, v ktorých súdy rozhodli o trovách konania tak, že použili ustanovenie § 150 O.s.p., a to vzhľadom najmä na blízky príbuzenský vzťah medzi účastníkmi otec a dcéra. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, alternatívne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K uvedenému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili. Keďže odvolanie žalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, prejednal odvolací súd toto odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmavaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. V predmetnej veci rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že žalovaní boli v konaní plne úspešní a preto im priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré riadne vyčíslili, pričom aj bližšie špecifikoval jednotlivé úkony ich právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Leškovej. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalobca nenapáda nesprávnosť výpočtu trov konania, ktoré bol zaviazaný zaplatiť žalovaným. Namieta nesprávnosť aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. a má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p.. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložil na rozhodnutie súdu tomu, kto ich zavinil. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Žalobca v predmetnej veci úspech nemal, naopak, plný úspešní boli v konaní žalovaní. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 a priznal účastníkom, t. j. žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s použitím aplikácie podľa § 150 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd prihliada najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než ktorý by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Pôjde o prípady, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ktoré sú charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vstupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami, pričom v takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch účastníkov, ďalej sa prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadné iné okolnosti a tak môže dôjsť súd k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade ani odvolací súd nezistil trovy hodné osobitného zreteľa, preto vylúčil aplikáciu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné, keďže súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne. K tomuto odvolací súd už len poznamenáva, že trovy konania, ktoré sú vypočítané správne, ak žalobca bude plniť jednému zo žalovaných, splní tým svoju povinnosť aj voči druhému žalovanému ktorí majú toho istého právneho zástupcu a súčasne ide o trovy jeho právneho zastúpenia. Keďže odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, rozhodoval i o trovách odvolacieho konania, ktoré sa však potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu nijako nezmenilo. Keďže žalovaní nežiadali náhradu trov odvolacieho konania, súd súčasne vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 15 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.