Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/208/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200329 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114200329.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, IČO: 31 718 922, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 61, proti žalovanému O.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. č. XX, XXX XX, právne zastúpenému Advokátska kancelária Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 99,00 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/11/2014-56 zo dňa 10. 06. 2015 takto jednohlasne r o z h o d o l : Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania 29,29 Eur na účet Advokátskej kancelárie Vaľo & Partners s. r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 20,02 Eur na účet Advokátskej kancelárie Vaľo & Partners s. r. o. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. O zastavení konania rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a podľa § 150 O. s. p.. V danom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Súd prihliadol na okolnosť hodnú osobitného zreteľa, že žalovanému vznikli trovy konania v súvislosti so zastupovaním advokátom. Žalovaný udelil plnú moc advokátovi až 04. 11. 2014. Tomuto predchádzali viaceré úkony, a to podanie odporu, vyjadrenie sa k uzneseniu a účasť na pojednávaní. Je nepochybné, že sa jednalo o mnoho náročnejšie úkony ako vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby, pričom pri týchto úkonoch žalovaný nemal potrebu vziať si advokáta. Udelenie plnej moci až v štádiu, keď sa má účastník vyjadriť či súhlasí so späťvzatím návrhu je nehospodárne a aj v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval výnimočnosť správania sa žalobcu v prejednávanej veci. Súdom prvého stupňa uvedené dôvody nemožno subsumovať a kvalifikovať ako výnimočné. Pri akceptovaní napadnutého výroku by to znamenalo, že žalovaný, ktorý je zastúpený advokátom, aj keď je sociálne odkázanou osobu evidovanou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A. ako uchádzač o zamestnanie a dlhodobo práceneschopný by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mal povinnosť odmenu za poskytnutú právnu službu zaplatiť svojmu advokátovi. Toto by bolo pre žalovaného neprimeranou tvrdosťou, lebo jeho súčasný sociálny príspevok ani nezodpovedá jeho platobnej likvidite. Naopak, žalobca zastúpený advokátom mal postupovať kvalifikovane a zodpovedne tak, aby nevyvolal zbytočné súdne konanie, ktorým nehospodárne zaťažil súd, keď jednoducho svojím podaním zo dňa 09. 10. 2014 návrh vzal späť a žiadal konanie zastaviť bez toho, aby uviedol konkrétne liberačné dôvody potvrdzujúce výnimočnú možnosť súdu využiť svoje moderačné právo podľa § 150 O. s. p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 88,57 Eur. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p., odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Základným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 3 druhej vety O. s. p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pri tom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu, výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne, najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania návrh navrhovateľa uspokojil, resp., splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil výrok navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. To znamená, že už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavané a je povinný preto nahradiť jeho trovy. V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, bez uvedenia dôvodov (č. l. 49 spisu), preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal (a naopak takáto povinnosť) by vznikla žalovanému, ak by sa v konaní zistilo, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v dôsledku správania sa žalovaného. O tento prípad však v prejednávanej veci, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa - nejde. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností vzal žalobu späť po tom, ako vo veci nariadil pojednávanie, vypočul žalovaného, pričom dôvod späťvzatia žaloby žalobca neuviedol. Všeobecne platí, že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky so znalosťou veci (a potrebnej dokumentácie) a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek podľa neho relevantné námietky. Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 O. s. p. nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa citovaného ust.§ 150 O. s. p.. V takomto prípade sa súd zaoberá výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať v tak okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolnosti na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra tohto účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalobca je erudovaná právnická osoba, ktorá musí mať perfektný evidenčný systém na to, aby prípadné pokuty za neoprávnené využívanie MHD bez akýchkoľvek pochybností mohol kvalifikovane preukázať a bez akýchkoľvek problémov tieto i súdne vymôcť. Nemožno súhlasiť s tým, žeby žalobca prevádzkujúci MHD mal mať výnimočné postavenie oproti žalovanému, ktoré by preklenuli procesnú zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný ako fyzická osoba je zastúpená advokátom, pričom je sociálne odkázanou osobou evidovanou na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ktorému je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi (č. l. 22 spisu). Žalovaný by mal mať povinnosť za poskytnutú právnu službu zaplatiť svojmu advokátovi, čím by došlo vo vzťahu ku žalovanému k neprimeranej tvrdosti. Naopak, žalobca ako právnická osoba je zastúpený advokátom, a preto by mal postupovať kvalifikovane a zodpovedne tak, aby nevyvolal zbytočné súdne konanie. Ako už bolo uvedené vyššie žalobca vzal žalobu späť, a tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 29,29 Eur. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z odmeny advokáta za zastupovanie žalovaného v predmetnej veci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná z tarifnej hodnoty sporu vo výške 99 Eur a predstavuje sumu 16,60 Eur za jeden úkon právnej služby. Odmena pozostáva z jedného úkonu právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), režijný paušál 7,81 Eur, 20 % DPH z odmeny advokáta vo výške 4,88 Eur. Spolu trovy prvostupňového konania vo výške 29,29 Eur. Súd nepriznal žalovanému odmenu za písomné vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania, pretože súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania nie je vyjadrením vo veci samej. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto mu boli priznané trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (podané odvolanie) krátenej o 50 % podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky v sume 8,30 Eur (16,60 Eur / 2), 1 x režijný paušál v sume 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 20 % DPH v sume 3,33 Eur. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 20,02 Eur a ich zaplatenie uložil súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi v odvolacom konaní na účet právneho zástupcu žalovaného. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.