Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Cob/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223035 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114223035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: FLOW-RMT s.r.o. Prešov, so sídlom Športová 7, 080 01 Prešov, IČO: 36 482 650, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, proti žalovanému: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, reštrukturalizačný správca dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/269/2014-38 zo dňa 30.6.2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/269/2014-54 zo dňa 22.2.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a o trovách konania. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom po oprave prvého výroku napadnutého rozsudku opravným uznesením zo dňa 22.2.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 3.841,83 eur od 21.11.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 3.000,- eur od 23.12.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 827,10 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 180,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 647,10 eur. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.8.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- eur a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.841,73 eur od 21.11.2013 do 23.12.2013 a zo sumy 3.000,- eur od 24.12.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania z dôvodu neuhradenia odplaty za dodávku a montáž oceľového potrubia. 3. Žalovaný vo svojom odpore voči vydanému platobnému rozkazu pod č. k. 8Rob/568/2014-8 okrem iného uviedol, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený a v ňom uplatnený nárok neuznáva. Žalovaný zákonným spôsobom upozornil žalobcu na faktické vady tovaru a žiadal výmenu tovaru alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny, preto žalobcovi nezaplatil za tovar v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, no doposiaľ žalovaný neobdŕžal novú faktúru. Faktúry, ktoré žalobca žalovanému vystavil, nezohľadňujú dohodu žalobcu so žalovaným o zľave z kúpnej ceny. Žalovaný sa teda ani nemohol dostať do omeškania, keď v zmysle ustanovenia § 439 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorý má tovar bez vád a hodnotou, ktorú má tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. 4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 536 ods. 1, 2, 3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 365 ods. 1, 2, 3, 4 a 369 ods. 1, 2, všetko Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. mal za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil cenu za vykonané dielo v celkovej výške 3.000,- eur, a to napriek tomu, že tento svoj záväzok uznal v rámci Dohody o urovnaní, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.12.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, preto ho súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., zaviazal na zaplatenie príslušného zákonného 9,25 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia (s prihliadnutím na jednu čiastočnú úhradu žalovaného v prospech žalobcu vo výške 841,73 eur). Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.841,73 eur od 21.11.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 3.000,- eur od 23.12.2013 do zaplatenia tak a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, t. j. v časti týkajúcej sa zaplatenia 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 841,73 eur za deň 23.12.2014, žalobu zamietol, keďže žalovaný dňa 23.12.2014 už nebol v omeškaní s úhradou sumy 841,73 eur. 5. Obranu žalovaného uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu považoval súd prvej inštancie za účelovú, a to jednak preto, že na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne údajného vadného plnenia zo strany žalobcu, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a jednak aj s poukazom na uzatvorenú dohodu o urovnaní. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti jeho prvému vyhovujúcemu výroku a tretiemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového konania. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že zákonným spôsobom upozornil žalobcu na faktické vady tovaru a žiadal výmenu tovaru, alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny. Na základe ústnej dohody zmluvných strán došlo k dohode na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, no žalovaný neobdŕžal novú faktúru od žalobcu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že sa nedostal do omeškania, pretože svoj záväzok nemôže splniť v dôsledku omeškania žalobcu s vystavením a dodaním nových nesporných faktúr vystavených na sumu, ktorá bola predmetom ústnej dohody medzi účastníkmi. Žalobca podľa žalovaného nebol oprávnený podať návrh na začatie konania vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, ale mal žalovanému zaslať nové faktúry vystavené na sumy, na akých sa dohodli, preto aj uplatnený nárok žalobcu považoval žalovaný za neopodstatnený. 8. S poukazom na ustanovenie § 439 Obchodného zákonníka žalovaný síce uzatvoril so žalobcom dohodu o urovnaní, v ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ním požadovanú sumu, avšak len z dôvodu urovnania vzťahu medzi obchodnými partnermi a v záujme zachovania obchodnej spolupráce aj do budúcna. Žalovaný napriek tomu považoval cenu vyfakturovanú o dodávkach a montáže oceľového potrubia za značne navýšenú zo strany žalobcu. Žalobca dodal a namontoval žalovanému oceľové potrubie na základe ústnej dohody, ktorej súčasťou nebola dohoda o cene za dodaný tovar a namontovaný tovar, cena nebola ničím určiteľná. Poukazujúc na uvedené mal preto žalovaný za to, že platí cena v zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal otázkou primeranosti ceny za dielo, resp. výškou obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy. Ak nebola výška odplaty (ceny diela) v zmysle uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi dohodnutá, určená a ani určiteľná, mal sa podľa žalovaného súdu zaoberať primeranosťou žalobcom vyfakturovanej sumy - ceny diela, resp. porovnaním žalobcom vyfakturovanej sumy za zhotovenie diela s výškou obvyklej ceny diela v čase uzatvorenia zmluvy. Prvoinštančný súd však podľa odvolateľa túto skutočnosť v konaní neskúmal. 9. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol prvý a tretí výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušiť, alternatívne zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, vrátane právneho zastúpenia. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu toto považoval za účelové smerujúce len k tomu, aby žalovaný oddialil právoplatnosť napadnutého rozsudku s cieľom dovtedy urobiť kroky smerujúce k nevymožiteľnosti pohľadávky. Tak ako v odpore, tak aj v odvolaní sa žalovaný podľa žalobcu odvoláva na skutočnosti, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal, keď žalobca popiera akúkoľvek dohodu o zľave kúpnej ceny z dôvodu vadného plnenia. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva o dielo, podľa ktorej by realizoval žalobca pre žalovaného vrty pre uloženie káblov pod komunikácie. Podľa žalobcu žiadne vady neboli žalovaným reklamované u žalobcu, a to či už ústne, alebo písomne a o tom, že dielo bolo vykonané bezchybne svedčí aj fakt, že žalovaný uzavrel v priebehu tohto konania dohodu o urovnaní, ktorú však nenaplnil. Tvrdenie žalovaného, že túto dohodu uzavrel z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov, je podľa žalobcu klamstvom, lebo ak by tomu bolo tak, tak by si následne po uzavretí tejto dohody u žalobcu objednal výkon ďalších vrtov, čo však dodnes neurobil. Podľa žalobcu v konanie žalovaného malo už od začiatku jediný cieľ, a to zamedziť právoplatnému rozhodnutiu v tejto veci a vyhnúť sa plneniu, a to hlavne vynúteného súdnym exekútorom. Poukazujúc na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 11. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného podaného prostredníctvom svojho konateľa Ing. Jozefa Paliska uviedol, že skutočnosti, ktoré namieta žalovaný v prvostupňovom konaní sa nezakladajú na pravde a slúžia len na získanie času. Podľa konateľa žalobcu o tom svedčí aj fakt, že tovar bol odovzdaný žalovaným jeho klientom bez reklamácií, ako bezzávadový, keď kvalitu nenamietal ani stavebný dozor, ani objednávateľ. Nedošlo k žiadnej ústnej dohode na zľave, keď na takúto nebol najmenší dôvod, pričom žalovanému bolo o kvalite dodaného tovaru poskytnutý atest, ako aj faktúra od dodávateľa žalobcu Askony Krompachy. Podľa žalobcu je možné odvolanie žalovaného považovať za hrubé zneváženie a pohŕdanie súdom. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalovaný si užíva peniaze žalobcu. 12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolania nie sú dôvodné. 13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem tak, ako to má na mysli ustanovenie s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou vyhovel čiastočne návrhu žalobcu na zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom titulom uzatvorenej zmluvy o dielo na dodávku a montáž potrubia vyúčtované faktúrou v celkovej výške 3.841,73 eur, z ktorej žalovaný neuhradil sumu vo výške 3.000,- eur. 15. Žalovaný v podanom odvolaní nenamietal skutkový stav tak, ako ho uviedol žalobca a tak, ako má preukázaný súd prvej inštancie a rovnako nenamietal ani právnu kvalifikáciu uvedenú súdom prvej inštancie v napádanom rozhodnutí. Jediným odvolacím dôvodom žalovaného mala byť tá skutočnosť, že dodaný tovar a jeho montáž (potrubie) neboli v akosti a vyhotovení tak, ako sa na tom dohodli účastníci tohto konania. 16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že dodané dielo nebolo v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný aj napriek tomu, že bol poučený v tom čase platnou a účelnou procesnou normou v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p. o tom, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tieto predložiť alebo označiť neskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie zároveň s poučením, že na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr súd nebude prihliadať, žiaden takýto dôkaz neoznačil, ani nepredložil, t. j. neoznačil a nepredložil dôkaz preukazujúci vadu dodaného diela zo strany žalobcu a na pojednávanie napriek tomu, že bol naň riadne a včas predvolaný, sa žalovaný, ani jeho právny zástupca bez ospravedlnenia neustanovili. Ak teda žalovaný tvrdil, že toto dielo, resp. dodaný tovar v rámci tohto diela mal vady, bol povinný označiť a predložiť dôkazy jednak preukazujúce vady tohto diela, ako aj to, že si uplatnil u žalobcu nárok z týchto vád diela, a to či už formou odstránenia vád, alebo nárok na zľavu z kúpnej ceny. Ak by takéto dôkazy žalovaný označil a ak by tieto existovali, na podporu jeho tvrdení, že tovar a dielo dodané žalobcom malo vady, bolo by úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy žalovaným zákonným spôsobom vykonať, tieto vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplývalo z vtedy platného ustanovenia § 132 O.s.p.. Správne však konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorý obranu žalovaného považoval za účelovú, nakoľko tento na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu nepredložil žiadne dôkazy, ako aj s poukazom na dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bol aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi požadovanú istinu, ako aj trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia v stanovenej lehote, za čo mu mal žalobca odpustiť uplatnené úroky z omeškania. 17. Je potrebné konštatovať, že žalovaný touto dohodou o urovnaní uznal nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, túto nerešpektoval a v stanovenej lehote svoj záväzok neuhradil. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu požadovanej istiny, ako aj príslušenstva pohľadávky uplatneného úroku z omeškania, ktorého výšku (9,25 % ročne), a ani dobu, za ktorú by mal byť žalovaný v omeškaní (zo sumy 3.841,73 eur od 21.11.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 3.000,- eur od 23.12.2013 do zaplatenia), žalovaný nenamietal, keď jeho jediná obrana v tomto smere bola založená na tom, že sa nemohol dostať do omeškania s úhradou pohľadávky žalobcu ako takou, pretože svoj záväzok nemôže splniť v dôsledku omeškania žalobcu s vystavením a dodaním nových nesporných faktúr vystavených na sumu, ktorá bola predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Namietal, že žalobca nebol oprávnený podať návrh na začatie konania vzhľadom na tieto skutočnosti, ale mal žalovanému zaslať nové faktúry vystavené na sumu, na akú sa dohodli, preto aj uplatnený nárok žalobcu k otázke úrokov z omeškania považoval za neopodstatnený, kde však je potrebné konštatovať, že túto dohodu o novácii záväzku, resp. o zľave z kúpnej ceny, žalovaný nijako v konaní nepreukázal. 18. Je potrebné konštatovať, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinností tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V prejednávanej veci bolo nositeľom dôkazného bremena preukázať, že dodaný tovar a dielo nebolo v akosti a vyhotovení, na ktorom sa účastníci zmluvy dohodli na strane žalovaného, na ktorého povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej s tým, že žalobca toto preukázal a medzi účastníkmi ani nebola sporná dodávka potrubia a prác, ktoré boli vyfakturované faktúrou v celkovej výške 3.841,73 eur, teda žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie uvedené procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel na preukázanie svojich tvrdení, že dielo nebolo dodané vo vyhotovení, na ktorom sa dohodli a malo vady, označiť dôkazy s tým, že žiaden takýto dôkaz neoznačil, pričom teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. 19. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 Os.p.). 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 . 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).