Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201547 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201547.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba právnej veci žalobcu S. - SERVIS, miesto podnikania F., IČO: 10733817, zastúpeného U.. W. Š., bývajúcim v F., P. A. XX, proti žalovanému P. - AUTO PNEU SERVIS, miesto podnikania F. IČO: 10671994, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27, o zaplatenie 5.690,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/1/2015-25 zo dňa 16.3.2015 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.943,60 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2011 do zaplatenia s tým, že návrh žalobcu zamieta, pokiaľ z uvedenej sumy požadoval 9 % úrok z omeškania od 23.10.2010 do 20.10.2011. Ruší rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov účastníkov a štátu a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 331,94 eur zastavil, ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 4.943,60 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.3.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.775,62 eur. Žalobcu zaviazal nahradiť na účet Okresného súdu Prešov trovy konania vo výške 62,80 eur a žalovaného vo výške 267,70 eur. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že dňa 28.1.2000 bola podaná žaloba, ktorou sa v tomto konaní žalovaný v postavení žalobcu domáhal proti v tomto konaní žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia sumy 54.622,70 Sk s 18,6 % úrokom od 1.11.1999 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ žalovanému ako objednávateľovi na základe jeho objednávky vykonal opravu jeho havarovaného osobného vozidla VAZ 04, ŠPZ: F. XX- XX s tým, že oprava bola vykonaná do 1 mesiaca a po vystavení faktúry za cenu opravy objednávateľ mal zaplatiť ihneď. Dňa 28.10.1999 vyfakturoval za opravu motorového vozidla faktúrou č. 1005 celkovú sumu vrátane DPH 104.622,70 Sk, avšak z tejto mu žalovaný mu zaplatil iba 50.000,- Sk a zvyšok ceny nezaplatil napriek tomu, že bol na to vyzvaný doporučeným listom zo dňa 17.11.1999. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 1Rob/104/00-5, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s tým, že medzi ním a žalobcom bola dohodnutá cena opravy vozidla vo výške 50.000,- Sk, ktorú uhradil v lehote splatnosti faktúry. Vec bola ďalej zapísaná pod sp.zn. 20Cb/345/2000 a na pojednávaní konanom dňa 5.3.2001 žalobu upravil tak, že žiadal zaplatenie sumy 54.622,70 Sk s 18,6 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 24.11.2003 žalobca zobral v dôsledku znaleckého posudku žalobu späť nad sumu 52.279,- Sk a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 52.279,- Sk s 18,6 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa 27.9.2005 č.k. 20Cb/345/2000-139 súd rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy 2.343,70 Sk s 18,6 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia zastavuje a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že žalobca bol povinný zaplatiť štátu trovy vo výške 5.000,- Sk a žalovanému trovy konania vo výške 15.703,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.5.2006 č.k. 3Cob/8/2006-175 bolo rozhodnuté tak, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi 52.279,- Sk so 16 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia, ďalej bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený vo výroku o trovách štátu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov trovy vo výške 5 000,-Sk a ďalej bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi tieto vo výške 17.328,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 18.632,80,- Sk. Opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.5.2006 č.k. 3Cob/8/2006-182 bola výška trov prvostupňového konania opravená na sumu 17.892,- Sk. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, pričom rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.2.2007 sp.zn. 3Obdo/35/2006 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.4.2006 č.k. 3Cob/8/2006-175 v znení opravného uznesenia č.k. 3Cob /8/2006-182 a rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 27.9.2005 č.k. 20Cb/345/2000-139 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Po vykonaní dokazovania v zmysle záverov dovolacieho súdu, súd opätovne rozsudkom č.k. 20Cb/345/2000-238 zo dňa 11.11.2008 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy 2 343,70,- Sk s 18,6 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia zastavil, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.000,- Sk s 18,6% úrokmi z omeškania ročne od 1.11.1999 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ďalej zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 28.688,50,- Sk a zaviazal účastníkov zaplatiť štátu trovy znalečného, a to žalobca vo výške 7.808,- Sk a žalovaného vo výške 1.749,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania oboch účastníkov uznesením odvolacieho súdu č.k. 3Cob/28/2009-263 bol rozsudok zrušený v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2010 a následne na pojednávaní konanom dňa 27.4.2010 žalovaný vzniesol vzájomný návrh o zaplatenie 5.690,40 eur s príslušenstvom, a to z právneho titulu, že na podklade právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu pred jeho zrušením súdom dovolacím došlo k exekúcii v zmysle tohto rozsudku v prospech žalobcu vo výške 5.690,40 eur, čím sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Okresného súdu Prešov č.k. 20Cb/345/2000-308 zo dňa 21.12.2010 bola žaloba zamietnutá a vzájomná žaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 8.9.2011 č.k. 3Cob/12/2011-358 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur s 18,6 % úrokmi z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V dôsledku dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 6.5.2014 sp.zn. 1Obdo/40/2011dovolanie odmietol. Vzájomný návrh v predchádzajúcom konaní žalovaného bol vylúčený pod sp.zn. 19Cb/1/2015, pričom podaním doručeným súdu dňa 23.1.2015 tento vzal svoj návrh o 331,94 eur späť (o sumu priznanú právoplatným rozhodnutím) a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.358,46 eur so 14,75 % úrokmi z omeškania ročne od 14.3.2007 do zaplatenia z dôvodu, že sporná výška nároku bola zrejmá až po skončení druhého dovolacieho konania a až na základe tohto rozhodnutia mohol ustáliť výšku svojej pohľadávky. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 17.2.2015 navrhol pripustiť zmenu žalobu a čiastočné späťvzatie žaloby považovať za právne irelevantné a žiadal zaviazať žalovaného, aby mu zaplatil 5.744,96 eur so 14,75 % úrokmi z omeškania ročne od 14.3.2007. Odôvodnil to tým, že v dôsledku skôr vydaných právoplatných rozhodnutí bola zexekvovaná suma 214.008,- Sk, pričom ostatným právoplatným rozhodnutím bola priznaná iba suma 331,94 eur s 18,6 % úrokmi z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia, čo zodpovedá úspešnosti žalobcu a neúspešnosti žalovaného v pomere 80,8718 %. Dňom právoplatnosti ostatného rozhodnutia tak bolo zistené, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce uvedenému podielu zo zexekvovanej sumy t.j. sumu 5.744,96 eur. Súd na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 nepripustil túto zmenu žaloby a žalovaný voči nároku vzniesol námietku premlčania predmetného nároku, nakoľko ho žalobca neuplatnil v rámci trojročnej premlčacej lehoty, rovnako vzniesol námietku premlčania ohľadom uplatnených úrokov z omeškania, keďže žalovanej strane nebola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia. 2. Súd zo spisového materiálu a správy Exekútorského úradu P.. H. X. vo veci EX-671/06 zistil, že na základe exekučného titulu predstavujúceho rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 27.9.2005 č.k. 20Cb/345/2000-139 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.4.2006 č.k. 3Cob/8/06-175 a v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.5.2006 č.k. 3Cob/8/06-182 bola odpísaná z účtu vtedajšieho žalobcu - na istinu suma 52.279,- Sk, na úroky z omeškania suma 71.659,20,- Sk, na trovy právneho zastúpenia suma 36.524,80,- Sk, na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní suma 10.466,- Sk, na súdny poplatok suma 500,- Sk, celkom 171.429,- Sk. Ďalej bola z účtu odpísaná na odmenu exekútora suma 34.285,- Sk, na 19% DPH z odmeny suma 6.514,-Sk, na náhradu hotových výdavkov suma 1.496,- Sk, na 19% DPH z náhrady hotových výdavkov suma 284,- Sk, celkom 42.579,- Sk. Celkom vymožená pohľadávka predstavovala sumu 214.008,- Sk a z účtu bola dňa 14.3.2007 odpísaná suma 216.046,49 Sk, ktorá bola zároveň pripísaná na účet exekútora. Keďže po právoplatných rozhodnutiach, na základe ktorých došlo k tejto exekúcii, tieto boli zrušené v dôsledku dovolacieho konania, vzniklo nepochybne na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 171.429,-Sk v prepočte na eurá 5.690,40 eur. Vzhľadom na neskoršie právoplatné rozhodnutia, v dôsledku ktorých bol žalovanému priznaný nárok vo výške 331,94 eur s 18,6 % úrokmi z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia a k zaplateniu došlo dňa 14.3.2007, nárok čo do úrokov z omeškania od 27.6.2000 do 13.3.2007 bol 414,76 eur, spolu s istinou 746,40 eur. Táto suma bola teda dôvodná a oprávnená zo strany žalovaného, a preto suma nad túto, je bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor žalobcu, a to podľa ustanovení § 451 ods. 2 OZ z dôvodu, že sa ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ohľadom námietky premlčania súd sa poukázal na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu štyri roky, pričom zákon neustanovuje pre bezdôvodné obohatenie inú úpravu premlčania. Súd sa stotožnil s názorom súdnej praxe, že pre posúdenie premlčania práva na vydanie majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je rozhodujúca povaha právneho vzťahu účastníkov vzniknutého plnením z tohto právneho dôvodu. V danom prípade sa jednalo výlučne a nespochybniteľne o obchodno-záväzkový právny vzťah, a preto aj plynutie premlčacej lehoty a premlčacia doba sa spravujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak teda žalobca vzniesol svoj protinávrh dňa 25.3.2010 urobil tak v rámci premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 15.3.2007. K otázke výšky samotného bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca nárok, súd poukázal na to, že predmetom exekúcie boli aj trovy prvostupňového konania, ktoré však vzhľadom na to, že vtedajší žalobca napokon mal vo veci prevažný neúspech nemožno ani sčasti priznať ako dôvodné. Je potrebné odpočítať od vymoženej sumy 5.690,40 eur odôvodnene vymožených 746,40 eur a dôvodný je nárok vo výške 4.943,60 eur. Keďže výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca nepredložil, začatie plynutia nároku žalobcu na vydanie tohto obohatenia bolo potrebné ustáliť najskôr od podania vzájomného návrhu t.j. 25.3.2010. V tom čase výška úrokov z omeškania v obchodno-záväzkových vzťahoch predstavovala 9 %, a tak dôvodný je nárok žalobcu na zaplatenie 4 943,60 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.3.2010 do zaplatenia. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.sp. a tieto priznal žalobcovi v rozsahu 1.775,62 eur. Pokiaľ ide o trovy štátu, o týchto rozhodol podľa § 148 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný nepovažoval za správne rozhodnutie, podľa ktorého mal žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť sumu 4.944,- eur. Podľa ustálenej súdnej praxe, a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/124/2012, ktorý sa týka vrátenia bezdôvodného obohatenia po zrušujúcom rozsudku dovolacieho súdu, ako je tomu aj v prejednávanej veci, súd v tomto konaní musí vykonať dôkazy podľa rozsudku dovolacieho súdu, aby opätovne posúdil satisfakčný peňažný nárok subjektu, ktorého osobnostné právo bolo dotknuté neoprávneným zásahom a len v závislosti od toho možno posúdiť, či a v akom rozsahu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane prijatím poskytnutého plnenia na základe pôvodného a neskôr zrušeného súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu postup súdu v prejednávanej veci, ktorý rozhodol o výške bezdôvodného obohatenia, ako aj príslušenstve pohľadávky 9 % úroku z omeškania ročne od 25.3.2010 je nesprávny, pretože po zrušení pôvodného rozsudku Okresného súdu Prešov Najvyšším súdom SR v dovolacom konaní Krajský súd v Prešove opätovne posudzoval satisfakčný peňažný nárok subjektu, a to svojím rozsudkom sp.zn. 3Cob/12/2011-358 zo dňa 8.9.2011, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur s 18,6 % úrokom z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.10.2011. Z vyššie uvedeného teda platí a treba prijať záver, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu voči žalovanému došlo až právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Cob/12/2011-358 zo dňa 8.9.2011, t.j. až dňom 20.10.2011 a nie dňom 25.3.2010, ako to ustálil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Žalobca rešpektujúc právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov je ochotný vrátiť žalovanému v pôvodnom konaní, teraz žalobcovi, z titulu bezdôvodného obohatenia, a to po plnení žalovaného v exekučnom konaní vo výške 171.429,- Sk, v prepočte na eur 5.690,40 eur späť sumu, ktorej výšku je možno ustáliť prepočtom takto: 5.690,40 eur - 331,94 eur s 18,6 % úrokom z omeškania od 27.6.2000 do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Prešov 19Cb/1/2015. Poznamenal, že pôvodne žalovaný neplnil mu prisúdenú sumu na základe exekučného titulu rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Cob/12/2011-358 zo dňa 8.9.2011, kde mu bola priznaná istina 331,94 eur s 18,6 % úrokom z omeškania ročne od 27.6.2000 do zaplatenia. Takto súdom právoplatne priznaná istina spolu s príslušenstvom ku dňu podania odvolania predstavuje celkovo sumu 912,92 eur, čo je úrok z omeškania ku dňu 7.4.2015 a 331,94 eur istina, spolu 1.244,86 eur. Po odpočítaní tejto sumy od sumy 5.690,40 eur zvyšok sumy tvorí bezdôvodné obohatenie, t.j. sumu 4.445,54 eur. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky k tejto sume žalobca nepreukázal žalovanému doručenie výzvy na vrátenie bezdôvodného obohatenia po právoplatnom skončení a rozhodnutí v súdnom spore vedenom pod sp.zn. 3Cob/12/2011, a preto keďže nebola žalovanému doručená ani žaloba zo strany súdu a došlo až k doručeniu rozsudku č.k. 19Cb/1/2015-25 zo dňa 16.3.2015 jeho právnemu zástupcovi dňa 23.3.2015, je žalovaný v omeškaní až od 24.3.2015. Základná sadzba ECB ku dňu vzniku omeškania predstavuje výšku 8,05 % ročne. V prípade, že si odvolací súd osvojí toto tvrdenie, potom žalobcovi vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 4.445,54 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 24.3.2015 do zaplatenia. So zmenou rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej je dotknutý aj výrok o náhrade trov konania, kde je potrebné nanovo rozhodnúť o jej výške a vzhľadom na to, že rozhodovanie o náhrade trov konania presahuje rámec odvolacieho konania, navrhol žalovaný tento výrok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať ako z celku, ale je treba vychádzať z jednotlivých účelne vynaložených trov konania. Čo sa týka úkonov účasti na odvolacích pojednávaniach, nie všetky boli účelné pre žalobcu, pretože tieto pojednávania boli odročované pre jeho osobnú neprítomnosť a neprítomnosť právneho zástupcu. 5. Žalobca navrhol, pokiaľ išlo o priznanú istinu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, a pokiaľ išlo o úroky z omeškania, ich priznanie ponechal na posúdení odvolacieho súdu, taktiež pokiaľ ide o náhradu trov konania. 6. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 žalovaný žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh zamietnuť s tým, že o trovách konania je treba rozhodovať v zmysle § 150 O.s.p.. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Keďže Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom, s ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty bolo treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. Z týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je len čiastočne dôvodné. 8. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver pokiaľ ide o zistenú výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 4.943,60 eur. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalovanému bol v pôvodnom konaní priznaný nárok vo výške 331,94 eur s 18,6 % úrokmi z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia, pričom k zaplateniu došlo 14.3.2007. Nárok čo do úrokov z omeškania od 27.6.2000 do 13.3.2007 bol 414,76 eur, takže spolu s istinou to bola suma 746,40 eur. Po odpočítaní tejto sumy od vymoženej sumy 5.690,40 eur potom je dôvodný nárok ako ho súd priznal vo výške 4.943,60 eur. Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, a to z dôvodu, že s vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalobca dostal do omeškania až od 21.10.2011, keďže rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/12/2011-358 nadobudol právoplatnosť 20.10.2011. Z tohto dôvodu boli priznané 9 % úroky z omeškania ročne od 21.10.2011 do zaplatenia a návrh žalobcu, pokiaľ z uvedenej sumy požadoval tento úrok z omeškania od 23.10.2010 do 23.11.2011, odvolací súd zamietol. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania od uvedeného dátumu, táto zodpovedá aktuálnej sadzbe zákonných úrokov z omeškania, keďže v období od 13.7.2011 do 8.11.2011 bola sadzba zákonných úrokov z omeškania až 9,5 % ročne. Odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov účastníkov a štátu a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že neúspech žalobcu v tomto konaní týkajúci sa zamietnutých úrokov z omeškania za obdobie od 23.10.2010 do 20.10.2011 neznamená len nepatrný neúspech v konaní, čo môže meniť pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného. Naviac súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania priznal náhradu trov právneho zastúpenia, avšak opomenul pri súčte započítať aj súdny poplatok vo výške 146,92 eur, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Keďže môže byť iný pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, má tento dôsledok dosah aj pokiaľ ide o náhradu trov štátu. 9. Na základe uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 10. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).