Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201616 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1. H. F., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v M. č. XX a 2. Y. F., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v M. č. XX, právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, na Lamačskej ceste č 8, právne zastúpenému AENEA Legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Jozefskej č. 3, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2015 č. k. 20C/28/2015 - 106 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcom sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na ich náhradu. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 4. 7. 2008, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia M., ako byt č. X v rodinnom dome so súpisným č. XX a na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia M. ako parcela č. XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť každému so žalobcov trovy konania vo výške 276,58 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci v roku 2004 uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru. Na jej základe bola žalobcom poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 24.364,34 Eur ( 734.000 Sk) s dobou splatnosti 30 rokov. Na zabezpečenie predmetnej zmluvy bola medzi účastníkmi konania dňa 4.7.2008 uzavretá záložná zmluva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Vzťah založený zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi má spotrebiteľský charakter. Listom zo dňa 21.11.2014 žalovaný jednostranne odstúpil od úverovej zmluvy, a to z dôvodu opakovaného porušovania povinností zo strany žalobcov. Súčasne žalobcov upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v termíne 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy si uplatní nárok na základe záložnej zmluvy výkonom dobrovoľnej dražby. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí vydanom vo veci sp. zn. 2 Obo 74/2008 odstúpením od úverovej zmluvy záväzkový vzťah z úverovej zmluvy zaniká a neexistencia úverového záväzku spôsobuje, že uzavretá záložná zmluva nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje. Súčasne s odstúpením od úverovej zmluvy zaniká aj záväzok zo záložnej zmluvy. Keď neexistuje záväzok, ktorý má zabezpečiť, nemôže byť záložná zmluva platná. Odstúpením od úverovej zmluvy vznikol nový právny vzťah, vzťah z bezdôvodného obohatenia. Ak by si žalovaný chcel zachovať plnenie z úverovej zmluvy a tým zo záväzku založeného záložnou zmluvou nemal odstúpiť od úverovej zmluvy. Vzhľadom na zánik záväzku z úverovej zmluvy nie je možné vykonať záložne právo a keďže žalovaný v liste zo dňa 21.11.2014 uviedol, že si uplatní nárok na základe záložnej zmluvy výkonom dobrovoľnej dražby, súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 4. 7. 2008. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená v dôsledku čoho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 29.11.2004. V čase uzatvorenia tejto zmluvy bol účinný zákon č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania. Občiansky zákonník obsahuje legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v ustanovení § 52 ods. 1, ktorú vymedzuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ ako jedna zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy je klasifikovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podnikaním v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť, ktorú žalovaný vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalovaný ako právnická osoba je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva nespĺňa pojmové znaky dodávateľa. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi teda nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka toto je možné použiť vtedy, ak pri konkrétnom zmluvnou type nie je osobitne upravené odstúpenie od zmluvy alebo ak si zmluvné strany pri uzatváraní svojho zmluvného vzťahu neupravili túto možnosť zániku nesplneného záväzku. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t. j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu. Z dikcie tohto kogentného ustanovenia vyplýva, že vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravený v ustanoveniach § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje tri osobitné spôsoby odstúpenia od zmluvy a to konkrétne odstúpenie od úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 505 Obchodného zákonníka, odstúpenie od úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka a odstúpenie od úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 507 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi bol pre prípad omeškania žalobcov s vrátením splátok zo zmluvy o úvere dohodnutý spôsob odstúpenia od zmluvy o úvere v modifikovanom znení ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného . Žalobcovia sa dostali do omeškania s vrátením jednotlivých splátok a preto žalovaný mal oprávnenie v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy o úvere odstúpiť. Toto svoje právo využil, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Odstúpenie od úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku nedisciplinovaného správania dlžníka spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti. V dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová pohľadávka podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odstúpením od úverovej zmluvy sa menia iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Dlžník ďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dojednaných v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom rozsahu. Povinnosť dlžníka vráti veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi po odstúpení od zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, teda nepredstavuje sekundárny záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy modifikoval vo svojej splatnosti. Ak veriteľ odstúpi od zmluvy o úvere pre omeškanie dlžníka a je z tohto dôvodu oprávnený požadovať, aby mu dlžník vrátil dlžnú čiastku spolu s úrokmi, je tento modifikovaný záväzok zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečuje pohľadávku dlžníka zo zmluvy o úvere. Odstúpením od zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka pohľadávka veriteľa nezaniká a keďže na zabezpečenie tejto pohľadávky bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, nezaniká týmto odstúpením ani toto záložné právo. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného spochybňujúce spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcami dňa 29.11.2004, s týmito sa stotožniť nedá. Žalovaný v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu mal postavenie právnickej osoby (§ 1 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a v súlade s ustanovením § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka disponoval spôsobilosťou mať práva a povinností. Mohol teda samostatne a vo vlastnom mene vykonávať činnosti zverené mu zákonom č. 607/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Jednou z týchto činností bolo i uzatváranie zmlúv o poskytovaní podpory vo forme úveru. Na samostatnosti vykonávania takejto činnosti nemôže nič zmeniť ani to, že správu žalovaného v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vykonávalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru má charakter sústavnosti a účelom týchto zmlúv je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku. Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka je zmluvou odplatnou a dlžníkovi okrem povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vzniká i povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky. Splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu pritom bez akýchkoľvek pochybností vytvárali časť zdrojov žalovaného (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 607/2003 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Poskytnutie podpory vo forme úveru žalovaným tak napĺňa definíciu obsiahnutú v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru je potrebné poukázať na znenie čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto článku na účely Smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, táto v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v Zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis učinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 23a ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcami túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalobcov ako spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobcovia vzdať nemohli. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalobcov zhoršuje. Ak zmluva upravovala následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Možnosť použitia aj Občianskeho zákonníka na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi vyplýva z čl. XII. bod 12.3. zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Ak samotný žalovaný v zmluve umožnil použitie tiež Občianskeho zákonníka, použitie pre žalobcov ako spotrebiteľov nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné. Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatneného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.05.2015 vydaným vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.04.2015, čo nepochybne vyplýva z už skôr spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 8MCdo/13/2014. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zanikol i záväzkový vzťah vzniknutý z tohto právneho úkonu. V dôsledku neexistencie úverového záväzku nemôže samostatne existovať ani záložná zmluva zabezpečujúca už zaniknutý záväzkový vzťah. Za takejto situácie žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2008. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešní žalobcovia náhradu trov nežiadali priznať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.