Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208663 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115208663.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, adresa na doručovanie: Hlavná 62, Košice, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/148/2015-96 zo dňa 05.10.2015 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania, argumentácia strán 1. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha zaplatenia bolestného po žalovanom tvrdiac, že pri dopravnej nehode dňa 18.09.2013 utrpel ako cyklista zrazený motorovým vozidlom značky Mazda 323 ťažké ublíženie na zdraví. Uplatňuje si nároky z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane nesúhlasil so žalobou a poukázal na to, že zaslal poistné plnenie žalobcovi a rozdiel v tomto poistnom je určený zlým výpočtom hodnoty jedného bodu. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a nepriznal náhradu trov konania účastníkom. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 18.09.2013 utrpel žalobca pri dopravnej nehode ťažké ublíženie na zdraví. Motorové vozidlo viedla vodička Mgr. N. Y.. Ďalej zistil, že proti vodičke bolo trestné stíhanie za priečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona podmienečne zastavené. Z lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. N. G., MBA dňa 01.10.2014 vyplýva, že bolestné je stanovené vo výške 815 bodov. 5. Prijal právny záver, že podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa 14.05.2014 bola pre rok 2014 určená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za 1 bod vo výške 16,48 Eur. Náhrada za bolestné tak predstavuje zaokrúhlene sumu 13 432 Eur. Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného dňa 20.10.2014 z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného vo vyššie uvedenej sume, v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.Žalobcovi bola zo strany žalovaného dňa 31.12.2014 vyplatená suma 13 122 Eur. Túto skutočnosť potvrdil žalobca, pričom uviedol, že o tejto skutočnosti neinformoval svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože skutočnosť, že žalovaný plnil, mal podľa neho oznámiť jemu ako právnemu zástupcovi, čo však neurobil. Žalobca trval na tom, že jeho výpočet, čo sa týka hodnoty jedného bodu pri náhrade škody z titulu bolestného, je správny, keďže bolesť síce vzniká pri vzniku škody, ale vzniká aj pri liečení a rehabilitácii a posudok na bodové ohodnotenie bol vyhotovený až keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený, teda v roku 2014. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o nárok z titulu straty na zárobku vo výške 1 639,62 Eur spolu s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 24.06.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na stav konania o nároku žalobcu z titulu bolestného, súd nárok z titulu straty na zárobku vylúčil na samostatné konanie. 6. Poukázal na ust.§ 420 ods.1, § 427 ods.1, § 428, § 444, § 797 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1, § 5 ods.1, 2, zákona č. 437/2004 Z.z., § 4 ods.1, 2, § 11 ods.6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a poukázal na to, že žalobca v konaní nebol úspešný. Nenašiel dôvod na povinnosť ukladať žalovanému platiť žalobcovi náhradu trov konania. Obsah odvolania a vyjadrení k nemu 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia a to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že nárok žalobcu je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Žalovaný ako poisťovateľ je povinný v zmysle § 11 ods.5 citovaného zákona bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a to do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného. Z ust.§ 2 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Má za to, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov dôsledne neriadil. Poukazuje na to, že žalovaný na uplatnenie práva na náhradu škody nereagoval, čo bolo dôvodom podania žaloby, ktorou si uplatnil právo na náhradu škody z titulu bolestného s príslušenstvom. Po uplatnení práva poskytol žalovaný plnenie bolestného vo výške 13.122,- Eur, pričom hodnota bodu bola stanovená ním vo výške 16,10 Eur. Po čiastočnom späťvzatí predmetom žaloby tak zostala suma 310,- Eur s príslušenstvom. Zastáva názor, že súd nerešpektoval určenie výšky hodnoty jedného bodu pre škodu za bolesť správne, pretože hodnota za jeden bod mala byť správne určená vo výške 16,48 Eur. Nesúhlasí so záverom súdu o ustálení jeho zdravotného stavu, pretože pre určenie správnej výšky hodnoty jedného bodu je dôležité kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR napríklad 1Cz 101/77, Rc 68/2003. Má za to, že došlo k pochybeniu súdu v aplikácií práva. 9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, stranou sporu konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods.1, § 388 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.). 11. Žalobca sa domáha na žalovanom ako na poisťovateľovi nároku na náhradu škody z titulu bolestného. Spornou je medzi stranami sporu hodnota za jeden bod bolestného. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok v tejto výške, potom čo došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nie je dôvodný, pretože poskytol žalovaný žalobcovi plnenie vo výške 13.122,- Eur. Rozdiel vo výške 310,- Eur, ktorý je rozdielom vychádzajúcim z rozdielneho výpočtu za hodnotu jedného bodu, pričom súd uznal argumentáciu žalovaného za dôvodnú, pokiaľ bol použitý pre výpočet hodnoty jedného bodu výpočet stanovený Ministerstvom zdravotníctva SR pre rok 2013, má za to, že aj napriek tomu, že bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bodovo ohodnotil poškodenie zdravia žalobcu až v roku 2014, mal za to, že k poškodeniu zdravia a k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo už v roku 2013, čo mal preukázané z lekárskych správ, ako aj z uznesenia Okresnej prokuratúry v Prešove 3Pv 700/13/7707-7 zo dňa 07.01.2014, kedy už v tomto uznesení je uvedené poškodenie zdravia žalobcu, ktoré je zhodné s tým, ktoré uviedol znalec v lekárskom posudku. Odvolateľ s takouto argumentáciou súdu prvej inštancie nesúhlasí a poukazuje na to, že z lekárskeho posudku o bolestnom vydanom 01.10.2014 vyplýva, že žalobca v príčinnej súvislosti s úrazom bol v ústavnej zdravotnej starostlivosti od 18.09.2013 do 04.10.2013 a v čase vydania lekárskeho posudku posudzujúci lekár uviedol, že liečenie trvá. Ďalej poukazuje na to, že súčasťou liečenia je aj rehabilitácia a žalobca ukončil túto liečbu 11.09.2014, ďalej predložil súdu lekárske správy, že sa zúčastňoval liečenia ešte a v roku 2014 a v roku 2015, pričom liečenie absolvoval u jednotlivých lekárov - špecialistov. Poukazuje na lekársku správu všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. J., podľa ktorej bol práceneschopným až do 28.02.2014. Vzhľadom na tieto dôkazy má za to, že pri určení výšky hodnoty jedného bodu sa má vychádzať z ust.§ 2 ods.1, § 5 ods.2, § 8 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z. a z opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. So 3594-ol- 20114 zo 14.05.2014, a teda hodnota jedného bodu by mala byť určená vo výške 16,48 Eur. 12. Podľa § 470 ods.1,2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 220 ods.2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa ust.§ 157 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) bolo povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozsudku podstatný obsah prednesov s tým, že musel uviesť ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods.1 Ústavy a podľa článku 36 ods.1 Listiny, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), (pozri napríklad rozsudok Garcia Ruis. V. Španielsko z 21.01.1999, § 26) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže zmeniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť podľa okolnosti každej veci. Podľa judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgius c. Grécko z 29.05.1997). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.Švajčiarsko z 29.04.1993). 14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci nepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods.2 O.s.p. tomu v súčasnosti zodpovedajúci § 220 ods.2 C.s.p. a tento svoj názor opiera odvolací súd o tieto skutočnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný s poukázaním na argumentáciu žalovaného, ktorú zohľadnil pri určení hodnoty výšky jedného bodu s tým, že obranu žalobcu a potom aj samotný ich nárok na zaplatenie bolestného vo výške 310,- Eur považoval za nedôvodný. Nedôvodnosť odôvodnil súd prvej inštancie iba argumentmi žalovaného konštatujúc, že za ustálený zdravotný stav je možno považovať časové obdobie roku 2013 a nie rok 2014 ako to tvrdí žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však dôsledne nevyrovnal s tvrdeniami žalobcu a s ním predloženými dôkazmi, ktoré signalizujú možnosť ich podstatného vplyvu na ustálenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska časového inak než to tvrdil žalovaný. 15. Podľa § 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Z listín, ktoré predložil žalobca, predovšetkým z predložených lekárskych správ je možné prisvedčiť odvolateľovi, že tento sa v dôsledku zranení, ktoré utrpel v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zúčastňoval liečenia ešte aj v roku 2014, pretože práve z lekárskej správy MUDr. E. Knišovej vyplýva, že v súvislosti s úrazom bol práceneschopným a jeho práceneschopnosť bola ukončená až 28.02.2014, pritom podľa judikatúry pre okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného je možné považovať zdravotný stav za ustálený po skončení kontinuálne prebiehajúcej liečby predpokladaného vývoja následkov zdravotného poškodenia. Okolnosť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, je potrebné hodnotiť komplexne, nie zvlášť pre jednotlivé lekárske odbory, na ktoré sa lekárska veda formálne delí. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih, deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.06.2001 sp.zn. MCdo/37/2000). 16. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. Jurajom Smatanom dňa 01.10.2014 bolo bolestné stanovené vo výške 815 bodov. Žalobca v dôsledku úrazu utrpel zlomeninu spánkovej kosti, zakrvácanie stredoušnej dutiny s poškodením sluchu, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo riešenú operačne, pomliaždenie pravého a ľavého kolena, pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie. Akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. Týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Samotná skutočnosť teda vydanie posudku nasvedčuje, že za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas pôsobenia bolesti treba považovať deň úrazu alebo deň iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nezisťoval čas ustálenia zdravotného stavu žalobcu a nepostačuje len poukaz na závery uznesenia Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 07.01.2014, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie. Bolo povinnosťou súdu v danej veci zistiť dôsledne čas ustálenia zdravotného stavu žalobcu, kedy tento stav bol ustálený, ak ešte bol práceneschopný, bolo jeho povinnosťou zistiť, či tento bol ustálený už v čase skončenia práceneschopnosti alebo až neskoršie a kedy. 17. Podľa § 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § ods.1 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 18. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v zásade obmedzil len na strohé skonštatovanie správnosti dôvodov tvrdených žalovaným vo vzťahu k posúdeniu ustálenia zdravotného stavu žalobcu, pričom sa nevyrovnal s podstatnými námietkami žalobcu a s dôkazmi, ktoré predložil na preukázanie svojich tvrdení o ustálení zdravotného stavu. Z tohto hľadiska odvolací súd hodnotí namietaný rozsudok z hľadiska kľúčových odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní žalobcu ako nepreskúmateľný a nezodpovedajúci požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie. 19. Na tomto základe odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie podľa § 389 ods.1 písm.b/ a § 391ods.1 C.s.p. 20. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa vyrovnať so všetkými dôkazmi, ktoré sú predložené žalobcom a zistiť kedy došlo skutočne k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, prihliadnuť na ukončenie práceneschopnosti, rehabilitácie, bude musieť zistiť buď sám z predložených dôkazov, prípadne za pomoci lekára kedy u žalobcu nastal stav, z ktorého možno usúdiť ustálenie zdravotného stavu a z toho vyplývajúci vznik konkrétnej výšky ujmy na zdraví. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).