Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211069 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115211069.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 1, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX X., právne zastúpeného Mgr. Anna Angelovičová, advokátka, so sídlom Slánska 20A, 080 06 Prešov, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/191/2015-124 zo dňa 21.01.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi výživné za obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015 vo výške 150 € mesačne, teda spolu 300 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 61 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Súd prvého stupňa konštatoval, že v priebehu konania došlo medzi účastníkmi konania k zhode o výške výživného za obdobie štúdia žalobcu na strednej škole v mesiacoch 05/2015 - 06/2015 na sumu 150 € mesačne. Vychádzajúc zo zhodných prejavov vôle žalobcu a žalovaného priznal súd bez ďalšieho výživné za uvedené obdobie v celkovej výške 300 €. Čo sa týka výživného za čas od 01.07.2015, súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi konania zostalo sporné obdobie po ukončení strednej školy, kde žalobca požadoval výživné v súvislosti s návštevou vyššie uvedeného kurzu, pričom žalovaný s výživným pre toto obdobie nesúhlasil. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal súd prvého stupňa na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ktorý pri obdobnej právnej úprave výživného ako v Slovenskej republike prijal závery, s ktorými sa procesný súd stotožnil a uplatnil ich aj na prejednávanú vec (sp.zn. II. ÚS 2121/14 z 30.09.2014). Ako vyplýva zo stránky www.žena-in.cz študenti „nultého ročníka“ nie sú v ČR (ale ani v SR) účastníkmi sociálneho poistenia. Aby osoby navštevujúce takéto kurzy mali postavenie študenta a boli teda nezaopatreným dieťaťom pre účely zákona č. 117/1995 Sb. o štátnej sociálnej podpore (ČR) a účely zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa (SR), tak agentúra AZ Smart kombinuje odbornú prípravu na VŠ s akreditovanou výučbou cudzieho jazyka. Podľa súdu prvého stupňa, vyššie uvedený „účelový“ spôsob zachovania statusu osoby ako nezaopatreného dieťaťa, má vzťah iba k predpisom týkajúcim sa štátnych sociálnych dávok ale nie je podstatný pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (ide o štúdium pre štúdium). V prejednávanej veci žalobca ukončil stredoškolské štúdium a na vysokú školu sa nedostal. Napriek všeobecnému vzdelaniu u neho objektívne nastal stav schopnosti sa živiť a to aj vykonávaním napr. nekvalifikovanej práce. Návštevu kurzu organizovaného agentúrou AZ Smart považuje súd za „účelový luxus“, ktorý nemôže byť v neprospech povinného rodiča. Tento kurz nie je ničím iným ako doučovaním - prípravou na prijímacie skúšky na VŠ, ktoré mohol žalobca absolvovať aj samoštúdiom, prípadne doučovaním v mieste bydliska alebo v inom mieste SR za podstatne nižšie náklady ako je tomu v Prahe. Výsledkom takéhoto doučovania totiž nie je zvýšenie vzdelania s možným ľahším uplatnením na trhu práce ale iba príprava na prijímacie pohovory na VŠ. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v prípade úspešného absolvovania prijímacích pohovorov na VŠ môže dôjsť k obnoveniu vyživovacej povinnosti otca. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalovaného zaviazal k náhrade výživného podľa žalobného návrhu a rovnako zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Žalobca namietal, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyporiadal s dôkazom, a to rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní zo dňa 17.12.2015, ktoré súdu predložil žalobca svojim prípisom zo dňa 21.01.2016, ktorým Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelávaní rozhodlo, že štúdium študenta O. L., nar. XX.XX.XXXX, na „AZ Smart, s.r.o.“ Praha (Česká republika) je rovnocenné inému štúdiu alebo výučbe v Slovenskej republike podľa § 4 ods. 5 Zákona o prídavku na dieťa. Podľa uvedeného rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy sa hľadí na žalobcu ako na dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Podľa nálezu Ústavného súdu českej republiky z 30.09.2014 sp. zn. II.ÚS 2121/14, ktorý súd prvého stupňa použil ako základ odôvodnenia rozhodnutia, je úlohou súdu vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelávania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo je len nadštandardným doplnením znalosti bez takejto náväznosti. Súd prvého stupňa však v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Napriek návrhu na vypočutie účastníkov konania, v ktorom by sa žalobca vyjadril o obsahu štúdia, súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezisťoval, či daný typ štúdia predstavuje prípravu na budúce povolanie alebo nie. Predmetom štúdia je v prípade žalobcu chémia, biológia, fyzika, latinčina a angličtina, teda predmety, ktoré sú aj v ďalšom štúdiu na Lekárskej fakulte nevyhnutne potrebné. Štúdium AZ Smart, s.r.o. predstavuje nadobúdanie vedomostí, ktoré bude žalobca v budúcnosti plnohodnotne využívať pri budúcom profesnom živote, teda sa jedná o prípravu na budúci výkon povolania. Preto žalobca považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Právne odôvodnil žalobca svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p., kedy súd prvého stupňa ani nepristúpil k vypočutiu účastníkov konania napriek skutočnosti, že účastník konania trval na svojej výpovedi. Tým odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom. Zároveň neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a spravodlivé. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa dostatočne nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu vo svoj prospech. Súd napriek tomu fakticky žalobcovi čiastočne vyhovel, keď zaviazal žalovaného na úhradu výživného za obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015 vo výške 150 eur mesačne, teda spolu 300 eur. Žalobca dostatočne nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku, o čom svedčí obsah súdneho spisu, najmä ním doložené listinné dôkazy. Kurz, ktorý žalobca navštevuje v obchodnej spoločnosti AZ Smart, s.r.o. v Prahe má týždenný rozsah výučby 22 hodín, čo predstavuje priemerne 4 - 5 hodín denne. Teda žalobca má priestor, aby popri tomto kurze pracoval napríklad brigádnicky. Je to bežné u mnohých študentov. Aj takým spôsobom si mladý ľudia budujú svoj nezávislosť od rodičov. Žalovaný má naďalej za to, že predmetný kurz nie je prípravou na budúce povolanie, nakoľko nezabezpečí žalobcovo prijatie na štúdium medicíny, o ktoré sa už raz neúspešne pokúšal v Košiciach. Pripravovať sa na prijímacie pohovory možno aj individuálne alebo prostredníctvom príprav, ktoré organizujú samotné Lekárske fakulty. Tieto prípravy bývajú spravidla lacnejšie, než kurz obchodnej spoločnosti. Nie je vo finančných možnostiach žalovaného, aby financoval takýto nápad žalobcu, ktorý nemá racionálne opodstatnenie. Rozhodnutie Ministerstva školstva považuje štúdium žalobcu za štúdium rovnocenné inému štúdiu alebo výučbe v Slovenskej republike len podľa Zákona o prídavku na dieťa. Nejde o Zákon o vysokých školách nie je pravda, že súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie. Súd vykonal dokazovanie najmä prostredníctvom listinných dôkazov. Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 120 a nasl. Zákona č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaní, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V danom prípade žalobca v čase podania návrhu bol študentom strednej školy a následne od 01.09.2015 navštevuje jednoročný kurz zastrešovaný agentúrou AZ Smart, s.r.o. Súd prvého stupňa konštatoval, že takýto kurz sa nesprávne označuje aj nultým ročníkom vysokej školy, aj keď vysokou školou organizovaný nie je. Účasť na takomto vzdelávaní preto nie je návštevou vysokej školy (aj v prípade, ak ho organizuje samotná vysoká škola) ale je kurzom v rámci celoživotného vzdelávania a jeho účastníci nie sú študentmi (§ 60 ods.3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách). Zároveň súd prvého stupňa vyvodil, že aby osoby navštevujúce takéto kurzy mali postavenie študenta a boli nezaopatreným dieťaťom pre účely Zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, tak agentúra AZ Smart, s.r.o. kombinuje odbornú prípravu na VŠ s akreditovanou výučbou cudzieho jazyka. Súd prvého stupňa mal za to, že ide o účelový spôsob zachovania statusu osoby ako nezaopatreného dieťaťa a že toto ma vzťah iba k predpisom týkajúcim sa štátnych sociálnych dávok, ale nie je podstatný pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Odvolací súd s takýmto právnym názorom súdu prvého stupňa nesúhlasí. Z obsahu spisu (č.l. 62 spisu) vyplýva, že žalobca predložil potvrdenie, že navštevuje v školskom roku 2015/2016 od 01.09.2015 do 31.08.2016 jednoročný kurz cudzích jazykov s dennou výukou v súlade s ust. § 15 Zákona č. 117/1995 Sb. a Vyhláškou č. 19/2014 Sb. v kombinácii s dennou formou odbornej prípravy na štúdium na českých vysokých školách a je pre účely štátne sociálnej podpory a dôchodkového poistenia považované za štúdium na stredných a vysokých školách. Ide o potvrdenie zo dňa 05.10.2015. Na č.l. 75 spisu sa nachádza správa od AZ Smart, s.r.o. Praha, z ktorej vyplýva, že žalobca navštevuje denné prípravné štúdium na VŠ so zameraním na lekárske a prírodovedné odbory s výukou anglického jazyka, a to od 01.09.2015 do 30.06.2016. Štúdium prebieha v 20-22 hodín týždenne. Ročné štúdium stojí 25.980 Kč. Výsledkom štúdia je získanie certifikátu o absolvovaní prípravného ročníka. Žalobca predložil doklady, a to mesačné výdavky na živobytie za ubytovanie 3.700 Kč, strava 5.460 Kč, cestovné električenka 260 Kč, cestovné z Prahy do Prešova a späť 1.017 Kč, kontaktné šošovky 15 eur, oblečenie, hygiena a voľnočasové aktivity 100 eur. Nepravidelné mesačné výdavky činia školné za semester 1.000 eur, knihy 35 eur, ISIC karta 11,07 eur a MHD karta 33,69 eur. Zároveň predložil vysvedčenie o maturitnej skúške a vyššie spomínané rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní zo dňa 17.12.2015, z ktorého vyplýva, že štúdium je rovnocenné inému štúdiu alebo výučbe v Slovenskej republike podľa § 4 ods. 5 Zákona o prídavku na dieťa. V spise na č.l. 104 sa nachádza aj súdom prvého stupňa citovaná stránka žena-in.cz, z ktorej vyplýva, že samostatné nulté ročníky VŠ nie sú v tejto chvíli riadnym štúdiom, ale kurzom a ich účastníci si musia platiť zdravotné poistenie vo výške 1.080 korún. K tomu odvolací súd uvádza, že z tohto oznámenia jednoznačne vyplýva, že len samostatné nulté ročníky VŠ nie sú riadnym štúdiom. Žalobca však neštuduje samostatný nultý ročník, ale ako vyplýva z oznámenia AZ Smart, s.r.o. na č.l. 75 spisu, navštevuje aj výuku anglického jazyka. Žalobca v odvolaní namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa zamietol návrh na dokazovanie výsluchom žalobcu. Z obsahu spisu, konkrétne z č.l. 122 spisu druhá strana (teda str. 4) zápisnice z pojednávania vyplýva, že právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť účastníkov konania, teda aby jeho klient bol vypočutý k výdavkom, ktoré má v Českej republike. Na to súd vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu zamietol. Zároveň právny zástupca žiadal, aby žalovaný predložil nájomné zmluvy na obe stavby za účelom určenia výšky jeho príjmu, na to súd opäť vyhlásil uznesenie, že návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením nájomných zmlúv zamieta. Podľa ust. § 120 O.s.p., súd sa v sporovom konaní sám rozhoduje, či dôkazy označené účastníkmi konania vykoná alebo nie. Vykonanie navrhovaných dôkazov záleží na hodnotení súdu. Súd na základe vlastnej úvahy rozhodne, či navrhnutý dôkaz má smerovať na preukázanie sporných skutočností alebo nie, v závislosti od toho, či navrhnuté dôkazy majú postavenie dôkazov právne významných. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa rozhodol nevykonať dôkaz výsluchom žalobcu a zároveň zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania predložením nájomných zmlúv zo strany žalovaného. Tak ako bolo uvedené vyššie, rozhodol o tom uznesením. Nevykonanie niektorého z dôkazov by ešte nemuselo byť vadou konania, aj keď výsluch účastníkov konania patrí podľa názoru odvolacieho súdu k dôležitému zdroju poznania existencie určitých skutočností (ako dôkazný prostriedok). Teda uvedené nie je vadou konania. Vadou konania je však okolnosť, ktorú súd prvého stupňa opomenul, a to že podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, prečo uvedený dôkaz vo veci nevykonal. Súd prvého stupňa vo veci v napadnutom rozsudku neodôvodnil nevykonanie dôkazného prostriedku a tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá má vplyv na okolnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s č.l. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pričom uvedená okolnosť spôsobuje odňatie práva účastníkov konať pred súdom tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je náležitým spôsobom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnené. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci konať a rozhodnúť s tým, že v odôvodnení rozhodnutia sa musí vyporiadať s dôkazmi, ktoré vo veci vykonal a tak isto aj s dôkazmi, ktoré vo veci nevykonal a najmä tým, prečo tieto dôkazy neboli vykonané. Vzhľadom na to, že dôvodom, ktorý viedol k potrebe zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa bolo procesné pochybenie súdu prvého stupňa, nemusel by sa odvolací súd zaoberať námietkami žalobcu v odvolaní. Vzhľadom na to, že ide o konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa, odvolací súd sa v dôvodoch rozhodnutia zaoberal i otázkou, či je alebo nie je denné prípravné štúdium na VŠ zameraná na lekárske a prírodné odbory s výukou anglického jazyka prípravou na budúce povolanie žalobcu. Z obsahu spisu sa javí, že ide o prípravu na budúce povolanie a inšpirácia nálezom Ústavného súdu Českej republiky z 30.09.2014 sp. zn. II.ÚS 2121/14 v danom prípade neobstojí. Žalobca sa hlásil na Lekársku fakultu, kde ho v tomto študijnom roku nezobrali. Chce sa hlásiť znova, teda nemožno povedať, že by jeho štúdium nenieslo znaky sústavnosti a cieľavedomosti, teda že by od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby vynakladal peňažné prostriedky, ktoré by vo svojom výsledku neprispievali k osobnému rozvoju žalobcu. Žalobca sa okrem prípravy na štúdium na VŠ venuje aj štúdiu angličtiny. V súčasnosti znalosť tohto svetového jazyka možno určite považovať za prospešné pre prípravu na budúce povolanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.