Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/160/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217852 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115217852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., H. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 82496 Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. 04. 2016, č. k. 25C/294/2015-78 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit: „Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 784,16 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“. 2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 16. 12. 2009 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva pozostávala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úver bol dohodnutý na sumu 1 493,73 Eur a žalobca sa zaviazal splatiť tento úver v 30.mesačných splátkach po 91,28 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 68,83 %, predpokladanou RPMN v tej istej výške (68,83 %). V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RMPN vo výške 48,96 % a zmluvná odmena vo výške 1 244,77 Eur. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru, súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo zo strany veriteľa vopred pripravené je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) a táto Dohoda bola uzatvorená na osobitnej listine v ten istý deň. 3. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 27. 05. 2015, kde žalovaný uvádza, že v zmysle priloženej dohody o zrážkach zo mzdy sa oprávnene domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 3 701,46 Eur k 27. 05. 2015. 4. Podľa vyjadrenia žalobcu v čase uzatvárania zmluvy bol v ťažkej finančnej situácií. O uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy nevedel, bolo mu oznámené, že ide len o formalitu. 5. S poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka a § § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že už v konaní vedenom na tamojšom súde totožných účastníkov konania pod sp. zn. 14C/275/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (č. l. 32 - 36 spisu) súdy uviedli, že v preskúmavanej zmluve zo dňa 16. 12. 2009 č. XXXXXXXXXX nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru a jeho absencia v zmluve spôsobuje (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol preto v uvedenom konaní zaviazaný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal. Napriek právoplatnému rozhodnutiu v konaní 14C/275/2013 žalovaný uvedené nerešpektuje a v čase existencie rozsudku súdu prvej inštancie požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy. Po právoplatnosti rozsudku dokonca zaslal žalobcovi dohodu o splátkach, v ktorej úplne ignoruje právoplatné rozhodnutie súdu a žiada od žalobcu dokonca viac než si uplatňoval v konaní 14C/275/2013. 6. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobcovi je namieste poskytnúť ochranu a žalovanému uložiť povinnosť, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k úverovej zmluve zo dňa 16. 12. 2009. Žalovaný sa svojim nekalým konaním snažil o získanie plnenia od žalobcu, na ktoré nemal nárok, naviac dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi predložená na podpis bez toho, aby prejavil vôľu takúto dohodu uzatvoriť. Takémuto inštitútu nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobcu finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný pri žiadosti o zrážkach zo mzdy žiadal o úhradu 3 700 Eur, pričom v konaní 14C/275/2013 žalovanému bola priznaná len suma 730,81 Eur. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 784,16 Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nepreskúmateľnosti, nedostatočného odôvodnenia a tiež z dôvodu nesprávnych skutkových a právnych záveroch uvedených v rozsudku. Z napadnutého rozsudku nevyplýva označenie žiadnej právnej normy, na ktorej základe súd rozhodol o zdržovacom nároku a povinnosti žalovaného. Napadaný výrok ukladá povinnosť, ktorá nie je v rozsudku odôvodnená žiadnou hmotnoprávnou normou. Ak súd tvrdí neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, potom nie je zrejmé, aký zdržovací nárok je možné s neplatným právnym úkonom vôbec spojiť. V súvislosti so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy 3 700 Eur žalovaný uviedol, že v čase jej uplatnenia neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu o výške pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 9. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. 12. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. 13. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. 14. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy. 15. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C 168/05 Mostáza / Claro). 16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). 17. Pre spotrebiteľské zmluvy je typické, že obsah zmluvy dodávateľ predkladá na vopred pripravenom predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy. Môže zmluvu len ako celok prijať, alebo odmietnuť. 18. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových zmlúv. 19. Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. 20. Zo súdom prvej inštancie aplikovanej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nepochybne vyplýva, že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná. 21. Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybnosti o tom, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplantá, rovnako ako jej neplatnosť vyhodnotil aj súd prvého stupňa. 22. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená. 23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 24. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí odvolací súd ako neprijateľný a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. 25. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom. 26. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. 27. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. 28. Odvoalcí súd ešte uvádza, že súd prvej inštancie na predmetnú právnu vec správne aplikoval Občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch, ktoré správne vyložil a správne podľa nich posúdil predmetnú vec. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka stotožňuje. 29. Z vyššie uvedených dôvodov bolo dôvodné zaviazať žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavreté medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2009 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).