Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220772 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115220772.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. S., nar. X.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., ul. P. XX, t. č. bytom K., S. G. X a otca Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 12, kancelária v Humennom, Lipová 1, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.11.2015 č. k. 30P/316/2015-37 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/462/2012 zo dňa 29.1.2013 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. I. S. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky do 15.dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.9.2015. Dlžné výživné za čas od 1.9.2015 do 30.11.2015 vo výške 75,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok do vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy o výživnom prešla doba takmer troch rokov a za ten čas sa zmenili pomery tak na strane dieťaťa, ako aj na strane povinných rodičov. V súčasnosti aj keď je matka zamestnaná, hľadá si stabilnú prácu a jej príjmom sú aj prídavky na dieťa, sirotský dôchodok a výživné pre maloleté dieťa, ktoré platí otec. Mal. I. nastúpila v septembri 2015 do materskej školy, čím vznikli výdavky vo výške 40,- eur mesačne na stravné a školné, 20,- eur polročne a 15,- eur ročne ako príspevky do rodičovského združenia. Okrem toho, okrem zvyšujúcich sa životných nákladov došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, najmä v jeho prospech. U otca sa tiež pomery zmenili tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a oženil sa s tým, že na úhrade výdavkov rodiny sa podieľa nielen on, ale aj jeho manželka. Okrem toho býva otec v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sa tiež podieľajú na výdavkoch domácnosti. Sumu 60,- eur mesačne ako výživné pre maloletú považoval prvostupňový súd za primeranú. Zdôraznil, že otec vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, je povinný vyvíjať zvýšené úsilie smerujúce k tomu, aby si našiel a udržal prácu s pravidelným príjmom tak, aby hmotne zabezpečil nielen seba, ale najmä svoje deti, ktoré sú na neho výživou odkázané. Celkové majetkové a príjmové pomery otca nepochybne umožňujú prispievať na potreby maloletého dieťaťa aj nad rámce pôvodne určeného výživného, preto prvostupňový súd sčasti návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné pre maloletú zo sumy 35,- eur mesačne na 60,- eur mesačne od 1.9.2015, a teda odo dňa nástupu maloletej do materskej školy. V prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. Rozhodol o splácaní dlžného výživného zo strany otca vzhľadom na jeho celkové majetkové pomery a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, sa včas odvolal otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa otca súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozhodol o zvýšení výživného pre maloletú. Má za to, že súd riadne neskúmal ťažkosti povinného rodiča a zaoberal sa výlučne potrebami maloletého dieťaťa. Má za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj preto, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, mal. J. K.. Zároveň je na tom otec zdravotne zle, čo preukázal príslušnými posudkami lekárov o jeho zdravotnom probléme a ťažkosti, pre ktoré sa nemôže zamestnať. Príjmom otca je tak rodičovský príspevok a prídavky na deti, ktoré predstavujú sumu 223,50 eur mesačne. Poukázal na rozsah výdavkov pre maloleté dieťa pochádzajúce z jeho manželstva, výdavky otca v rodinnom dome aj pre manželku a iné výdavky. Uvádza, že je potrebné z jeho strany podieľať sa na úhrade nákladov za stravu, energie, zakupovanie hygienických potrieb, oblečenia. Poukázal na výdavky na maloleté dieťa z predchádzajúceho vzťahu, jeho terajšej manželky. Uviedol, že niekoľkokrát mesačne si požičiava peniaze od rodičov na nákup ošatenia pre maloleté deti a potraviny, nakoľko jeho príjem je nepostačujúci na zabezpečenie základných životných potrieb. Na základe toho je možné hovoriť uňho o veľmi zníženej životnej úrovni nad životnou úrovňou matky maloletej. Po odpočítaní nákladov nevyhnutných na zabezpečenie základných potrieb a nákladov otcovi nezostanú žiadne prostriedky na jeho výdavky a živobytie rodiny. Preto záver súdu o tom, že považoval určené výživné za primerané považuje za nesprávny a taký, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Uvádza, že podľa ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť ostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Otec zabezpečuje vyživovaciu povinnosť spolu so svojou manželkou aj pre mal. K. E. a mal. J. K.. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd nezohľadnil ani také výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo, resp. nie je nevyhnutné vynaložiť, teda, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri určení jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že otec má vážne zdravotné problémy. Hradí si sám lieky a ošetrenia, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, na čo vynakladá mesačne sumu 15,- eur. Vzhľadom na to, že otec patrí do nižšej príjmov skupiny a ani do budúcna nie je predpoklad podstatného zvýšenia príjmov, je dôvodné, že nebude v budúcnosti môcť zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom v prospech mal. I. S.. Môže tak urobiť na úkor zníženia životnej úrovne jeho a manželke zverené ďalšie dve maloleté deti, ktoré s nimi bývajú, a tak zabezpečujú ich životné potreby. V zmysle týchto dôvodov otec navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o mal. I. znáša matka. Otec sa podieľa na starostlivosti len platením stanoveného výživného a nad rámec výživného neprispieva finančne ani materiálne. Rovnako matka nesúhlasí s odvolaním otca maloletej. Podľa jej vedomostí, otec je poberateľom sociálnej dávky a k tomu poberá vraj rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok dostáva jeho terajšia manželka. Má za to, že všetky výdavky, na ktoré otec poukazuje, by mali byť zdokladované. V odvolaní otec poukazuje na výdavky vo výške 896,- eur mesačne, preto má za to, že je schopný prispievať na výživu mal. I. zvýšené výživné. Matka uvádza, že momentálne je vedená v evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v hmotnej núdzi. Hľadá si zamestnanie, aby spolu s maloletou mohli prežiť, keďže jej mesačný príjem je veľmi nízky. Býva v podnájme s priateľom, ktorý im pomáha takmer vo všetkom. Výška nájmu predstavuje 380,- eur mesačne, na úhradu životných nákladov si musela požičať aj v nebankových spoločnostiach. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti nebolo zo strany matky v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie, preto tento výrok nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.. Výživné teda pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb, ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj. Posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. I. S. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov z 29.1.2013 č. k. 27P/462/2012-31, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otcovi sa uložila povinnosť prispievať na jej výživu sumou po 35,- eur mesačne s účinnosťou od 3.5.2012. Súd v tomto konaní rozhodol o splácaní dlžného výživného a upravil podmienky styku otca s maloletou. Otec bol v tom čase vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,27 eur mesačne, matka bola študentkou denného štúdia na Súkromnej strednej odbornej škole v Prešove a poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 217,- eur mesačne. Je nepochybné, že od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola matka zamestnaná ako predavačka s príjmom 384,- eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok v sume 23,04 eur mesačne a sirotský dôchodok vo výške 80,- eur po otcovi, ktorý zomrel 8.11.2012. Spolu s maloletou býva v 3-izbovom nájomnom byte v K., ktorý obýva spolu so svojim priateľom a podieľa sa na úhrade nájmu sumou 190,- eur mesačne. Podľa aktuálnych vyjadrení je matka opätovne bez zamestnania, vedená v evidencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v hmotnej núdzi. Mal. I. začala od septembra 2015 navštevovať materskú školu v K., keď v tejto súvislosti matka uhrádza náklady na stravné a školné v sume 40,- eur mesačne. Prispieva tiež sumou 20,- eur za polrok a 15,- eur ročne z titulu poplatkov rodičovského združenia. Matka maloletej pravidelne zakupuje ortopedickú obuv, ostatné náklady na stravu a oblečenie sú primerané veku maloletej. Pokiaľ ide o otca maloletej, tento dňa 29.9.2013 uzavrel manželstvo so N. E., keď z tohto vzťahu sa narodila mal. J. K. dňa 25.8.2013. Manželka otca má vyživovaciu povinnosť aj k mal. K. E., nar. 23.12.2010. Otec s rodinou obýva domácnosť svojich rodičov, ktorým prispieva na úhradu výdavkov spojených s bývaním sumou 100,- eur mesačne. Manželka otca je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny I. nad Y. od 20.6.2014 do 12.7.2015 a následne od 25.5.2016. Je zrejmé, že v dobe od 13.7.2015 do 3.8.2015 otec pracoval v spoločnosti I.-O., s.r.o., so sídlom v G. ako operátor výroby, kde za uvedené obdobie dosiahol čistú mzdu 304,45 eur. S otcom bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe z rozhodnutia užívateľského zamestnávateľa pre slabú prácu. Podľa potvrdenia spoločnosti I.-O., s.r.o., so sídlom v G., otec rotoval z dôvodu nespokojnosti na rôznych pozíciách. V konaní pred súdom prvého stupňa otec potvrdil, že od 5.8.2015 sa stal práceneschopným v dôsledku problémov v oblasti krížovej chrbtice. V štádiu odvolacieho konania otec predložil doklad o vyplácanej sume nemocenských dávok zo 16.11.2015 vo výške 216,- eur. Pri starostlivosti o mal. I. sa otec podieľa len platením doteraz stanoveného výživného. Porovnávajúc takto zistené pomery na strane účastníkov konania s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej úpravy výživného, mal aj odvolací súd za to, že zvýšenie výživného v rozsahu ako to realizoval súd prvého stupňa je opodstatnené. Nemožno opomenúť, že od predchádzajúcej doby uplynulo dlhšie obdobie. Mal. I. je vekovo staršia a v septembri 2015 začala navštevovať materskú školu. Uvedené má nepochybne za následok výraznejší nárast výdavkov na zabezpečovanie jej odôvodnených potrieb. Otec v súčasnosti zamestnaný nie je, avšak je zrejmé, že je v jeho schopnostiach zamestnať sa tak, aby dosahoval príjem okolo 300,- eur mesačne, ako tomu bolo u posledného zamestnávateľa I.-O., s.r.o., so sídlom v G., u ktorého bol pracovný pomer ukončený pre dôvody na strane otca - zamestnanca. Práve s ohľadom aj na aktuálny zdravotný stav otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére pochádzajúcej z manželstva súd prvého stupňa nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu, výživné zo strany otca zvýšil primerane so zreteľom na jeho reálne schopnosti a možnosti tak, aby zároveň boli zabezpečené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z predložených vyjadrení ošetrujúcich lekárov bez ďalšieho nevyplýva nemožnosť otca vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny, preto ho potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.