Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Tos/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010481 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116010481.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2016, v trestnej veci odsúdeného P. Y., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Pp/26/2016 zo dňa 27.4.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného P. Y.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného P. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený písomne odôvodnenú sťažnosť. Uviedol, že pri výkone trestu odňatia slobody preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Počas výkonu trestu bol pre svoj zdravotný stav aj zaradený na oddiely OŠZ a nemal žiadne kázenské problémy alebo problémy v kolektíve, či pracovníkmi väzenskej služby. Je hodnotený kladne a pedagóg mu podmienečné prepustenie odporučil. Z vyššie uvedených dôvodov preto podal sťažnosť voči zamietnutiu jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený P. Y. vykonáva dva tresty odňatia slobody. Ako to správne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne uvádza tieto tresty mu boli uložené jednak rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/203/2008 zo dňa 18.12.2008, právoplatným v ten istý deň, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Vzhľadom na to, že odsúdený sa v čase plynutia skúšobnej doby neosvedčil Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 7T/203/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Tos/28/2012 zo dňa 13.11.2012 rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v čase plynutia skúšobnej doby a súčasne, že trest uložený mu vo výmere 3 rokov vykoná v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Predmetný výkon trestu bol aj hneď v deň 13.11.2012 nariadený. Do výkonu uvedeného trestu odňatia slobody bola obžalovanému zarátaná aj doba výkonu väzby, a to od 9.7.2008 do 18.12.2008. Trest vykonáva v čase podania žiadosti aj vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/161/2011, kde mu rozsudkom pod uvedenou spisovou značkou zo dňa 19.09.2013, právoplatným 19.09.2013, bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Aj do výkonu tohto trestu odňatia slobody bola započítaná doba výkonu väzby od 02.05.2011 do 15.11.2012 na podklade uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/161/2011 zo dňa 07.10.2013. Výkon uvedených trestov nastúpil odsúdený P. Y. dňa 15.11.2012 s prihliadnutím aj na už konštatované započítanie doby výkonu väzby. Trest vo veci sp. zn. 7T/203/2008 vykonal dňa 06.06.2015. V čase podania žiadosti vykonáva teda trest odňatia slobody vo veci sp. zn. 1T/161/2011. Koniec trestu v tejto veci má stanovený na deň 24.11.2018, pričom dve tretiny týchto hore uvádzaných trestov vykonal ku dňu 24.03.2016. Okresný súd náležitým spôsobom zisťoval, či sú v danom prípade splnené zákonnom požadované podmienky preto, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a aj odcitoval ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré tieto podmienky upravujú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odsúdená osoba za zločin môže byť súdom podmienečne prepustená na slobodu po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odsúdený výkonom dvoch tretín trestu odňatia slobody splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené však nie je možné konštatovať aj ohľadom splnenia materiálnych podmienok, ktoré zákon požaduje pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o materiálne podmienky prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu a podobne. Plnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou obvineného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného P. Y. nie je splnená materiálna podmienka, podľa ktorej sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere je potrebné preukázať predovšetkým na odpis z registra trestov, na rozhodnutia o jeho odsúdeniach, ale aj na hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, kde odsúdený tresty odňatia slobody vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil z väzby, ktorú vykonával od 02.05.2011 až do 15.11.2012. Od 29.11.2013 vykonáva trest odňatia slobody, kde od 04.02.2013 bol umiestnený do oddielu C1 s diferenciačnou skupinou „B“, čo sa v priebehu výkonu trestu ukázalo ako neúčelné, lebo odsúdený mal pretrvávajúce zdravotné problémy psychického charakteru, je emočne a neuropsychicky menej integrovanou osobnosťou a preto bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Pre potrebu realizácie ďalších metód a postupov zaobchádzania na prehĺbenie účelu výkonu trestu bol preto dňa 02.04.2013 umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania, kde sa nachádza doposiaľ. Od tohto obdobia je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni v súlade s ústavným poriadkom, interné normy neporušuje, k príslušníkom zboru sa správa slušne a s patričným rešpektom. Dodržiava predpísaný poriadok a čistotu, ako aj zásady osobnej a kolektívnej hygieny. V kolektíve pôsobí pasívne a nevýrazne, snaží sa držať v ústraní, voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania, rozhovormi s odsúdenými a vychádzkami, do voľno časových akcií sa príliš nezapája a preferuje skôr pasívny oddych, zo zdravotných dôvod pracovne zaradený nebol, pričom do režimových činností sa zapája zriedkavo a vykonáva prevažne iba drobné upratovacie práce na izbe. Kontakt s rodinou a príbuznými udržiava nepravidelne prostredníctvom korešpondencie a to so sestrami, návštevy realizované nie sú. S manželkou a deťmi kontakt dlhodobo neudržiava. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný počas celého výkonu trestu nebol. Preto jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť a masívne užívanie alkoholu, riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné. Výrazne negatívne skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života však vyplývajú z odpisu registra trestov a z rozhodnutí o odsúdeniach P. Y.. V odpise registra trestov má odsúdený tri záznamy, pričom opakovane sa dopúšťal násilnej trestnej činnosti vo forme domáceho násilia, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k jeho odsúdeniu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, čo už bolo skôr konštatované. Ostatný krát bol odsúdený uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 02.12.2013 sp. zn. 6T/40/2010, právoplatným 30.10.2014, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pričom v danom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na už predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Kežmarok z 19.9.2013 sp. zn. 1T/161/2011 už skôr citovaného rozsudku. Výchovný účinok na odsúdeného teda nemali predchádzajúce odsúdenie vo veci už skôr spomínanej 7T/203/2008 z 18.12.2008, kde v čase plynutia skúšobnej doby v trvaní 5 rokov podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov sa teda dopúšťal opätovne totožnej trestnej činnosti vo vzťahu k najbližším rodinným príslušníkov. Od opätovného páchania trestnej činnosti ho neodradil ani výkon väzby v tejto veci. Nie je teda možné prehliadnuť, že odsúdený nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojím riadnym životom počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie, dokonca bolo zistené, že odsúdený napriek predchádzajúcemu podmienečnému odloženému trestu a uloženým obmedzeniam a to požívaním alkoholu nepreukázal, že by v skúšobnej dobe viedol riadny život. Opierajúc sa o konštatované závery, hodnotiace správy ústavu na výkon trestu ako aj vzhľadom na trestnoprávnu minulosť odsúdeného, ktorý zjavne nevyužil dobrodenie zákona je možné uzavrieť, že u odsúdeného P. Y. nie je možné očakávať, aby v budúcnosti viedol riadny život. Vzhľadom na uvedené musí aj krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený nespĺňa zákonnom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je správny. Neuniklo však pozornosti krajského súdu, že prvostupňový súd vo výroku napadnutého uznesenia namiesto § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona uviedol nesprávne § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je však zrejmé, že prvostupňový súd správne posudzoval podmienky podmienečného prepustenia podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré aj citoval. Keďže uvedená chyba nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd len na základe nej nepovažoval za potrebné napadnuté uznesenie rušiť a vo veci sám rozhodovať. Preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.