KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov24. 8. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoP/16/2016 z 24. 8. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 24. augusta 2016, sp. zn. 10CoP/16/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8116209243.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoP/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209243
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116209243.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. V., nar. XX.X.XXXX, F.
G. Y., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúceho z matky: Y. V., rod. Q., W.. X.X.XXXX, bytom N. XXX, N.Š. a z otca: Y. V., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátka kancelária spol. s r. o.,
IČO: 36 855 928, so sídlom v Prešove, Puškinova 16, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 30P/227/2016-11 zo dňa 26.5.2016, v
spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 30P/227/2016-50 zo dňa 25.7.2016, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 30P/227/2016-11 zo dňa 26.5.2016 v spojení s dopĺňacím
uznesením č. k. 30P/227/2016-50 zo dňa 25.7.2016 v časti výroku o úprave styku otca s maloletým
S. V., nar. XX.X.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa s ním stýkať každý nepárny
týždeň v pondelok, stredu a piatok v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod., v nedeľu v čase od 9.00 hod.
do 20.00 hod. a každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 9.00 hod. do 12.30 hod. a v sobotu od 9.00
hod. do 20.00 hod..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) vyššie označeným uznesením rozhodol takto:
u p r a v u j e predbežne styk otca s mal. S. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je
o p r á v n e n ý sa s ním stýkať:

každý nepárny týždeň v pondelok, stredu, piatok a v nedeľu od 16:00 hod. do 20:00 hod.,

každý párny týždeň v utorok, štvrtok a sobotu v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod.,

otec je p o v i n n ý mal. S. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a
čas maloleté v mieste bydliska matke odovzdať,

matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ho otcovi v
mieste svojho bydliska odovzdať a v stanovenom čase ho od otca v mieste svojho bydliska prevziať,

v prevyšujúcej časti súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a,

toto predbežné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania o úpravu

práv a povinností rodičov k mal. S. V. vedeného na Okresnom súde Prešov pod č. k. 30P 48/2015.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie otec
maloletého. Uvedené odvolanie odvolací súd posúdil aj napriek tomu, že otec uviedol, že toto smeruje



proti výroku, ktorým súd rozhodol, že upravuje predbežne styk otca s maloletým S. V., nar. XX.X.XXXX
tak, že otec maloletého je oprávnený sa s ním stýkať každý nepárny týždeň v pondelok, stredu, v piatok
a v nedeľu od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý párny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu v čase od 9.00
hod. do 12.00 hod. tak, že toto smeruje proti výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko otec v rámci svojho odvolacieho
petitu žiada predbežne rozšíriť svoj styk nad rámec rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, ako to pôvodne
žiadal návrhom na zmenu predbežného opatrenia.

3. Uznesením č. k. 10P/13/2016-48 zo dňa 15.7.2016 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na
doplnenie jeho rozhodnutia, lebo tento nerozhodol o návrhu otca na zmenu rozhodnutia (vydaného
dňa 26.2.2015 pod sp. zn. 30P/49/2015), ale rozhodol ďalším predbežným opatrením o rovnakej
skutkovej otázke, o ktorej už touto formou rozhodol predtým. Poukazujúc na uvedené preto uložil súdu
prvej inštancie vo výroku dopĺňacieho uznesenia tento výrok doplniť tak, že uvedie, ktoré už vydané
predbežné opatrenia a v akej časti (predbežnej úpravy styku) sa týmto predbežným opatrením menilo.

4. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením zo dňa 25.7.2016 doplnil výrok uznesenia súdu prvej
inštancie o výrok, že ním mení uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 30P/49/2015-27 zo dňa
26.2.2015 vo výroku o predbežnej úprave styku otca s maloletým S..

5. Proti uvedenému uzneseniu v spojení s dopĺňacím uznesením podal včas odvolanie otec maloletého
S., ktoré odvolací súd posúdil tak, ako je to uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia s tým, že v dôvodoch
svojho odvolania poukázal na to, že od vydania predbežného opatrenia zo dňa 26.2.2015 vo veci
30P/49/2015 prešiel jeden rok a 3 mesiace a maloletého možno podľa otca v tomto čase považovať už za
trojročné dieťa, ktoré nie je výrazne naviazané na matku, už nie je kojené, z ktorého dôvodu nepovažoval
otec úpravu styku o predbežným opatrením za postačujúcu tak pre syna, ako aj pre neho. Vyjadril ochotu
stráviť so synom viac času, najmä víkendy, aby mohli spoločný čas využiť plnohodnotnejšie. Podľa otca
nie je spravodlivé, ak jeden z rodičov nemá možnosť počas víkendu nerušene stráviť aspoň deň so
svojím dieťaťom a druhý rodič áno. Matka je momentálne na materskej dovolenke a oproti otcovi má
väčšiu príležitosť využiť s dieťaťom akýkoľvek tvrdený program. Túto príležitosť by preto mal mať aj
otec, a to
počas víkendov, keďže je zamestnaný a nie je dôvod, aby bol v tomto smere a proti matke znevýhodnený.
Podľa otca nie je v súlade so Zákonom o rodine vzťah medzi rodičom a dieťaťom len zachovať, ale je
potrebné a žiadúce tento vzťah posilňovať a rozvíjať najmä v prípadoch, ak je záujem zo strany rodiča,
rovnako záujem zo strany dieťaťa a nebránia tomu žiadne vážne okolnosti. Tvrdenie matky, že dieťa
po príchode od otca je agresívne, považoval otec za účelové a nepravdivé, keď nikdy nebol svedkom
agresívneho, alebo iného nevhodného správania syna, pričom maloletý je u otca pokojný. Dokonca v
čase, keď ho mal vrátiť matke, plače, že nechce ísť a že chce zostať s otcom, pričom nevhodné správanie
otec vidí skôr u matky, ktorá sa ani v jeho prítomnosti nedokáže ovládať (kričí, rozpráva mu negatívne
a nevhodné veci). Podľa otca dieťa od septembra nastúpi do škôlky, kde bude bez matky väčšinu dňa,
pričom v tejto súvislosti sa mu javí nespravodlivé, aby dieťa nemohlo stráviť celý deň s vlastným rodičom,
ale v škôlke bude väčšinu dňa s novými deťmi a učiteľkami. V ďalšom poukázal odvolateľ na znalecký
posudok vypracovaný vo veci vedenej pod sp. zn. 30P/160/2015, v ktorom znalkyňa navrhuje upraviť
styk maloletého s otcom čo v najširšom možnom variantne, buď formou párnych víkendov od piatku
do nedele, vrátane nočného spania a upraviť aj styk v rámci nepárneho týždňa tak, aby otec mohol
so synom buď stráviť čas po škôlke 1 - 2 krát týždenne, alebo ho sprevádzať na krúžky a podobne,
alebo je možné navrhnúť zo strany rodičov rodičovskú dohodu podľa deklarovaných postojov matky v
styku - ani v široko koncipovanom - brániť nebude. Čo najširší styk otca so synom preto podporuje a
navrhuje aj ustanovená znalkyňa v tomto konaní v prípade, že dieťa bude niekoľko mesiacov tráviť u
otca celé víkendy aj s prespávaním, je vhodné už včas v predbežnom opatrení postupne rozšíriť styk tak,
aby aspoň jeden celý deň cez víkend dieťa trávilo s otcom. Aj s prihliadnutím na odporúčania kolíznej
opatrovníčky navrhol otec čas svojho stretávania s maloletým počas víkendov 9.00 hod. do 20.00 hod., a
nie až do 20.30 hod., keď už je presun na príchod dieťaťa k matke na jeho vek, pomerne neskoro. Podľa
vyjadrenia otca, dieťa nemá problém ani s poobedným spánkom u neho, t. j. rešpektuje jeho denný režim
konzultovaním s matkou. Zároveň otec rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, keď tento vo svojom rozhodnutí poukázal opäť na tie isté okolnosti, ako pri
predbežnom opatrení zo dňa 26.2.2015 vo veci 30P/49/2015, najmä na stále nízky vek a potreby dieťaťa.
Tieto okolnosti sa však od uvedeného obdobia podstatne zmenili, stretávanie otca so svojím synom je
bezproblémové, dieťa je staršie a uvedomelejšie.



6. Poukazujúc na uvedené preto otec v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že upraví predbežný styk otca s maloletým S. V. tak, že
otec maloletého dieťaťa bude oprávnený sa s ním stýkať každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a
piatok v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod. a každý párny
týždeň v utorok a štvrtok od 9.00 hod. do 12.30 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 20.00 hod..

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že matka od júla nastupuje do práce
a maloletý S. od septembra do materskej školy s tým, že podľa jej vyjadrení sa chce s otcom dohodnúť
na rodičovskej dohode. Keďže nastupuje od júla do práce, nevie presne určiť čas, ani dni a až potom,
čo dostane rozpis zmien v práci, tak bude možné sa dohodnúť s otcom maloletého na dňoch a časoch
stretávania sa. Kolízny
opatrovník preto navrhol schváliť rodičovskú dohodu tak, aby bol rešpektovaný vek a denný režim
maloletého dieťaťa, pričom je v záujme maloletého, aby sa stretávalo s obidvoma rodičmi.

8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca považovala za dôležité poukázať na to, že maloletý dovŕšil
23.6.2016 tretí rok života a ona od 1.7.2016 nastupuje po dohode na polovičný úväzok do práce. Z tohto
dôvodu zmenila svoje vyjadrenie ohľadom styku otca s maloletým S., nakoľko jej pracovná doba nebude
určitá, ale môže byť premenlivá v požiadavkách zamestnávateľa a vyslovila presvedčenie, že rodičia
by sa mali vedieť dohodnúť v rámci rodičovskej dohody, ktorá by vyhovovala obom stranám tak, aby
každý rodič bol spokojný a navrhla styk otca s maloletým S. každý týždeň 2 až 3 pracovné dni po 4
hodiny v čase, ktorý bude vyhovovať obom rodičom po vzájomnej dohode a jeden víkendový deň od 9.00
hod. do 20.00 hod.. Uviedla, že spočiatku sa rozhodla pracovať na polovičný pracovný úväzok, avšak
postupne plánuje začať pracovať na plný pracovný úväzok cca 168 hodín mesačne, a to od augusta
2016. Zároveň vyslovila nesúhlas s nočným spávaním maloletého S. u otca a zároveň, pokiaľ sa týka
znaleckého posudku, na ktorý poukazoval otec, uviedla, že znalkyňa v ňom jednoznačne uvádza, že
maloletý S. preferuje matku, je na ňu citovo viac fixovaný s tým, že doporučila zveriť maloletého matke
jednak pre priaznivejší psychologický profil a jednak pre citovú preferenciu maloletého a neodporučila
jeho zverenie otcovi.

9. Otec vo svojom vyjadrení poukázal na nesprávny postoj matky spočívajúci v budovaní nezdravej
závislosti syna na nej. Poprel, že by sa kedykoľvek on, alebo jeho rodina vyjadrovali pred synom o matke
v negatívach, keď naopak, podľa jeho vyjadrenia, matka opakovane pred synom spomína súdy, prípadne
sa o otcovi pred synom vyjadruje, že je hlupák. Podľa otca je nepochopiteľné, že matka spochybňuje
jeho schopnosť postarať sa o syna na základe toho, že tento niekedy trávi čas nielen s ním, ale ho
niekedy trávi aj so starými rodičmi, prípadne s inými príbuznými so strany otca. V dome u matky je syn
v neustálom kontakte s druhými starými rodičmi, ujom a sesternicou, s ktorými bývajú a trávia spolu
čas, ale otec matke tieto veci nevyčítal. Tvrdenie matky opäť len podľa otca dokazujú, že od začiatku
chránila syna od iných ľudí, najmä zo strany otcovej rodiny a vyhýbala sa spoločným stretávaniam sa
s nimi. Vo vzťahu k navrhovanej rodičovskej dohode podľa otca matka neuviedla, ako má konkrétne
rodičovská dohoda znieť.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že toto je
dôvodné, keď prvoinštančný súd dostatočným spôsobom mal zistené okolnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu otca na zmenu už vydaného predbežného opatrenia, skutkový stav zistil v primeranom rozsahu
a vec správne právne posúdil, avšak nesprávne rozhodol napadnutou časťou rozhodnutia, keď možno
prisvedčiť odvolaniu otca, že rozsah jeho styku je nedostatočný a nie je v záujme maloletého S..

11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

12. Podľa § 471 ods. 1 CMP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom účinnosti tohto zákona, sa
upravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

13. Podľa § 111 písm. d) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhodne okrem
iného aj o styku s maloletým, teda z tohto dôvodu je oprávnený o odvolaní otca voči nariadenému



neodkladnému opatreniu rozhodnúť Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, a to už podľa ustanovení
CMP.

14. Podľa § 324 ods. 1 CMP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Aj v neodkladných opatreniach možno podľa odvolacieho súdu použiť judikatúru súvisiacu s
nariaďovaným predbežným opatrením podľa § 74 a násl. predchádzajúceho Občianskeho súdneho
poriadku.

16. Odvolací súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal s poukazom na ustanovenie § 395 CMP
č. 191/2015 Z. z. a aplikoval tento právny predpis. Podľa tohto ustanovenia, ak § 396 neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Uvedený právny
predpis nadobudol účinnosť 1.7.2016.

17. Neodkladné opatrenie možno tak, ako tomu bolo aj u predbežného opatrenia, vydať pred začatím
konania alebo po jeho začatí. Podmienky pre nariadenie, obsah a dôsledky, sú v podstate rovnaké.
Dôvodným pre nariadenie neodkladného opatrenia u oboch uvedených prípadoch (pred a po začatí
konania), je dočasná úprava pomerov účastníkov a zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak
by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný - predbežný charakter, t. j.,
že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než vydá konečné
rozhodnutie vo veci.

18. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Samotná lehota
rozhodnutia (7 dní) indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza
z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

19. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) spravovanie majetku maloletého dieťaťa.

20. Rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine).

21. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať
sa na výchove maloletého dieťaťa. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému S., dovtedy je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu.
Už len zo samotných podaní obidvoch
rodičov je zrejmé, že medzi nimi nedošlo k rodičovskej dohode, ktorú doporučoval aj kolízny opatrovník
a ktorej sa podľa svojho vyjadrenia, obaja rodičia nebránili, upravujúcej styk otca s maloletým. Je
teda potrebné z dôvodu právnej istoty a v záujme maloletého S., aby dočasne, kým súdy definitívne
neusporiadajú rodičovské práva a povinností vo vzťahu k nemu, boli do tejto doby predbežným
opatrením tieto pomery upravené. Z obsahu spisu nebolo dôvodné vyvodiť negatívny vzťah či už rodičov
k maloletému dieťaťu, alebo maloletého dieťaťa k niektorému z rodičov.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli naplnené
zákonné podmienky na zmenu už vydaného predbežného opatrenia spočívajúce v rozšírení styku otca
s maloletým S., kde však reálne súd prvej inštancie tento styk aj napriek poukázaniu na to, že je jedným
zo základných rodičovských práv s cieľom upevniť a harmonizovať vzájomné vzťahy medzi rodičmi a
deťmi, rozšíril len v minimálnom rozsahu s poukazom na to, že takto rozšírený styk otca je dostatočný
na zachovanie vzájomného vzťahu a zároveň zohľadnil aj potreby a vek maloletého S., keď neuviedol
prečo v prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

23. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí vykonávanými súdmi, s právnymi alebo zákonodarnými
orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu
ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľady na práva a povinnosti jeho



rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov práve dať dieťa zodpovedajúcich a urobia všetky
potrebné zákonné administratívne opatrenia. Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi, ak je
odlúčené od jedného alebo oboch. Štáty sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od
svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a
v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné a v najlešom
záujme dieťaťa. Štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch
rodičov. Udržiavať pravidelný osobný styk s oboma rodičmi sú štáty povinné zabezpečiť okrem prípadov,
ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom
najlepší záujem dieťaťa.

24. Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je jednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv.

25. Rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obom rodičom. Ak rodičia nežijú spoločne,
predpokladá sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak
nastane situácia, že rodičia prestanú spoločne žiť alebo sa rozvedú, je potrebné, aby sa upravili aj
výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi
nedôjde, rozhodne súd, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a požiadavky budúceho výchovného prostredia. Súd dbá na to, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

26. Odvolací súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré otec žiadal vyhovieť jeho odvolaniu, sú spôsobilé
privodiť záver, že v danom prípade by nemali existovať také okolnosti, ktoré by vylučovali právo otca
na styk s dieťaťom a právo dieťaťa na zachovanie jeho osobného styku s otcom. Možno v tomto
smere prisvedčiť tvrdeniu otca, že nie je dôvod, aby bol otec z dôvodu, že je zamestnaný, oproti matke
akokoľvek znevýhodnený, pokiaľ sa týka jeho stretávania s maloletým počas víkendov, keď naviac aj
samotná matka deklarovala, že už nastúpila do pracovného pomeru (aj keď spočiatku na polovičný
pracovný úväzok), avšak od augusta, t. j. už v čase rozhodnutia súdu druhej inštancie mala pracovať
na plný pracovný úväzok. Je nepochybné, že tento styk otca s maloletým bude počas pracovných dní
obmedzený z dôvodu nástupu maloletého do predškolského zariadenia (materskej školy) od 2.9.2016
tak, ako to vyplýva z rozhodnutia o jeho prijatí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole v N..
Je preto potrebné súhlasiť s otcom maloletého, že tento má právo udržiavať osobný a pravidelný styk
s oboma rodičmi a rovnako je potrebné dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, t. j., aby bolo rešpektované aj právo otca na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým. Všetko uvedené je však
podmienené záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje,
aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností
nezastupiteľné postavenie (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR II.ÚS/554/2004).

27. V zmysle uvedeného je preto odvolacia námietka otca v časti úpravy styku s maloletým v časti
jedného celého dňa počas víkendu, dôvodná, keď maloletý prestal byť kojený a preto nič nebráni, aby
počas obedňajšieho spánku prespal v domácnosti otca. Uvedenému nasvedčuje aj vyjadrenie matky
k odvolaniu otca, ktorá nesúhlasila s nočným spaním maloletého S. u otca, avšak nijako nenamietala
poobedňajší spánok u otca. Zhodne s tým korešponduje aj záver znaleckého posudku vo veci tých istých
účastníkov, avšak v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/167/2015, v ktorom znalkyňa dokonca navrhovala
nočné spanie maloletého u otca počas víkendov, na ktoré je ho vhodné pripraviť rozšírením styku otca
s maloletým neodkladným opatrením tak, aby maloletý aspoň jeden celý deň cez víkend trávil s otcom.
Naviac matka aj v samotnom vyjadrení navrhovala upraviť styk otca počas jedného víkendového dňa
v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod. a v ostatných dňoch 2 až 3 pracovné dni po 4 hodiny v čase, ktorý
bude vyhovovať obom rodičom po ich vzájomnej dohode.

28. V zmysle uvedeného je preto odvolacia námietka v časti úpravy styku otca s maloletým S., ktorej súd
v prevyšujúcej časti návrh na rozšírenie styku otca zamietol, dôvodná, keď aj samotná matka, ktorá sa
o maloletého S. osobne stará, t. j. najlepšie pozná jeho denný režim, nenamietala voči tej skutočnosti,
aby maloletý strávil jeden víkendový deň v celosti u otca a rovnako, pokiaľ sa týka rozšírenia styku
o pol hodinu v dňoch utorok, štvrtok a sobotu počas párneho týždňa, ide o tak zanedbateľný rozdiel



oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že nič nebráni zmeny tohto rozhodnutia aj v tejto časti styku otca
počas párneho týždňa s maloletým S.. Takto rozšírený styk, ako o tom rozhodol odvolací súd, zároveň
zohľadňuje potreby maloletého S. a zabezpečí, aby si maloletý na otca zvykol v takej miere a vytvorila
sa medzi nimi taká citová väzba, aby mohol

prespať u otca aj v noci s tým, že toto obnovenie citovej väzby bude mať za následok sledovaný cieľ
týmto opatrením, a to rozšírenie styku otca s maloletým S..

29. Napriek tomu v tomto štádiu prichodí kriticky na adresu rodičov poznamenať, že žiaden z nich
nepoukázal na pozitíva na strane druhého rodiča, málo sa v konaní rodičov spomína, ako opisujú
maloletému S. význam druhého rodiča, ale naopak, poukazujú na údajné znevažovanie zo strany
druhého rodiča. Za týchto okolností až hypertrofné poukazovanie na nedostatky zo strany druhého rodiča
evidentne indikuje nedobrý úmysel a takéto správanie sa rodičov odvolací súd vyhodnotil skôr na ujmu
upozorňujúceho rodiča. Ak sa rodič obmedzil len na negatíva, ide o kontraproduktívny prístup. Je preto
mimoriadne dôležité nielen sa zdržať negatívneho vykresľovania druhého rodiča v očiach detí, ale konať
proaktívne a doslova opisovať význam druhého rodiča.

30. Je však potrebné konštatovať, že až v konaní vo veci samej sa bude podrobne zisťovať skutkový
stav a zohľadňovať všetky okolnosti a vykonávať dokazovanie všetkými navrhnutými, prípadne aj
nenavrhovanými dôkazmi, nakoľko konania o úprave práv a povinností je beznávrhové konanie, v ktorom
súd môže vykonávať dokazovanie za účelom objasnenia okolností a správnosť skutkového stavu aj bez
návrhov účastníkov konania.

31. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti úpravy styku otca s maloletým S. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že v
ostatnom zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie bezo zmeny.
32. O trovách tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konaní
vo veci samej.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30P/227/2016

    zmenené