Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200218 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214200218.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: AGRO TRADE & CONSULTING s.r.o., so sídlom Bardejov, Nám. SNP 1, IČO: 36 209 449, zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, so sídlom Bardejov, Baštová 5A, proti žalovanému: TEROX, s.r.o., so sídlom Bardejov, Tehelná 97, IČO: 36 672 505, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a o uloženie povinnosti vydať predmet zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 4.2.2015 pod č. k. 2Cb/2/2014-87, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.10.2006, je platné. Zároveň druhým výrokom petitu sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť vydať mu predmet Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka X.. O. F., X.: XXXXXXXX, bytom F.J. XX, D., ktorá vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi: I., O..I.., K. N. D., a dlžníkom, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne uloženia povinnosti žalovanému vydať mu akékoľvek plnenie, ktoré obdŕžal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka X.. O. F., ktorá vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi: I.Q., O..I.., K. N. D., a dlžníkom, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 2) Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.10.2006 žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky v celkovej výške 1.096.191,90 Sk za odplatu, ktorá činí 50 % zo sumy každej vymoženej pohľadávky. Dňa 8.10.2009 žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil, a to z dôvodu, že nebola zaplatená dohodnutá odplata. Žalovaný žalobcovi oznámil, že považuje toto odstúpenie za neúčinné. Na Okresnom súde Bardejov sa pod sp. zn. E. XXX/XX viedlo exekučné konanie, ktoré inicioval súdny exekútor JUDr. Ján Borovský o vymoženie 1.696.386,- Sk, ktoré iniciovala I., O..I.., ako oprávnený voči povinnému X.. O. F., a to na základe Notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/ XX zo dňa 31.10.1996, ktorou notár osvedčil vyhlásenie X.. O. F., že uznáva svoj dlh voči I., O..I... Dňa 11.1.2007 súdny exekútor oznámil, že pohľadávka bola postúpená na I. J., O..I.., následne na Z. F., O..I.., a následne na žalobcu. Dňa 28.7.2008 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zámenu účastníkov na strane oprávneného, a to zo žalobcu na K.. X. N., pretože žalobca na ňu previedol pohľadávku voči X.. F.. Tá následne podala návrh na zastavenie exekučného konania, v dôsledku ktorého súd uznesením č. k. E. XXX/XXXX-XX zo dňa 3.7.2009 exekučné konanie zastavil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako bezdôvodnú zamietnuť. 3) Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 80 písm. c/ O.s.p. uzavrel, že: A/ v prvom rade nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca prvým výrokom domáha určenia, že došlo k dostúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi, teda žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., tvrdiac, že takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., resp. ak sa žalobou na plnenie nemôže vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Zároveň sa ale v tej istej žalobe domáha určovacieho výroku na vydanie spornej pohľadávky, alternatívne na vydanie celého plnenia, ktoré žalovaný z tejto zmluvy už získal. Žalobca v podanej žalobe nevysvetlil, prečo žiada súbežne vydať oba výroky, z ktorých jeden je na určenie a druhý na plnenie, pričom oba majú svoj právny základ v Zmluve o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.10.2006. Žalobca teda nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, po uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky voči X.. F. a následnom odstúpení od zmluvy, opätovne túto zmluvu postúpil na K.. X. N.. Ak teda došlo k platnému odstúpeniu žalobcu od zmluvy o postúpení pohľadávky voči X.. F. uzavretej so žalovaným, následným postúpením pohľadávky voči X.. F. postupníkovi K.. N., žalobca stratil akúkoľvek aktívnu legitimáciu uplatňovať akékoľvek nároky súvisiace s danou pohľadávkou a nemá rovnako žiadny naliehavý právny záujem na určení odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej so žalovaným ako postupníkom. Súd v uznesení č. k. XCb X/XXXX- XX zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, poučil žalobcu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a vyzval ho, aby preukázal naliehavý právny záujem na určení prvého výroku žaloby, avšak žalobca nijako nezareagoval. B/ Je nepochybné, že žalobca sa v druhom výroku domáha rozhodnutia súdu, ktoré by bolo v prípade, ak by súd takto rozhodol, nevykonateľné, pretože je neurčité. Žalobca v podanej žalobe nevysvetlil, ako si predstavuje vykonateľnosť uloženia povinnosti na vydanie pohľadávky. Zároveň v tejto časti svojej žaloby žalobca špecifikoval subjekt pôvodného veriteľa, a to: I., O..I.., K. N. D.. Takýto subjekt nie je zapísaný v obchodnom registri a pod takýmto názvom neexistuje. Na výzvu súdu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 2.10.2014, nijako nereagoval. Súd uvádza, že vydanie pohľadávky nie je možné. K tejto časti uplatnenej žaloby navyše uvádza, že na tunajšom súde sa viedlo exekučné konanie na vymoženie danej pohľadávky voči X.. F., pričom toto konanie bolo právoplatne zastavené, pričom nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy v prospech žalovaného. Akékoľvek nároky s tým súvisiace možno uplatňovať žalobou voči štátu, pokiaľ pochybil v exekučnom konaní súdny exekútor, resp. v závislosti od konania teoreticky aj voči nemu. Postavenie subjektov v pozícii oprávnený - povinný bolo možné preskúmať iba v rámci prebiehajúceho exekučného konania, v tejto fáze (po zastavení exekučného konania) už nemá žiadny právny zmysel skúmať takéto procesné postavenie daných subjektov. Súd v uznesení č. k. XCb X/ XXXX-XX zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, upozornil žalobcu na právnu nezmyselnosť žaloby v časti o vydanie pohľadávky a vyzval ho, aby žalobu v tejto časti upravil, avšak žalobca však na túto výzvu súdu nijako nezareagoval. C/ Žalobca v podanej žalobe žiada: „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi akékoľvek plnenie, ktoré obdŕžal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok....“ Súd v uznesení č. k. XCb X/XXXX-XX zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, upozornil žalobcu na to, že daný nárok je neurčitý a je potrebné ho doplniť. Žalobca však na túto výzvu súdu nijako nezareagoval nielen v určenej 10-dňovej lehote na doplnenie, ale ani do vyhlásenia rozsudku, pričom súd v danom uznesení žalobcu poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Žalobca neoznačil a nenavrhol na doplnenie tejto časti žaloby žiadne dôkazy. Súd si sám zabezpečil exekučný spis, ktorý s danou pohľadávkou súvisel a jeho výsledky mu objasnili to, že žalobca ani nemôže svoju žalobu dôvodne doplniť o určenie akejkoľvek finančnej sumy, pretože žalovaný z tejto pohľadávky ani nič nezískal. Žalobca nijako nešpecifikoval, čoho sa vlastne domáha posledným výrokom, či vydania hnuteľnej veci, nehnuteľnej veci, či zaplatenia finančnej sumy a ak áno, akej hnuteľnej veci, alebo nehnuteľnej veci, teda tak, aby ju bolo možné dostatočne identifikovať bez možnosti jej zámeny s inou vecou. V prípade, ak žalobca požaduje zaplatenie finančnej sumy, neurčil, akú finančnú sumu požaduje. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, aby žalovaný vymohol v rámci exekučného konania akúkoľvek sumu po žalovanom, ktorá by odporovala uzavretej zmluve o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi. Nárok žalobcu na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy od žalovaného z dôvodu, že Ing. Fedorko mu zaplatil časť svojho záväzku z vyššie uvedenej pohľadávky, ktorú mal pôvodne voči žalobcovi, by preto nebola dôvodná. Je zároveň nepochybné, že žalobca ani nemohol upraviť žalobu v tejto časti, pretože žiadna takáto suma vymožená pre žalovaného nebola. 4) Súd prvej inštancie len pre úplnosť dodal, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným ako postupníkom nemohlo byť platné, pretože žalovaný nevymohol žiadne plnenie z takejto pohľadávky. Rovnako je nepochybné, že žiadna pohľadávka v skutočnosti nikdy neexistovala, pretože v obchodnom registri nikdy nebola zapísaná spoločnosť I., O..I.., a X.. F. nemohol platne uznať svoj dlh voči neexistujúcemu subjektu. V danom čase (dňa 31.10.1996) bola v obchodnom registri zapísaná spoločnosť I. I., O..I.., v skratke I., O..I.., ale tá je oprávnená používať svoje obchodné meno v celom znení tak, ako je zapísaná v obchodnom registri, t.j. I. I., O..I.. (v skratke I., O..I..). Z notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/XX nevyplýva platné uznanie dlhu X.. F. voči existujúcemu subjektu a preto je takéto uznanie právne irelevantné. 5) Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 6) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a to na základe skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalobca o náhradu trov konania nepožiadal. 7) Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ďalej písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. 8) Prvostupňový súd (ďalej „súd”) konal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu, pričom súdu bolo doručené dňa 4.2.2015 podanie advokáta žalobcu označené ako „Žiadosť o zrušenie termínu pojednávania a jeho odročenie” na iný termín z dôvodu, že dňa 3.2.2015 advokát prevzal právne zastúpenie žalobcu, avšak pre krátkosť času nebolo možné vykonať adekvátnu starostlivú prípravu na súdne pojednávanie. Tým porušil základné právo žalobcu na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky”, a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prvá veta, podľa ktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom”. Svojím postupom prvostupňový súd takto odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Žalobcom vyznačený dátum 29.1.2015 na plnomocenstve ešte neznamená, že v tento deň sa medzi žalobcom a advokátom dohadovali podmienky zastupovania v tejto právnej veci. Podstatnou právnou skutočnosťou - právnou udalosťou je deň prevzatia právneho zastúpenia, ktorým bol dátum 3.2.2015, čo je uvedené aj v plnomocenstve. 9) Takýto postup prvostupňového súdu bol príliš striktný, arbitrárny a formalistický. Odôvodnenie súdu poukazujúce na ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd robí svoje úkony tak, aby rozhodol spravidla na prvom pojednávaní, robí samotný postup súdu a jeho rozhodnutie arbitrárnym a nepresvedčivým. Poukaz na zásadu hospodárnosti v danom prípade neobstojí, nakoľko išlo o prvé súdne pojednávanie a porušenie procesných ustanovení zo strany žalobcu mohol súd vyriešiť uložením poriadkových opatrení podľa § 53 O.s.p. alebo opätovnou výzvou na odstránenie nedostatkov v žalobe pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (pri nereagovaní žalobcu na výzvu súdu zo dňa 11.8.2014), ako to súd(y) robí(ia) aj v iných obdobných prípadoch. 10) Nadväzujúc na vyššie uvedené poukázal aj na európsku judikatúru. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu musia rozsudky súdov a tribunálov dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené, (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko). Národné súdy musia vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, (napr. Hadjianastassiou v. Grécko). Účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnene rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva, (napr. Suominen v. Fínsko, Tatishvili v. Rusko). 11) Odstránenie nedostatku žaloby v predmetnej veci pri nereagovaní žalobcu na výzvu súdu zo dňa 11.8.2014 malo a má význam pre meritórne rozhodnutie vo veci. Bez odstránenia tohto nedostatku súd nemôže meritórne rozhodnúť pre nesplnenie hmotnoprávnych ustanovení. V takom prípade môže rozhodnúť pre porušenie procesných ustanovení O.s.p. zo strany žalobcu pri podaní žaloby (napr. z dôvodu neurčitosti žaloby). Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd nezamietol žalobu z týchto dôvodov, ale pre porušenie hmotnoprávnych ustanovení. 12) Súd zamietol žalobu zo skutkových dôvodov na základe predložených dôkazov žalobcom a najmä na základe vlastných získaných dôkazov súdom (exekučný spis Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. E. XXX/XXXX), pričom je zrejmé, že súd si sám vyložil/vysvetlil dôkazy získané samým súdom bez vyjadrenia sa žalobcu k nim a rozhodol. Žalobca sa nijako nemal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k tomuto dôkazu, nakoľko nebol ani účastníkom exekučného konania, ani žiadnou inou cestou sa k exekučnej veci nemohol dostať a poznať jej výsledky a závery. 13) Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je zrejmé aj z odôvodnenia na strane 3, kde súd uvádza dátum 24.10.2006 ako dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobcu ako postupcu na žalovaného ako postupníka; ďalej dátum 8.10.2009 ako dátum odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky; ďalej dátum 28.7.2008 ako dátum doručenia návrhu súdneho exekútora na zámenu účastníkov exekučného konania č. k. E. XXX/XXXX na strane oprávneného (za žalobcu Mgr. X. N.); ďalej dátum 3.7.2009, kedy bolo exekučné konanie sp. zn. E. XXX/XXXX na návrh oprávneného zastavené. Súd ďalej uvádza v tejto časti odôvodnenia rôzne sumy, ktoré mali byť predmetom postúpenia pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným (vo výške 1.096.191,90 Sk) a predmetom exekučného konania č. k. E. XXX/XXXX (vo výške 1.696.386,00 Sk). 14) Sled jednotlivých udalostí v konkrétny - súdom uvedený čas je zmätočný. Z uvedeného vyplýva, že najprv malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na žalovaného (24.10.2006), následne k zámene oprávneného v exekučnom konaní zo žalobcu na K.. X. N. (28.7.2008), k zastaveniu exekučného konania (3.7.2009) a dňa 8.10.2009 k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným. Toto zistenie súdu robí rozhodnutie zmätočné a nepresvedčivé, a tým riadne neodôvodnené. Taktiež výška pohľadávky, ktorá bola postúpená 24.10.2006 je rozdielna od pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania sp. zn. E. XXX/XXXX. 15) Z exekučného spisu je tiež zrejmé, že pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného zo dňa 3.12.2008 sa vymáhaná pohľadávka mala týkať úverovej zmluvy uzatvorenej medzi I. Š. I. v D., pobočka v D. a dlžníkom X.. O. F. číslo: XXXXXX-X. Predmetom konania však je pohľadávka, ktorá mala vyplývať z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Táto skutočnosť robí rozhodnutie súdu nepresvedčivým a spochybňuje správnosť vlastných skutkových zistení. 16) Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku na strane 4 ďalej zistil, že pri oboznámení sa s exekučným spisom sp. zn. E. XXX/XXXX sa žalobca ani nemôže domáhať vydania finančnej čiastky/sumy, pretože žalovaný z tejto pohľadávky ani nič nezískal a z toho dôvodu žalobca ani nemôže presne určiť/ špecifikovať petit žaloby v časti rozhodnutia súdu o uložení povinnosti žalovanému vydať mu konkrétnu sumu. Tomuto zisteniu súdu odporuje obsah exekučného spisu. Z exekučného spisu nevyplýva, či povinný zaplatil pohľadávku alebo jej časť. Z exekučného spisu vyplývajú iné skutočnosti, na ktoré poukázal vyššie. Z výpovede žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 4.2.2015 vyplynulo, že žalovaný ani nebol účastníkom exekučného konania sp. zn. E. XXX/XXXX. Tieto skutočnosti nemohli primäť súd k takým skutkovým zisteniam, ktoré by odôvodňovali záver, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto je potrebné žalobu zamietnuť. 17) Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení na strane 4 uvádza, že žiadna pohľadávka (ktorá mala byť predmetom postúpenia) ani neexistovala, pretože v obchodnom registri nikdy nebola zapísaná spoločnosť I., O..I... Žalobca zastáva právny názor, že označenie I. bolo správne v súlade s vtedajšou platnou právnou úpravou k dátumu 31.10.1996. V tom čase používala sporiteľňa obchodné meno: I.E. I., O..I.., v skratke I., O..I.., a K. N. D. bola odštepným závodom. Dovolil si v tejto súvislosti poukázať napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010 pod sp. zn. 4 Obo 50/2010, v ktorom bola vyslovená právna veta: „Právnická osoba, ktorá má organizačnú zložku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Odštepný závod musí v obchodnom styku používať obchodné meno podnikateľa a dodatok, že sa jedná o odštepný závod, pretože napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu”. 18) Spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci je možné vykonať len na základe správneho vykonania dôkazných prostriedkov - výsluchom žalovaného za účelom zistenia informácií o stave postúpenej pohľadávky, keďže žalobca tieto informácie nikdy nemal a žalovaný ich žalobcovi ani raz neposkytol. Medzi žalobcom a žalovaným nebol pri postúpení pohľadávky spísaný odovzdávací a preberací protokol týkajúci sa vecí a listín súvisiacich s postupovanou pohľadávkou. U žalobcu preto existuje oprávnená a dôvodná obava o prijatí úhrad žalovaným od dlžníka a následné neuhradenie dohodnutých plnení žalobcovi, obava zo spotrebovania prijatých plnení zo strany žalovaného a obava/ohrozenosť vymoženosti plnení, najmä, keď žalovaný sa vytrvalo bráni odovzdaniu/vydaniu vecí/pohľadávky a dokumentov vzťahujúcich sa k postúpenej pohľadávke, vyhlasuje sa za vlastníka a odmieta vydať veci súvisiace s postúpenou pohľadávkou. Tým žalobca ani nemôže presne určiť petit žaloby v časti výšky peňažnej sumy, ktorú má žalovaný vydať, a listín, ktoré žalovanému odovzdal a žalovaný ich prijal. Tieto skutočnosti (v prípade, že ich neoznámi a nepredloží žalovaný) ohľadom vyplatených plnení v prospech žalovaného môže najlepšie potvrdiť dlžník z úverového vzťahu č. XXXXXXXX X.. O. F., ktorý by určite tieto informácie najlepšie a spoľahlivo poskytol a preukázal, pretože sám by mal na tom právny záujem, keďže ide o pohľadávku, ktorú platí on ako dlžník. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci je a bolo potrebné vykonať aj tento dôkaz - výsluch svedka X.. O. F.. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu bolo možné dosiahnuť aj vykonaním správneho dôkazu - listinami z úverovej zmluvy číslo: XXXXXXXX . Bez týchto zistení a vykonania týchto dôkazov žalobca ani nemohol presne špecifikovať petit žaloby, pretože objektívne to nie je možné a splnenie tejto povinnosti určenej súdom bez vykonania dokazovania minimálne v rozsahu uvedenom vyššie, je nemožné. 19) Na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávnych skutkových zistení spôsobených aj vykonaním dokazovania prostredníctvom nesprávnych dôkazov, prvostupňový súd napokon nesprávne vec právne posúdil. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 20) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril. 21) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal podané odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 22) Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). 23) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa: 24) Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdí predovšetkým to, že z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, od tejto v zmysle § 517 ods. 1 odstúpil pre hrubé (podstatné) jej porušenie zo strany žalovaného ako postupníka, a to konkrétne čl. III bod 2 a 3 a čl. IV bod 4 zmluvy, pretože nedošlo k plneniu (odplate) za postúpenie pohľadávok, a to aj napriek primeranej lehote na splnenie, čím bolo právo žalobcu ohrozené a významne sťažené. Ďalším dôvodom podstatného porušenia zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne relevantné informácie, primeranú súčinnosť na to, aby mal možnosť disponovať s podkladmi vo veci inkasa/ vymáhania postúpených pohľadávok z hľadiska jeho nároku na odplatu za predmetnú pohľadávku. Žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu súčinnosť ani napriek jeho písomnej výzve. 25) Naliehavý právny záujem žalobca dôvodil tým, že má záujem na prejednaní veci v zmysle podaného návrhu, pretože žalovaný bez meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej porušuje a ohrozuje práva, ktoré mu patria, a to predovšetkým právo chránené zákonom vo veci uplatnenia zmluvne dohodnutých práv, v danom prípade práva na odplatu v súlade s čl. III bod 2 zmluvy zo dňa 24.10.2006. 26) Odvolací súd sa dôsledne oboznámil so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006 (č. l. 11), uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. V čl. III zmluvy bolo dohodnuté, že dohodnutú cenu zaplatí postupník postupcovi postupne vo výške 50 % zo sumy každej vymoženej pohľadávky po odpočítaní všetkých nákladov postupníka na ich vymoženie. Odplata je splatná do 15 dní od zaplatenia alebo časti dlhu dlžníkom (X.. O. F.) na účet postupníka. Keďže nedošlo zo strany žalovaného ako postupníka k plneniu žalobcovi v zmysle uvedeného článku zmluvy, žalobca listom zo dňa 28.10.2011 (č. l. 15) od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2006 podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka odstúpil. 27) V poradí prvým petitom žaloby zo dňa 15.1.2014 žalobca žiadal určiť, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2011 o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 24.10.2006, je platné. 28) Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 29) Keďže žalovaný ako dlžník vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi dlh z platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok riadne a včas v dohodnutých lehotách nezaplatil, dostal sa do omeškania. Ak dlh nesplnil ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu žalobcom ako veriteľom (na základe výzvy žalobcu zo dňa 11.10.2011), mal žalobca ako veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, čo aj učinil písomnosťou zo dňa 28.10.2011 (č. l. 15). Týmto jednostranným odstúpením sa zmluva od počiatku zrušila (§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka). Inými slovami, po jednostrannom odstúpení od zmluvy niet dôvodu sa úspešne domáhať určenia, že odstúpenie od nej je platné. 30) Teda ak v poradí prvým výrokom žalobca žiada určiť, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky je platné, nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože ním sa jeho právne postavenie ako veriteľa z odstúpenej zmluvy nijako nezmení, teda i naďalej zostáva veriteľom vo vzťahu k žalovanému (§ 80 písm. c/ O.s.p.). 31) Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zákonníka). V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občiansko-právnej zmluve, a to buď neplatnej alebo zrušenej. S ohľadom na skutočnosť, že nároky vyplývajúce z tohto ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, treba vyvodiť, že jeho prostredníctvom zákonodarca sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. Povinnosť spočívajúca vo vrátení prípadného plnenia tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade zmluvy neplatnej, ako aj v prípade zmluvy zrušenej (i jednostranným odstúpením). Ak základom občianskoprávneho vzťahu je synalagmatický záväzok, t.j. záväzok jednostranne zaväzujúci, príjemca musí vrátiť predmet plnenia tomu, kto ho poskytol. Ak je však základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok, účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať predovšetkým žalobný petit. 32) Ak sa žalobca proti žalovanému domáha v poradí druhým a tretím petitom návrhu vydania predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka: X.. O. F., X.: XXX XXX XX, D. D., F. XX, ktorá vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi I., O..I.., K. N. D., a dlžníkom, a zároveň vydania zo strany žalovaného akéhokoľvek plnenia, ktoré obŕžal, získal alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávky evidovanej na toho istého dlžníka, ktorá vyplýva z tej istej úverovej zmluvy, je predovšetkým na ňom dôkazné bremeno preukázať, čo konkrétne žalovaný od neho na základe vyššie označenej zmluvy o postúpení pohľadávok z titulu bezdôvodného obohatenia získal a teda aké konkrétne plnenie zo strany žalovaného mu má byť vydané. Ak v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, správne konštatoval súd prvého stupňa, že ani týmto žalobným petitom nie je možné vyhovieť. 33) Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca pri tzv. v poradí prvom petite návrhu nepreukázal naliehavý právny záujem na jeho určení, je bezdôvodné úspešne žiadať v poradí druhý a tretí petit návrhu znejúci na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., pokiaľ žalobca nepreukázal, v čom má spočívať povinnosť žalovaného vo vrátení prijatého plnenia po odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 34) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, a to aj vo výroku o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.). 35) O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, s tým, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 36) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).